Komplexná dlhodobá starostlivosť o seniorov: Výzvy a riešenia

Rýchly nárast staršej populácie má už dnes za následok zvyšujúci sa dopyt po službách dlhodobej starostlivosti (long-term care, ďalej len LTC). S predlžujúcou sa dĺžkou života sa zvyšuje aj potreba dlhodobej starostlivosti o seniorov, ktorí sa stretávajú s rôznymi zdravotnými a sociálnymi výzvami. Dlhodobá starostlivosť je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje interdisciplinárny prístup a spoluprácu rôznych odborníkov. Na jednej strane sa zdravotná starostlivosť vďaka pokrokom vo vede a výskume a vďaka zvýšeným investíciám do zdravotných služieb zlepšuje, na druhej strane sme svedkami narastajúcich nerovností v zdraví pre zraniteľné skupiny obyvateľstva. Medzi ne patria aj seniori, pre ktorých sa dostupnosť niektorých služieb stáva problematická, až nemožná.

Veľká časť starších ľudí trpí na viacnásobné chronické ochorenia (kardiovaskulárne, onkologické, metabolické, respiračné), má problémy s hybnosťou. K tomu sa často pridružujú poruchy správania, orientácie, strach, úzkosť, depresia, pocity samoty a zanedbávania zo strany rodiny a okolia. To všetko zhoršuje kvalitu ich života, ktorú si nedokážu prinavrátiť vlastným úsilím, ale len pomocou starostlivosti zabezpečenej spoločnosťou.

Definícia a ciele dlhodobej starostlivosti

Podľa WHO je dlhodobá starostlivosť poskytovanie zdravotných, sociálnych a osobných služieb na opakovanej alebo kontinuálnej báze osobám s chronickými telesnými alebo duševnými poruchami. Pojem dlhodobá starostlivosť vyjadruje poskytovanie zdravotníckej i sociálnej starostlivosti po dlhší alebo dlhý čas, poprípade ako trvalú starostlivosť. Pre inštitucionálnu starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach bola dlhodobá starostlivosť definovaná ako zdravotná starostlivosť poskytovaná pacientom s komplikáciami viacerých chronických chorôb dospelého veku, ktorých základné diagnózy sú známe a stav nevyžaduje intenzívne vyšetrovanie, ale vyžaduje liečbu, rehabilitáciu, ošetrovanie a nácvik bežných denných činností. V zariadeniach ústavnej sociálnej starostlivosti sa poskytujú služby prevažne sociálneho charakteru.

Cieľom dlhodobej starostlivosti je umožniť seniorom žiť čo najdlhšie v dôstojných podmienkach, s rešpektovaním ich autonómie a nezávislosti. To zahŕňa:

• Zabezpečenie základných životných potrieb: Pomoc pri stravovaní, hygiene, obliekaní a iných každodenných činnostiach.
• Poskytovanie zdravotnej starostlivosti: Zabezpečenie prístupu k lekárskej starostlivosti, rehabilitácii a ošetrovateľskej starostlivosti.
• Podpora sociálnej integrácie: Udržiavanie sociálnych kontaktov, zapájanie sa do spoločenského života a predchádzanie sociálnej izolácii.
• Zabezpečenie bezpečného prostredia: Prispôsobenie bývania a zabezpečenie ochrany pred úrazmi a inými rizikami.
• Poskytovanie psychologickej podpory: Pomoc pri zvládaní stresu, úzkosti a depresie.

Možnosti dlhodobej starostlivosti

Dlhodobá starostlivosť o seniorov môže byť poskytovaná rôznymi formami, v závislosti od individuálnych potrieb a preferencií seniora, ako aj od dostupných zdrojov a služieb. Medzi najčastejšie možnosti patria:

Starostlivosť v domácom prostredí

Starostlivosť v domácom prostredí je často preferovanou voľbou pre seniorov, ktorí chcú zostať vo svojom známom prostredí a udržať si nezávislosť. Táto forma starostlivosti môže zahŕňať:

• Pomoc rodinných príslušníkov: Neformálna starostlivosť poskytovaná rodinnými príslušníkmi, ktorí pomáhajú seniorovi s každodennými činnosťami.
• Opatrovateľská služba: Formálna starostlivosť poskytovaná kvalifikovanými opatrovateľmi, ktorí prichádzajú do domácnosti seniora a poskytujú mu potrebnú pomoc.
• Donáška stravy: Zabezpečenie pravidelného dovozu teplých jedál pre seniorov, ktorí si nemôžu sami variť.
• Úprava domácnosti: Prispôsobenie bývania potrebám seniora, napríklad inštalácia madiel, ramp alebo výťahu.
• Telemedicína: Využívanie technológií na diaľkové monitorovanie zdravotného stavu seniora a poskytovanie lekárskej konzultácie.

Domáca starostlivosť o blízkeho človeka nie je bez problémov. Pre opatrovateľov je veľmi dôležité, aby mali pri starostlivosti o starších chorých rodičov a blízkych silný podporný systém, o ktorý sa môžu oprieť. Rozdelenie záťaže medzi ostatných členov rodiny a dobrých priateľov znižuje množstvo stresu, ktorý by spočíval na jednej osobe. Okrem toho umožňuje všetkým aktívne sa zapojiť do starostlivosti a navzájom sa podporovať. Pred rozdelením povinností a úloh súvisiacich so starostlivosťou o rodiča sa rodina musí úprimne porozprávať o súčasnej situácii. Treba jasne povedať, že na úspešné zvládnutie starostlivosti je potrebné spojiť sa. Ak je to možné, zapojte do rozhovoru aj osobu, o ktorú sa máte starať - umožníte jej tak aktívne rozhodovať. Vy zasa získate informácie z prvej ruky o tom, ako sa cíti, čo ju trápi a akú pomoc by si želala.

Hovoriť so súrodencami o starnúcich rodičoch alebo chorých príbuzných nie je vždy jednoduché, ale je to potrebné. Najdôležitejšie je dostatočne sa oboznámiť s aktuálnym zdravotným stavom osoby, ktorá potrebuje vašu starostlivosť. Je dobré vedieť, aké sú jeho zdravotné obmedzenia a pravdepodobný vývoj ochorenia. Relevantné informácie o chorobe alebo postihnutí, liečbe, liekoch a ďalších podrobnostiach starostlivosti by mal poznať každý člen rodiny. Starostlivosť o dlhodobo chorých môže byť stresujúca a môže viesť k nevôli a hádkam. Bez jasného vymedzenia rodinných očakávaní a úlohy každej osoby pri poskytovaní starostlivosti sa môže ľahko stať, že všetka práca zostane na jednej osobe. Ideálne je rozdeliť si povinnosti tak, aby sa využili silné stránky každého člena rodiny. Ak sa napríklad jeden zo súrodencov dobre vyzná vo financiách, môže prevziať správu financií a platenie účtov. Niekto iný je zasa skvelý v informovaní ostatných, takže môže prevziať zodpovednosť za komunikáciu s rodinou a jednanie s úradmi.

Na rodinnom stretnutí o rozdelení povinností by mal každý otvorene a úprimne povedať o svojich časových, dopravných a finančných obmedzeniach. Rodinní príslušníci by sa mali spýtať, ako môžu prispôsobiť opatrovateľské povinnosti svojmu rozvrhu a ako často budú môcť vidieť alebo navštevovať svojho rodinného príslušníka. Tímová práca je základom úspešnej starostlivosti o rodiča alebo o pacienta pripútaného na lôžko. Jasná a častá komunikácia vám pomôže podporiť ducha tímovej práce a v prípade potreby prehodnotiť úlohy a zodpovednosti všetkých zúčastnených. Dôležité je tiež vybudovať podporný systém mimo rodiny. Jednou z možností je pomoc domácej opatrovateľskej a podpornej služby. Lekári môžu poskytnúť užitočné rady. Na základe skúseností môžu poradiť aktuálny postup a možnosti liečby vášho rodinného príslušníka. Je tiež dobré s nimi prediskutovať možnosti kúpeľného pobytu, priznania invalidného dôchodku alebo nároku na príspevok na starostlivosť o blízkeho.

Ambulantná starostlivosť

Ambulantná starostlivosť zahŕňa návštevy seniora v zdravotníckych zariadeniach alebo v zariadeniach sociálnych služieb. Táto forma starostlivosti môže zahŕňať:

• Denné stacionáre: Zariadenia, ktoré poskytujú denný program pre seniorov, vrátane aktivizačných činností, stravovania a zdravotnej starostlivosti.
• Ambulantné rehabilitačné centrá: Zariadenia, ktoré poskytujú rehabilitáciu pre seniorov s cieľom zlepšiť ich fyzickú kondíciu a funkčnosť.
• Poradne pre seniorov: Miesta, kde seniori môžu získať informácie a poradenstvo v oblasti sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti a právnych otázok.

Ústavná starostlivosť

Ak nie je možné postarať sa o chorého človeka doma, či už z dôvodu ošetrovateľskej náročnosti, alebo z dôvodu nedostupnosti ošetrovateľských služieb, nastupuje ústavná starostlivosť v lôžkovom zariadení. Ústavná starostlivosť je poskytovaná v zariadeniach, ktoré sú určené na trvalé alebo prechodné ubytovanie a starostlivosť o seniorov. Medzi tieto zariadenia patria:

• Zariadenie pre seniorov: v tomto zariadení sa poskytuje starostlivosť osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, alebo poskytovanie starostlivosti v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov. Zariadenie pre seniorov sa pôvodne nazývalo domov dôchodcov.
• Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS): v tomto zariadení sa poskytuje starostlivosť na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu. Určitým časom sa myslí napr. obdobie počas dovolenky, obdobie doliečenia po prepustení z nemocnice, resp. počas využívania odľahčovacej služby. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje prechodná 24-hodinová starostlivosť v čase, keď si ju nemôžu zabezpečiť klienti sami, napríklad po návrate z nemocnice, v čase dovolenky rodinných príslušníkov a pod.
• Domov sociálnych služieb (DSS): poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V (podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.), alebo fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň je najmenej III podľa prílohy č. 3 cit.
• Špecializované zariadenie: tu sa poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V. podľa prílohy č. 3 cit.
• Liečebňa (oddelenie) dlhodobo chorých: poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami prevažne viacerých chronických chorôb, ktorých základné diagnózy sú známe a stav nevyžaduje intenzívne vyšetrovanie a liečbu, ale vyžaduje každodennú lekársku vizitu, intenzívne ošetrovanie resp. rehabilitáciu a nácvik bežných denných činností.
• Lôžkové hospice: ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach ako ich organizačná súčasť.

Ak je chorý umiestnený v nemocnici alebo v ústave, bežnú každodennú starostlivosť, hlavne naplnenie fyziologických potrieb (príjem potravy a tekutín, vyprázdňovanie, podávanie liekov, polohovanie, hygiena atď.), obstaráva personál daného zariadenia. Takáto starostlivosť je poskytovaná v nemocniciach, sociálnych zariadeniach a tiež v hospicoch, s rozdielom, že pobyt v nemocnici je bezplatný (hradený zdravotnou poisťovňou), zatiaľ čo na pobyt v hospici alebo v sociálnom zariadení si pacient dopláca. V nemocnici je taktiež zaistený prísun potrebných liekov a pomôcok na rozdiel od sociálnych zariadení, v prípade ktorých je potrebné sledovať zásoby liekov a ak dochádzajú rodina musí zaistiť predpísanie lekárom, vyzdvihnutie a doručenie liekov do zariadenia. Výrazným nedostatkom pri starostlivosti v nemocnici je nedostatok súkromia pre kontakt s blízkymi, cudzie prostredie, izolácia a často nedostatočný a neosobný prístup. Následkom je celkové zhoršovanie už aj tak zmeneného psychického stavu zomierajúceho pacienta a pocitu beznádeje.

Pohľad sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva na dlhodobú starostlivosť

Dlhodobá starostlivosť o seniorov je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje interdisciplinárny prístup. Z tohto dôvodu je dôležité analyzovať pohľady rôznych vedných odborov na túto oblasť.

Sociálna práca

Sociálna práca vníma človeka ako biologicko-psychologicko-sociálnu bytosť, ktorá je vo vzájomnej interakcii s prostredím, v ktorom žije. Ak sa táto interakcia naruší, vytvára sa priestor pre pôsobenie profesionálnej sociálnej práce. Aby interakcia človeka s prostredím mohla byť chápaná ako funkčná, vyžaduje sa dôležitý predpoklad spokojnosti jedinca s mierou saturácie vlastných potrieb. Tá môže byť realizovaná vlastným snažením, alebo pomocou ďalšej osoby. U starších ľudí s deficitom sebaopatery zohráva významnú úlohu práve „ďalšia osoba“. Sociálna práca sa realizuje hlavne v sociálnych službách a ich prostredníctvom. Profesionálni sociálni pracovníci sú zamestnávaní sociálnymi subjektmi a ich cieľom je realizovať ich sociálne ciele, programy, plány či projekty, t. j. poskytovať sociálnym objektom, klientom, dávky a služby, ktoré vedú k uspokojovaniu určitých sociálnych potrieb. Uskutočňovaním sociálnej práce sa realizuje veľká miera sociálno-politických zámerov.

Právo

Právo zaujíma nezastupiteľné miesto v oblasti legislatívnej úpravy dlhodobej starostlivosti, ktorá vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a z nadväzujúcich usmernení vlády s cieľom integrovať prekrývanie sociálnych a zdravotných služieb a ich financovanie smerované na klienta. Základným dôvodom pre vytvorenie osobitného systému dlhodobej starostlivosti sú súčasné prognózované zmeny v štruktúre obyvateľstva Slovenska, najmä z hľadiska starnutia obyvateľstva. Okrem starnutia populácie sa vážnym dôvodom stáva rastúce očakávanie verejnosti po lepšej kvalite služieb. Integrácia sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti nie je v právnom systéme Slovenskej republiky systematicky upravená. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nemôže byť zriaďovateľom, resp. zakladateľom žiadneho zariadenia dlhodobej starostlivosti. Zriaďovateľom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, vyšší územný celok alebo obec.

Ošetrovateľstvo

Osobitný odborný pohľad na danú problematiku poskytuje ošetrovateľstvo. Geriatrické ošetrovateľstvo je komplexná ošetrovateľská starostlivosť o chorých seniorov, ktorá zohľadňuje ich potreby v súvislosti s chorobami vo vyššom a vysokom veku, najmä so špecifickými geriatrickými syndrómami a komplikáciami chorôb. Je to starostlivosť zameraná na uspokojovanie potrieb staršieho človeka a na riešenie jeho problémov. Starý a ťažko chorý človek často nie je schopný signalizovať svoje potreby, a preto je aktívny prístup ošetrovateľského personálu v uspokojovaní potrieb starých ľudí veľmi dôležitý. V posledných desiatich rokoch sa aj v zdravotníctve objavili nové filozofické názory a trendy, ktoré prinášajú individuálny prístup k človeku ako k celku. Špecifikom v odbore je aj orientácia ošetrovateľstva smerom do komunity.

Aktuálny stav a výzvy v Slovenskej republike

Slovenské zdravotníctvo a sociálna starostlivosť má mnoho problémov. Rýchlo nám rastie populácia ľudí nad 65 rokov a tým sa zväčšuje aj dopyt po službách dlhodobej starostlivosti. V súčasnosti je totiž hlavne pobytová dlhodobá starostlivosť z dôvodu nedostatku kapacít poskytovaná často improvizovane a nehospodárne - buď na akútnych lôžkach, kde je pacient na periférii záujmu alebo pacient „kmitá“ medzi sociálnym a zdravotníckym zariadením. Netreba sa preto čudovať, že vzhľadom na túto situáciu rástol počet čakateľov na dlhodobú starostlivosť, najmä na zariadenia pre seniorov, medzi rokmi 2014 a 2017 o 28% ročne.

Súčasný systém dlhodobej starostlivosti na Slovensku sa dostal na rázcestie, nezodpovedá dnešnej situácii najmä v zdravotníctve a vyvoláva otázky ďalšieho vývoja. Je zrejmé, že zdravotníctvo pri súčasnej praxi dlhodobú starostlivosť seniorom neposkytuje. Dá sa konštatovať, že systém funguje v zariadeniach sociálnej starostlivosti s výhradou, že by bola želateľná optimalizácia poskytovania zdravotníckej ale najmä lekárskej starostlivosti. Jedna cesta rozvoja by teda spočívala vo väčšej podpore zdravotníckych služieb v týchto zariadeniach.

Situácia s poskytovateľmi sociálnej starostlivosti, hlavne terénnej opatrovateľskej služby, je výrazne horšia. Dôvodom je, že táto služba kvôli nedostatočnému financovaniu takmer nie je poskytovaná súkromnými poskytovateľmi, ale je v réžii obcí. Počet personálu je tak u nás extrémne poddimenzovaný a ani budúcnosť zatiaľ nevyzerá lepšie. Problém sa pritom týka celého Slovenska, nielen niektorých regiónov.

Nižšie uvedená tabuľka porovnáva počty opatrovateliek a lôžok pre dlhodobú starostlivosť na 1000 ľudí nad 65 rokov v Slovenskej republike a v západných krajinách EÚ.

Dobrou správou je, že Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 546 z 29. septembra 2021 schválila Stratégiu dlhodobej starostlivosti v Slovenskej republike. Zámerom Stratégie je navrhnutie vecných riešení, ktoré bude potrebné následne premietnuť do zmeny legislatívy s cieľom vytvoriť efektívny a fungujúci systém. Stratégia je vypracovaná v súlade s Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, na ktorý je aj priamo prepojená. Všetky časti Stratégie sú vypracované s cieľom zlepšiť kvalitu života osôb odkázaných na dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť aj prostredníctvom zatraktívnenia a posilnenia formálnej aj neformálnej sociálnej a zdravotnej starostlivosti.

Financovanie dlhodobej starostlivosti

Dlhodobá starostlivosť je predovšetkým otázkou finančného krytia. Všetky európske krajiny očakávajú, že s rastúcim počtom starších odkázaných ľudí budú dramaticky narastať náklady na formálnu a neformálnu dlhodobú starostlivosť o chronicky chorých ľudí. S tým súvisiace zvyšujúce sa finančné bremeno vyžaduje už dnes čo najefektívnejšie využitie disponibilných zdrojov, t.j. snahu o čo najoptimálnejšie zostavenie spektra služieb dlhodobej starostlivosti pre jednotlivca a pre celé komunity tak, aby spĺňali tri základné atribúty: boli geograficky dostupné, kvalitné a finančne únosne pre jednotlivca aj pre spoločnosť.

Dlhodobá starostlivosť je náročná na finančné zdroje a vyžaduje si komplexný systém financovania, ktorý by zabezpečil dostupnosť a kvalitu služieb pre všetkých seniorov, ktorí ich potrebujú. Porovnanie možností financovania dlhodobej starostlivosti z perspektívy sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva ukázalo, že v sociálnej práci sa financovanie prejavuje cez zvyšovanie nárokov na financovanie, zatiaľ čo v práve sa stretávame s financovaním smerovaným na klienta.

tags: #dlhodoba #starostlivost #o #seniorov