Tvorba a použitie sociálneho fondu (ďalej len SF) sú predmetom zákonnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na zamestnávateľov aj zamestnancov. Právnou normou, ktorá upravuje tvorbu a použitie sociálneho fondu, je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSF). SF má povinnosť tvoriť každý zamestnávateľ pôsobiaci na území Slovenskej republiky bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov.
Povinnosť tvorby sociálneho fondu
ZSF stanovuje každému zamestnávateľovi, ktorý má miesto podnikania alebo svoje sídlo na území Slovenskej republiky a zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom alebo služobnom pomere, povinnosť tvoriť sociálny fond.
Na účely tvorby sociálneho fondu sa za zamestnanca nepovažuje taká osoba, ktorá síce od zamestnávateľa poberá príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ale nemá so zamestnávateľom uzavretý pracovný pomer, napríklad dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z.
Živnostník, ktorý zamestnáva jedného pracovníka na skrátený pracovný čas a dvoch dôchodcov na dohodu o pracovnej činnosti, spĺňa podmienku pre tvorbu sociálneho fondu, lebo zamestnáva jedného zamestnanca v pracovnom pomere.
Subjekty s povinnosťou tvoriť SF
- Právnická osoba so sídlom na území SR.
- Fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR.
Tvorba a zdroje sociálneho fondu
Sociálny fond je tvorený povinným prídelom vo výške 0,6 % až 1 % z hrubých miezd zamestnancov, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok. Ďalšími zdrojmi fondu sú dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ môže dobrovoľne prispievať do sociálneho fondu aj prídelmi z použiteľného zisku (napríklad zo zisku po zdanení a vytvorení príslušných zákonných fondov). Tvorba sociálneho fondu z ďalších zdrojov nie je daňovým výdavkom (nákladom) účtovnej jednotky.
V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu.
Základ pre určenie prídelu
Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce je mzda peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokovaných cestovných náhrad, príspevky zo SF, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenia poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa ZP, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemajú charakter mzdy.
Termíny tvorby a zúčtovania
V zmysle § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde sa fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 6 ods. 3 ZSF vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok, a to najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
Dodatočný prídel do fondu
Ďalší prídel do SF je povinný prídel zamestnávateľa, ktorý je ustanovený § 3 ods. 1 písm. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 ZSF. Maximálna výška tohto prídelu je 0,5 % z hrubých miezd.
Ak zamestnávateľ nesplnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 ZSF, t. j. nedosiahol zisk alebo neuhradil napríklad všetky odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na zvýšený prídel do SF. V takom prípade by prídel nad 0,6 % bol považovaný za ďalší zdroj tvorby SF z použiteľného zisku a nebol by z daňového hľadiska uznaný ako daňový výdavok.
Použitie sociálneho fondu
Zamestnávateľ používa sociálny fond na zabezpečenie stravovania, na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily, na dopravu do zamestnania a späť, na sociálnu výpomoc, na rekreácie, na doplnkové dôchodkové poistenie a na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Možnosti čerpania SF
- Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
- Dopravu do zamestnania a späť.
- Účasť na kultúrnych a športových podujatiach, ako sú nákup lístkov do kina.
- Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.
- Zdravotnú starostlivosť.
- Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky.
- Doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Je dôležité poznamenať, že zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok z fondu na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov, ale nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu.
Kto môže čerpať príspevky?
Príspevok z fondu je možné poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca (manžel/manželka a nezaopatrené deti zamestnanca) a poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.
Možnosti použitia fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom, spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom, či tvorbu a výšku fondu dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví podmienky vo vnútornom predpise.
Daňové aspekty
Podľa § 5 ods. 7 písm. d zákona č. 595/2003 Z.z o dani z príjmov sú od dane oslobodené aj príjmy na použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia, ktoré poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na použitie vlastných zariadení zamestnávateľa, ale aj zariadení na tento účel prenajatých.
Hodnota nepeňažného plnenia zamestnávateľa poskytnutého na osobné aktivity zamestnanca, napr. návšteva kina, divadla, solária, plavárne, zimného štadióna alebo využitie lyžiarskeho vleku, je zdaniteľným príjmom zamestnanca [§ 5 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov]. Znamená to, že prostriedky sociálneho fondu použité na dané účely sa rozpočítajú na príslušných zamestnancov a zdania sa ako príjem zo závislej činnosti.
Príspevky, najmä plnenia zo sociálneho fondu sú predmetom dane z príjmov, bez ohľadu na to, či ide o príspevok peňažného alebo nepeňažného charakteru. Pri zdaňovaní príspevku zo sociálneho fondu sa postupuje rovnako ako v prípade zdaňovania mzdy, t. j. zamestnávateľ vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy.
Tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov) sú definované ako príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený, nepodliehajú zdaneniu u zamestnanca (napr. príspevok na stravovanie). Zväčša ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo nie. Z pohľadu zamestnávateľa a jeho daňového plánovania je výhodnejšie používať na oslobodené plnenia prostriedky zo sociálneho fondu, ktoré boli pri tvorbe daňovým výdavkom.
Daňové výdavky zamestnávateľa
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o sociálnom fonde. Tvorba sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok. Tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu je súčasťou daňových výdavkov.
Účtovné aspekty
Od 1. januára 2003 sa tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu účtuje na strane MD účtu 527 - Zákonné sociálne náklady a na strane D účtu 472 - Záväzky zo sociálneho fondu. V prípade, ak budú sociálny fond tvoriť aj ďalšie zdroje, napríklad peňažný dar, dotácia, účtuje sa na strane MD účtu 221 - Bankové účty alebo 211 - Pokladnica a na strane D účtu 472 - Záväzky zo sociálneho fondu. Príspevok zamestnávateľa do sociálneho fondu z použiteľného zisku (§ 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde) je potrebné účtovať na stranu MD účtu 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní a na strane D účtu 472 - Záväzky zo sociálneho fondu. Čerpanie prostriedkov zo sociálneho fondu na príspevky zamestnancom sa účtuje na stranu MD účtu 472 - Záväzky zo sociálneho fondu a na stranu D účtu 211 - Pokladnica, 221 - Bankové účty.
V prípade, ak agentúra predávajúca lístky na športové a kultúrne podujatia vystaví faktúru, zaúčtujte ju na stranu MD účtu 472 - Záväzky zo sociálneho fondu a na stranu D účtu 321 - Dodávatelia. Úhrada faktúry sa zaúčtuje na stranu MD účtu 321 - Dodávatelia a na stranu D účtu 221 - Bankový účet. Ak účtovná jednotka má pre sociálny fond zriadený samostatný účet v banke, potom úhradu faktúry vykonajte z tohto účtu - 221 - Bankový účet - analytický pre sociálny fond.