Článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku dlhodobej práceneschopnosti (PN) a ošetrovného (OČR) na Slovensku, s dôrazom na podmienky nároku na dávky, ich výpočet a zmeny platné od nového roka. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť legislatívu a postupy pre zamestnancov, živnostníkov a ďalšie osoby, ktorých sa táto téma týka.
Práceneschopnosť (PN), bežne označovaná ako "péenka", je stav dočasnej neschopnosti vykonávať prácu z dôvodu zdravotných problémov. Tento stav je potvrdený lekárom a slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môžete získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom. PN-ka slúži ako kľúčový dokument na zabezpečenie ochrany zamestnancov v prípade zdravotných komplikácií, ktoré bránia výkonu práce.
Rozdiel medzi PN a OČR
Sociálna poisťovňa používa termín ošetrovné, čo je nemocenská dávka poskytovaná a vyplácaná štátom. OČR sa často zamieňa s PN, avšak ide o dve rôzne dávky.
Nárok na ošetrovné (OČR)
Veľmi všeobecne, na ošetrovné má nárok každý, kto si platí nemocenské poistenie, teda odvody do Sociálnej poisťovne. Konkrétne ide o tieto skupiny:
- Zamestnanci: Musia si platiť nemocenské poistenie.
- SZČO: Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si platia nemocenské poistenie. Nevzťahuje sa na živnostníkov, ktorým je napríklad prvý rok podnikania odpustené platenie sociálneho poistenia.
- Dobrovoľne nemocensky poistená osoba: Nemocenské poistenie si musíte platiť minimálne 270 dní, až potom vám vzniká nárok na OČR.
OČR sa spája s ošetrovaním chorého dieťaťa, ktoré nemôže navštevovať škôlku alebo školu, alebo s ošetrovaním rodičov.
Príklady situácií pre krátkodobé OČR:
- Štvorročné dieťa navštevuje materskú školu, ochorelo na chrípku a lekár potvrdil, že zdravotný stav dieťaťa si vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Jeden z rodičov zostane doma a bude dieťa po celý deň osobne ošetrovať.
- Deväťročné dieťa navštevuje základnú školu, ktorá bola zatvorená z dôvodu výskytu prípadov žltačky typu A. Jeden z rodičov preto zostane doma a bude sa o dieťa starať.
Dĺžka trvania OČR
- Krátkodobá OČR: Trvá maximálne 14 dní a vzniká od prvého dňa, keď je potrebné začať sa starať o chorého člena rodiny. Ak po týždni dieťa stále nie je zdravé, môžete s ním byť doma na krátkodobej OČR ďalších 7 dní, teda spolu 14 dní.
- Dlhodobá OČR: Trvá maximálne 90 dní. Týka sa detí, ktoré majú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a to až do 18 rokov.
Žiadosť o ošetrovné a jej výpočet
OČR je nemocenská dávka, ktorú riešite so Sociálnou poisťovňou. Je potrebné vyplniť a podpísať tlačivo žiadosti o ošetrovné a doručiť ho do Sociálnej poisťovne osobne alebo poštou. Denný vymeriavací základ (DVZ) nemusíte počítať. Ak ste zamestnancom, je to vaša hrubá mzda. Na výpočet finálnej sumy dávky môžete použiť kalkulačku OČR, avšak ide len o približný výpočet. Ak sa staráte o dvoch chorých členov domácnosti, napríklad o dve malé deti, ktoré sú choré, nárok na ošetrovné má len jedna osoba. Nijako sa však nevylučuje fakt, že ak je vaše dieťa choré napríklad dvakrát do mesiaca, tak prvýkrát s ním ostane na OČR mama a druhýkrát napríklad otec. OČR je možné najdlhšie čerpať po dobu 14 kalendárnych dní.
Práceneschopnosť (PN) - podmienky
PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. PN-ka je nevyhnutná pri zdravotných stavoch, ktoré znemožňujú vašu pracovnú spôsobilosť, napríklad pri dlhodobej chorobe, pooperačnej rekonvalescencii alebo vážnom úraze. Musíte ju predložiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni, ak nie ste schopný plniť pracovné povinnosti.
Ochranná lehota
Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Nárok na dávky počas PN
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Okrem toho netreba zabúdať ani na to, že denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia. Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.
Podmienky pre nárok na dávky
- Aktívne nemocenské poistenie.
- Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN.
- Od 1. do 3. dňa: 25 % DVZ (denného vymeriavacieho základu).
- Od 4. do 10. dňa: 55 % DVZ.
- Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN.
- Od 11. dňa: 55 % DVZ.
Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
Výpočet vymeriavacieho základu
Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára. V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365 (napr. 365 - 35 = 330). Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.
Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.
Príklad výpočtu PN
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2. až 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby. Aká PN jej bude vyplatená od Sociálnej poisťovne?
Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, t.j. rok 2023 (keďže nemocenské poistenie trvá nepretržite najmenej od 1.1.2023).
DVZ pani Zuzany sa vypočíta: DVZ = (1 500 * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:
- 1. - 3. deň trvania PN => 1.2. - 3.2.2024 => (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
- 4. - 10. deň trvania PN => 4.2. - 10.2.2024 => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 189,89075 €, po zaokrúhlení 226,85 €
- Za obdobie 11.2. - 27.2.2024 (17 dní) Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 461,09825 €, po zaokrúhlení 461,10 €.
MUDr. Jana Bendová, PhD. –Ako správne odmerať krvný tlak svojim blízkym
Kto nemá nárok na náhradu príjmu/nemocenské?
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské nikdy nevznikne študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 sa proces práceneschopnosti výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Lekár vytvára zamestnancovi tzv. elektronický záznam o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN) priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto povinnosť sa týka obvoďných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
Povinnosti zamestnanca pri ePN
Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní Sociálna poisťovňa. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN. Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Zamestnanca je potrebné bez zbytočného odkladu informovať o tom, že mu bola ePN vystavená. Následne je povinný dodržiavať liečebný režim. Ak máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
Ak ste naopak v roli zamestnávateľa, čaká vás niekoľko povinností. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku? V tomto prípade Sociálnej poisťovni oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte Sociálnej poisťovni oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
Výplata dávok
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Papierová PN
Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte Sociálnej poisťovni zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN.
Tlačivá spojené s PN (papierová forma)
Tlačivo Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti sa skladá z viacerých častí:
- Diel I. s názvom „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti” si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN.
- Diel II. s názvom „Žiadosť o nemocenské” musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10. dni trvania dočasnej PN zamestnanca.
- Diel IIa., ktorým je „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca”, využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Diely II. a IIa. musí bezodkladne doručiť zamestnávateľovi. Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu.
- Diel III. si necháva ošetrujúci lekár a zasiela ho Sociálnej poisťovni.
- Diel IV. predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Po skončení PN musí zamestnanec odovzdať zamestnávateľovi aj diel IV., ktorý mu dá lekár.
Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
Dobrovoľne nemocensky poistené osoby a povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú od prvého dňa PN nárok na nemocenskú dávku, predkladajú druhý diel tlačiva priamo Sociálnej poisťovni.
Dlhodobá PN
PN môže trvať aj dlhšie, avšak podporné obdobie, počas ktorého môžete získať náhradu mzdy a nemocenské, trvá len 52 týždňov (rok) od začiatku práceneschopnosti. Potom už nemáte nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. Po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roka na PN.
Zamestnávateľ vás nemôže prepustiť len preto, že ste dlhodobo práceneschopní a liečite sa. Ak však vzhľadom na svoj zdravotný stav stratíte spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, môže vám dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. V takom prípade je výpovedná lehota najmenej 2 mesiace a vzniká vám nárok aj na odstupné vo výške minimálne jedného priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval najmenej dva roky. Ak nechcete ostať bez príjmu až do priznania invalidného dôchodku, môžete sa po ukončení pracovnej neschopnosti zaevidovať na úrade práce a požiadať o dávky v nezamestnanosti. Ak chcete požiadať o podporu v nezamestnanosti, musíte ukončiť PN, pretože súbeh nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti nie je možný. Podpora v nezamestnanosti sa vypláca najviac 6 mesiacov. Priznaním invalidného dôchodku s najväčšou pravdepodobnosťou nárok na pomoc v hmotnej núdzi zanikne.
Ak PN trvá už viac ako 52 týždňov a nárok na nemocenské od štátu zanikne, z komerčného poistenia ušlého zárobku (PN) vám môže poisťovňa vyplácať denné odškodné ešte niekoľko ďalších mesiacov. Pomôže vám to finančne vykryť obdobie čakania na invalidný dôchodok. Vážne ochorenia či ťažké úrazy často výrazne ovplyvňujú schopnosť pracovať. Pri vzniku kritickej choroby vám poisťovňa vyplatí jednorazovú sumu, ktorú môžete použiť na liečbu alebo vykrytie výpadku príjmu. Ak máte uzatvorené poistenie invalidity, poisťovňa vám pri jej priznaní môže vyplatiť poistnú sumu. Výška plnenia závisí od stupňa invalidity. Pri poklese schopnosti pracovať nad 40 % sa spravidla vypláca polovica sumy, pri invalidite nad 70 % celá suma.
Miesto určenia a vychádzky počas PN
S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.
Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. do 16. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, resp. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.
V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. návšteva lekára).
V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.
K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.
Dlhodobá PN a jej vplyv na daňové aspekty
Tento článok sa zaoberá problematikou dlhodobej práceneschopnosti (PN) a jej dopadom na daňové povinnosti fyzických osôb na Slovensku. Hoci v poslednom období nedošlo k zásadným zmenám v uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane (NČZD), ide stále o aktuálnu tému, ktorá si vyžaduje pozornosť daňovníkov a mzdových účtovníčok.
Nezdaniteľné časti základu dane (NČZD)
V slovenskom daňovom systéme existujú mechanizmy, ktoré umožňujú znížiť základ dane, a tým aj celkovú daňovú povinnosť. Jednou z nich sú nezdaniteľné časti základu dane. V nedávnej minulosti došlo k zrušeniu NČZD na kúpeľnú starostlivosť, avšak ostatné princípy zostávajú v platnosti.
Kto má nárok na NČZD na daňovníka?
V zásade platí, že na NČZD na daňovníka má nárok každý, okrem poberateľov niektorých dôchodkov k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (ZO), resp. ak im bol takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma. Ide o dôchodky zo sociálneho poistenia (I. piliera), starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) alebo výsluhového dôchodku. Dôležité je, že táto NČZD sa uplatňuje za celé zdaňovacie obdobie, a to aj v prípade, ak sa daňovník stane poberateľom dôchodku v priebehu roka.
NČZD na manželku (manžela)
Ide o sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Podmienkou je, že manželka (manžel) nemá vlastný príjem, resp. základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) je nižší ako suma NČZD. Okrem toho musí manželka (manžel) spĺňať niektorú z nasledovných podmienok:
- Starala sa o vyživované maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku.
- Poberala peňažný príspevok na opatrovanie.
- Je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
- Je odkázaná na starostlivosť.
Do vlastných príjmov manželky sa zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov, ktoré sú vymenované v § 11 ods. 4 ZDP. Ide napríklad o rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa a iné. Naopak, do vlastných príjmov sa zahŕňajú nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), dávka v nezamestnanosti, príjem z prenájmu a pod. Výška NČZD na manželku sa odvíja od aktuálneho životného minima. Zamestnanec je povinný predložiť zamestnávateľovi doklady preukazujúce nárok na uplatnenie NČZD na manželku, napr. sobášny list a doklad preukazujúci splnenie niektorej z podmienok ustanovených v § 11 ods. 4 ZDP.
Dlhodobá PN a jej vplyv na daňový bonus
Daňový bonus je príspevok pracujúcemu rodičovi. Počas čerpania PN alebo ošetrovného je pracovný príjem nižší. Ak bolo dieťa celý mesiac choré a rodič naň čerpal dávku pre ošetrovanie člena rodiny (OČR), pracovný príjem rodiča je 0 €, teda nedostane daňový bonus. Od júla 2022 výška daňového bonusu závisí aj od výšky pracovného príjmu rodiča. Daňový bonus je formou daňového výdavku a nepodlieha exekúcii.
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu. Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.
Povinnosti zamestnávateľa pri dlhodobej PN zamestnanca a daňový nedoplatok
Ak zamestnancovi vznikol z ročného zúčtovania dane daňový nedoplatok, zamestnávateľ je povinný odviesť tento nedoplatok zo mzdy zamestnanca najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia. Ak je zamestnanec dlhodobo práceneschopný a nedoplatok sa nedá odviesť ani do konca roka, zamestnávateľ je povinný oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu a predložiť mu potrebné doklady. Následne nedoplatok dane vyberie správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca.
Príjmy zamestnanca počas PN
Ak sa zamestnanec stane práceneschopným, časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
- Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: vyplácaná zamestnávateľom od 1. do 10. dňa PN.
- Nemocenská dávka: vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN najviac do 52. týždňa.
Daňové priznanie
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 876,90 eura. Lehota na podanie daňového priznania je do 31. marca. Je možné požiadať o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania.
- Daňové priznanie typu A podáva daňovník, ak dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti.
- Daňové priznanie typu B podáva daňovník, ak dosiahol aj príjem z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z kapitálového majetku alebo ostatný príjem.
Príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov
Dani z príjmov podliehajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov patria napríklad:
- Príjmy zo závislej činnosti
- Príjmy z podnikania
- Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti
- Príjmy z prenájmu nehnuteľností
- Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu
- Podiel na zisku (dividenda)
- Podiel na likvidačnom zostatku
Príjmy oslobodené od dane
Všetky príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, sú vymenované v ustanovení § 9 zákona o dani z príjmov. Medzi príjmy oslobodené od dane patria napríklad:
- Príjem z predaja nehnuteľnosti po splnení určitých podmienok
- Príjem z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov a z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur
- Plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku
- Prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetnej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. j)
- Štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami
- Výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov a obdobné výhry zo zahraničia
Práceneschopnosť živnostníka (SZČO)
Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok. Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.
Podmienky nároku na nemocenské u SZČO
Živnostník má nárok na nemocenské, ak splnil nasledovné podmienky:
- Platenie odvodov: Musí platiť sociálne odvody (nemocenské poistenie) najmenej v rozsahu 180 dní v období dvoch rokov pred vznikom dočasnej PN.
- Dĺžka nemocenského poistenia: Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 270 dní, nárok na nemocenské nevznikne.
- Určenie rozhodujúceho obdobia: Určí sa rozhodujúce obdobie, ktoré sa použije pri výpočte dávky. Pre SZČO je to spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky.
Výška nemocenského pri SZČO sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri SZČO predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej PN.
Povinnosti počas PN (SZČO)
- Dodržiavanie liečebného režimu: Je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
- Kontroly: Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu 7 dní v týždni (t. j. vrátane víkendov a sviatkov).
Ako živnostník požiada o nemocenské počas dočasnej PN
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:
- Elektronicky: V prípade elektronickej PN (ePN) lekár automaticky zaznamená informáciu do systému Sociálnej poisťovne, čo je považované za žiadosť o dávku.
- Papierovo: V prípade papierovej PN živnostník vypĺňa a podáva príslušné časti tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ priamo na pobočke Sociálnej poisťovne.
Poistenec má prístup k informáciám o svojich dávkach a poistení prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.
Výplata nemocenských dávok živnostníka počas dočasnej PN
Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni, za ktoré nemocenská dávka patrí. V prípade, že si príjemca dávky neurčil spôsob výplaty dávky, vypláca sa na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu alebo na účet uvedený v žiadosti.
Odvody počas PN živnostníka
V niektorých prípadoch i naďalej platí povinnosť platiť zdravotné odvody. U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. čakacia doba).
Legislatíva
- Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
- Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca.