Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže nastať každému zamestnancovi. Táto situácia nastáva, ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným. V tomto článku sa komplexne pozrieme na to, ako PN ovplyvňuje nárok na odmenu a iné benefity, ako aj na zmeny, ktoré prináša novela zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2026.
Práceneschopnosť a nárok na príjem
Ak sa zamestnanec stane práceneschopným z dôvodu choroby alebo úrazu, je to nepríjemná situácia pre obe strany - zamestnanca aj zamestnávateľa. Zamestnanec však o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Ošetrujúci lekár uznáva zamestnanca za práceneschopného a potvrdzuje to vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vtedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli dobrovoľne pripájať do systému ePN. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2023. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Zamestnanec nemusí zamestnávateľa informovať, že mu bola vystavená ePN.
Legislatívny rámec
Náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a nemocenské dávky sú upravené samostatnými zákonmi:
- Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.
Výška náhrady príjmu je nasledovná:
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
- 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Je však možné, že kolektívna zmluva upravuje nárok na vyššiu náhradu príjmu (napr. 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN). Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.
Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni.
Kto nemá nárok na náhradu príjmu a nemocenské?
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské nevznikne študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Posúdenie choroby a postup SAMPLE
Denný vymeriavací základ (DVZ)
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné vypočítať denný vymeriavací základ (DVZ).
Ako sa počíta denný vymeriavací základ?
Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúce obdobie je:
- kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
- obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN, napr. ak vzniklo nemocenské poistenie 2.2.2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri ePN
Povinnosti zamestnanca
- Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
- Dodržiavať liečebný režim.
- Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“:
- oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti,
- poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN,
- obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).
Povinnosti zamestnávateľa
- Sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
- Nahlásiť Sociálnej poisťovni potrebné údaje pre výplatu nemocenských dávok. Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.
Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského
Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Denný vymeriavací základ (DVZ):
- Súčet VZ za rok 2024: 1 000 eur x 12 mesiacov = 12 000 eur
- DVZ: 12 000 eur / 365 dní = 32,88 eur
Náhrada príjmu od zamestnávateľa:
- Náhrada za 1. až 3. deň (25 % DVZ): 3 dni x 32,88 eur x 0,25 = 24,66 eur
- Náhrada za 4. až 10. deň (55 % DVZ): 7 dní x 32,88 eur x 0,55 = 126,65 eur
- Celková náhrada príjmu od zamestnávateľa: 24,66 eur + 126,65 eur = 151,31 eur
Nemocenské od Sociálnej poisťovne:
- Nemocenské za 11. až 14. deň (55 % DVZ): 4 dni x 32,88 eur x 0,55 = 72,34 eur
Vplyv PN na ročnú odmenu
Zamestnanci pracujúci na pracovný pomer môžu mať okrem základnej mzdy vyplácané v mzde od zamestnávateľa rôzne odmeny. Okrem mesačných odmien môže byť zamestnancovi vyplatená odmena za dlhšie časové obdobie napr.: štvrťročná odmena, polročná odmena, trištvrte ročná odmena, ročná odmena, 13. plat.
Nárok na odmenu za vykonanú prácu je základným právom zamestnanca, čomu zodpovedá povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu, ako aj dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky. Spôsob a podmienky priznávania odmien zákon neupravuje. Odmena je popri základnej mzde vždy niečo navyše. Preto si každý zamestnávateľ samostatne vo svojej organizácii stanoví podmienky pre odmeny pre svojich zamestnancov. Buď musia zamestnanci splniť určité podmienky, alebo sa to vypláca úplne každému zamestnancovi.
Podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce, "Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve." Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce, "V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania."
Koncoročné odmeny a nemocenské dávky
Koncoročné odmeny pre zamestnanca nemajú vplyv na jeho nemocenské dávky. Sociálna poisťovňa ich výplatu nepozastaví, a to aj napriek tomu, že počas poberania materskej, nemocenskej alebo ošetrovného nemôže mať iný príjem a tieto odmeny mu budú priznané práve v tomto období. Dôvodom je to, že pri koncoročnej odmene ide o príjem, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu. Preto jej vyplatenie nie je prekážkou na trvanie nároku na nemocenskú dávku. To znamená, že ak zamestnanec poberá nemocenskú dávku a v tom istom čase mu zamestnávateľ vyplatí plnenie zo sociálneho fondu alebo odmenu za prácu vykonanú v období pred začiatkom poskytovania dávky, jeho nárok na nemocenskú dávku to neovplyvní.
Zdaňovanie a odvody z odmien počas PN (Zmena od 1.1.2026)
Od 1. januára 2026 vstupuje do platnosti významná zmena v oblasti sociálneho poistenia, ktorá sa dotkne každého zamestnanca aj zamestnávateľa. Novela zákona o sociálnom poistení, prijatá v rámci konsolidačného balíka, prinesie nové pravidlá, ktoré zmenia spôsob výpočtu a platenia odvodov.
Doteraz platilo, že ak ste boli na PN, OČR alebo materskej a v tomto období vám zamestnávateľ vyplatil napríklad ročnú odmenu, 13. plat alebo bonus, nemuseli ste z tejto sumy platiť sociálne odvody. Išlo totiž o tzv. obdobie vylúčené z platenia poistného. Od januára 2026 sa to mení a takéto vylúčenie sa ruší. Ak v období tzv. sociálnej udalosti dostanete akýkoľvek príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ (teda ten, z ktorého sa normálne platia odvody), odvedú sa z neho poistné príspevky tak, ako keby ste boli normálne v práci.
Dôsledky pre zamestnávateľov a zamestnancov
Ak zamestnávateľ počas dní PN zúčtuje zamestnancovi akýkoľvek príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu vznikne povinnosť odviesť poistné - a to na strane zamestnanca aj zamestnávateľa.
Príklad: Zamestnankyňa poberá v marci 2026 materské a zároveň jej zamestnávateľ vyplatí odmenu vo výške 1 000 eur. Z tejto odmeny bude musieť zamestnankyňa aj zamestnávateľ zaplatiť poistné.
Ktoré situácie sú po novom „bez výnimky“?
Zamestnanec bude musieť po novom platiť poistné z príjmov dosiahnutých v týchto obdobiach:
- Počas dočasnej práceneschopnosti (PN) - až do jej skončenia, najviac však 52 týždňov.
- Počas poberania materskej dávky alebo aj v prípade, že ju nepoberá, lebo nesplnil zákonné podmienky.
- Počas krátkodobého ošetrovného (OČR) - maximálne do 14 dní.
- Počas dlhodobého ošetrovného - najviac do 90 dní.
- Počas poberania rehabilitačného alebo rekvalifikačného príspevku.
- Počas účasti na štrajku, ak je neprítomnosť v práci ospravedlnená.
Výnimky
Zmeny sa netýkajú samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) ani dobrovoľne poistených osôb. Pre tieto skupiny zostáva všetko po starom. To znamená, že počas obdobia poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského budú mať aj naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné.
Prechodné obdobie a povinnosti zamestnávateľa od roku 2026
Pre zamestnávateľov, ktorým vznikne nemocenské poistenie po 31. marci 2026, a ktorí vyplácajú mzdy v hotovosti, platí prechodné obdobie. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu v hotovosti prostredníctvom RLFO - prihláška/zmena, zamestnávateľ musí do 31. marca 2026 oznámiť Sociálnej poisťovni číslo účtu vo formáte IBAN (pri zahraničných účtoch aj názov účtu a kód SWIFT/BIC). Zamestnávateľ počas prechodného obdobia (1. novembra 2025 - 31. marca 2026) nemusí zamestnancovi nahrávať prílohu potvrdenia o čísle účtu.
Zamestnávateľ bude od roku 2026 povinný:
- Zahrnúť aj tieto dni (napr. PN, materská) do počtu dní, za ktoré sa platí poistné.
- Z príjmu vyplateného v týchto obdobiach odviesť poistné, a to presne tak, ako pri bežnej mzde.
Sociálny fond a PN
Zamestnávateľ môže v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí, na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. T.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov.
Sociálna výpomoc počas PN
Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Ak takáto výpomoc bola vyplácaná v roku 2024, bola zdaniteľným príjmom (ak práceneschopnosť nepresiahla prevažnú časť zdaňovacieho obdobia). V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov.
Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06. Zamestnávateľ vykonávajúci ročné zúčtovanie v prípade, že poskytnutá pomoc presiahne 2 000 eur, do základu dane zahrnie sumu presahujúcu oslobodenú hranicu príjmu.
Príklady zo života
Príklad 1: Zamestnankyňa je na dlhodobej PN od 12.2.2024. Dňa 20.1.2025 požiadala o sociálnu nenávratnú výpomoc zo sociálneho fondu z dôvodu dlhodobej PN, ktorá jej bola schválená vo výške 250 €. PN-ku ukončila 10.2.2025. Teraz vo výplate za mesiac február jej vypláca zamestnávateľ príspevok zo sociálneho fondu. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená.
Príklad 2: Zamestnanec je PN od minulého roka (od júna 2024). Do práce nastúpil až v apríli 2025. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Zamestnávateľ by v internom predpise mal stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu.