Časté zlozvyky v diskusných príspevkoch a ako sa im vyhnúť

Diskusný príspevok je dôležitou súčasťou rečníckeho štýlu a efektívnym nástrojom na vyjadrenie vlastného názoru v diskusii. Je to hybridný žáner, ktorý v sebe spája prvky rečníckeho a náučného štýlu. Cieľom je prezentovať stručný, vecný a presvedčivý argument. Súhrn všetkých diskusných príspevkov tvorí diskusiu, ktorá prebieha v menšej skupine ľudí, kde si vymieňajú názory a hodnotia prednesené myšlienky počas porád, seminárov, konferencií, schôdzí alebo v parlamente.

Čo je diskusný príspevok?

Diskusný príspevok je prejav, ktorý vyjadruje osobný názor účastníka diskusie. Patrí do rečníckeho štýlu a musí byť stručný a vecný. Môže sa zamerať na riešenie problému ako celku alebo len jeho časti. Dôležité je, že môže byť pripravený vopred, ale aj spontánny, teda nepripravený.

Druhy diskusií

• Rozhodovacia (administratívna) diskusia: Cieľom je dosiahnuť jednotný záver, dohodu alebo kompromis prostredníctvom výmeny názorov.

Vnútorná forma diskusného príspevku

Vnútorná forma diskusného príspevku sa skladá z obsahu a štýlu.

Obsah

• Dodržanie témy: Je nevyhnutné, aby príspevok držal tému diskusie.
• Vlastné hodnotenie problému: Autor by mal prezentovať vlastné hodnotenie problému s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike, čím kombinuje subjektívny a objektívny prístup.
• Subjektívna interpretácia objektívnych faktov: Používa sa 1. osoba jednotného čísla alebo 1. osoba množného čísla. Napríklad: "Dovoľte mi zareagovať na údaje, ktoré zazneli v referáte môjho spolužiaka…" alebo "Chcel by som oceniť referát môjho spolužiaka a zareagovať hlavne na tú časť, v ktorej hovoril o… Aj ja som toho názoru…".
• Jadro: Stručný opis problému, kde diskutujúci uvažuje, vysvetľuje, hovorí za seba a prezentuje svoje názory. Snaží sa vyprovokovať poslucháčov k zamysleniu a vzbudiť ich záujem. Podstatnou časťou by malo byť osobné vyjadrenie a vysvetlenie vlastného názoru. Vyjadrenia ako "Myslím si, že…", "Naozaj…", "Nerád by som spochybňoval…", "Považujem za…" sú vhodné.
• Záver: Opakované oslovenie, zdôraznenie významu navrhovaných aktivít alebo riešení a výzva k akcii.

Štýl

• Tvorivé využitie lexiky: Použitie slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov typických pre rečnícky štýl.
• Použitie presvedčovacích prvkov: Napríklad rečnícke otázky, citovo zafarbené slová a umelecké prostriedky (metafory, metonymie).
• Sugestívnosť: Rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča.
• Ustálené spôsoby vyjadrovania: Napríklad "pálčivý problém", "medziľudské vzťahy", "záujem verejnosti", "zdvihnúť hlas".
• Frazeologizmy: Použitie frazeologizmov ako "skočiť do jamy levovej", "zvládnuť problém", "vykročiť pravou nohou" môže pridať príspevku na atraktivite.

Celkový dojem

Celkový dojem z diskusného príspevku by mal byť pozitívny a presvedčivý.

Ako začať, písať jadro a ukončiť diskusný príspevok

Ako začať diskusný príspevok

V úvode diskusného príspevku je dôležité nadviazať na tému alebo predchádzajúceho diskutujúceho. Ak nenadväzujete na predchádzajúci príspevok, mali by ste v úvode povedať, o čom budete hovoriť, o akom probléme a prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie.

Ako písať jadro diskusného príspevku

V jadre príspevku je dôležité stručne opísať problém, uvažovať, vysvetľovať, hovoriť za seba a prezentovať svoje názory. Snažte sa vyprovokovať poslucháčov, aby sa zamýšľali a neboli ľahostajní. Podstatnou časťou by malo byť vaše osobné vyjadrenie a vysvetlenie vášho názoru.

Ako ukončiť diskusný príspevok

Na záver diskusného príspevku by ste mali zopakovať oslovenie, zdôrazniť význam navrhovaných aktivít alebo riešení a vyzvať k akcii. Poďakovanie za slovo je vhodné uviesť ako osobitný odsek.

Komunikačné zlozvyky pri načúvaní a odovzdávaní informácií

Schopnosť efektívnej komunikácie je kľúčová pre kvalitný život. Avšak, aj v tejto oblasti sa môžeme dopúšťať zlozvykov, ktoré negatívne ovplyvňujú naše vzťahy a porozumenie.

Komunikačné zlozvyky pri načúvaní

• Čítanie myšlienok: Tento zlozvyk je jedným z najtypickejších pri načúvaní a súvisí s nedorozumením, ktoré vzniká preto, že do toho, čo nám druhý povedal, si vkladáme určitý význam sami. Môže to byť niečo, čo očakávame dopredu alebo niečo, z čoho máme obavy, či strach.
• Prerušovanie a skákanie do reči: Toto je takmer najväčší problém pri komunikácii v školských triedach. Máloktorý žiak dokáže byť trpezlivý, každý chce mať slovo. Keď skáčeme do reči v rámci rodiny, týmto spôsobom vyvolávame v partnerovi pocit, že nie sme spokojní s tým, čo nám hovorí. Dôvod na prerušovanie a skákanie do reči môže byť rôzny.
• Neverbálne odmietanie: Prejavmi neverbálneho odmietania je napríklad to, že sa ľudia pri komunikácii stále vrtia, otáčajú sa k hovoriacemu bokom alebo ich pohľad smeruje každú chvíľu niekde inde. Tieto prejavy môžu hovoriaceho vyviesť z miery a môže ich chápať tak, že ho nepovažujeme za rovnocenného partnera.

Komunikačné zlozvyky pri odovzdávaní informácie

• Nepriame vyjadrovanie: Takýto spôsob komunikácie nastáva vtedy, keď z rozličných dôvodov nevieme alebo nechceme priamo povedať to, čo naozaj chceme.
• Prehnané a nadmerné zovšeobecňovanie: Ide o tendenciu všetko zveličovať, maximalizovať. Tí, čo sa takto vyjadrujú, často používajú slová VŽDY a NIKDY.
• Značkovanie: Značkovanie nastáva vtedy, keď toho druhého zaradíme do určitej kategórie. Môže to byť napríklad kategória blbcov, leňochov, príživníkov a podobne. V tomto prípade je oveľa lepšie konkrétne opísať, čo nám vadí a nielen jedným slovom niekoho označiť.
• Nesúlad slovného a mimoslovného vyjadrovania: Hovorí sa, že niekedy povieme viac neverbálne ako verbálne. Nesúlad medzi tým, čo hovoríme a ako sa pri tom tvárime, väčšinou všetci vycítia hneď. Darmo povieme, že s niečím súhlasíme, keď sa pri tom tvárime nahnevane.
• Únik od témy: Je to sklon prekakovať v priebehu rozhovoru z jednej témy na druhú.

Ako predísť zlozvykom pri odovzdávaní informácií?

• Snažte sa byť konkrétni a hovorte jasne.
• Priebežne zisťujte, či váš partner v komunikácii rozumie tomu, čo hovoríte.
• Vaša verbálna a neverbálna komunikácia by mala byť v súlade.
• Hovorte otvorene a úprimne prezentujte svoj názor.
• Snažte sa v rámci komunikácie prísť k nejakému záveru.

Praktické rady pre písanie diskusného príspevku

• Naštudujte si kritériá písania slohových prác.
• Využite čas na výber témy a útvaru.
• Uprednostnite útvar, ktorý sa vám najlepšie píše.
• Premyslite si osnovu písomnej prípravy.
• Ak vám niečo nie je jasné, nebojte sa opýtať.
• Pred komisiou sa snažte prezentovať všetko, čo máte pripravené.
• Snažte sa rozprávať samostatne, nečakajte len na otázky skúšajúcich.
• Nezachádzajte do oblastí, v ktorých si nie ste istí.
• Vyjadrujte sa jasne a zrozumiteľne.
• Používajte kratšie a jednoduchšie vety.
• Rešpektujte princíp zdvorilosti.
• Nepoužívajte nespisovné a vulgárne slová.
• Neznevažujte názory, činy, vlastnosti iných.
• Snažte sa o logickosť a súdržnosť textu.
• Dodržiavajte pravidlá pravopisu.

Príklad diskusného príspevku

„Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom.“ (A. Einstein)

Azda budete súhlasiť, ak popriem niektoré tvrdenia môjho predrečníka, ktorý vystúpil so slovami: „Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom,“ citujúc tak A. Einsteina. Náš kolega vymenoval typy ľudí, ktorí „srdcom takzvane nežijú.“ Uviedol nám aj niektoré príklady, pri ktorých sme miestami až onemeli od úžasu. Spomenul obchodníčku Fionu, ktorá svojimi obchodmi škodí sebe aj druhým i tenistku Andreu, pre ktorú je tenis a všetka tá sláva to najcennejšie a neberie ohľad nanič a na nikoho iného.

Nezabudol ani na Róberta, milovníka rýchlych áut, ktorý sa riadi iba svojimi potrebami, rýchlu jazdu zbožňuje a vraj to robí bez srdca, bez potešenia, iba pre peniaze. Je to naozaj tak? Všetci robia niečo iba pre peniaze? Myslím si, že to tak nie je a čierno-biele videnie je určite scestné. A preto mi nedá, aby som nedoplnila jeho slová. Drahí priatelia, milý kolega! Naozaj si všetci myslíte, že ten tenis, obchod, rýchla jazda, že to všetko je len o peniazoch? Verím, že nie! Možno, že ide „aj“ o peniaze, ale určite robia hlavne to, po čom túžia, čo im vychádza zo srdca, a preto nikto nemá právo povedať, že tí dotyční nemajú srdce, pretože každý človek ho má. Povedzme si otvorene, že niekedy je to aj slepá závisť, keď si niekto myslí, že všetci úspešní a bohatí sú bez srdca.

V jednej knihe som sa stretla s citátom, ktorý mi hlboko utkvel v pamäti a dovolím si ho uviesť, dokonca považujem za potrebné, aby som vás s ním oboznámila. Ide o slová Matky Terezy, citujem: „Kto nemá peniaze je chudobný, kto nemá priateľov je chudobnejší, ale kto nemá srdce je najchudobnejší na svete.“ Je to určite jedna obrovská pravda. Ale kto má právo posudzovať iných? Aj v Biblii sa predsa hovorí: „Hoď kameňom, kto si bez viny!“ Má teda niekto posudzovať ľudí podľa vzhľadu, majetku, postavenia? Vidí každý každému do srdca?

Zamyslite sa, prosím, nad tým, kým niekoho unáhlene odsúdite. Keď A. Einstein vyslovil myšlienku: „Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom,“ určite nepochyboval, že svet takých ľudí má.

tags: #diskusny #prispevok #zlozvyky