Výdavky na dôchodky predstavujú významnú časť verejných financií a ich vývoj je kľúčový pre udržateľnosť sociálneho systému. Medzi rokmi 2018 a 2025 výdavky na dôchodky rástli rýchlejšie ako ekonomika, zvýšili sa z 8,0 na 9,5 % HDP. V rámci EÚ ide o jeden z najväčších nárastov. K tomuto nárastu prispelo niekoľko faktorov, vrátane legislatívnych zmien, vlny predčasných dôchodkov, starnutia populácie a inflačného šoku.
Faktory ovplyvňujúce nárast výdavkov na dôchodky
-
Legislatívne zmeny (+0,65 % HDP, 0,9 mld. eur)
Najvýraznejšie k rastu výdavkov prispel tzv. rodičovský dôchodok, ktorý bol zavedený legislatívnymi zmenami. Ide najmä o vyšší a plošný 13. dôchodok, ktorý bol tiež súčasťou týchto zmien.
-
Vlna predčasných dôchodkov (+0,3 % HDP, 0,4 mld. eur)
Nesystémové nastavenie prvej valorizácie novopriznávaných dôchodkov vyvolalo v rokoch 2023 a 2024 výraznú vlnu predčasných odchodov do dôchodku. Vysoká inflácia z predchádzajúceho obdobia, od ktorej sa valorizácia odvíjala, spôsobila, že predčasné dôchodky boli pre mnohých poistencov výhodnejšie, než by boli dôchodky priznané v riadnom termíne o rok či dva neskôr.
-
Starnutie populácie (+0,3 % HDP, 0,4 mld. eur)
Demografické zmeny, konkrétne starnutie populácie, prirodzene prispievajú k nárastu počtu dôchodcov a tým aj k celkovým výdavkom na dôchodky.
-
Inflačný šok (+0,3 % HDP, 0,4 mld. eur)
Valorizácia štandardných dôchodkov, hoci oneskorene, udržala ich kúpnu silu aj pri poklese reálnych miezd (a teda aj platených sociálnych odvodov). Tento mechanizmus, aj keď chráni dôchodcov pred stratou kúpnej sily, zároveň zvyšuje výdavky štátu v obdobiach vysokej inflácie.
Aktuálny vývoj a prognózy
Po dynamickom vývoji v posledných rokoch sa rast vybraných výdavkov na celom horizonte prognózy stabilizuje na nižších úrovniach. Hlavným dôvodom je výrazný pokles inflácie, ktorá v prognózovanom období klesne pod 4 % a tým spomalí tempo valorizácie dôchodkov. V aktuálnom roku je rast výdavkov na dôchodky spomalený aj zoštíhlením a presunutím rodičovského dôchodku mimo bilancie Sociálnej poisťovne. Rast výdavkov v roku 2026 je zmiernený aj dočasným spomalením nárastu počtu vyplácaných dôchodkov, ktorý súvisí s hromadnými odchodmi na predčasný dôchodok v uplynulých dvoch rokoch. Keďže týmto dôchodcom sú vyplácané dôchodky už v súčasnosti, z pohľadu medziročného porovnania dochádza k poklesu počtu novopriznaných dôchodkov a k spomaleniu rastu výdavkov.
Dôchodkové zabezpečenie Slovenska - Demografická prognóza Slovenska do roku 2060
Vývoj daňových príjmov
V roku 2025 sa očakáva medziročný rast daňových príjmov o 8,1 %, pričom približne polovicu tohto rastu zabezpečuje konsolidácia verejných financií. Slabší výkon ekonomiky však bude v ďalších rokoch rast daňových príjmov tlmiť. Vplyv efektívnych sadzieb oslabol najmä pri DPH, vybraných spotrebných daniach a v dôsledku nižšej ziskovosti podnikov. Na druhej strane, dane z trhu práce zatiaľ rastú rýchlejšie ako diktuje samotná ekonomika. Výnosy z novej dane na sladené nealkoholické nápoje sú v dlhodobom horizonte v súlade s očakávaniami.
Ďalší vývoj výdavkov
Výdavky sa pri aktuálnych makropredpokladoch ustália na výrazne vyššej úrovni v pomere k HDP. Starnutie populácie a návrat rodičovského dôchodku od roku 2026 (ako asignácia dane z príjmu) budú na jednej strane prispievať k ich ďalšiemu rastu, naopak, nižšia inflácia, vyprchanie dočasného negatívneho vplyvu predčasných dôchodkov a ako aj rast počtu dôchodcov s príjmami z II. piliera budú tento rast tlmiť.
Revízia výdavkov a analýzy
Revízia výdavkov je štandardný nástroj v krajinách OECD na efektívnejšie dosahovanie cieľov verejnej politiky. Revízia výdavkov hodnotí účinnosť a efektívnosť výdavkov a identifikuje opatrenia, ktoré zvyšujú hodnotu za peniaze z verejných financií, čím umožňuje fiškálnu úsporu, lepšie verejné služby pre občanov (výsledky) a/alebo presun financií na priority vlády. Nadväzujúcou fázou je implementácia vybraných opatrení, ktorú koordinuje Úrad vlády SR. Analýza je detailnejší pohľad na ucelenú politiku, často s návrhom odporúčaní na zefektívnenie politík. Na rozdiel od revízií výdavkov je zväčša zameraná na užšiu oblasť politík, čomu sa prispôsobuje aj jej rozsah. Štúdia navrhuje 10 opatrení, ktoré pomôžu udržať štandard sociálnej ochrany za menej peňazí. Potenciál úspor je do 217 miliónov eur.