Zmysel života a zdravie: Cesta k naplnenej existencii

Azda nejestvuje človek, ktorý by si aspoň raz vo svojom živote nepoložil otázku: „Čo je vlastne zmyslom môjho života, môjho bytia?“ alebo „Má môj život vlastne zmysel?“ a následne premýšľal, čo mu ten zmysel dáva.

Množstvo ľudí si myslí, že cieľom života je byť šťastní. Avšak šťastie nie je zmyslom života. Je ním naplnenie, zmysluplnosť v živote. Pocit, že ste dosiahli a dosahujete to, čo je pre vás dôležité. Definovať pojem šťastie nie je jednoduché a pre každého môže znamenať niečo iné.

Keď sa Albert Einstein podelil so svetom o svoju teóriu šťastia, uviedol: „Pokojný a skromný život prináša viac šťastia ako honba za úspechom v kombinácii s neustálym nepokojom.“ Dnes vieme, že mal jednoznačne pravdu. Psychológovia definujú šťastie ako stav pohody, v ktorej sa momentálne cítime dobre. Reálny zmysel života má hlbší význam.

Naháňanie sa za šťastím: paradoxná cesta k nespokojnosti

Ak sa opýtate okolitých ľudí, či sa cítia šťastní, verte tomu, že mnohí vám odpovedia záporne. Americký prieskum Survey of American Happiness z roku 2017 dokonca ukázal, že len tretina účastníkov štúdie sa cíti šťastná. A pritom sa všetci naháňame za šťastím. Spisovateľka a inštruktorka pozitívnej psychológie na Pennsylvánskej univerzite Emily Esfahani Smith tvrdí, že naša posadnutosť snahou o osobné šťastie nevedie k pochopeniu zmyslu života.

Ak sa stanete obeťou myšlienky, že cesta ku šťastiu je úspech, stratíte roky života a množstvo energie hľadaním ideálnej práce, dokonalého partnera či partnerky, krásneho bytu. Po pár rokoch honby za šťastím zistíte, že sa cítite úzkostne, osamelo, nešťastne. Môže hľadanie šťastia spôsobiť, že budeme nešťastní? Paradoxne áno. Vedci zistili, že naháňanie sa za šťastím môže byť sebazničujúce. Platí totiž, že čím viac túžime po šťastí, tým je pravdepodobnejšie, že sa budeme cítiť sklamaní. Mnohí sa pri hľadaní vlastného šťastia cítili beznádejne, depresívne a osamelo.

Naopak, ak nájdete niečo, čo dáva vášmu životu zmysel - či to je starostlivosť o rodinu, tvorba umeleckého diela, štúdium či profesia, vtedy sa zvýši vaše sebavedomie. S ním rastie pocit spokojnosti a klesá riziko úzkostných stavov. Keď nebudete hľadať šťastie ako také, ale zmysel svojho života, budete odolnejší, bude sa vám lepšie dariť v škole, v práci, v súkromí.

Cesta k zmysluplnému životu podľa Emily Esfahani Smith

Emily Esfahani Smith sa snažila nájsť spôsob, ako môžeme žiť zmysluplnejší život. Strávila päť rokov rozhovormi so stovkami ľudí a triedila výskumy v oblasti psychológie, neurovedy a filozofie. Identifikovala štyri piliere zmysluplného života:

1. Spolupatričnosť: Znamená byť vo vzťahoch, kde si vás vážia za to, kým skutočne ste, a vy si vážite ostatných. Najjasnejším príkladom sú rodinné väzby.

2. Nájsť svoj účel: Nie je to isté ako nájsť prácu, ktorá vás robí šťastnými. Spočíva v tom, čo dávate, nie v tom, čo chcete. Dá sa definovať ako použitie svojich silných stránok na službu druhým. Keď sa vám to podarí, budete sa cítiť potrební, čo je už len kúsok k zmysluplnosti.

3. Povzniesť sa: Až keď sa dokážete povzniesť, pozastaviť, meditovať, pochopíte márnosť mnohých ľudských snov a túžob, rovnako aj banalitu každodenných životov.

4. Uvedomenie si svojho príbehu: Tým, ako hovoríte o svojich skúsenostiach a o svojej minulosti, formujete vlastne svoj príbeh. Na základe toho, ako rozprávate, môžete vytvoriť rozdielne príbehy, aj keď ste prežili to isté. A to sa odzrkadlí na spôsobe, ako vás vníma okolie.

Nie ste nadšení z toho, ako sa veci vo vašom živote vyvíjajú? Neviete, na čo sa zamerať, aby váš život nabral správny smer? Vždy je dobrou voľbou návšteva terapeuta alebo nájdenie času na premyslenú sebareflexiu. Nehľadajte šťastie, to prichádza a odchádza. Život je skutočne dobrý vtedy, keď má zmysel.

Viktor Frankl a Hľadanie zmyslu života

K objasneniu výrazu „zmysluplnosť bytia“ prispel aj významný židovský psychiater a neurológ z Viedne Viktor Frankl. V septembri 1942 bol s manželkou i rodičmi transportovaný do nacistického koncentračného tábora. Aj keď väčšina jeho rodiny zahynula, on prežil. Vo svojej najpredávanejšej knihe z roku 1946 Hľadanie zmyslu života, ktorú napísal za neuveriteľných deväť dní, píše o zážitkoch z tábora.

V koncentračnom tábore pracoval ako terapeut a naplno sa venoval svojej profesii. Všimol si, že osoby, ktoré našli zmysel života aj v tých najstrašnejších podmienkach, boli oveľa odolnejšie voči utrpeniu ako tie, ktoré zmysel nenašli. „Človeku možno zobrať všetko, až na jednu vec, poslednú z ľudských slobôd - za akýchkoľvek okolností si zvoliť postoj, zvoliť si vlastnú cestu,“ píše v knihe. Frankl uvádza tiež príklad dvoch väzňov, ktorí sa pokúsili o samovraždu. Obaja muži stratili nádej a mysleli si, že od života už nemožno očakávať nič viac a nie je pre čo žiť. Ako terapeut im pomohol uvedomiť si, že život od nich stále niečo očakáva.

Nájdenie zmyslu života nie je len o prekročení seba samého, ale aj o prekročení prítomného okamihu. Šťastie je prchavá emócia pociťovaná tu a teraz - nakoniec zmizne, rovnako ako všetky emócie. Zmysel je trvalý. Spája minulosť s prítomnosťou a budúcnosťou. Štúdie dokonca potvrdili, že ak aj zažijete negatívne udalosti, zníži to vaše šťastie, ale zvýši hodnotu zmyslu vášho života.

Múdrosť, ktorú Viktor Frankl odvodil zo svojich skúseností priamo uprostred nepredstaviteľného ľudského utrpenia, je rovnako aktuálna aj dnes: „Byť človekom vždy smeruje k niečomu alebo niekomu mimo seba samého. Čím viac zabúdame na seba - a namiesto očakávania dávame, slúžime - tým viac sme ľuďmi.“ Hľadanie zmyslu života je to, čo robí ľudské bytosti jedinečnými. Odborníci sa zhodujú na tom, že mať zmysel života je dôležité. S jeho stratou totiž prichádza duševný nepokoj, ktorý sa odráža na duševnom zdraví človeka.

Čo znamená zmysluplne žiť?

Viktor Frankl tvrdí, že uvedomovanie si zmyslu života je vlastné len človeku. Zviera sa nikdy nepýta, či jeho život má zmysel. Čo znamená zmysluplne žiť? Mať milujúcu rodinu? Byť vzdelaný? Atraktívny? Psychoterapeut Längle vysvetľuje, že otázky o zmysle života riešime až vtedy, ak máme naplnené iné potreby.

Jedna z nich je potreba bezpečného priestoru, či už ide o bezpečnú krajinu, kde nie je vojna, alebo bezpečie domova. Druhou podmienkou naplnenej existencie je chcieť tu byť a vedieť precítiť vlastný život ako hodnotný. Inak povedané, nakoľko cítime, že život je dar, ktorý je žitia hodný. Depresívni ľudia toto necítia. Tretia podmienka dobrej existencie je smieť byť práve takí, akí sme. Niekedy sme príliš vyťažení tým, akí máme byť, a nemáme čas ani chuť zaoberať sa zmyslom.

Ak niekto príde k záveru, že nevidí zmysel svojho života, Frankl tento pocit vysvetľuje ako problém, že ľudia majú z čoho žiť, no nemajú pre čo žiť; majú prostriedky, no žiaden zmysel. Myslí si, že celá podstata zmyslu života spočíva v tom, že potrebujeme žiť život, ktorý stojí za to žiť. A tu si už odpoveď musí nájsť každý sám. Môžeme sa opýtať, a čo ľudia, ktorí stratili blízkeho človeka, prišli o strechu nad hlavou, v čom majú hľadať zmysel života oni, ktorí stratili „všetko“?

„Aj keď sa dá do istej miery súhlasiť s pôvodným Franklovým názorom, že nájsť zmysel života je možné každému človeku, predsa len výskumy ukazujú, že niektorí ľudia majú vzhľadom na svoje osobnostné dispozície akúsi výhodu, teda zážitok zmysluplnosti života je pre nich o niečo ľahšie dosiahnuteľný. Sú to ľudia emočne stabilní, skôr extravertovaní, schopní stanoviť si ciele a vyvíjať vôľové úsilie na ich dosiahnutie. Na druhej strane k neschopnosti nájsť zmysel života môžu prispieť rôzne životné traumy, straty či iné závažné životné udalosti. Pomáhať a žiť pre iných dáva nášmu životu zmysel. Mnohí ľudia cítia, že činnosti a aktivity, ktoré sú zamerané na zmysel, dostávajú hlbší a silnejší význam, keď sú sebapresahujúce - zamerané na niečo alebo niekoho mimo samého seba. Takými sú napríklad láska k nejakému človeku, láska k Bohu alebo k nejakému cieľu.“

Podstata zmyslu života v troch častiach

Psychológ Gary T. Reker spolu s klinickým psychológom a profesorom Paulom T. P. Wongom videli zmysel života v troch častiach, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú:

• Kognitívna zložka: Pochopenie a jasnosť účelu života.

• Motivačná zložka: Túžba a vôľa dosiahnuť tento účel.

• Emocionálna zložka: Pocit naplnenia a spokojnosti z prežívania zmyslu.

Pri neprítomnosti ktoréhokoľvek z uvedených komponentov dochádza k ohrozeniu prežívania zmyslu života.

Môže psychológ pomôcť pri hľadaní strateného zmyslu života?

Pri strate zmyslu života mnohí vyhľadávajú pomoc psychológov, pričom očakávajú, že práve oni im ho pomôžu znovuobjaviť. Psychologička a psychoterapeutka s niekoľkoročnou praxou v zdravotníctve a skúsenosťami s prácou súdnej znalkyne v odbore klinická psychológia, Petra Klastová Pappová vysvetľuje, že: „nie je úlohou psychoterapie hovoriť ľuďom, čo je zmyslom života. Zaoberáme sa tým, ako zmysluplne prežiť danú chvíľu. Odpoveď na to, čo je zmyslom života, môže niektorým ľuďom dávať náboženstvo alebo nejaká filozofia, ktorá im povie, prečo tu sme a čo máme robiť. To je v poriadku. To, čo hovorí existenciálna analýza, je, že život nás vyzýva v každej chvíli. Nie je to tak, že máme čakať, čo od života dostaneme, ale je to život sám, ktorý nám dáva otázky, a našou úlohou je dať na ne odpoveď. Zmysel uskutočňujeme cez hodnoty, keď robíme veci, ktoré pre nás majú cenu a sú nášmu srdcu blízke.“

Blížia sa sviatky narodenia Krista - Vianoce, kedy pohltení množstvom lákavých reklám zabúdame na význam týchto sviatkov a necháme sa vtiahnuť do materiálneho ošiaľu v domnienke, že práve „to“ im dáva zmysel.

Zmysel života a dlhovekosť

Rastúci počet výskumov naznačuje, že naše sociálno-psychologické zdravie je dôležité, pokiaľ ide o zdravie a dlhovekosť. Štúdie napríklad zistili, že ľudia, ktorí sú spokojnejší so životom alebo majú silnejší zmysel života, žijú dlhšie ako tí, ktorí ho nemajú.

Nová štúdia, ktorú viedol Frank Martela z Aalto University vo Fínsku, sa snažila zistiť, do akej miery chráni spokojnosť so životom a jeho zmysel života naše zdravie. A jej odpoveď odhaľuje silu zmysluplnosti pri formovaní ľudského života. „Zmysel života zostal významný vo všetkých našich analýzach, zatiaľ čo spokojnosť so životom nie,“ hovorí Martela. „To naznačuje, že zmysel života je spoľahlivejším prediktorom dlhovekosti.“

Účel verzus spokojnosť

V tejto štúdii výskumníci čerpali z údajov od takmer 6 000 dospelých, ktorí sa zúčastnili štúdie Midlife in the United States (MIDUS) v rokoch 1994 až 1996. Títo účastníci stredného veku informovali o svojom fyzickom zdraví, celkovej spokojnosti so životom, vzťahoch a pracovnom statuse. Poskytli tiež informácie o svojej hmotnosti, chronických ochoreniach, konzumácii alkoholu a fajčení. Nakoniec informovali o svojom zmysluplnom živote tým, že uviedli, do akej miery súhlasia s tvrdeniami ako „Žijem jeden deň za druhým a v skutočnosti nepremýšľam o budúcnosti“; „Niekedy mám pocit, akoby som v živote urobil všetko, čo sa dá urobiť“; alebo „Niektorí ľudia bezcieľne blúdia životom, ale ja nie som jedným z nich.“

Pomocou národných databáz výskumníci vedeli, že pred rokom 2022 zomrelo 1 857 účastníkov. Takže na základe hodnotenia spokojnosti so životom a zmyslu života všetkých účastníkov mohli výskumníci vykonať niekoľko analýz, aby zistili, či vyšší zmysel života a spokojnosť súvisia s dlhším životom.

Zistili, že je to poučné. Bez zohľadnenia akýchkoľvek iných faktorov, spokojnosť človeka so životom priamo nesúvisela s dĺžkou jeho života. Na druhej strane, ľudia, ktorí uviedli, že majú silnejší zmysel života, mali väčšiu pravdepodobnosť, že sa dožijú roku 2023, ako ľudia, ktorí ho nemali. Pre Martelu to znamenalo, že mať zmysel života môže byť pre dlhovekosť dôležitejšie ako spokojnosť so životom - ktorá môže závisieť od iných vecí. „Možno si myslíte, že na vysvetlenie tohto javu existuje nejaká mätúca premenná, ale spokojnosť so životom nebola pre dlhovekosť významná, zatiaľ čo zmysel života áno,“ hovorí.

Tabuľka 1: Vplyv zmyslu života a spokojnosti na dlhovekosť (na základe štúdie MIDUS)

Ako môže zmysel života predĺžiť život?

Martela a jeho kolegovia vykonali niekoľko ďalších analýz. Najprv zvážili demografické údaje účastníka - kombináciu jeho veku, pohlavia, etnickej príslušnosti, úrovne vzdelania, rodinného stavu a ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť úmrtnosť. Napríklad ženy a ženatí/vydatí ľudia majú tendenciu žiť dlhšie, zatiaľ čo Afroameričania a menej vzdelaní ľudia majú vo všeobecnosti tendenciu žiť kratšie. Zistili, že bez ohľadu na celkové demografické údaje jednotlivca, zmysel života je stále dôležitý pre dlhovekosť. Zistili tiež, že ľudia vo všetkých vekových kategóriách profitovali z väčšieho zmyslu života aj zo životnej spokojnosti, hoci najstarší účastníci mali tendenciu profitovať z toho, že mali zmysel života, o niečo viac ako mladší účastníci.

Jeho tím ďalej zvažoval zdravotné riziká danej osoby. Zistili, že aj keď bola osoba vystavená riziku predčasného úmrtia (napríklad z dôvodu fajčenia alebo chronického ochorenia), žila dlhšie, ak mala väčšiu spokojnosť so životom alebo zmysel života. Súvislosť bola slabšia, ale stále významná. Keď však zvážili vlastné hodnotenie zdravia ľudí, vzťah medzi zmyslom života a dlhovekosťou sa preukázal, zatiaľ čo vzťah medzi spokojnosťou so životom a dlhovekosťou sa nepreukázal. To naznačuje, že vaša spokojnosť so životom môže byť úzko spojená s tým, ako zdravo sa cítite, hovorí Martela. „Je ťažké byť spokojný so svojím životom, ak máte problémy so zdravím. Takže to, či je vaše zdravie dobré alebo zlé, môže mať významný vplyv na to, ako ste so svojím životom spokojní,“ hovorí. „Môžete však mať silný cieľ bez ohľadu na svoj zdravotný stav.“

V konečnej analýze Martela a jeho kolegovia testovali, ako spokojnosť so životom človeka ovplyvňuje úlohu zmyslu života v dlhovekosti a naopak. Zistili, že zmysel života je stále dôležitý bez ohľadu na spokojnosť so životom - ale spokojnosť so životom nebola významná, ak mal niekto nízku úroveň zmyslu života. To podporuje záver, že zmysel života je pri predĺžení života užitočnejší ako spokojnosť so životom.

Prečo by mal zmysel života takto ovplyvňovať dlhovekosť? Martela naznačuje, že keďže zmysel zahŕňa úsilie o niečo zmysluplné, je aktívnejší ako spokojnosť so životom, ktorá je skôr pasívnym hodnotením životnej situácie. Okrem toho si myslí, že zmysel života môže byť akýmsi mechanizmom zvládania, ktorý ľuďom umožňuje prekonať ťažké časy lepšie ako spokojnosť so životom.

To neznamená, že spokojnosť so životom nie je vôbec dôležitá pre dlhovekosť, hovorí. Ich výskum však naznačuje, že jej dôležitosť môže závisieť od iných vecí, ako je váš celkový zdravotný stav, etnická príslušnosť, pohlavie alebo rizikové faktory pre zdravie. Zmysel života na druhej strane môže byť od týchto vecí menej závislý, a preto sa oplatí ho pestovať sám o sebe. Našťastie existujú spôsoby, ako vedome nájsť svoje poslanie, a to aj v strednom veku. A keďže máme tieto nástroje k dispozícii, mali by sme zvážiť rozvoj zmyslu života v každom veku, hovorí Martela. „Keď premýšľame o svojom živote, nemali by sme sa zamerať len na spokojnosť so životom, ale mali by sme sa zamyslieť aj nad otázkami súvisiacimi so zmyslom života,“ hovorí.

"Život neznamená žiť, ale byť zdravý." Martialis

V úvode sa spoločne s rímskym básnikom Martialisom pozastavíme nad významom zdravia v živote jednotlivca. Jeho slová nás vedú k zamysleniu sa nad tým, či život spočíva len vo fyzickej existencii, alebo či skutočný význam spočíva v zdraví tela a mysle. Zdravie je bezpochyby jedným z najcennejších darov, ktorý nám osud môže poskytnúť. Je to stav, ktorý nám umožňuje žiť plnohodnotný a aktívny život. Avšak, zdravie nie je len výsledkom náhody, ale aj našej osobnej zodpovednosti.

Ako jednotlivci sme zodpovední za to, ako sa staráme o svoje zdravie a akým spôsobom sa snažíme udržať ho. Jedným zo základných pilierov zdravia je zdravý životný štýl. To zahŕňa pravidelnú fyzickú aktivitu, vyváženú stravu, dostatok odpočinku a minimalizáciu stresu. Každodenné rozhodnutia, ktoré robíme ohľadne našej životnej rutiny a návykov, majú vplyv na naše zdravie a pohodu. Okrem fyzického zdravia je však dôležité aj duševné a emocionálne blaho. Starostlivosť o svoje psychické zdravie je rovnako dôležitá ako starostlivosť o telo. Je potrebné venovať čas relaxácii, sebapoznávaniu a zvládaniu stresových situácií. Osobný rozvoj a psychická odolnosť nám pomáhajú zvládať životné výzvy a ťažkosti s nadhľadom a pokojom.

V konečnom dôsledku je teda na nás, ako individuách, aký vzťah budeme mať so svojím zdravím. Naša osobná zodpovednosť a rozhodnutia majú obrovský vplyv na to, či budeme mať možnosť vychutnávať si kvalitný a plnohodnotný život.

Princípy zdravého životného štýlu

7. apríla v roku 1948 vznikla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a o dva roky bol tento deň vyhlásený za Svetový deň zdravia. Nuž, tento pojem sa v poslednom desaťročí stal fenoménom, o tom niet pochýb. Mnohí o tom hovoria, píšu; iní sa tak snažia aj žiť. Zdravie je ovplyvnené naším životným štýlom až z 80 percent. Tých zvyšných 20 percent pripadá na dedičnosť, zdravotnú starostlivosť, resp. ostatné vplyvy, ktoré tak ľahko zmeniť nevieme. Životný štýl je súhrn toho, ako človek žije. O zdravom životnom štýle môžeme hovoriť vtedy, keď si pravidelne doprajeme to, čo nám prospieva (napr. 8-hodinový spánok, pohyb na čerstvom vzduchu) a naopak - vylúčime to, čo nášmu organizmu škodí (fajčenie, alkohol, stres).

Kľúčové aspekty zdravého životného štýlu:

1. Kvalitná strava: Jedzte výživné jedlá, veľa surovej i tepelne upravovanej zeleniny a ovocia (aspoň 500 g denne), kvalitné tuky v podobe orechov a semien, hodnotné bielkoviny a sacharidy rastlinného pôvodu v správnom pomere. Do jedálnych lístkov pridajte kvalitné obilniny a strukoviny, tie sú základom. Mäso jedzte s mierou, preferujte biele pred červeným (a z domácich chovov). Údeniny je ideálne vylúčiť úplne alebo konzumovať len minimálne. Naopak, na vašom stole by nemali chýbať ryby - aspoň 2-3x týždenne. Obmedzte biele pečivo, nahraďte ho celozrným. Jedzte aj mliečne výrobky, vhodné sú tie s probiotickými kultúrami a nižším obsahom tuku.

2. Pitný režim: Zvýšte pitný režim - pite viac čistej vody a bylinkových čajov. Pitný režim občas doplňte o nesýtené pramenité vody a minerálne vody.

3. Manažment hmotnosti: Ak máte nadváhu, schudnite. Kombináciou vyváženej stravy a dostatku pravidelného pohybu to určite pôjde. Nezabúdajte na motiváciu a najmä trpezlivosť.

4. Pohyb a cvičenie: Hýbte sa, cvičte - ideálne denne, minimálne však 4x týždenne. Fitness odborníci tvrdia, že 2 hodiny týždenne je potrebné venovať sa aeróbnemu cvičeniu a 2 hodiny týždenne anaeróbnemu, čo je v praxi napr. 2x skupinové cvičenie alebo beh a 2x posilňovňa s trénerom. Ak sa vám to zdá príliš veľa alebo ste doteraz vôbec necvičili, začnite prechádzkami a postupne pridávajte náročnejšie cvičenie. Vytvorte si z pohybu nevyhnutnosť!

5. Pobyt v prírode: Trávte čas v prírode, na čerstvom vzduchu. Vyhýbajte sa škodlivinám v ovzduší.

6. Kvalitný spánok: Spite pravidelne min. 7 (ideálne až 8) hodín denne. Zvyknite si chodiť spať pred polnocou, pred spaním nepoužívajte mobil, notebook, TV... Radšej si dajte upokojujúci kúpeľ. Doprajte si kvalitnú posteľ, matrac a v prípade, že máte v rodine alergika, aj antialergické obliečky.

7. Vyhýbanie sa škodlivinám: Nefajčite - zásada č. 1. Fajčenie je najrizikovejším faktorom, ktorý poškodzuje zdravie! Neexistuje žiadny iný faktor, ktorý by viac zvyšoval riziko srdcovo-cievnych ochorení a rakoviny. Nepite alkohol, resp. obmedzte ho na minimum.

8. Detoxikácia a doplnky: Pravidelne detoxikujte, doprajte si kvalitné doplnky zdravej výživy - minimálne 2x ročne (jar a jeseň) by sme mali podstúpiť očistnú kúru.

9. Kontrola prejedania a nezdravých potravín: Neprejedajte sa, vyhýbajte sa fast foodom, polotovarom a sladeným sýteným nápojom. Obsahujú obrovské množstvo prázdnych kalórií, nezdravých aditív, „Ečok“, nehovoriac o nekvalitných tukoch a sacharidoch.

10. Zvládanie stresu: Odbúravajte stres a začnite ho zvládať efektívne. Nájdite si ten „svoj“ spôsob ako to urobiť. Cvičte jogu, meditujte, prestaňte pozerať TV s množstvom negatívnych správ, viac spite, popracujte na svojom dennom či týždennom harmonograme, rozlúčte sa s vecami či vzťahmi, ktoré nefungujú a ono to pôjde.

11. Starostlivosť o telo: Pravidelne si doprajte si kvalitnú masáž, saunu - postarajte sa o svoju pokožku. Pred masážou/saunou sa odporúča pokožku prečistiť pílingom alebo telovou soľou.

12. Zdravé vzťahy: Pestujte zdravé vzťahy - k sebe samému, s partnerom, v rodine, priateľmi.

13. Pozitívne myslenie: Myšlienky majú obrovskú moc. Naše vlastné myšlienky sú zodpovedné za náš život. Nezabúdajte myslieť pozitívne každý deň!

14. Radosť z hobby: Robte veci, ktoré vám robia radosť - venujte sa nejakému hobby, začnite chodiť na kurz keramiky alebo sa staňte súčasťou turistického zväzu.

15. Celoživotná aktivita: Buďte aktívni v akomkoľvek veku - cestujte, spoznávajte, učte sa nové veci, riešte nové situácie.

16. Starostlivosť o pohybový aparát: Starajte sa o svoju chrbticu aj kĺby - doprajte si kvalitné topánky, stoličku, premýšľajte nad tým, ako sedíte, ako dýchate.

17. Preventívne prehliadky: Chodievajte pravidelne na preventívne prehliadky. Všeobecný lekár, zubár, gynekológ...

18. Práca, ktorú milujete: Nájdite si prácu, ktorú budete milovať. Takú, kedy sa každé ráno budete tešiť na nový pracovný deň, na kolegov, na to, čo vytvoríte, koľkým ľuďom pomôžete, čo po sebe zanecháte.

Kde začať? Skúste si vybrať to, čo vás oslovilo najviac a začnite práve tým. Napríklad, že z jedálneho lístka vyradíte fast food a sladené bublinkové vody. Postupne pridávajte ďalšie a ďalšie body - napr. objednajte sa na preventívnu prehliadku, večer choďte skôr spať. Neprestávajte a aj keď sa niekedy „pošmyknete“ a nie všetko sa vždy podarí, buďte na seba dobrí. Ďalší deň začnite opäť. No čo poviete? Oplatí sa žiť zdravo?

Nezávislý život a ľudia so zdravotným postihnutím

K základným potrebám každého človeka patrí túžba po samostatnom a zmysluplnom živote. Aj človek so zdravotným postihnutím pociťuje túto túžbu. Chce žiť nezávisle, rozhodovať o vlastnom živote, prevziať zodpovednosť za seba a svoje rozhodnutia. Tento spôsob nazerania na zdravotné postihnutie je základným východiskom filozofie nezávislého života. Podľa nej sú ľudia s postihnutím najlepší experti na vlastné potreby a sami najlepšie vedia, ako riešiť svoje problémy. Hlavná myšlienka nezávislého života je rovnosť príležitostí pre ľudí s postihnutím. Títo ľudia majú rovnaké práva, slobody a príležitosti ako občania bez postihnutia.

„Nezávislý život neznamená, že chceme robiť všetko sami, nikoho nepotrebujeme, alebo chceme žiť v izolácii. Nezávislý život uprednostňuje peňažné príspevky pred poskytovaním služieb zo strany úradov. Nezávislý život žiada odstránenie všetkých fyzických (infraštruktúrnych a inštitucionálnych) aj psychických bariér. Adolf Ratzka upozorňuje aj na nesprávne chápanie tejto filozofie: „Nezávislý život neznamená, že chceme robiť všetko sami, nikoho nepotrebujeme alebo že chceme žiť v izolácii. Nezávislý život znamená, že požadujeme rovnaké možnosti a kontrolu vo svojom každodennom živote, aké považujú za samozrejmé naši zdraví blízki, susedia a priatelia. Chceme vyrastať v rodinách, navštevovať školy v susedstve, chodiť rovnakým autobusom ako naši známi, zamestnať sa v súlade so svojím vzdelaním a záujmami a založiť si vlastné rodiny.“

Na začiatku bolo neprijatie na vysokú školu. Imobilný Ed Roberts ho odmietol akceptovať, vyštudoval univerzitu a založil celosvetové hnutie, ktoré bojuje za práva ľudí so zdravotným postihnutím. Centrá nezávislého života pracujú v duchu vzájomného poradenstva, ktoré poskytujú aj prijímajú ľudia so zdravotným postihnutím. Poradcovia majú podobné problémy ako klienti a sú im príkladom pri ich riešení. Ľudia so zdravotným postihnutím chcú žiť nezávisle, rozhodovať o sebe a prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Majú právo na rovnaké možnosti a podmienky ako ľudia bez postihnutia. Spoločnosť má tendenciu ľuďom, ktorí sú iní, dávať označenie „chorí“. Chorí ľudia nemôžu pracovať, sú oslobodení od bežných povinností života a sú odsunutí na okraj spoločnosti.

„Rozhodla som sa ísť študovať do Bratislavy, ďaleko od domova a po mnohých rokoch práve preto, že začala fungovať osobná asistencia a na školách sa pomaličky začali vytvárať podmienky na to, aby sme tam mohli študovať aj my. Jednoducho som jedného dňa usúdila, že už sa to dá. A naozaj som mala šťastie, či už na ubytovanie, alebo na asistentov, a vôbec neľutujem, že som sa tak rozhodla. Môžeš samostatne robiť veci, ktoré chceš a kedy chceš. ...nebyť závislá na rodičoch. Musela som si nanovo uvedomiť, čo je základom vzťahu s deťmi. Prijať, že môžem byť mamou, hoci im už nikdy nenatriem chlieb a sú odkázané na opateru iných rúk. Uvedomila som si, že mamou som preto, že sa s nimi rozprávam a vychovávam ich. Zaujímavé bolo to, že deti tie delegované činnosti, ktoré vykonávali asistentky, prijímali úplne prirodzene, akoby som ich robila ja. Cítim sa byť zaradená medzi bežných ľudí na ulici, cestujem MHD, chodím do divadla, na kúpalisko, spievať do zboru, chystám kuchársku knihu, teším sa zo života. Asistenta netreba brať ako osobu, ktorá naruší moje súkromie, ale ako obrovského pomocníka, vďaka ktorému dokážem fungovať aj mimo rodiny. Asistencia je vzťah medzi užívateľom a asistentom. Ak tento vzťah nefunguje, nemôže fungovať ani asistencia. Keby nebolo asistencie, bola by som nútená ísť do ústavu, a to si vôbec neviem predstaviť. Ako dieťa som síce ústavný život čiastočne zažila, no tam sa už nikdy nechcem vrátiť. Čo vlastne robím, keď asistujem? Vysávam, hľadám susedskú dušu ochotnú dopiecť koláč z pokazenej rúry, balím darčeky, pomáham pri vstávaní a toalete, čakám, kým ma pes pustí pustiť práčku. Tiež improvizujem/e. Šoférovať vozík po slovenských uliciach alebo postupovať úrovňami ľubovoľnej inštitúcie sú často zážitky s neistým výsledkom. Pri tom všetkom často vznikajú komické situácie, takže sa aj veľa smejem/e.“

tags: #diskusny #prispevok #zivot #neznamena #zit #ale