Invalidný Dôchodok: Informácie a Proces Získania

Invalidný dôchodok je kľúčovou sociálnou dávkou pre osoby, ktoré stratili schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Jeho účelom je aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by títo ľudia mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdraví. Tento príspevok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku, procese získavania a výpočte invalidného dôchodku na Slovensku.

Čo je invalidný dôchodok a kto má naň nárok?

Invalidný dôchodok je druh poistenia. Pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie. V prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok.

Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri základné podmienky:

1. Byť uznaný za invalidného.
2. Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
3. Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Rovnako má nárok aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Invalidita - Kedy je osoba invalidná?

Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.

Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. Podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca (osoby, ktorá poberá nemocenské) pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.

Pozor - predĺženie podpornej doby je viazané na splnenie zákonom stanovených podmienok: poistenci, ktorých dočasná pracovná neschopnosť trvá a zároveň im v dôsledku krízovej situácie (napr. sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti) hrozí, že po jej skončení budú mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. O predĺženie podporného obdobia je potrebné požiadať prostredníctvom určeného tlačiva pobočku Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa posúdi splnenie podmienok a určí dĺžku predĺženia. Podporné obdobie sa môže predĺžiť maximálne o ďalší rok.

Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti („PNky“). Uvedené v praxi znamená, že na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským. Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ o invalidný dôchodok pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.

Posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú.

Avšak, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie.

Ak v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení nie je uvedené percento pre daný druh zdravotného postihnutia, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť analogicky podľa zdravotného postihnutia s podobným funkčným dopadom.

Potrebné obdobie dôchodkového poistenia

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.

Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP. Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca.

V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.

Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných?

Počet potrebných rokov dôchodkového poistenia závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity:

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia.

Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.

V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.

Starobný a predčasný starobný dôchodok

Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je kalkulačka dôchodkového veku.

O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Výška invalidného dôchodku a jej výpočet

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca, ktorý závisí od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Výpočet invalidného dôchodku pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (plný invalidný dôchodok):

Suma invalidného dôchodku = POMB x ODP x ADH

K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (tzv. pripočítané obdobie). Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 3 zákona o sociálnom poistení. Pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.

Výpočet invalidného dôchodku pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 % (čiastočný invalidný dôchodok):

Suma invalidného dôchodku = (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu

Výpočet invalidného dôchodku pre invalidov z mladosti alebo doktorandov:

Suma invalidného dôchodku invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, sa určí v súlade s § 73 ods. 3 ZSP pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a v súlade s § 73 ods. 2 ZSP pre pokles o viac ako 40 % ale súčasne najviac 70 %.

Vysvetlenie skratiek:

• POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, keď bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme priemernou ročnou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak žiadateľ zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
• ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Sociálna poisťovňa tieto prepočty robí v súlade so zákonom presne na dni, dni potom predelením číslom 365 premieňa na roky dôchodkového poistenia.
• ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, napríklad v roku 2025 je 18,7434 eur.

Valorizácia invalidných dôchodkov

Invalidné dôchodky sú valorizované pravidelne. V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát. Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia). Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku zvýšia automaticky o 3,7 %.

Pri určení sumy invalidného dôchodku nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa - občana, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri. Sporiteľ i "nesporiteľ" odvádzajú odvody na invalidné poistenie rovnakou sadzbou a pri dodržaní rovnakých pravidiel.

Ako si vybaviť invalidný dôchodok?

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.

Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.

Potrebné doklady:

• Platný občiansky preukaz alebo cestovný pas.
• Vyplnené tlačivo Prehliadka zisťovacia - kontrolná, potvrdená ošetrujúcim lekárom.
• Doklady o ukončení vzdelania (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom alebo potvrdenie školy odkedy - dokedy štúdium trvalo).
• Potvrdenie o ukončení povinnej školskej dochádzky, ak je to potrebné na posúdenie sústavnej prípravy na povolanie (na predloženie dokladu vás vyzve zamestnanec Sociálnej poisťovne).
• Ak ste muž, potrebujete vojenskú knižku alebo potvrdenie o trvaní výkonu vojenskej služby.
• Evidenčný list dôchodkového poistenia potrebujete, ak budete aj naďalej pracovať; predložiť ho musí váš zamestnávateľ, a preto je potrebné vopred zamestnávateľa informovať, že ste si požiadali o dôchodok.
• Doklady preukazujúce obdobie zamestnania a výšku hrubých zárobkov, ktoré nie sú uvedené v Elektronickom účte poistenca.
• Potvrdenie zamestnávateľa o období zamestnania pred 1. májom 1990 (ak ste boli zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm. f) ZSP).

Zoznam dokladov nájdete aj na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť, až keď ich predloží.

Proces po podaní žiadosti

Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.

Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.

Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.

Dôležité upozornenie pre onkologických pacientov:

Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby (okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení). Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti.

Opätovné posúdenie invalidity a odvolanie

Invalidný dôchodok nie je trvalý stav, právo naň je pravidelne prehodnocované posudkovým lekárom sociálnej poisťovne. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.

Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidný dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní.

Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.

Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.

Život s onkologickým ochorením a ileostómiou

Onkologické ochorenie predstavuje značné ekonomické a sociálne riziko. Rôzne onkohematologické diagnózy majú aj rôzne liečebné protokoly. V praxi to znamená, že niektorí pacienti musia byť dlhšiu dobu hospitalizovaní, niektorí sú liečení ambulantne. Rozdiel je tiež medzi chronickými a akútnymi diagnózami. V drvivej väčšine prípadov ale pacient nemôže naďalej pracovať (niekedy na určitý čas, inokedy dlhodobo). O práceneschopnosti a jej trvaní rozhoduje ošetrujúci lekár.

Po tom, ako spoznáte svoju diagnózu či diagnózu blízkeho, najdôležitejšou úlohou je čo najskôr začať s vhodnou liečbou. Hematologické ochorenie, ktorým trpí pacient sa priamo dotýka celej rodiny. Najväčšiu záťaž nesie člen rodiny, ktorý sa priamo o pacienta stará. Prospievanie pacienta sa priamo úmerne odvíja od prostredia, ktoré má doma a od starostlivosti, ktorú dostáva.

Opatrujúci člen rodiny by si mal vybudovať stabilné „piliere“ svojho vnútorného pokoja, ak chce dlhodobo zvládať situáciu s opatrovaním člena rodiny. Pokiaľ sa žiadnym z uvedených spôsobov alebo iným spôsobom nedá pre opatrujúceho člena rodiny zabezpečiť rovnováha a tomuto členovi rodiny dochádzajú psychické aj fyzické sily, je dôležité si to uvedomiť a prijať ako normálny životný jav. NEJDE o zlyhanie alebo vlastnú chybu, egoizmus, či lenivosť, nedostatok lásky!

Pacient po náročnej liečbe, niekedy imobilite stráca samostatnosť, ako aj celý predchádzajúci spôsob života. Preto je dôležité prijať tieto pocity a ako opatrujúca osoba rozpustiť všetky očakávania, ktoré môžu voči chorému rodinnému príslušníkovi vznikať. Pacienta do ničoho nenútime, len mu vždy vysvetlíme aká je daná situácia a možnosti jej riešenia.

Človek s onkologickým ochorením potrebuje čas na to, aby celú situáciu a svoj stav v sebe spracoval. Mali by sme mu umožniť, aby sa mohol pravidelne porozprávať s osobou mimo svojej najbližšej rodiny, ktorej dôveruje. Postupom času je dobré pýtať sa pacienta na ďalšie ciele v živote. Platí známe, že „cesta je cieľ“ a preto nie je dôležité sa vždy do toho cieľa dostať, ale pracovať na ňom a pokúšať sa. Ideálne dávať si malé a dosiahnuteľné ciele, napr. trénovať samostatnosť (v jedení, hygiene, prezliekaní sa, podávaní si veci, ak je to možné samozrejme, chodení, ciele v sebarealizácii - napr. opäť si čítať, kresliť, niečo vyrábať).

I keď rakovina postihla už takmer každú rodinu na Slovensku, stále tu zostávajú určité tabu témy a otázky. Reakcie okolia bývajú rôzne, no skúsenosti pacientov a ich rodín stále hovoria, že okolie NEVIE ako pristúpiť k pacientovi a jeho rodine, nemajú informácie čo je to za ochorenie, čím sa prejavuje a pod., sú neistí a majú strach, či nepovedia niečo nevhodné. Zo stránivých reakcií okolia potom pacientova rodina môže mať dojem, že ich ohovárajú alebo s nimi už nechcú mať nič spoločné, nemajú ich radi. Najvhodnejší prístup v takomto prípade je, keď samotný pacient alebo rodina začnú ako prví otvorene o ochorení a situácii v rodine rozprávať.

tags: #invalidny #dochodok #ilostomia