Diskusný príspevok a sociálne siete: Vysvetlenie a úvaha o ich vplyve

Internet sa stal, a v súčasnosti aj je, neodmysliteľnou súčasťou života každého z nás. Mnoho ľudí si už nevie svet bez neho ani predstaviť. Rovnako tak aj sociálne siete s ním spojené. Sociálne internetové siete boli vo svete len pred pár rokmi úplne neznámym pojmom. Avšak dnes sa stali vo svete nevyhnutnosťou. Sprevádzajú nás doma, v práci alebo v škole, v mobile, na internete či už v bežných reštauráciách alebo v podnikoch.

Sociálne siete sú neodmysliteľnou súčasťou 21. storočia, prenikajú do rôznych aspektov nášho života a ovplyvňujú spôsob, akým komunikujeme, získavame informácie a vnímame svet. Hoci prinášajú množstvo výhod, nemožno ignorovať ich negatívny vplyv na jednotlivcov a spoločnosť ako celok. Tento článok sa zameriava na komplexnú analýzu sociálnych sietí, ich prínosov, rizík a potenciálnych riešení, s cieľom poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto problematiku.

Čo je diskusný príspevok?

Diskusný príspevok je dôležitý nástroj na vyjadrenie vlastného názoru, zapojenie sa do debaty alebo prezentáciu argumentov k určitej téme. Či už píšete príspevok do online fóra, na sociálne siete, alebo pripravujete vystúpenie na konferencii, existujú určité zásady, ktoré vám pomôžu vytvoriť presvedčivý a efektívny diskusný príspevok.

Diskusný príspevok patrí do rečníckeho štýlu, vyjadruje sa v ňom vlastný názor účastníkov diskusie. Musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho časť. Diskusný príspevok môže byť vopred pripravený, ale aj nepripravený, spontánny. Diskusný príspevok je forma ústneho alebo písomného prejavu, ktorá patrí do rečníckeho štýlu. Slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme v rámci širšej diskusie.

Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade, seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente. Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie. Vedúci diskusie nastolí problém a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor. Po odznení príspevkov vedúci sumarizuje - zhŕňa výsledky, napr. pomenúva problém, na ktorom sa diskutujúci nezhodli.

Druhy diskusií

Existujú rôzne druhy diskusií, ktoré sa líšia svojím cieľom a priebehom:

• Rozhodovacia, administratívna diskusia: Je to výmena názorov na istú tému, s cieľom dospieť k jednotnému záveru, k dohode, ku kompromisu, na základe vzájomných ústupkov. Na záver sa hlasuje o väčšinovom názore (napr. v triede diskutujete o tom, kam pôjdete na výlet. Na záver musíte odhlasovať väčšinový názor). Diskusia sa teda organizuje preto, aby sa našli čo najlepšie riešenia problému, ktorý sa týka väčšieho okruhu ľudí.
• Vedecká diskusia: Má poznávací zámer, nehlasuje sa tu za väčšinový názor.

Ako štruktúrovať diskusný príspevok

Efektívny diskusný príspevok má jasnú štruktúru, ktorá pomáha udržať pozornosť publika a zrozumiteľne prezentovať vaše myšlienky. Kompozícia diskusného príspevku by mala obsahovať nasledovné časti:

1. Oslovenie: Rešpektuje princíp zdvorilosti. Použite oslovenie ako ,,Vážení prítomní!“.
2. Úvod: V úvode nadviažte na predchádzajúci príspevok alebo vysvetlite, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie. Pokiaľ nenadväzujeme na predchádzajúci príspevok, v úvode povieme, o čom budete hovoriť, o akom probléme, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie: Dovoľte, aby som sa aj ja zapojil do diskusie o …
3. Jadro: V hlavnej časti prezentujte svoje argumenty a názory. Používajte logickú štruktúru a podporujte svoje tvrdenia dôkazmi alebo príkladmi. Jadro - stručný opis problému- v jadre uvažujete, vysvetľujete, hovoríte za seba, prezentujete svoje názory. Snažte sa vyprovokovať počúvajúcich, aby sa zamýšľali, neboli ľahostajní, provokujte ich. Pokúste sa vzbudiť u poslucháčov záujem. Musíte vedieť, čo chcete povedať a k čomu chcete dospieť. Podstatnou časťou nech je vaše osobné vyjadrenie, vysvetľujte svoj osobný názor.
4. Záver: V závere stručne zhrňte svoje hlavné body a prípadne navrhnite riešenie problému. Zdôraznenie významu navrhovaných aktivít, riešení. Výzva. V záverečnej časti - napr. Poďakovanie za slovo ako osobitný odsek.

Okrem štruktúry je dôležité aj dodržanie témy: Príspevok by sa mal držať zadanej témy a relevantne reagovať na ňu. Autor by mal tiež uplatňovať vlastné hodnotenie problému s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike (subjektívno-objektívny prístup), čo zahŕňa subjektívnu interpretáciu objektívnych faktov (použitie 1. os, sg. alebo 1. os. pl.). Pri dokazovaní tvrdení sa využíva napr. citácia, štúdium materiálov, argumenty podložené odbornou literatúrou ap.

Jazyk a štýl diskusného príspevku

Štýl diskusného príspevku by mal byť:

• Rečnícky: Je to útvar rečníckeho štýlu - využívajú sa kratšie a jednoduchšie vety (adresátom je skupina poslucháčov - text nie je napísaný, teda poslucháč sa k nemu nemôže vrátiť. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť).
• Zdvorilý: Rešpektuje sa princíp zdvorilosti (autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov, nepoužíva nespisovné a vulgárne slová, neznevažuje názory, činy, vlastnosti iných).
• Tvorivé využitie lexiky: Tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícke použitie presvedčovacích prvkov, napr. rečnícke otázky, citovo zafarbené slová, umelecké prostriedky (metafory, metonymie), knižné slová, neukončená výpoveď, sugestívnosť (rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča), opakovanie slov, antonymá, synonymá, kontrast, ustálené spôsoby vyjadrovania (pálčivý problém, medziľudské vzťahy, záujem verejnosti, zdvihnúť hlas), frazeologizmy (skočiť do jamy levovej, zvládnuť problém, vykročiť pravou nohou, vykročme oboma nohami, nebojme sa budúcnosti, máme plné ruky práce, Damoklov meč).
• Syntaktické prostriedky: Využívajú sa zložené súvetia (príčinno-následkové, dôsledkové ap.), polovetné konštrukcie a i. vo výkladovej časti príspevku a pestrá modalita v úvahovej časti príspevku.

Praktické tipy pre písanie diskusného príspevku

• Buďte struční a jasní: Vyjadrujte sa jasne a stručne, aby ste udržali pozornosť publika.
• Používajte argumenty: Podporte svoje tvrdenia logickými argumentmi a dôkazmi.
• Nadväzujte na iných: Reagujte na predchádzajúce príspevky a vyjadrite svoj názor na ne.
• Buďte zdvorilí: Rešpektujte názory ostatných a vyhnite sa urážlivým komentárom.
• Používajte presvedčivé prostriedky: Rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča.
• Vyjadrujte sa tvorivo: Tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícke.
• Logickosť textu: Dbajte na logickosť textu, členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie).
• Využite možnosti platformy: Ak píšete príspevok online, využite možnosti formátovania textu, ako sú tučné písmo, odrážky a pod.
• Príklady: Uvádzajte príklady na podporu svojich tvrdení.
• Citáty: Používajte citáty s cieľom presvedčiť poslucháčov.
• Rečnícke otázky: Používajte presviedčacie prvky (podnecujúce a motivujúce poslucháčov).

Sociálne siete: Vplyv a úvaha

Internet sa stal, a v súčasnosti aj je, neodmysliteľnou súčasťou života každého z nás. Mnoho ľudí si už nevie svet bez neho ani predstaviť. Rovnako tak aj sociálne siete s ním spojené. Najväčšou výhodou je podľa môjho názoru ich samotný princíp - komunikácia. Môžete si v nich na nástenku pridávať nové fotky, videá, zdieľať zážitky s ľuďmi, ktorých máte medzi priateľmi. Zahŕňa možnosť komunikovať s ľuďmi aj z druhého konca planéty. Napríklad sa môžete spojiť s rodinou, na ktorú by ste aj zabudli, pretože žije tisíce kilometrov ďaleko. Môžete sa s nimi kedykoľvek a kdekoľvek porozprávať. Zdieľať s nimi nové zážitky, fotografie, alebo sa dohodnúť na stretnutí.

Na druhej strane, internet a sociálne siete majú aj záporné stránky. Strata času je častou nevýhodou, najmä ak sa človek potrebuje rýchlo dozvedieť informáciu, ale je závislý od rýchlosti odpovede druhej strany. Takisto všeobecná strata času spojená s nudou je považovaná za nevýhodu, pretože dnes je naozaj ťažké sa „odlepiť“ od mobilu, pokiaľ človek nemá čo robiť. Dnešná mládež už od útleho mladého veku strávi viac ako polovicu dňa za počítačom. Nemá dostatok pohybu, myšlienky behajú rôznym smerom a dieťa zabúda na zážitky spojené s priateľmi, dobrodružstvami či nevinnými detskými hrami na pieskovisku či na školskom ihrisku. Môžu sa z nás postupom času stať závislí ľudia. A to je veľký problém internetu.

Čoraz viac ľudí úplne splynulo s počítačom, virtuálnym svetom. Postupne, po kúskoch, bude ničiť nie len náš život ale i život našich najbližších. Vtedy sa človek úplne upne na internet, nezaujíma ho nič iné, ani rodina, ani priatelia, a v konečnom prípade ani on sám. Internet teda môže veľmi pomôcť v najrôznejších oblastiach života. Dá sa na neho spoľahnúť v každej chvíli. Negatíva súvisia s anonymitou na sociálnych sieťach, s prekrúcaním reality a s ukazovaním nereálnych cieľov a hodnôt.

Sú Sociálne Siete Naozaj "Virtuálnym Priateľom"?

Predstavte si program, ktorý o vás vie takmer všetko - s kým komunikujete, čo kupujete, aké sú vaše záľuby, zdravotný stav, politické preferencie a každý krok, ktorý urobíte so smartfónom. Sociálne siete zhromažďujú obrovské množstvo osobných údajov, od zdravia a kondície až po finančné operácie a históriu prehliadania. Získavajú informácie o vašich kontaktoch, fotografiách, videách, citlivých údajoch a dokonca aj servisných informáciách o vašich zariadeniach. Messenger, napríklad, dokáže z vášho smartfónu získať aj informácie o vašich návykoch.

Tieto dáta spracováva umelá inteligencia, ktorá rozhoduje o tom, čo sa vám zobrazí na nástenke. Jej cieľ je jednoduchý: maximalizovať čas, ktorý strávite na sociálnej sieti, aby mohla predávať viac reklamy. Sociálne siete vám zobrazujú obsah šitý na mieru, pretože o vás vedia takmer všetko.

Temné Stránky Personalizovaného Obsahu

Umelá inteligencia sa nezastaví pred ničím, aby vás udržala online. Servíruje vám obsah, ktorý vo vás prebúdza tie najtemnejšie stránky, vrátane nenávistného obsahu, hoaxov, podpory terorizmu, fašizmu, konšpirácií a sexuálne ladeného obsahu. Psychológovia pracujú na tom, aby ste sa stali závislými od používania sociálnych sietí. Umelá inteligencia dokáže "prečítať" nielen text, ale aj dekódovať obsah fotografií a videí.

Sociálne Siete Ako Droga: Bublina a Radikalizácia

Sociálne siete sú ako droga, ktorá dávkuje príťažlivý obsah v čoraz silnejších dávkach. Vedľajším efektom je bublina, do ktorej sa nevyhnutne dostávate. Ocitáte sa v izolácii od alternatívnych informácií, prestávate vnímať iné názory a strácate pochopenie pre ľudí iného presvedčenia. Stávate sa súčasťou sekty, ktorá radikalizuje spoločnosť. Politici a influenceri sa v honbe za lajkmi a zdieľaniami chytili na tento lep a ponúkajú čoraz radikálnejší obsah. Ich správanie je takmer nerozoznateľné od dílerov drog.

Bezmocnosť Proti Molochu: Čo Môžeme Robiť?

Proti tomuto molochu sme prakticky bezmocní. Odvolať Marka Zuckerberga nemožno, a pritom tam smeruje drvivá väčšina prostriedkov na online reklamu, politici aj médiá. Bude niekto riskovať vypnutie profilu?

Prípad Donalda Trumpa, ktorý prišiel o 80 miliónov fanúšikov lusknutím prstov, by mal byť varovaním. Riešením je osobný príklad - prestať čítať diskusie na sociálnych sieťach a zapájať sa do nezmyselných hádok. Ďalšou možnosťou je prísna regulácia. Tak ako nesú vydavatelia zodpovednosť za obsah v televízii, rozhlase, na webe či v tlači, tak by mali niesť zodpovednosť aj sociálne siete.

Ako Internet Vplýva na Ľudskú Psychiku?

Sociálne médiá sú silný komunikačný nástroj, ktorý zmenil spôsob medziľudskej komunikácie. Prinášajú veľa pozitív, ako napríklad možnosť spojiť sa so starými priateľmi, zistiť, čo zaujíma osobu, ktorá sa vám páči, a urýchľujú tok informácií. Podporné skupiny pre ľudí s rôznymi zdravotnými problémami či menšinové komunity sú tiež prínosom. Sociálne médiá majú potenciál vzdelávať a poskytovať priestor pre kreativitu a sebavyjadrenie.

Majú však aj tienisté stránky a nie je ich málo. Súvisia s depresiou, úzkosťou a pocitmi izolácie. Tínedžeri trávia online neraz až 9 hodín denne, čo zvyšuje pravdepodobnosť problémov duševného zdravia, ako sú problémy so spánkom, depresie, úzkostné stavy a pocit menejcennosti. Kyberšikana je ďalší negatívny faktor, ktorý ničí psychiku. Aktivita na sociálnych sieťach súvisí aj s nárastom samovražedných sklonov.

Sociálne médiá vyvolávajú pocity nedostatočnosti, nedokonalosti a pocit, že ste horší ako ostatní. Stupňujú sa pocity závisti, nespokojnosti, nízkej sebaúcty a menejcennosti. FOMO (strach, že budete pri niečom chýbať) je jednou z foriem nelátkovej závislosti. Ak svoju dávku nedostanete, prepadnete stresu, nervozite, úzkostiam, môže nastať potenie rúk, búšenie srdca. Práve preto sú dôležité limity. Keď si začnete viac uvedomovať čas, ktorý trávite na sociálnych sieťach, a skracovať ho, zlepší sa vám celková nálada, koncentrácia a vráti sa vám pozitívny náhľad.

Úvaha o Dvoch Svetoch 21. Storočia

Žijeme v dvoch svetoch. Jeden z nich je realita, ktorú poznáme. Je to živé, je to to, čo cítime. Bolesť, radosť, šťastie, smútok, láska, chute a všetky zmyslové impulzy. V realite riešime konflikty medzi osobami osobne. Reálne sa zúčastňujeme udalostí. Reálne komunikujeme. Stretávame sa zoči voči. Pozorujeme fyziognómiu tváre, podľa ktorej podvedome vyhodnocujeme, do akej miery sa s výpoveďou druhej osoby stotožňujeme, alebo nie. Vidíme ich postoj, reč tela, výšku hlasu. Toto všetko sú faktory, informácie, ktoré pomocou zmyslov prijímame a na základe nich vytvárame hodnotný obraz o výpovedi človeka.

Druhá realita, virtuálna realita, je realita, v ktorej žijeme prostredníctvom sociálnych sietí. Je to priestor, kam sa pripojíme, existujeme tam. Pri tejto realite nezapájame naše zmysly tak aktívne. Informácie, ktoré vniknú do mozgu tým, že si niečo prečítame sa vyhodnocujú pomocou predstavivosti. Sledujeme ostatných, závidíme, vytvárame si názory o osobách podľa toho čo zdieľajú. Reálne však nezasahujú zmysly, ktoré by videli ako sa daná osoba cíti, akú má výšku hlasu, ich reč tela alebo postoj, ich fyziognómiu. Hodnota prejavu osoby, ktorú sa teda chystáme hodnoverne posudzovať klesla na našu predstavivosť. Napriek tomu sa uspokojíme aj s touto predstavivosťou a prijímame ju. Neuvedomujeme si, do akej miery je to nespoľahlivý zdroj informácie. Vidíme akýsi ich priestor, kde sa môžu prezentovať, niekedy aj abstraktne, pomocou hudby, obrazov alebo fotografií a vytvárame si o nich obraz.

Akonáhle sa pripojíme, náš mozog zaplavujeme informáciami ktoré:

• nestíha vyhodnocovať kvôli kvantu informácií
• vyhodnocuje z minimálnych zmyslových impulzov
• utvára názor, z čoho neskôr vyvodí istý postoj a správanie voči danému subjektu

Druhá strana mince sa priamo konfrontuje so zníženým sebavedomím, sebahodnotením a sebareflexiou. Prípady s týmito psychickými ťažkosťami stále stúpajú, čím ďalej, tým viac. Častokrát si to ľudia ani neuvedomujú a ventilujú to obrannými mechanizmy. Ak sa cítia, že sami sebe niečím nestačia tak sa odfotia. Pozrú sa do zrkadla a povedia si, že to nie je až také strašné a na chvíľu odoženú pocity deprivácie.

Zdravé sebavedomie nespočíva v tom, že človek vie povedať, že je pekný alebo škaredý, múdry či hlúpy. Spočíva práve v tom, že človek si je plne vedomí všetkých svojich dostatkov, nedostatkov. Je to seba-vedomie. Je vedomý samého seba a je s tým spokojný, vyrovnal sa sám so sebou. Napriek všetkému sa má rád. Mať sa rád a vedieť si odpustiť.

Priemerne človek strávi denne 1 hodinu aj 40 minút neustálym pobytom vo virtuálnom priestore. Akonáhle sa dostaneme na sociálne siete, ktoré sú súčasťou nášho každodenného života, máme pred sebou svoje fotky, fotky ostatných. Tým, že sa snažíme prezentovať seba najlepšie ako vieme, v najlepších podmienkach, ako nám je dobre na výlete alebo dovolenke, sa snažíme vzbudiť pocit, že náš život je akosi dôležitý, dôležitejší a lepší ako život iných.

Kameňom úrazu je, keď svoje "sociálne ego" začneme prezentovať skreslene, nereálne. Snažíme sa zo seba vytiahnuť to najlepšie. Vytvoriť si vo virtuálnej realite, kde môžeme byť kýmkoľvek chceme svoj vlastný ideál, tak ako by sme chceli vyzerať, kde by sme chceli byť. A teraz to príde. Odložíte telefón, tablet, notebook a pozriete sa okolo seba. Teraz ste to vy. Vy s vašimi chybami, vaším každodenným životom. Vašimi starosťami, problémami. Je to ako keby ste sa nachvíľu ponorili do vody a znova sa vynorili.

Teda žijeme v dvoch svetoch a náš mozog ich nedokáže spojiť. Vnímame svoj ideál a vnímame aj realitu. Nastáva akási kolízia a prikloníme sa k tomu, že bude lepšie ak budeme žiť vo svete vlastného ideálu. No realita je stále iná. Zakaždým keď sa o to pokúsime, narazíme na skalopevnú realitu, ktorá nepustí. Vytvorili sme si vlastný ideál, za cieľom zakryť svoje chyby a znova sa priblížiť k dokonalosti. No akonáhle sa snažíme tento gigant preniesť do reality, nejde to. Pretože v zrkadle sme to stále my. Obyčajní ľudia. Častokrát na to zabúdame. Dennodenne vidíme ideály žien, po ktorých muži túžia a naopak. Vidíme reklamné bannery, kde majú všetci žiarivo biele zuby, bezchybnú pleť a dokonalý účes. Všetko to je akási pokrivená realita, do ktorej utečieme vždy, keď hľadáme útočisko. Je to svet ideálov. Nerealita a klam, ktorý sa snažíme dobehnúť. Ak nás niečo zasiahne, namiesto toho aby sme sa skonfrontovali s problémom v realite, prenesieme ho do sociálnej siete - miesta ideálov. Pretože tam sme dokonalí. Tam sa nám predsa nemôže nič stať.

Dôležité je vedieť rozlišovať čo je skutočné a čo je na internete. Nesnažiť sa zlučovať tieto dve reality dokopy, pretože to spôsobuje chaos a depriváciu. Musíme pochopiť, že napriek krásnym ilúziám a klamstvám, ktoré svet ideálov ponúka, sa ho musíme vzdať aspoň do takej miery, aby nezasahoval do našej skutočnej reality. Hrozbou však je, že dnes už je viac menej neskoro. Dnes už nie sú sociálne siete súčasťou nášho života. Dovolili sme, aby sa náš život stal súčasťou sociálnych sietí.

Etika v médiách a sociálnych sieťach

Pre správne fungovanie médií je kľúčová etika. V júni bola prijatá aktualizovaná verzia Etického kódexu novinára. Išlo o zásadnú záležitosť, pretože etický kódex sa podstatne upravuje po viac ako dvoch desaťročiach. V rámci Asociácie pre novinársku etiku boli k zneniu Etického kódexu okrem zástupcov vydavateľov a SSN prizvaní aj zástupcovia z online prostredia. Text je konsenzom odborníkov, odráža potreby doby a modernizuje niektoré ustanovenia o skúsenosti a poznatky, s ktorými sa novinári a médiá môžu pri svojej práci v súčasnosti konfrontovať. Tento proces pokračuje premenovaním Tlačovej rady SR na Tlačovo-digitálnu a vyvrcholí na jeseň jej rozšírením o členov za online prostredie.

Základné parametre etického fungovania novinárov a médií sú nadčasové a ich uplatňovanie závisí od etickej integrity novinára, média, ale i celej spoločnosti. Je dôležité viac sa zamýšľať nad ohromnou zodpovednosťou, ktorá je každému človeku v médiu zverená. Ako môže každý titulok, manipulácia alebo neprofesionalita narobiť veľkú škodu.

Tlačová rada eviduje podnety, ktoré sú verejne dostupné. Ale všeobecne - prax hlavne bulvárnych médií a webov v otázke lživých a zavádzajúcich titulkov, ktoré neladia s obsahom. Používanie citácií ako konštatovaní a naopak. Všeobecne prax neposkytnutia priestoru na vyjadrenie jednej zo strán. Extrémistické prejavy, na ktoré slovenské médiá nie sú ešte navyknuté a nevedia reagovať. Účelové materiály s obchodným alebo škandalizujúcim pozadím. To všetko sa v slovenskom mediálnom priestore deje.

Internetová žurnalistika a nástup sociálnych sietí, ktoré niektorí tiež považujú za médiá, zásadne ovplyvnili kritériá kladené na producenta mediálneho obsahu. A nie k lepšiemu. Veľký vplyv má však aj devalvácia verejnej debaty na úrovni politikov i predstaviteľov štátu, ktorí spochybňujú klasické médiá, novinárov, šíria cez svoje profily dokázateľné nepravdy. Keď v bežnom denníku po novembri 1989 urobil novinár alebo redakcia vážnu chybu, po upozornení sa väčšinou noviny ospravedlnili a redaktor, respektíve zodpovedná osoba boli postihnutí. Dnes keď nejaký web uvedie absolútne nepravdivý údaj a niekto v diskusii na to upozorní, redakcia opraví chybu, vymaže diskusný príspevok a tvári sa, že sa nič nestalo. Znížila sa miera sebareflexie a zodpovednosti. Takisto princíp obľúbenosti novín alebo televíznych staníc bol v minulosti založený na dlhodobom stotožnení sa s poskytovaným obsahom, kvalitou informácií či značkou. Dnes je cieľom často len počet klikov, to znamená prilákanie titulkami, fotografiou a nič viac.

Zdroje informácií a ich dôveryhodnosť

Je dôležité rozlišovať rôzne zdroje informácií a kriticky hodnotiť ich dôveryhodnosť. Okrem konkrétnych zdrojov, ako sú mená reportérov a názvy televízií, existujú aj ďalšie typy zdrojov.

1. Zdroj odkazový: Vzdialený odkaz slúži hlavne k vytvoreniu dôverného vzťahu medzi divákom a televíziou: "Po prípade odmietnutia lekárskej pomoci sa televízii Nova podarilo zistiť …", "Ako sme vás už informovali…" Málokto si samozrejme spomenie na predchádzajúce informácie a už vôbec nie odkiaľ pochádzali. Takisto schopnosť spätného spomenutia si je veľmi obmedzená.
2. Zdroj neutrálny: Leží ešte o stupienok nižšie ako vzdialený odkaz. V tomto prípade už vôbec nemáme možnosť vrátiť sa ku zdroju. Zneužíva sa tu perzonalizácia situácie, v ktoreé sa zdroj rovná reportér. Typické frázy tohto typu sú: "Podľa zistenia našich štábov..", "Podľa našich informácií…" alebo "V posledných dňoch sa objavila informácia…".

tags: #diskusny #prispevok #socialne #siete