Práceneschopnosť zamestnanca a povinnosti zamestnávateľa

Práceneschopnosť (PN) je bežnou súčasťou pracovného života, s ktorou sa stretávajú zamestnávatelia aj zamestnanci. Správne zaevidovanie a spracovanie PN, najmä v prípade hospitalizácie, je kľúčové pre dodržiavanie platnej legislatívy a presné spracovanie miezd. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na oznamovacie povinnosti zamestnávateľa pri PN a hospitalizácii zamestnanca, s ohľadom na rôzne aspekty a súvislosti.

Legislatívny Rámec Práceneschopnosti

Problematiku práceneschopnosti upravuje viacero zákonov, ktoré je potrebné poznať pre správne zaevidovanie a spracovanie PN:

• Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Elektronická PN (ePN) a jej Fungovanie

Od 1. júna 2023 lekári povinne vystavujú potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky (ePN). Ako ePN funguje?

• Lekár vytvorí ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).
• Zamestnanec už nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty.
• Sociálna poisťovňa informuje zamestnanca aj zamestnávateľa o vystavení ePN cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.
• Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim.
• Komunikácia so Sociálnou poisťovňou sa realizuje prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne.
• Zamestnávateľ nahlasuje údaje potrebné pre výplatu dávky prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“.
• Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať.

Sociálne Poistenie a Oznamovacie Povinnosti

Zamestnávateľ má v súvislosti so sociálnym poistením viacero oznamovacích povinností:

• Register zamestnávateľov: § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
• Register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia: § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
• Prerušenie poistenia: § 231 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie poistenia zamestnanca do ôsmich dní od vzniku prerušenia. Napr. prerušenie od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení alebo prerušenie od 11. dňa osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
• Oznámenie materskej a rodičovskej dovolenky: § 231 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení.
• Predloženie výkazu: § 231 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení. Ak zamestnávateľ zistí, že pri výpočte mesačnej mzdy vypočítal a vo výkaze vykázal poistné z nižšieho vymeriavacieho základu, ako mal, je povinný prepočítať mzdu nanovo a podať opravný výkaz.
• Oznámenie zmeny: § 231 ods. 1 písm. f) a g) zákona o sociálnom poistení.
• Odvod poistného: § 141 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Základnou povinnosťou zamestnávateľa je platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu.

Zdravotné Poistenie a Oznamovacie Povinnosti

Aj v oblasti zdravotného poistenia má zamestnávateľ špecifické oznamovacie povinnosti:

• Oznámenie zmeny platiteľa poistného: § 24 písm. a) zákona o zdravotnom poistení. Zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát (§ 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení). Zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení a súčasne nie je fyzickou osobou, ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné, materské, ktorej zanikol nárok na nemocenské a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti [§ 11 ods. 7 písm. m) a písm. n) zákona o zdravotnom poistení].
• Oznamovacia povinnosť: § 24 písm. b) a § 23 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení. Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu do ôsmich dní odo dňa zmeny.
• Platenie poistného: § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení.

Zmeny v Oznamovacích Povinnostiach od 1.1.2026

Od 1. januára 2026 nastanú významné zmeny v oblasti oznamovania do zdravotnej poisťovne týkajúce sa práceneschopnosti. Tieto zmeny vyplývajú z metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a novely zákona o zdravotnom poistení. Zamestnávateľ už nebude musieť oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca, nakoľko tieto informácie bude poskytovať priamo Národné centrum zdravotníckych informácií zdravotným poisťovniam.

Dôležité upozornenie: Tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.

Špecifické kódy a situácie pri oznamovaní do ZP

• 1O Z: Začiatok poberania náhrady príjmu pri PN (prvých 10 dní).
• 1O K: Koniec poberania náhrady príjmu pri PN. Termín na splnenie tohto oznámenia je do konca nasledujúceho mesiaca.
• 2D: Oznámenie zmien zamestnávateľa z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti.
• 2P: Ukončenie pracovného pomeru.
• 2N: Deň/obdobie, keď zamestnanec nemá príjem, ani nie je práceneschopný, na OČR alebo materskej (celodenné pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo celodenná absencia).
• 2S Z a 2S K: Celodenná ospravedlnená neprítomnosť z dôvodu účasti na štrajku.

Príklady oznamovacích povinností

Príklad 1: Zamestnanec bol práceneschopný od 2. 3. 2022 do 10. 3. 2022.

• Oznamovacia povinnosť do Sociálnej poisťovne (SP): Neoznamuje sa.
• Oznamovacia povinnosť do Zdravotnej poisťovne (ZP): Oznamuje sa začiatok poberania náhrady príjmu kódom 1O Z s dátumom 2. 3. 2022 a ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K s dátumom 10. 3.

Príklad 2: Zamestnankyňa bola na OČR a starala sa o choré dieťa od 1. 3. 2022 do 17. 3. 2022.

Zo SP mala nárok na ošetrovné za prvých 14 dní trvania krátkodobej OČR. Od 15. dňa nastalo prerušenie poistenia.

• Oznamovacia povinnosť do SP: Oznamuje sa vznik prerušenia dôvod „4“ od 15. kalendárneho dňa s dátumom 15. 3. 2022 a zánik prerušenia dôvod 4 s dátumom 17. 3. 2022.

Získanie informácie o ukončení PN

Zamestnávateľ zistí dátum ukončenia PN zamestnanca. V prípade ePN túto informáciu získa prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne alebo priamo z mzdového softvéru, ak je prepojený na systém ePN. Pri "papierovej" PN je zamestnanec povinný doručiť zamestnávateľovi príslušný doklad.

Zaevidovanie a spracovanie PN v mzdovom softvéri (Príklad MRP)

V mzdovom softvéri je potrebné vykonať nasledovné kroky:

• V systéme MRP nájdete agendu "Dochádzka" alebo "Neprítomnosti" (názov sa môže líšiť v závislosti od verzie softvéru).
• Vyhľadáte zamestnanca, ktorý bol PN.
• V zázname o PN zadáte dátum ukončenia PN.
• Skontrolujete správnosť DVZ (denného vymeriavacieho základu) a percentuálnej sadzby pre výpočet náhrady príjmu a nemocenskej dávky.
• Ak je to potrebné, aktualizujete mzdové údaje zamestnanca.
• Prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne nahlásite ukončenie PN (ak je to relevantné).
• Pri účtovaní miezd za príslušný mesiac zaúčtujete náhradu príjmu od zamestnávateľa a prípadné nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.

Náhrada Príjmu pri Dočasnej Pracovnej Neschopnosti

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca.

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Výška Náhrady Príjmu

Počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti dostáva zamestnanec tzv. náhradu príjmu, ktorú mu vypláca zamestnávateľ, a to v nasledujúcej výške:

• 1. - 3. deň: 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.
• 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu.

Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť zamestnancovi na PN vyplácať aj sumu vyššiu, ako je zákonné minimum. Následne, a to od 11. dňa PN, vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa, a to až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ošetrovné (OČR) a Oznamovacie Povinnosti

Ošetrovné (OČR) je dávka, ktorá sa poskytuje zamestnancom a SZČO, ktorí sa starajú o chorého člena rodiny alebo o dieťa do 11 rokov (resp. do 18 rokov pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave).

Kto má nárok na OČR?

Na sociálnu dávku na ošetrovanie má nárok rodič, ak sa celý deň stará o dieťa do veku 11 rokov, resp. prípadne až do 18 rokov v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. O dieťa sa môže s finančnou podporou Sociálnej poisťovne starať aj starý rodič, ale rovnako aj súrodenec. Dávka sa vypláca počas 14 dní.

Ako postupovať pri žiadosti o OČR?

Pri krátkodobej OČR musí pediater (v prípade dieťaťa) či všeobecný lekár (ak sa staráte o staršieho člena rodiny) vystaviť tlačivo Sociálnej poisťovne (Žiadosť o ošetrovné). Tento tzv. prvý diel žiadosti je treba vyplniť, podpísať, nechať potvrdiť zamestnávateľovi a zaslať do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

Ak je dôvodom celodennej starostlivosti o dieťa dočasné uzavretie celej školy, je treba najprv vyplniť žiadosť dostupnú na webe Sociálnej poisťovne. Následne žiadosť potvrdzuje škola s dátumom začiatku a ukončenia „vyradenia školy z prevádzky“.

Oznamovacie povinnosti pri OČR

• Krátkodobú OČR do 14 kalendárnych dní zamestnávateľ neoznamuje ani do SP, ani do ZP.
• Zamestnávateľ oznamuje krátkodobú OČR od 15. dňa do SP ako dôvod prerušenia s kódom 4.
• Dlhodobú OČR zamestnávateľ oznamuje do SP až od 91. dňa.

Práceneschopnosť a Hospitalizácia

V prípade hospitalizácie zamestnanca platia rovnaké pravidlá pre vystavenie ePN, ako pri ambulantnej PN. Rozdiel je len v tom, že ePN vystavuje lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.

Liečebný Režim Počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kontrola Dodržiavania Liečebného Režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.

Práceneschopnosť a Invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Dôležité Zmeny od Roku 2026

Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN):

• Zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10).
• Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa.
• Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje.
• Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.

tags: #moze #si #zamestnavatel #pocas #pn #vyziadat