Šikana a kyberšikana: Ako ju rozpoznať, riešiť a predchádzať jej

Šikana, vrátane jej modernej formy kyberšikany, je vážny problém, ktorý postihuje rôzne prostredia a má hlboké dôsledky pre obete. Tento diskusný príspevok sa zameriava na príklady šikanovania, s osobitným dôrazom na kyberšikanu, a ponúka riešenia a rady pre obete, svedkov a tých, ktorí sa chcú aktívne zapojiť do boja proti šikanovaniu. Cieľom je zvýšiť povedomie o tomto probléme a poskytnúť praktické informácie.

Šikana pochádza z francúzskeho slova „chicane“, čo znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie, prenasledovanie. Šikanu možno definovať ako násilné, ponižujúce správanie jednotlivca alebo skupiny voči slabšiemu jedincovi, ktorý nemôže zo situácie uniknúť a nie je schopný účinne sa brániť. Za šikanovanie sa považuje, keď silnejší žiak alebo žiaci pre vlastné potešenie, často opakovane, ubližujú druhým. Znamená to, že niekto, komu sa nemôžeš brániť, robí, čo Ti je nepríjemné, čo Ťa ponižuje, lebo to proste bolí. V začiatkoch sa šikanovanie prejavuje nenápadne, napríklad strkaním, nadávaním, schovávaním vecí, odmietnutím, prehliadnutím alebo zosmiešňovaním. Neskôr sa otravovanie života obeti stupňuje a zdokonaľuje.

Šikana sa môže týkať všetkých vekových kategórií. Stretávame sa s ňou v rôznych kolektívoch: na školách, krúžkoch, na praxi či stáži, brigáde či v prvom zamestnaní. Pri šikane teda ide o nevhodné prejavy agresívneho správania, ktoré niekomu ubližujú a obeť šikanovania sa voči nim nevie alebo nemôže účinne brániť. V konečnom dôsledku trpia nielen samotné deti, ktoré sa stali obeťou šikany, ale aj deti, ktoré šikanujú, pretože ich správanie je znakom hlbšieho problému. Šikanovanie medzi deťmi a mladými ľuďmi nie je hra ani zábava.

Príklady šikanovania

Šikana má mnoho podôb a môže sa vyskytovať v rôznych prostrediach. Medzi najčastejšie príklady šikanovania patria:

• Fyzická šikana: Zahŕňa fyzické útoky, bitky, kopanie, strkanie, ničenie vecí obete a iné formy fyzického násilia. Fackovanie, kopanie, bitie.
• Verbálna šikana: Používanie urážlivých slov, nadávok, ponižovania, vyhrážok a iných foriem verbálneho napádania. Hrubé nadávky, posmešky, zahanbujúce poznámky o rodine, ohováranie.
• Sociálna šikana: Izolácia obete z kolektívu, ohováranie, šírenie klebiet, manipulácia s priateľstvami a iné formy sociálneho vylúčenia.
• Psychické násilie: Opakované posmešky, zosmiešňovanie, vyhrážanie, zastrašovanie, ignorovanie, vylúčenie z kolektívu.
• Materiálne násilie: Ničenie vecí, liatie vody do aktovky, rozšliapanie desiaty, krádež, poškodzovanie vecí.
• Kyberšikana: Šikanovanie prostredníctvom elektronických zariadení, ako sú mobilné telefóny, počítače a internet. Obťažovanie prostredníctvom elektronických zariadení, ako sú mobilné telefóny a internet (výhružné SMS, telefonáty, zosmiešňovanie na sociálnych sieťach).

Kyberšikana: Novodobá forma šikanovania

Moderná spoločnosť na prelome 21. storočia sa celkom opodstatnene označuje za spoločnosť informačnú a technologickú. Prirodzene ako sa vyvíjala ľudská spoločnosť, vyvíjali a rozvíjali sa aj dostupné technológie. V súčasných podmienkach možno hovoriť o obrovskom pokroku, ktorý práve táto oblasť zaznamenala. Na jednej strane sú to technológie, ktoré sú v dôsledku dostupných cien a potenciálu, ktorý sa s nimi spája, veľmi rozšírené. Sú to súčasne technológie, ktoré významnou mierou uľahčujú každodenný život, či už osobný, spoločenský alebo pracovný. Na strane druhej, sú to technológie, ktoré sa spájajú s vysokou mierou rizika, keďže virtuálny priestor poskytuje dostatočnú anonymitu a krytie pre rôzne formy protiprávnych konaní, vrátane šikanovania v prostredí internetu.

Kyberšikanovanie je forma šikanovania, ktorá prebieha prostredníctvom elektronických zariadení, ako sú mobilné telefóny, počítače a internet. Podľa výskumu z roku 2023 minimálne raz za mesiac zažíva šikanovanie prostredníctvom technológií 11 % detí a mladých vo veku 9 - 17 rokov (v roku 2022 to bolo tiež 11 %), pričom šikanovanie prostredníctvom technológií sa najčastejšie vyskytuje vo vekovej skupine 15 - 17 rokov. Chlapci zažívajú šikanovanie častejšie v prostredí online hier a dievčatá cez sociálne siete. Najčastejšou formou kyberšikanovania je zasielanie hnusných a nepríjemných správ.

Príklady kyberšikanovania:

• Zasielanie výhružných alebo urážlivých SMS správ.
• Uverejňovanie zosmiešňujúcich fotografií alebo videí na sociálnych sieťach.
• Vytváranie falošných profilov na sociálnych sieťach s cieľom obťažovať alebo zosmiešňovať obeť.
• Vylúčenie obete z online hier alebo skupín.
• Šírenie ohováračských informácií prostredníctvom internetu.

Mobilné telefóny a kyberšikana

Mobilné telefóny sú dnes bežnou súčasťou života. Väčšina ľudí ich používa na telefonovanie, posielanie SMS správ, počúvanie hudby a využívanie rôznych aplikácií. Bohužiaľ, existujú aj jedinci, ktorí mobilné telefóny zneužívajú na ubližovanie iným. Stačí jedna "srandovná" výhražná SMS správa a množstvo ľudí sa zľakne natoľko, že sa boja vychádzať z domu. V horších prípadoch volajú políciu. Polícia má však obmedzené možnosti. Môže sa snažiť vypátrať mladistvého, ktorý z nudy posiela strašidelné SMS správy z anonymnej SIM karty, alebo prípad odloží a pridá ho k ďalším obetiam týchto správ.

Okrem SMS správ sú problémom aj telefonáty, najmä tie večerné, keď opitá skupina mladistvých volá a vyhráža sa zabitím. Niektorí ľudia so silnou povahou sa zasmejú alebo im vynadajú. Ale čo staršia pani? Predstavte si, ako sa jej zrýchli pulz a nebude schopná strachom prehovoriť. Niektorí to myslia vážne a riešia takto svoje nevyriešené spory, pričom ich uspokojuje vedomie, že dotyčnému nahnali strach. Obsah týchto SMS správ je rôzny. Ak poznajú obeť, správy sú osobné a obsahujú informácie, ktoré naznačujú, že obeť poznajú, aby ju vystrašili. Náhodným číslam sa snažia písať osobné správy tiež, ale skôr tipujú, napríklad, že v ruke drží mobil stará pani so psíkom, ktorého jej pisateľ chce otráviť. Ak dostanete takúto správu raz, poviete si, že sa vás to netýka a ide o omyl. Ale ak vám správy chodia častejšie, od rovnakého pisateľa, a odhaľuje vám veci z vášho súkromného života, začnete mať strach.

Dôsledky šikanovania

Šikanovanie má vážne dôsledky pre obete, ktoré môžu trpieť:

• Psychické problémy: Strach, úzkosť, depresia, nízke sebavedomie, pocity bezmocnosti, problémy so spánkom, posttraumatická stresová porucha.
• Fyzické problémy: Bolesti hlavy, brucha, únava, poruchy príjmu potravy.
• Sociálne problémy: Izolácia, problémy s nadväzovaním vzťahov, vyhýbanie sa škole.
• V extrémnych prípadoch: Samovražedné myšlienky a pokusy.

Šikanovanie z právneho hľadiska

V právnej praxi býva pojem šikanovanie používané ako synonymum pre úmyselné jednanie, ktoré je namierené proti inému subjektu a ktoré útočí na jeho ľudskú dôstojnosť. Z trestného hľadiska je možné šikanovanie postihnúť, ak sú splnené 2 podmienky trestnej zodpovednosti, t.j. je naplnená stránka materiálnej a formálnej. Materiálna stránka trestného činu spočíva v tom, že sa páchateľ dopustil jednania, ktoré napĺňa znaky konkrétneho trestného činu tak ako je vymedzený v trestnom zákone. Formálna stránka spočíva v úmysle páchateľa takéhoto jednania sa dopustiť (predpoklad, že ide o páchateľa trestne zodpovedného), a že miera spoločenskej nebezpečnosti jeho jednania dosahuje intenzitu uvedenú v zákone. Z hľadiska materiálnej podmienky je nutné, aby jednanie páchateľa bolo zaradené pod skutkovú podstatu niektorého trestného činu.

Trestné činy súvisiace so šikanovaním:

• Obmedzovanie osobnej slobody: Zavieranie obeti, nútenie, aby ostal na určitom mieste.
• Vydieranie: Obeť je nútená pod vyhrážkou, násilím plniť úlohy. Pod násilím, vyhrážkam iných núti, aby niečo konal, alebo trpel.
• Krádež: Pod násilím, vyhrážkou chce sa zmocniť cudzích vecí.
• Ublíženie na zdraví: Šikanovanie sa môže prejaviť aj na zdravotnom stave poškodeného, môže mať za následok spôsobenie ujmy na zdraví.
• Poškodzovanie cudzej veci: Zámerné a úmyselné ničenie materiálnych hodnôt a vecí.

Prevencia šikanovania

Prevencia šikanovania je kľúčová pre vytvorenie bezpečného a podporujúceho prostredia pre všetkých. Medzi najúčinnejšie preventívne opatrenia patria:

• Vzdelávanie: Vzdelávanie detí a mladých ľudí o šikanovaní, jeho dôsledkoch a spôsoboch, ako mu predchádzať. Informovanie detí a mladých ľudí o rizikách kyberšikanovania a o tom, ako sa pred ňou chrániť.
• Podpora pozitívnych vzťahov: Podpora pozitívnych vzťahov medzi deťmi a mladými ľuďmi, založených na rešpekte, empatii a tolerancii. Učenie detí a mladých ľudí, ako sa správať slušne a ohľaduplne k ostatným. Dôležitý je osobný príklad, komunikácia a budovanie zodpovednosti. Učenie detí a mladých ľudí, ako sa vcítiť do pocitov druhých a pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Učenie detí a mladých ľudí, ako vyjadriť svoj názor slušne a rešpektujúco, aj keď s niekým nesúhlasia.
• Vytváranie bezpečného prostredia: Vytváranie bezpečného prostredia v školách, rodinách a komunitách, kde sa obete šikanovania cítia bezpečne a môžu sa obrátiť na pomoc. Zavedenie jasných pravidiel správania, monitorovanie situácie v škole, aktívna komunikácia s rodičmi a žiakmi.
• Intervencia: Včasná intervencia v prípadoch šikanovania, s cieľom zastaviť šikanovanie a pomôcť obeti aj agresorovi. Rýchle a efektívne riešenie prípadov šikanovania, poskytnutie pomoci obetiam aj agresorom.
• Spolupráca: Spolupráca medzi školami, rodinami, komunitami a odborníkmi na prevenciu šikanovania. Výchova k slušnosti je úloha pre celú spoločnosť.

Ako sa zachovať, keď ste svedkom šikanovania?

• Zasiahnite, ak je to bezpečné: Ak je to možné, pokúste sa šikanovanie zastaviť.
• Ponúknite obeti podporu: Dajte obeti najavo, že nie je sama a že ju podporujete.
• Nahláste šikanovanie: Informujte o šikanovaní učiteľa, rodiča alebo inú dospelú osobu.
• Buďte svedkom: Ak ste svedkom šikanovania, ponúknite sa, že budete svedčiť v prospech obete.
• Nezúčastňujte sa na šikanovaní: Nepodporujte šikanovanie tým, že sa na ňom zúčastňujete alebo ho ignorujete.

Školy a mobilné telefóny: Hľadanie rovnováhy

Používanie mobilných telefónov v školách je v súčasnosti široko diskutovaná téma, ktorá rezonuje medzi odborníkmi, pedagógmi, rodičmi a žiakmi. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v spolupráci s odborníkmi hľadá optimálne riešenie, ktoré by zohľadňovalo prínosy a riziká spojené s používaním mobilov v školskom prostredí. Cieľom je vytvoriť prostredie, ktoré podporuje zdravý vývoj a vzdelávanie detí a zároveň ich chráni pred negatívnymi vplyvmi technológií.

Argumenty ZA obmedzenie mobilov v školách:

• Rozptyľovanie a zhoršenie koncentrácie: Telefóny rozptyľujú pozornosť žiakov a zhoršujú ich schopnosť sústrediť sa na vyučovanie. Zvonenie, pípanie správ a nutkanie kontrolovať mobil narúšajú vyučovací proces.
• Závislosť a FOMO: Mobily môžu viesť k závislosti a strachu z vymeškania niečoho dôležitého (FOMO), čo vedie deti k neustálej kontrole mobilu.
• Kyberšikana: Mobily môžu byť nástrojom kyberšikany a online šikanovania, čo má negatívny dopad na psychické zdravie detí. Zníženie výskytu kyberšikanovania je častým dôvodom, pre ktorý jednotlivé krajiny pristupujú k regulácii mobilných telefónov v školách.
• Podvádzanie: Žiaci môžu cez mobily podvádzať na testoch a ignorovať úlohy na hodine, čím vyjadrujú dešpekt voči učiteľovi.
• Zhoršenie duševného zdravia: Nadmerné používanie mobilov môže zhoršovať symptómy depresie a úzkostí, viesť ku kognitívnym problémom a problémom so správaním. Odstránenie mobilov má dať žiakom viac času na stretávanie sa tvárou v tvár, čo má mať pozitívny dosah na ich duševné zdravie. Deti bez mobilov si podľa neho nemusia deliť pozornosť a čas medzi svojich spolužiakov a ľudí v online priestore.
• Zníženie pohybovej aktivity: Čím viac času dieťa trávi na mobile, tým menej sa hýbe, čo má negatívny dopad na jeho fyzické zdravie.
• Nahrádzanie reálnych sociálnych kontaktov: Dieťa si mobilom môže nahrádzať reálne sociálne kontakty, ktoré sú dôležité pre rozvoj sociálnych zručností.
• Vytváranie súdržnosti spoločnosti: Škola je pre deti jediným miestom, kde sa stretávajú s odlišnosťou. Ide o spolužiakov z rôznych rodín a v rôznej socioekonomickej situácii.

Argumenty PROTI obmedzeniu mobilov v školách:

• Obmedzovanie osobnej slobody: Úplný zákaz mobilov v školách je príliš tvrdé opatrenie hraničiace s obmedzovaním osobnej slobody.
• Presun šikany mimo školu: Psychológ Božík upozorňuje na to, že niektoré školy môžu rezignovať na riešenie tohto problému s tým, že sa to deje už po vyučovaní.

Čo robiť, ak si šikanovaný?

Podľa nášho vnímania sa šikana deje keď sa ktokoľvek správa tak, že je jeho cieľom ublížiť dieťaťu, zastrašiť ho, ohroziť, a to cielene a opakovane. Môže sa jednať o šikanu zo strany jednej osoby voči jednej osobe alebo viacerých osôb voči jednej osobe, spolu alebo jednotlivo. Môže ísť o fyzickú ale aj psychickú šikanu.

Si šikanovaný ty alebo tvoje dieťa? Čo v takomto prípade robiť? O šikane hovoríme vtedy, keď jeden alebo viac spolužiakov/žiakov školy úmyselne, väčšinou opakovane ubližuje iným. To znamená, že je tu niekto, kto si myslí, že má väčšiu silu, voči komu sa nevieš ubrániť, robí, čo nie je pre teba príjemné, ponižuje ťa a robí veci, ktoré ťa psychicky bolia - nadáva ti, schováva ti veci, ohovára ťa a intriguje proti Tebe, navádza spolužiakov, aby si ťa nevšímali, nerozprávali sa s tebou, vyhráža sa ti a iné. Fyzicky do teba napríklad lakťom, nohou búcha, dáva ti facky, buchnáty akože zo žartu, ale tebe to nie je príjemné. Má viacero stupňov - od najnevinnejšieho, ako sú posmešky a ohovárania po bitky a organizovaný zločin. Podľa stupňov sa zapájajú aj jednotlivé aktivity -manipulácia, fyzické násilie, vytvorenie skupiny proti niekomu, až po dokonalú šikanu - rozdelenie žiakov na agresorov a obete (vykonávajú napr. násilie - bitky, ktoré považujú za zábavu, „srandu“).

Dochádza aj k takému javu, keď sa šikanovanému zdá, že je v ňom problém a ospravedlňuje agresora (šikanujúceho) za jeho správanie. Tvojim právom je nesúhlasiť s tým, aby učiteľ alebo iný zamestnanec od teba chcel vyrozprávanie tvojich „bolestí“ pred žiakom, ktorý ti to robí. To by mohlo skončiť tak, že budeš pred ním zľahčovať „psychické a fyzické bolesti“, zastávať sa ho, že on to tak nemyslel (nebudeš ho chcieť „podraziť“). Zapamätaj si, že tebe sa deje niečo zlé, nie jemu.

Šikanovanie je určitou formou týrania. Vinníkom nie je len ten, kto šikanuje, ale aj ten, kto sa na šikane zúčastňuje napr. tým, že sa pozerá, čo sa druhému žiakovi deje. Keď na to neupozorní, vtedy môže byť považovaný za spolu šikanujúceho.

Veľmi dôležitá je prevencia proti šikane, pri čom môžeš aj ty pomôcť. Ako? Tým, že upozorníš svojich vrstovníkov na to, čo je šikana, a vysvetlíš im, že nie je správne ubližovať iným.

Šikana sa nedeje len medzi žiakmi ale môže sa diať aj zo strany vyučujúcich alebo opačne zo strany žiakov vyučujúcemu.

Ako sa zachovať, keď zistíte, že ste sa stali obeťou kyberšikany?

Bohužiaľ, neexistuje príručka "prvej pomoci pri šikanovaní". Je vhodné sa pýtať po okolí, či to nechodí aj nejakému známemu, alebo či s týmto majú skúsenosť. Keby to stále neustupovalo, asi by som sa obrátila na pomoc polície. Nikto nemá právo Ti ubližovať!

Čo robiť, ak si šikanovaný?

• Zdôver sa dospelej osobe: Netráp sa pre šikanu, správanie iných žiakov voči tebe nie je tvoja chyba. Škola, ktorú navštevuješ je povinná riešiť šikanu na školách a nemôže ju len tak ignorovať.
• Rodičia si môžu spolu s tebou prečítať užitočné dokumenty: Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach a AKČNÝ PLÁN RIEŠENIA ŠIKANOVANIA V ŠKOLÁCH A ŠKOLSKÝCH ZARIADENIACH NA ROKY 2022 - 2023 na webe ministerstva školstva o tom, ako má škola postupovať pri zistení neprístojného správania a šikany.
• Rodič sa obráti na Štátnu školskú inšpekciu alebo školské inšpekčné centrum: Ak ti ani riaditeľ školy nepomôže a stále dochádza voči tebe k šikane, je potrebné aby sa tvoji rodičia obrátili na Štátnu školskú inšpekciu so sídlom v Bratislave, alebo školské inšpekčné centrum (ide o inšpekciu v kraji trvalého pobytu). V sťažnosti popíšu v spolupráci s tebou, čo sa ti deje, v čom si myslia, že tvoje právo je poškodzované, prečo nadobudli istotu, že si šikanovaný.
• Obráť sa na komisára pre deti: Ak sa nič nezmení a stále dochádza k šikane, aj po tom, čo sa tvoji rodičia obrátili na inšpekciu, je na mieste sa obrátiť na komisára pre deti.

Ako Ti môže pomôcť komisár pre deti, keď si šikanovaný? Oboznámim sa so všetkým, čo bolo pre teba urobené zo strany rodičov, triedneho učiteľa, školského psychológa, sociálneho pedagóga, výchovného poradcu alebo vybranej dospelej osoby na škole alebo aj inde, na ktorú si sa obrátil. Nezávisle zisťujem (nikto ma nemôže ovplyvňovať pri posudzovaní), čo sa ti dialo a kto a čím bol pre teba pomocou. Zaujímam sa aj o to, ako škola a učitelia vedú žiakov v prevencii voči šikane a keď už na škole je aj ten najnižší stupeň šikany, ako a čo urobili, aby tam nebol (práca so žiakom, kolektívom zo strany všetkých odborníkov na škole ale aj z polície, zdravotníctva a ostatných odborníkov).

Možno bude pre Teba zaujímavé vedieť, že je dobré mať aj napísané od triednej učiteľky v pedagogickej dokumentácii, že si ju oboznámil o tom, čo sa ti deje. Keď rodičia navštívia triednu učiteľku/-ľa, riaditeľku/-ľa školy, nech požiadajú o zápis z ich stretnutia o oznámení a riešení neprístojného správania sa voči tebe. Komisár pre deti si rád vypočuje, čo deti trápi, úzko spolupracuje v školskom prostredí so všetkými inštitúciam - materskou školou, základnou školou a inými školami, zriaďovateľmi, ŠŠI, centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, centrami špeciálno-pedagogického poradenstva, neziskovými organizáciami, občianskymi združeniami, vedeckými a výskumnými organizáciami a inými právnickými a fyzickými osobami pracujúcimi v zmysle sledovania najlepšieho záujmu detí. Od nich má oprávnenie požadovať informácie k posúdeniu podaného podnetu.

tags: #diskusny #prispevok #sikana