Reality show sa stali neodmysliteľnou súčasťou modernej televíznej produkcie, no ich vplyv a etická prijateľnosť sú predmetom neustálych diskusií. Tieto programy, ktoré sľubujú autentický pohľad na životy reálnych ľudí, často čelia kritike za manipuláciu, podporu povrchnosti a potenciálne škodlivý vplyv na divákov, najmä na mladšiu generáciu.
Kritika a kontroverzie
Keď zhrnieme rôzne kritické vyjadrenia na adresu reality show, zistíme, že kritici vyčítajú programom tohto typu celú škálu nerestí od útočenia na najnižšie pudy ľudskej psychiky sexuálnymi výjavmi v priamom prenose či podporovaním agresivity voči slabším súťažiacim cez nudnú dramaturgiu až po obviňovanie z vytvárania falošnej virtuálnej reality, z ktorej vďaka reklame ťažia svoje rozprávkové zisky.
Kritika svorne zdôrazňuje, že tieto formáty majú divákovi máločo ponúknuť a len príležitostne sú hodné obdivu, väčšinou skôr údivu, pretože uprednostňujú produkt pred človekom. Pravidlom je strata súkromnej a intímnej sféry, predaj seba samého v záujme dosiahnutia popularity, hoci krátkej. Pričom hodnota tejto „slávy“ je prinajmenšom diskutabilná, pretože nie je definovaná a neopiera sa o klasické kritéria úspešnosti ako napr. výkony v povolaní, kultúrne alebo vedecké úspechy.
Mnohí analytici zisťujú, že súčasné televízne reality show, napriek svojej lukratívnosti a popularite, začínajú byť eticky a morálne otázne. Účastníci môžu dôjsť k fyzickému ublíženiu pri kaskadérskych kúskoch alebo k poníženiu a citovému zneužitiu, keď sa im nepodarí vyhrať. Okrem toho reality show často glorifikujú povrchné charakteristiky ľudí, ako je fyzická krása, pred duševnou silou, a tak dávajú zlý príklad teenagerom, u ktorých sú tieto show osobitne populárne. Podľa televíznych štatistík, deti od 12 do 17 rokov uvádzajú, že z ich štyroch najobľúbenejších programov sú tri práve reality show.
Mediálni experti tiež upozorňujú na riziká, ktoré hrozia účastníkom, osobitne niektorých (klasických) typov show. Už pri ich výbere sa tvorcovia riadia základným pravidlom a to, že budú absolútne odrezaní od okolitého sveta. Aby tento psychický nápor vydržali, sú pred začiatkom programu starostlivo vyberaní ako po zdravotnej, tak i po psychologickej stránke a v priebehu súťaže sú sledovaní psychológmi.
Romantické reality shows spôsobili viac zla ako dobra. Táto téza otvára debate o vplyve romantických reality show na spoločnosť a psychiku divákov. Reality shows často zobrazujú a podporujú toxické vzorce správania, ako sú manipulácia, žiarlivosť, klamstvá a iné formy emocionálnej manipulácie. Debata o vplyve romantických reality show je komplexná, pričom obidve strany majú svoje opodstatnené argumenty. Súhlasná strana môže tvrdiť, že reality show skresľujú predstavy o vzťahoch a vytvárajú toxické vzorce správania, ktoré môžu negatívne ovplyvniť divákov aj účastníkov. Na druhej strane, odporcovia tvrdia, že tieto programy poskytujú zábavu, môžu za istých okolností podporiť diskusiu o láske a vzťahoch a pre niektorých účastníkov dokonca predstavujú šancu nájsť pravú lásku.
Prípadová štúdia: Behind the Fame
Televízia JOJ odštartovala na začiatku októbra novú reality šou s názvom Behind the Fame, od ktorej si sľubovala veľa. Formát mal priniesť pohľad do zákulisia života influencerov a ľudí známych z internetu, pričom cieľom bolo osloviť najmä mladšie publikum a prepojiť televízne vysielanie so svetom sociálnych sietí. JOJ stavila na moderný, multiplatformový koncept - epizódy sa vysielali nielen v lineárnej televízii, ale aj online, aby prilákali divákov, ktorí tradičnú televíziu už často nesledujú. V šou sa objavili známe mená zo sveta influencerov ako Bianka Rumanová, Cynthia Tóthová či Samuel Miškov, známy pod prezývkou SamoZvaný. Tvorcovia sľubovali autentické rozprávanie o tom, ako vyzerá život na druhej strane popularity - teda „za slávou“. Formát mal odhaliť tlak sociálnych médií, rivalitu aj osobné príbehy, ktoré sa za leskom internetových profilov skrývajú.
Realita však priniesla tvrdé prebudenie. Napriek silnej kampani a očakávaniam sa Behind the Fame stala jedným z najväčších televíznych prepadákov jesene. Prvú epizódu si pozrelo len 51-tisíc divákov starších ako 12 rokov, pričom podiel na trhu v cieľovej skupine 14-56 rokov sa pohyboval okolo piatich percent.
Hlavné výhrady smerovali k obsahu. Namiesto očakávaného „zákulisia slávy“ ponúkla relácia skôr povrchné situácie - výber outfitov, dovoleniek či bežné rozhovory bez hĺbky. Diváci kritizovali, že šou neprináša nič nové a že len kopíruje formáty, ktoré fungujú online, no v televízii pôsobia umelo. Nezabrala ani stávka na známe mená z internetu - ukázalo sa, že popularita na sociálnych sieťach automaticky nezaručuje úspech v televízii.
Televízia JOJ sa však snažila navodiť dojem, že Behind the Fame má úspech a zasiahla digitálnu generáciu divákov. Stanica tvrdí, že prvú epizódu si pozrelo 47 % platiacich užívateľov JOJ Play. Práve tu sa skrýva dôležitý detail. JOJ Play ponúka svoje programy aj zadarmo, vedenie televízie hovorí o státisícoch aktívnych užívateľoch. Avšak pomer medzi zaregistrovanými a platiacimi zákazníkmi je priepastný. Zároveň Jojka hovorí, že posty o Behind the Fame mali veľké dosahy na sociálnych sieťach. "Na sociálnych sieťach zaznamenala po jej predstavení viac ako 1,5 milióna interakcií," píše televízia v oficiálnom vyhlásení. Neuviedla však bližšie, ktoré posty mali najväčšie dosahy. Dá sa predpokladať, že to boli práve kontroverzné príspevky o tom, ako sa Bianka Rumanová na premiére "takmer" vyzliekla.
Televízia JOJ aj napriek kritike, nezáujmu divákov v lineárnom vysielaní a otáznej celkovej sledovanosti na streame, ambicióznemu projektu verí a chce v ňom pokračovať. Všetko nasvedčuje tomu, že v roku 2026 sa môže objaviť druhá séria.
Vplyv na mladistvých
Nielen účastník reality show je ňou ovplyvňovaný. Rizikovou populáciou z hľadiska dopadu niektorých reality show sa javia na deti a dospievajúcich, ktorí svoju identitu ešte len hľadajú a ich sebaobraz je v procese formovania. Existujú totiž reality show, ktoré skresľujú hodnotu človeka tým, že ho redukujú len na to, ako vyzerá. Práve dievčatá a mladé ženy ako konzumentky programov tohto typu si potom utvárajú negatívne predstavy o sebe a svojom tele a často sa uchyľujú k nezdravým stravovacím návykom a metódam kontroly hmotnosti.
Výsledky výskumu H. Street zo Západoaustrálskej Univerzity v Perthe demonštrujú, že deti vo veku 9-12 rokov, ktoré boli depresívne, významne viac než ich nedepresívni rovesníci zdôrazňovali bohatstvo, popularitu, a krásu ako faktory prispievajúce k šťastiu. Práve toto sú faktory, zdôrazňované mnohými televíznymi reality show, ktoré deti pravidelne sledovali.
Pri pozorovaní reality show môže dôjsť aj ku túžbe po sláve, postavení, k rivalite a súťaživosti ľudí.
Iveta Bartošová | Iveta | Dokument | 2012
Etické dilemy a zodpovednosť
Z prieskumov okrem iného vyplynulo, že reality show sleduje len tretina slovenských divákov. Reality šou Behind The Fame mala byť najväčšou novinkou jesene z dielne televízie JOJ. Po uvedení na obrazovkách čelí nezáujmu televíznych divákov a ostrej kritike. Podľa televízie ale ide všetko tak, ako má.
Nový pôvodný formát televízie JOJ má divákom ukázať zákulisie sveta influencerov. Cieľom televízie je pritiahnuť kontroverznou reality šou cieľovú skupinu mladých používateľov sociálnych médií, čomu prispôsobili výber hlavných protagonistov, dramaturgiu aj marketing. Hlavnými tvárami reality šou #BTF - Behind The Fame sa stali Bianka Rumanová, Cynthia Tóthová a Samuel Miškov, ktorých na sociálnych sieťach sledujú státisíce ľudí. Počas nakrúcania, ktoré prebiehalo približne tri mesiace, mali byť influenceri vystavení rôznym nečakaným situáciam, ktoré by odhalili odvrátenú tvár slávy na internete.
Uspieť u divákov televízie nebol hlavný cieľ. Televízia vopred otvorene komunikovala, že formát bol vytvorený primárne pre streamovaciu službu JOJ Play. Zaradila ho však aj do lineárneho vysielania vo štvrtkovom druhom večernom pásme. Reality šou Behind The Fame sa uviedla s veľmi nízkou sledovanosťou. Pozrelo si ju len 51-tisíc divákov starších ako 12 rokov. Aj v užšej cieľovej skupine 14-56 trhový podiel tesne prekročil 5 %.
Televízia JOJ priznala, že v televíznom vysielaní šou zvádza ťažký divácky súboj, no napriek tomu po týždni od uvedenia hodnotí jej štart úspechom. Na streame si ju rýchlo našla digitálna generácia, pre ktorú bol formát primárne určený. V deň premiéry si novú reality šou pozrela takmer polovica predplatiteľov. Podľa JOJky odštartovala s mimoriadnym ohlasom a stala sa najdiskutovanejším formátom televíznej jesene. Na sociálnych sieťach zaznamenala šou po jej predstavení viac ako 1,5 milióna interakcií a okamžite sa stala virálnym trendom, o ktorom sa hovorí naprieč platformami. Zároveň je najvyhľadávanejším formátom na webe televízie JOJ.
Okrem hlavnej relácie ponúka televízia na streamovacej platforme aj sprievodné formáty. Každý piatok budú na JOJ Play v sekcii Premium podcast dostupné rozhovory, v ktorých sa postupne vystriedajú hlavné aj vedľajšie tváre šou. Televízia divákom sľubuje otázky na telo, reakcie na epizódy, hry aj pranky. V skrátenej verzii bude podcast dostupný aj na YouTube. Predplatitelia služieb streamovacej platformy televízie navyše získajú prístup k 10 epizódam formátu #BTF Extras, ktoré odhaľujú zábery, ktoré sa do šou nedostali. Fanúšikov má potešiť aj formát #BTF - Confession Room, ktorý ponúkne tri epizódy s najosobnejšími výpoveďami protagonistov.
Známa moderátorka viní televíziu z brainwashingu. Televízia JOJ v rámci propagácie šou #BTF stavila na aktuálne trendy, ktoré rezonujú vo svete mladých. V rámci nakrúcania mali influenceri za úlohu vytvoriť a odprezentovať matcha nápoj, ktorý bol už uvedený do predaja. Ešte pred uvedením šou na obrazovkách dokázali tvorcovia vytvoriť virálny obsah na sociálnych sieťach, kde sa nachádza cieľová skupina divákov. Najväčší ohlas vyvolalo provokatívne vystúpenie Bianky Rumanovej na evente televízie, kde sa ukázala takmer nahá, čím okopírovala vystúpenie, ktoré na odovzdávaní cien Grammy predviedla partnerka rapera Kanye Westa, Bianca Censori. Celá udalosť má mať charitatívny účel, doteraz však nikde nebol zverejnený názov organizácie či konkrétnych ľudí, ktorý by mali profitovať z predaja tričiek s podobizňou influencerky. Video a fotografie z jej vystúpenia sa na internete dočkali búrlivých reakcií a mnohých paródií.
Šou Behind the Fame sa podľa televízie podarilo stať virálnym fenoménom sociálnych sietí, no aj po jej uvedení na obrazovkách sa kopí negatívna kritika ohľadom morálnej stránky zobrazených situácií. Urážky, ktoré v šou padli na adresu iných žien, nenechala bez odozvy známa moderátorka rádia Európa 2 Katarína „Becca“ Balážiová. Moderátorka Barbara Jagušák označila reality šou za brainwashing. Formát televíznej zábavy, ktorý na protagonistov zďaleka nekladie také nároky, aké musela pri nástupe do televízie spĺňať jej mama - jedna z legendárnych hlásateliek verejnoprávnej televízie, Alena Heribanová, môže podľa nej poškodiť duševné zdravie celej generácie našich detí.
„Výber našich účinkujúcich prebiehal štandardným spôsobom, mali sme niekoľko kôl kastingov. Bianku, Cynthiu a Samuela sme dokonca už mali vybratých v pilote, ktorý sme ponúkali televízii a nakoniec tam aj zostali,“ uviedol k výberu protagonistov Juraj Ílleš, producent reality šou #BTF - Behind The Fame.
Týždeň po uvedení televízia svoj nový formát zhodnotila tým, že „formát spájajúci svet influencerov zaujal práve tú generáciu, pre ktorú vznikol.“ #BTF vníma ako nový typ programu s obsahom, ktorý žije nielen na obrazovke, ale aj online.
Slovenskí diváci sú teda konečne už niekoľko týždňov každodenne obohacovaní. Čím? Odpoveď asi zostane večným tajomstvom niekoľkých vyvolených.
Záver prázdnin bol tohto roku na Slovensku vyplnený spoločenskou diskusiou na tému prichádzajúceho formátu reality show v dvoch dominantných slovenských televíziách. Obhajcovia vysielania tohto formátu zahŕňali divákov zdanlivo jasnou a presvedčivou argumentáciou, prečo tieto relácie pozerať. Ich rozhovor mohol vyzerať asi takto: Prečo to idete dávať? Pretože to divák chce. Prečo to chce? Pretože sa chce zabaviť a zrelaxovať. Prečo sa chce zabaviť práve pri reality show? Pretože klasické filmy sa mu už prejedli. Prečo sa mu prejedli? Pretože neboli reálne. Prečo je reality show reálne? Pretože tam vystupujú reálni bežní ľudia. Prečo sa mám pozerať na reálnych ľudí? Pretože robia reálne každodenné veci, ktoré vás zaujímajú? Prečo ma zaujímajú? Pretože sú súčasťou aj vášho života... Reťazec otázok a odpovedí by mohol pokračovať donekonečna. Obhajcovia Veľkého Brata či VyVolených by na každú otázku dokázali nájsť presvedčivú odpoveď. V ich spleti by sa stratil asi každý. A pritom je to všetko úplne jasné a jednoduché.
Reálnym nie je ani správanie osadenstva kontajnerových víl. Nehovoriac o nevyhnutnej štylizácii účinkujúcich pred kamerou, ktorej sa nikto (aspoň podvedome) nemôže vyhnúť. Normálny človek sa cez deň venuje zmysluplnej činnosti, pracuje, aby zarobil a mohol viesť slušný život. Odmenu dostane až za vykonanú prácu. Občas urobí čosi nesprávne, ale svoje zlyhanie nedáva „na bubon“, ale snaží sa ho utajiť a poväčšine aj odčiniť. Stráži svoj súkromný život a svoju intimitu. Tieto klasické životné princípy sú v oboch reláciách postavené na hlavu. Súťažiaci sa celé dni nevenujú ničomu rozumnému. Fajčia, pijú, nadávajú a vykonávajú nezmyselné úlohy. Odmenu dostanú v podstate za nič. Vystatujú sa svojimi negatívnymi vlastnosťami, súkromie a intimita im nehovoria nič. Psychologička Eva Jaššová k tomu dodáva: „Reálnym je práve opačné správanie - normálny, teda reálny človek, ak nazrie do intímneho priestoru iného človeka jednoducho povie pardon a privrie dvere.“ Celkové posolstvo, ktoré relácie vysielajú tak znie: „Ak budeš vulgárny, neverný, bezcharakterný, budeš slávny a bohatý.“ Aj pravidlá súťaže či samotná stavba vily tlačia osadenstvo k požadovanému správaniu.
Existuje niekoľko dôvodov, ktoré prijateľne zdôvodňujú vysokú sledovanosť reality show: obyčajní ľudia sa ľahko stotožnia s (zdanlivo) obyčajnými ľuďmi na TV obrazovkách (o „obyčajnosti“ účinkujúcich v reality show sme si už čosi povedali); pocit božskosti, ktorí divákov napĺňa pri zasahovaní do deja; priame útoky oboch relácií na najnižšie ľudské pudy, ktoré vždy zaberú... Slovom, osvedčené recepty, osvedčený úspech. Netreba zabudnúť ani na tých, ktorí obe relácie sledujú len preto, lebo chcú byť „in“ alebo jednoducho preto, aby sa utvrdili v tom, že v porovnaní s nimi sú ešte stále normálnymi ľuďmi.
Paradoxným dôvodom sledovania reality show je aj zabudnutie na realitu. Kvôli tomu mali kedysi úspech relácie typu Smotánka či Extra. Diváci aspoň na chvíľu zabúdajú na neraz zložitú životnú realitu a dotýkajú sa toho, čo bežný človek získa len ťažko: pätnásť minút slávy a desať (jedenásť) miliónov.
Naopak, dôvod, ktorí uvádzajú propagátori oboch relácií - reality show sú úspešné kvôli „prejedenosti sa“ divákov klasickými filmami - veľmi pokrivkáva. Pravdou je, že výrazové prostriedky filmov a seriálov sa pri ich nadprodukcii stali opakujúcou a vopred odhaliteľnou schémou. V čom sa však od nich odlišujú reality show, ktoré chcú ukázať život taký, aký je? Veď v reality show takisto ako v „ošúchaných“ filmoch je schéma koniec - koncov rovnaká: postavy sa dlho profilujú (jedia, rozprávajú sa, intrigujú, milujú sa), aby nakoniec niektoré skončili smutne a iné šťastne. Jedine možnosť čiastočne zasahovať do deja robí reality show momentálne príťažlivejšími. Nič viac a nič menej.
Ide o neškodnú zábavu na žiadosť diváka, vravia tvorcovia reality show. Zábava to možno pre niekoho je, ale určite neškodná? „V žiadnom prípade neporušíme zákon,“ tvrdil pred spustením VyVolených Milan Kňažko. Dajme tomu, že k porušeniu zákona by skutočne nedošlo (aj keď desiatky podaní na licenčnú radu a začatie zatiaľ troch správnych konaní proti obom televíziám, o tom nesvedčí). Stačilo by to? Určite nie. Zákon nepostihuje a ani nemôže postihovať všetky zložky života. To ale neznamená, že to, čo zákon priamo nezakazuje, je dovolené. Je tu ešte prirodzený zákon, ktorému je ľudský len podriadený, a ktorý je človek povinný rešpektovať za každých okolností. Podstatou každého zákona je ochrana ľudskej dôstojnosti. Tú obe relácie zreteľne znevažujú. To je podstatné, nie to, či je prekročená samotná právna norma (aj keď až jej prekročenie je právne postihnuteľné).
K vyššie spomenutým negatívam možno prikladať ďalšie a ďalšie. Vo filmoch a seriáloch bola nahota a sex prezentované aj doteraz. Divák sa však na to pozeral ako na čosi vzdialené, ako na niečo, čo prezentujú herci, ktorí sú za to platení a z ktorých niektorí to robia „len“ ako svoju prácu, iní kvôli pocitu tvorby hodnotného umenia, kým iní jednoducho kvôli strate súdnosti a zábran. V reality show však nahotu a rôzne sexuálne narážky predvádzajú „smrteľní“ ľudia, ktorých mnohí osobne poznajú z videnia či dokonca osobne z práce alebo zo školy. Môžu tieto ataky na intimitu človeka ostať bez následkov?
Po negatívnych výpočtoch zakončime pozitívne. Dôsledkom reality show môže byť aj pozitívna skutočnosť: každý z nás sa môže každodenne presviedčať o tom, či dokáže žiť ešte vždy len slobodne, alebo už aj zodpovedne.
Reality shows sú naše televízne hriechy, ktoré kritizujeme za ich povrchnosť, no zároveň sa od ich sledovania nedokážeme odtrhnúť. Nie nadarmo si zaslúžili prívlastok „guilty pleasure“ (previnilé potešenie).
Slovenské reality shows, ako Farma, Ruža pre nevestu či Love Island, sú pre diváčku Soňu takmer denným zdrojom zábavy. Neočakáva od nich žiaden veľký podnet na zamyslenie. Rada ich sleduje, lebo pri nich dokáže vypnúť hlavu po dlhom a náročnom dni v práci. „Pri reality shows si oddýchnem, možno sa trochu nahnevám, ponadávam si a vybavené.
V súčasnosti vo svete reality shows pozorujeme trend romanticky ladených relácií, v ktorých sa účastníci medzi sebou snažia nájsť vyvoleného partnera či partnerku. Lenka Rusňáková, doktorka na FMK, vysvetľuje: „Love story sme vždy vyhľadávali v akomkoľvek žánri. Pri reality shows to vyeskaluje do takých rozmerov, že okrem lásky tu máme milostné nevery, konflikty, škandály, sexuálne a iné tabu témy. Koncept lásky ide ešte viac za hranice, ako sme doteraz vídavali. Podľa mediálnej sociologičky Ireny Reifovej sú romantické reality shows špecifické v tom, že ide o predaj krásnych tiel a tvárí.
Producent Farmy, Love Islandu či Farmára hľadá ženu Samuel Jaško za tým vidí mladú generáciu, ktorá je citlivejšia. Uvádza: „Dráma vzniká zo vzťahov, z neporozumenia medzi dvoma ľuďmi, čo je ľudské a prirodzené, lebo všetci to poznáme a vieme sa s tým identifikovať.
Reality shows z nás niekedy robia rozdvojené osobnosti. Na jednej strane milujeme pozorovať príbehy cudzích osôb a ich autentické reakcie. Na druhej strane často nimi opovrhujeme a sme znechutení zo správania účastníkov. Opovrhovanie vníma ako zaujímavú morálnu emóciu, ktorá v nás vyvoláva morálnu povýšenosť nad účinkujúcimi, že my by sme takí nikdy neboli. Mnohí diváci si preto môžu od reality show vytvárať odstup, ktorý Bednařík opisuje: „Sledujeme niečo, čo si myslíme, že by sme sledovať nemali. Preto to v nás vyvoláva pocit guilty pleasure.
Sociologička médií kritizuje, že romantické reality shows sú predajom krásnych tiel a tvárí. Odstup hrá rolu aj v sledovaní dramatických chvíľ a konfliktov. Psychológ dodáva: „Konflikty nás priťahujú, lebo v nás vzbudzujú silné emócie. Zároveň máme od nich odstup, lebo sa nás netýkajú. Podľa mediálnej sociologičky reality shows ako guilty pleasure nám ponúkajú základnú formu slasti, ktorá väčšinou pochádza z emocionálneho stavu, ktorý sa nazýva „Schadenfreude“. „Je to druh škodoradosti z toho, že toto hlboké dno sa nás netýka.
Producent Jaško hovorí, že autenticita charakterov je kľúčová pre úspech reality show. V momente, keď je človek tlačený do niečoho, čo nie je pre neho typické, nebude to fungovať. Do priebehu natáčania sa snaží zasahovať minimálne a skôr len postrčiť aktéra k činnosti. Ako príklad uvádza 48-hodinové natáčanie Love Islandu, kde sa dlhšiu dobu nič nedialo. Ponúkli aktérovi šancu sa rozprávať s inou aktérkou, čo väčšinou s radosťou vítajú.
Mnoho divákov však nechce uveriť, že reality shows sú skutočne autentické. Ako tvrdí psychológ Bednařík, táto predstava je nepravdivá. On sám sa podieľal na výbere kastingu Ruže pre nevestu a bol jedným z expertov v Láske na prvý pohľad. Nemal skúsenosť, že by tvorcovia manipulovali realitu. „V momente, ako pozeráte televíziu, nesledujete realitu. Producent Jaško vysvetľuje, že čím je starší a skúsenejší, tým na seba kladie väčší dôraz v etických pravidlách pri práci s účinkujúcimi. Spomína na svoje začiatky s natáčaním, keď boli s tímom viac divokí a neuvedomovali si dopad svojich činov. Mrzí ho napríklad tragický osud Martinky z Turca (relácia Farmár hľadá ženu pozn. Myslí si, že keby niektoré veci robili vtedy inak, tak by jej možno vedeli ešte pomôcť. „V momente, keď vidím, že sa niekto trápi počas show a prežíva nejaký problém, chcem, aby sa to riešilo s našim psychologickým dozorom.
Reality shows môžu negatívne vplývať aj na divákov. Rusňáková upozorňuje na skreslený pohľad na realitu: „Priznám sa, že aj ja rada skočím do idylickej predstavy, že výhercovia Love Islandu budú spolu šťastne žiť aj po show.
Reality shows sa svojimi bizarnými situáciami stávajú virálnym obsahom na sociálnych médiách. Rovnako sa v takýchto formátoch často objavujú stereotypy. Jeden z mnohých je o ženách, ktoré chcú byť vydržiavané a potrebujú bohatého manžela. Psychológ Bednařík si myslí, že keby na Slovensku neboli silné stereotypy, nezobrazovali by sa ani v reality shows. Zdôrazňuje, že mladým od 12 do 23 rokov, ktorým sa stále vyvíja osobnosť, podobné relácie môžu vytvoriť skreslené a nedosiahnuteľné ideály.
Podľa producenta Jaška je na každom dospelom, aby sa rozhodol, čo bude sledovať a čo nie. Zároveň dopĺňa: „Keby o reality shows nebol záujem, tak sa nevyrábajú a neboli by v ponuke. Mediálna sociologička Reifová vníma, že sledovanie reality shows hraničí so záľubou v bizáre a virálnom obsahu. Ten sa šíri na sociálnych médiách, kde sa mnohé vtipné hlášky a situácie spopularizovali. Tieto platformy majú rozhodujúcu úlohu aj v marketingu.