Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá a predstavuje dôležitú súčasť ich integrácie do spoločnosti. Z dôvodu poklesu ich schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť majú sťaženú možnosť uplatniť sa na trhu práce. Štát podporuje ich zamestnávanie tak, že ustanovuje základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím v § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Podrobnejšie tieto povinnosti upravujú osobitné predpisy, najmä zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZ“).
Legislatívny rámec a definície
Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % sa od 1. 5. 2008 podľa § 8 ods. 1 písm. i) ZSZ považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Za osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.
Integrovaná posudková činnosť
Základným pilierom pre poskytovanie podpory osobám s ŤZP je integrovaná posudková činnosť, ktorá je upravená zákonom č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z.
Cieľom reformy posudkovej činnosti je:
- Odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti.
- Zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania.
- Zefektívniť posudzovanie klienta.
Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ŤZP, sociálnych služieb, ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.
Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ŤZP a o preukaze fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ŤZP a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Peňažné príspevky na kompenzáciu
Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ŤZP. Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb.
Pri posudzovaní nároku na peňažný príspevok sa zohľadňuje aj príjem a majetok osoby s ŤZP. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.
#SSSApproved | Program odškodňovania zamestnancov
Povinnosti zamestnávateľov a podpora zamestnávania ZŤP
Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Tento podiel predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
Zamestnávateľ má v zmysle ZSZ pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinnosť viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) ZSZ. Taktiež je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie.
Zamestnávatelia sú povinní zamestnancom so zdravotným postihnutím zabezpečiť pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. To zahŕňa prispôsobenie pracoviska a zlepšovanie vybavenia pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
Chránené dielne a chránené pracoviská
Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú.
Ročné výkazy a odvodové povinnosti
Po vykonaní ročnej uzávierky v mzdovej učtárni vznikajú zamestnávateľovi povinnosti s vykazovaním údajov za predchádzajúci kalendárny rok. Jedna z týchto povinností vyplýva zo zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ je povinný zaslať výkaz elektronicky prostredníctvom modulu Plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so ZP na portáli www.sluzbyzamestnanosti.gov.sk v časti Zamestnávateľ. Lehota na splnenie tejto povinnosti za rok 2024 je do 31. 03. nasledujúceho kalendárneho roka.
Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce.
Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu.
Pre potreby započítania jedného občana so zdravotným postihnutím, zamestnávateľ zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce alebo na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ plní povinnosť.
Osobitosti ukončenia pracovného pomeru so ZŤP
Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Dôležité je, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide napríklad o situácie, keď sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
#SSSApproved | Program odškodňovania zamestnancov
Zmeny v platení poistného na invalidné poistenie
Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie za poistenca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, neplatil poistenec ani zamestnávateľ. Od 1. 1. 2008 podľa § 128 ods. 4 ZSP poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.
Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, aj keď nepožiadal o starobný dôchodok. Od 1. 1. 2008 poistné na invalidné poistenie platí aj tento poistenec, aj jeho zamestnávateľ.
Od 1. 1. 2008 Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku už neplatí poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Podľa § 60 ods. 4 ZSP a § 62 ods. 3 ZSP sa však poberateľom invalidného dôchodku od 1. 1. 2008 započíta do obdobia trvania dôchodkového poistenia aj doba, počas ktorej poberali invalidný dôchodok.
tags: #ztp #zamestnanci #dodatocne #naklady #metodika