Najčastejšie problémy slovenských obcí a ich možné riešenia

Slovenské obce, najmä tie menšie, sa boria s celým radom problémov, ktoré ovplyvňujú ich fungovanie, rozvoj a kvalitu života obyvateľov. Tieto problémy sú často komplexné a vyžadujú si systémové riešenia. Od finančného a personálneho poddimenzovania, cez administratívne prekážky pri čerpaní eurofondov, až po demografický úpadok a vyľudňovanie.

Finančné a personálne poddimenzovanie

Malé samosprávy, obce do 500 obyvateľov, sa boria s finančným, ale aj personálnym poddimenzovaním. Napriek pozitívnym výnimkám mnohé pri dodržiavaní zákonov zlyhávajú. Značné problémy im robí už samotné rozpočtové hospodárenie v praktickom živote obce. Často dochádza k porušeniu finančnej disciplíny. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) opakovane odhaľujú nedostatky v účtovníctve, pri nakladaní s majetkom či pri verejnom obstarávaní.

Nedostatky boli tiež identifikované pri využívaní inštitútu osobitného zreteľa. Problémy sa na seba nabaľujú a vytvárajú živnú pôdu pre vznik ďalších pochybení. Mnohým z nich sa dá predísť účinnou vnútornou kontrolou, ktorá však pri malých samosprávach výrazne pokrivkáva. NKÚ svojimi kontrolami pravidelne upozorňuje na fakt, že vnútorný kontrolný systém je často len formálny a odporúčania viac než 1500 hlavných kontrolórov obcí neprinášajú očakávaný efekt.

Úrad preto rezortom financií a vnútra, ako garantom zákonov upravujúcich činnosť samosprávy, odporúča zaoberať sa zisteniami a podnetmi kontrolórov a zároveň hľadať spôsoby ich riešenia. Kontrolný úrad dostáva ročne stovky podnetov na preverenie hospodárenia obcí a miest. Veľká časť z nich bola minulý rok zameraná na malé obce, ktoré sa často stretávajú s problémom samotného zabezpečenia úloh samospráv. Zistenia kontrolórov pri hospodárení malých obcí, samospráv do 500 obyvateľov, poukazujú na problémy zvládnuť rozpočtové pravidlá aj hospodárenie.

Obce často postupujú chybne pri nakladaní s majetkom a pri obstarávaní, zmluvy mnohokrát nedostatočne chránia záujmy miestnej samosprávy. Podstatné je uvedomiť si, že celý súbor nedostatkov vznikajúcich hlavne pri spravovaní malých obcí stojí a padá na nefunkčnom systéme vnútornej kontroly. Keby vnútorné kontrolné mechanizmy fungovali správne, miestni kontrolóri by aktívne pracovali s rizikovými analýzami, významná časť problémov a chýb v konaní samospráv by sa dala podchytiť a eliminovať už v zárodku.

Menšie samosprávy dlhodobo doplácajú tiež na nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Bez nich sa pritom nedajú v praxi uplatňovať zložité rozpočtové pravidlá, nedá sa reagovať na výzvy ohľadom transparentného nakladania s verejným majetkom a nie sú schopné poskytnúť služby súvisiace s realizáciou každodenných kompetencií obce voči jej obyvateľom.

Prípadové štúdie problémov v hospodárení

• Obec Turá

  Príkladom, ako to vyzerá, keď ex-starosta a následne aj jeho manželka ako súčasná starostka uprednostnia osobný záujem pred verejným, je obec Turá. Už audit kontrolného úradu z roku 2017 poukázal na vážne problémy v hospodárení obce, v ktorej bola zavedená nútená správa. Nedostatky pretrvávajú dodnes a ponechanie nútenej správy považujú kontrolóri za opodstatnené. Obec si napríklad nenárokovala pohľadávku voči bývalému starostovi vo výške 6 500 eur. Dokonca ju z majetku obce vyradila a nevymáhala ani pohľadávku za spôsobenú škodu bývalým starostom vo výške viac ako 36-tisíc eur. Je zrejmé, že zo strany starostky tak došlo k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným.

  Kontrola tiež odhalila systémový problém procesu preberania funkcie starostu, ktorý nie je na Slovensku legislatívne upravený. NKÚ preto ministerstvu vnútra odporúča zakotviť povinnosť a spôsob odovzdania kompletnej dokumentácie o hospodárení a majetku obce odchádzajúcim starostom.

• Obec Bertotovce

  Obec Bertotovce zase zápasí s rozpočtovým hospodárením. Samospráva skresľovala údaje o skutočnom plnení rozpočtu. Zároveň nesprávne vyčíslila výsledok rozpočtového hospodárenia a jeho vysporiadania v záverečnom účte. Svoju zlú situáciu vyriešila postúpením záväzkov na súkromnú firmu. Zaťažila tak rozpočet obce vysokými splátkami z prijatých návratných finančných zdrojov. Len na úrokoch zo zmlúv o postúpení záväzkov obce zaplatí takmer 148-tisíc eur. Tieto skutočnosti môžu mať vplyv na rozvojové a investičné aktivity obce, ako aj na možnosť čerpania eurofondov. Existuje tiež riziko, že jej ministerstvo financií uloží pokutu za prekročenie dlhu.

• Obec Horná Streda

  Nedostatky s rozpočtovým hospodárením sa nevyhli ani obci Horná Streda. Fakturovanú sumu zaplatila bez preukázania dodaných služieb a nemala prehľad o štruktúre finančných prostriedkov uložených na svojich bankových účtoch. Prenájmom priestorov bez zmluvného základu sa obec vystavila riziku zneužitia, či znehodnotenia svojho majetku a predovšetkým riziku možných budúcich sporov s nájomcami.

• Svetlá výnimka: Obec Kecerovce

  Svetlou výnimkou spomedzi kontrolovaných obcí boli Kecerovce, v ktorej viac ako 80 % obyvateľov tvorí marginalizovaná komunita, ktorá je dôkazom, že je možné hospodáriť v súlade so zákonom a v prospech obyvateľov obce. Obec dodržiavala rozpočtové pravidlá a pri schvaľovaní a realizácii investícií postupovala správne.

Riešenia pre finančné a personálne problémy

Z pohľadu národnej autority by systémovým riešením mohlo byť vytváranie rozpočtovo-účtovných centier či spoločných úradovní pre výkon samosprávnych funkcií v rámci väčšieho územného celku. ZMOS v súčasnosti pracuje na analýze spoločných obecných úradov z hľadiska úzkej spolupráce samospráv v oblasti originálnych kompetencií. O rok by malo ZMOS predstaviť tzv. nový komunálny manažment. Pôjde o návrh opatrení, dosahov a riešení na modernizáciu miestnej územnej samosprávy, kde bude mať svoje miesto aj zriaďovanie spoločných úradov.

Problémy s čerpaním eurofondov

Realizácia projektov z eurofondov priniesla množstvo výziev, ako sú administratívne prekážky, rôzne pravidlá naprieč výzvami či časové obmedzenia. Okresné mestá dokážu získať z eurofondov milióny až stámilióny, zatiaľ čo len pár kilometrov vzdialené obce sa zmôžu len na pár tisícok. Hoci boli a sú dostupné viaceré finančné mechanizmy - od eurofondov, cez zdroje z Plánu obnovy a odolnosti až po Modernizačný fond - realizácia projektov priniesla množstvo výziev.

Samosprávy na Slovensku sú veľmi rozdrobené, čo vedie k neefektívnym výdavkom a obmedzuje aj ich možnosti čerpať EU fondy. Až 92% obcí má menej ako 3000 obyvateľov. Priemerný počet obyvateľov obce na Slovensku je 3-krát menší ako priemer EU 28 a 5-krát menší ako priemer OECD.

Prekážky pri čerpaní eurofondov

• Administratívna náročnosť žiadostí: Starostovia z problematických regiónov poukazovali na zhodné problémy.
• Vysoká spoluúčasť: Pre malé obce je často finančne nedostupná.
• Riziko neefektívnej investície: V prípade, ak žiadosť neuspeje, obec stratí investované prostriedky do prípravy projektu.
• Nedostatok pripravenej projektovej dokumentácie: A nedostatok času na jej prípravu po vyhlásení výzvy.
• Problém s financovaním projektového manažéra: Pre malé obce je tiež problém investovať do vyhotovenia samotného projektu a ďalšou otázkou je zaplatenie samotného projektového manažéra, obvykle ide o externistu.

Tabuľka: Rozdiel v čerpaní eurofondov medzi mestami a obcami (obdobie 2014-2020)

Príklady úspešného čerpania aj vo väčších obciach

• Obec Štiavnik

  Štiavnik, ktorý má podľa sčítania 4 014 obyvateľov, čerpal v dobiehajúcom programovom období 2,7 milióna eur. Pre porovnanie, ročný rozpočet obce je v hodnote 4 miliónov eur. Okrem toho, že za pol milióna eur zvýšil kapacitu materskej školy a nakúpili obyvateľom kompostéry, prevádzkuje vlastnú triedičku odpadu. Starosta Štefan Vároš spomína, že proces trval asi desať rokov, ale priniesol výrazné zníženie množstva odpadu ukladaného na skládku. Obec postavila z eurofondov aj kultúrny dom.

• Obec Pohronská Polhora

  Pohronská Polhora vybudovala spoločnú kanalizáciu, odvádzajúcu aj odpadové vody aj z obce Michalová (1291 obyvateľov) a spoločnú čistiareň odpadových vôd.

Kým u tých úspešných sa z európskych peňazí robia aj väčšie investície ako budovanie kanalizácie, opravy ciest, modernizácie, či opravy verejných budov, škôl a škôlok, iné si z európskych peňazí v práve dobiehajúcom programovom období dokázali maximálne zriadiť wifi na verejných priestoroch.

Demografický úpadok a vyľudňovanie vidieka

Menšie dediny vzdialenejšie od miest postupne chradnú a prichádzajú o obyvateľov. Starosta obce Senné, Ján Ragač, opisuje, že život v obci dnes nemá nič spoločné s tým, čo si pamätá z mladosti. "Vtedy to tu žilo, boli tu mladí, deti, dnes iba prežívame." Mladí odchádzajú a starší umierajú.

Faktory ovplyvňujúce vyľudňovanie

• Nedostatok pracovných príležitostí: Na dedinách je nedostatok práce, čo miestni starostovia aj dedinčania označujú za hlavný dôvod odlivu obyvateľov. Modernizácia poľnohospodárstva spôsobila, že na rovnakú prácu treba omnoho menej ľudí.
• Malá reprodukčná základňa: Mladí poodchádzali alebo stále odchádzajú. Starší postupne zomierajú, prirodzený úbytok je kombinovaný so záporným migračným saldom.
• Nedostatočná infraštruktúra: V okolí neexistuje potrebná infraštruktúra, ktorá by umožnila príchod investorov, a teda nových pracovných príležitostí. V mnohých oblastiach chýba internet a mobilný signál.
• Historické trendy: Základy stavu, ktorý dnes vidíme, boli položené už pred revolúciou a výrazné vyľudňovanie okrajových dedín sa začalo už pred rokom 1989. Tieto koncové alebo takzvané „ostatné nestrediskové obce boli v plánovaní chápané ako tie, ktoré sa už nebudú rozvíjať, nebude sa v nich stavať“.

V posledných rokoch zaznamenalo pokles obyvateľstva približne 1 300 z 2 927 obcí a miest na Slovensku. Týkalo sa to najmä menších dedín, v 964 prípadoch išlo o obce, ktoré majú menej ako tisíc obyvateľov. Najviac ich je na východnom Slovensku, obzvlášť na severovýchode, ale aj na Gemeri.

Služby na vidieku

Nedostatkové sú aj služby, ktoré v 21-storočí považuje väčšina obyvateľstva za samozrejmosť. Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) je na Slovensku na kanalizáciu pripojených 71% obyvateľov, čo je pod priemerom EÚ a najnižšie medzi krajinami V4. Aj v odpadovom hospodárstve Slovensku naďalej zaostáva za väčšinou krajín EÚ. Miera recyklácie komunálnych odpadov v roku 2021 sa priblížila priemeru EÚ, so skládkovaním vo výške 41 % však výrazne zaostávame za priemerom EÚ na úrovni 23 %.

Starosta obce Senné hovorí, že pre obec, ktorá má okolo 200 obyvateľov, je kultúrny dom iba na príťaž. "Používa sa tak raz ročne, no náklady na údržbu treba platiť celý rok." V obciach ako Veľký Lom, kde bola škola zatvorená pre nedostatok detí ešte v roku 2003, je vidieť, ako sa prepad obyvateľstva odrazil na ráze obce. Obec je krátko pred obedom ľudoprázdna, okolie potoka, ktorý tečie jej stredom, je zarastené a to, že v dedine sa žije, dokazujú najmä čerstvé kvety pri pomníku.

tags: #diskusny #prispevok #o #problemoch #obce