Kriminalita mladistvých je komplexný problém, ktorý si vyžaduje neustálu pozornosť a diskusiu. Tento článok sa zameriava na trestnoprávnu zodpovednosť mladistvých, prevenciu kriminality a faktory, ktoré k nej prispievajú. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, s prihliadnutím na špecifiká vývinu a správania mladých ľudí.
Trestná zodpovednosť mladistvých v slovenskom práve
Trestná zodpovednosť mladistvých predstavuje osobitnú oblasť trestného práva, ktorá zohľadňuje špecifiká vývinu a správania osôb v období medzi detstvom a dospelosťou. Podľa Trestného zákona sa za mladistvého považuje osoba, ktorá už dovŕšila štrnásty rok života, ale ešte nedosiahla vek osemnásť rokov. Účelom špecifickej trestnej zodpovednosti mladistvých oproti zodpovednosti dospelých páchateľov je najmä výchovné poslanie. To však neznamená, že by boli mladiství páchatelia privilegovaní.
Špecifikom trestnej zodpovednosti mladistvých je aj úprava spáchania prečinu - ak prečin spáchal mladistvý a jeho závažnosť je malá, taký čin nie je trestným činom. Trestná zodpovednosť mladistvých sa teda aplikuje len pri prečinoch vykazujúcich vyššiu závažnosť, na rozdiel od dospelých osôb - pri nich musí byť závažnosť konania vyššia ako nepatrná. Vek je dôležitou premennou aj s ohľadom na okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Ak osoba, ktorá ešte nedovŕšila štrnásty rok, spácha čin inak trestný, nie je za takýto čin trestne zodpovedná.
Sankcie, ktoré možno uložiť mladistvým, sú menej prísne ako u dospelých - trestné sadzby odňatia slobody sa znižujú na polovicu, horná hranica nie je viac ako 7 rokov a dolná 2 roky. Osobám mladším ako 14 rokov môže byť namiesto trestnej sankcie uložená takzvaná ochranná výchova, teda výchova v štátnom zariadení. Mladistvý páchateľ je osoba, ktorá spáchala trestný čin po dovŕšení 14. roku života a neprekročila fyzický vek 18 rokov. Podľa Trestného zákona je mladistvá osoba trestne zodpovedná, pričom sa na ňu vzťahujú osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých. Mladiství, na rozdiel od dospelého, musia mať vždy obhajcu.
Porovnanie s Českou republikou
Pre porovnanie, trestná zodpovednosť mladistvých v Českej republike je obsiahnutá v Trestnom zákonníku. Za mladistvého sa považuje osoba, ktorá dovŕšila pätnásty rok života, avšak neprekročila osemnásty rok života.
Typy kriminality mladistvých
Prípady z oficiálnych policajných a súdnych záznamov nekompromisne potvrdzujú, že mládež sa každý rok podieľa na kriminálnej činnosti. Pre ilustráciu môžeme použiť informácie konkrétne pre rok 2011, kedy v SR bolo spáchaných 95 252 trestných činov (z toho bolo objasnených 46 725 trestných činov, čo predstavuje 49,05 % objasnenosť). Podiel maloletých páchateľov na celkovej objasnenej kriminalite bol takmer 3 % a mladistvých takmer 10 %.
V roku 2024 bolo ukončené trestné stíhanie proti 1 365 mladistvým osobám. V porovnaní s rokom 2023 to predstavuje mierny pokles (o 26 osôb). Mladiství sa v minulom roku dopustili celkovo 1 821 trestných činov. Predstavuje to len mierny pokles o 0,5 percenta v porovnaní s rokom 2023.
Majetková trestná činnosť
Najviac ukončených trestných stíhaní proti mladistvým bolo tých, ktoré boli vedené za trestné činy proti majetku, a to 861. Podiel majetkovej trestnej činnosti páchanej mladistvými osobami na celkovom počte trestných činov spáchaných mladistvými je v porovnaní s rokom 2023 viac-menej rovnaký - stále tvorí približne polovicu (47 percent) zo všetkých trestných činov spáchaných mladistvými. Ide o najčastejšie páchaný trestný čin mladistvými.
Z majetkovej trestnej činnosti sa mladiství dopúšťali aj trestných činov poškodzovania cudzej veci (988 trestných činov). Ďalej neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku (56 trestných činov) a neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla (27 trestných činov). Majetkovú kriminalitu páchajú mladiství tým, že často odsudzujú predmety, ktoré potrebujú alebo sa im len jednoducho páčia. Najčastejšie ide o krádeže (najčastejšie krádeže v bytoch, krádeže motorových vozidiel a krádeže veci a súčiastok z áut). Objektmi napadnutia pri krádežiach vlámaním sú najčastejšie byty, reštaurácie, obchody, školy, pivnice a víkendové chaty a chalupy. U maloletých páchateľov ide najčastejšie o vreckové krádeže, krádeže v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy a krádeže vecí a súčiastok z áut. Samozrejme nie sú im cudzie ani krádeže vlámaním do bytov a obchodov a výkladov. Pri krádežiach môže ísť o snahu rýchleho zisku finančných prostriedkov na zakúpenie si napríklad omamných a psychotropných látok, cigariet, liekov či značkového oblečenia.
Vandalizmus a graffiti
Vandalizmus je v súvislosti s graffiti najčastejšie skloňovaným slovom. Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. označuje všetky graffiti mimo oficiálne vyhradených miest a zároveň vymedzuje možné tresty (pri veľkom poškodení môže writer „vyfasovať“ až desať rokov). Poškodzovanie cudzej veci postriekaním, maľovaním, popísaním farbou sa považuje za protizákonnú činnosť s nemalými sankciami.
Činy proti právam, slobodám a dôstojnosti
Druhú najčastejšie páchanú trestnú činnosť mladistvými tvorili v roku 2024 trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (405 trestných činov, čo predstavuje takmer 22 percent z trestných činov spáchaných mladistvými). Pri trestných činoch proti slobode išlo o 270 trestných vecí proti mladistvým, najviac za trestný čin porušovania domovej slobody (151 trestných vecí). Pri trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti (135 trestných činov spáchaných mladistvými) sa mladiství dopustili najčastejšie trestného činu sexuálneho zneužívania (99 trestných činov).
Treťou štatisticky najčastejším druhom trestnej činnosti spáchanej mladistvými v roku 2024 boli podľa správy trestné činy proti iným právam a slobodám (258 trestných činov). To predstavuje 14 percent z trestných činov spáchaných mladistvými.
Násilná kriminalita
Násilná kriminalita páchaná mládežou (NK 6-18) predstavuje 13 % až 16 % z celkovej objasnenej násilnej kriminality, t. j. každý 8. objasnený násilný trestný čin spáchali osoby vo veku od 6 do 18 rokov. Najfrekventovanejšími násilnými trestnými činmi sú úmyselné ublíženia na zdraví, lúpeže a násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, trestné činy s rasovým motívom. Nezanedbateľným nie je ani trestný čin vraždy. Množstvo prípadov násilia páchaných maloletými a mladistvými páchateľmi sa vyskytuje v školských kolektívoch alebo v internátoch. Medzi žiakmi rastie verbálna aj fyzická agresia - ako napr. ironické poznámky, nadávky, bitky, ničenie školských vecí spolužiakom, kopanie, fackovanie, vyhrážanie, atď.
Šikanovanie
Istým druhom agresie je aj šikanovanie, pri ktorom brutalita a cynickosť konania presahuje v mnohých prípadoch hranice ľudského chápania. Odhaľovanie tejto trestnej činnosti je sťažené, nakoľko poškodení zo strachu pred pomstou odmietajú vypovedať. Z hľadiska Trestného zákona č.300/2005 Z.Z. môže šikanovanie žiakov napĺňať i skutkovú podstatu trestných činov. Šikanovanie je akékoľvek správanie, ktorého zámerom je ublížiť, ponížiť alebo zastrašiť človeka alebo skupinu ľudí. Šikanovanie zahŕňa v sebe vyhrážanie, zastrašovanie, ovládanie, urážanie, sarkazmus, zosmiešňovanie, nadávanie, prílišné zámerné preháňanie osoby, kladenie jej prekážok, násilné ponižujúce správanie voči nej alebo jej týranie zo strany jednotlivca alebo skupiny, spravidla ak sa táto osoba nemôže tejto situácii vyhnúť a nie je schopná sa jej účinne brániť. Pri šikanovaní nemusí ísť nevyhnutne o použitie sily, fyzické násilie a bitie. Môže mať slovnú formu a môže ísť o citové šikanovanie (vydieranie). Pre šikanovanie je typický nepomer síl medzi páchateľom a obeťou, častá pasivita a bezmocnosť obete. Šikanované sú spravidla osoby slabšie, menej informované či akokoľvek výraznejšie odlišné. V niektorých prípadoch to môže byť dobre premyslené konanie. Šikanovanie môže zanechať na obeti vážne dlhodobé následky.
Mravnostná kriminalita
Mravnostná kriminalita (MrK 6-18) páchaná mládežou predstavuje približne 35 % podiel z celkového počtu objasnených mravnostných trestných činov v období posledných desiatich rokov, t. j. viac ako 1/3 všetkých objasnených trestných činov z tejto skupiny kriminality spáchali páchatelia vo veku od 6 do 18 rokov. Pohlavné zneužívania páchané mladistvými vyplývajú predovšetkým zo spôsobu využívania voľného času, ktorý využívajú v rôznych nelegálnych kluboch a v rámci neformálnych skupín. Často tejto trestnej činnosti predchádza požitie alkoholu alebo drog.
Zostávajúca kriminalita a drogová kriminalita
Osoby maloleté ale aj osoby mladistvé sa dopúšťajú ďalej aj páchania kriminality (trestnej činnosti) označovanej aj ako zostávajúca kriminalita, drogová kriminalita. Ide o trestné činy, ktoré nemožno zaradiť do žiadnej z predchádzajúcich kategórií, výtržníctvo, požiare a výbuchy, marenie výkonu úradného rozhodnutia, šírenie toxikománie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, útok na verejného činiteľa. Maloleté osoby spáchali v roku 2010 spolu 57 činov inak trestných a mladiství 183 TČ výtržníctva, pričom ich podiel na celkových objasnených trestných činoch výtržníctva predstavoval viac ako 21 %.
Trestných činov klasifikovaných ako požiare a výbuchy bolo v roku 2010 spolu evidovaných 577 a objasnených bolo 45, pričom podiel maloletých a mladistvých na uvedených objasnených trestných činoch predstavoval 24,4 %. Maloletí pritom spáchali o 1 čin inak trestný viac ako mladiství.
Drogy sú významným kriminogénnym faktorom ovplyvňujúcim celkový vývoj trestných činov. Pravidelné užívanie drog, závislosť od nich dokážu v človeku vypestovať také sklony, ktoré sa vplyvom rôznych na pohľad malicherných situácií môžu stať motívom spáchania závažných trestných činov. Najčastejšie sa vyskytujúcim problémom v súvislosti s drogami sú útoky narkomanov proti majetku. Ak narkoman používa vlastné, resp. rodinné prostriedky, je problém len v rámci tejto rodiny. Celospoločenský problém nastáva, keď sa tieto zdroje vyčerpajú a narkoman je nútený získavať financie z iných, preňho ľubovoľných zdrojov. V takýchto prípadoch sa nezastaví pred bytovými krádežami, krádežami vecí z motorových vozidiel, v obchodoch a pod. Je známe, že predaj takto získaných vecí realizuje často hlboko pod cenu. Drogovo závislé osoby sa dopúšťajú aj inej ako majetkovej trestnej činnosti. Maloletí spáchali v roku 2010 spolu 24 činov inak trestných súvisiacich s drogovou kriminalitou a mladiství 145 TČ. Podiel maloletých a mladistvých na objasnenej drogovej kriminalite predstavoval takmer 12%. Mladí ľudia si neuvedomujú, že už držba 1 až 3 jednorazových dávok je klasifikovaná ako trestný čin (§ 171 TZ ods.). Maloleté osoby sa dopustili v roku 2009 spolu 30 činov inak trestných klasifikovaných ako ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, čo predstavovalo podiel na týchto objasnených trestných činoch viac ako 3 %.
„Alkohol a drogy mi takmer zničili život.” (Hlbiny)
Týranie zvierat
Týranie zvierat a ich utýrania na smrť mladými ľuďmi či dokonca deťmi nie je ničím zvláštnym. Svoju krutosť páchatelia ešte znásobujú tým, že svoje činy nahrávajú a publikujú na internete, teda mieste verejne dostupnom. Účelom ich konania je zábava a demonštrácia sily voči tým, ktorí sa nemôžu brániť, ale i podnecovanie a navádzanie ostatných na túto trestnú činnosť. Internet ako priestor verejne prístupný bez vekového obmedzenia sa stáva dejiskom verejnej prezentácie a demonštrácie závažnej trestnej činnosti. Platná úprava (§378 TZ) umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dobu 1 roka (v prípade, že zvlášť závažným spôsobom utýra viac zvierat, prípadne utýra zviera na mieste prístupnom verejnosti, alebo na zvierati osobitne chránenom zákonom je možné uložiť páchateľovi trest na šesť mesiacov až tri roky).
Príčiny kriminality mladistvých
Ku kriminalite mladistvých prispieva viacero faktorov, vrátane migrácie obyvateľstva a urbanizácie. Prostredie miest je charakteristické anonymitou, uzatváraním sa do súkromia, rôznorodosťou a neprehľadnosťou spoločenských noriem, vytváraním účelových a dočasných sociálnych vzťahov. Nemenej dôležitým činiteľom pôsobiacim najmä na páchanie násilnej trestnej činnosti je vplyv masmédií, ale i počítačových hier prezentujúcich násilie a poskytujúcich návod a inšpirácie na páchanie trestnej činnosti. V dôsledku týchto príčin mladiství trestnou činnosťou sledujú okamžité získanie finančných prostriedkov. Podľa prokuratúry je alarmujúca aj rastúca brutalita trestného konania mladistvých a dlhodobé plánovanie trestnej činnosti. Medzi hlavné ovplyvňujúce faktory patrí nezáujem rodičov o výchovu detí, čím im umožňujú viesť záhaľčivý a príživnícky spôsob života.
Psychologické aspekty a krízové situácie
Záťažové situácie, ako napríklad utečenecká kríza, môžu mať negatívny vplyv na psychiku dospelých, a ešte viac na psychiku mladých ľudí. Preto je dôležité venovať pozornosť psychologickým aspektom a poskytovať mladým ľuďom podporu a poradenstvo.
Obdobie dospievania je charakteristické výraznými zmenami, ktoré môžu viesť k problémovému správaniu. Nesprávny prístup dospelých v rodine a v škole môže vyústiť do konfliktov a agresie. Puberta je obdobím tzv. dvojitej krízy originálnosti, v ktorej sa prejavuje silný pocit individuality a odlišnosti, čo vedie k zdôrazňovaniu vlastného ega, rebelantstvu, vzdoru a agresii. Dospievajúci majú problémy s prispôsobením sa požiadavkám spoločnosti, čo sa prejavuje nežiaducimi formami správania. Mladiství delikventi začínajú mať problémy so zákonom medzi 11. a 16. rokom života, teda v období puberty. Stávajú sa ťažko ovládateľnými, nerešpektujú sociálne a právne normy a dopúšťajú sa záškoláctva, túlania, krádeží, vandalizmu a užívania drog. Na rozdiel od chronických páchateľov sa mladiství dopúšťajú najmä príležitostnej kriminality, kde dominuje protest proti rodičom a dospelým, situačný a skupinový faktor. U chlapcov v puberte prudko vzrastá výskyt konfliktov s okolím a incidentov násilnej povahy.
Rodinné prostredie a výchova
Delikventom sa dieťa nenarodí, rolu hrá rodinné prostredie a výchova. Extrémne správanie detí v puberte, ako nedisciplinovanosť, drzosť, seba presadzovanie a ignorantstvo, nemusí viesť ku kriminalite. Dôležitá je výchova v rodine a v škole, aby sa dieťa vyhlo „šikmej ploche“ vplyvu rovesníkov. Prostredie zohráva kľúčovú úlohu v tom, či sa dieťa dostane na cestu delikvencie a kriminality. Najväčší počet mladistvých delikventov pochádza z mládeže, ktorá neukončila povinnú školskú dochádzku, nemá záujem o učenie, záškoláctvo a túla sa. Snažia sa imponovať odvahou, brutálnosťou, agresívnosťou a negativistickým postojom.
Prípadová štúdia: Karol - mladistvý Róm a jeho cesta ku kriminalite
Mgr. Paper prezentuje komplexnú prípadovú štúdiu šestnásťročného väzneného mladého delikventa. Prostredníctvom detailnej anamnestickej revue a komplexného psychologického vyšetrenia pomocou niekoľkých verbálnych, neverbálnych testov, dotazníkov, ako aj iných relevantných metód poukazuje na možnú príčinu jeho kriminality. Karol, mladistvý Róm, bol obvinený z trestného činu krádeže a porušovania domovej slobody.
Karol sa narodil ako siedme dieťa do kompletnej rodiny. Rodina bola podľa neho usporiadaná, nebol svedkom vážnejších nedorozumení, verbálnej či brachiálnej agresie rodičov. Má ešte jednu mladšiu sestru - spolu je ich 8 detí. Všetci bývajú spoločne v rodinnom dome, ktorý má jednu izbu a kuchyňu. Voda a sociálne zariadenie sú na dvore, kde chovajú psa, ošípané a sliepky. Dom je elektrifikovaný, bez plynu.
Od troch rokov navštevoval materskú škôlku v obci. Zostával v nej do poobedia, problémy s adaptáciou nemal. Bol živé dieťa, no nemával problémy so správaním. Od prvého ročníka navštevoval špeciálnu školu, kde mal výlučne rómskych spolužiakov. Problémy so správaním nemal, učivo nebolo náročné. Našiel si priateľov, s ktorými trávil voľný čas - hrávali futbal a rozprávali sa. Povinnú školskú dochádzku ukončil v deviatej triede špeciálnej školy.
Po ukončení špeciálnej školy nastúpil na Stredné odborné učilište internátne, odbor murár. V škole problémy nemal, so spolužiakmi si vychádzal dobre a učivo zvládal. Nebolo neobvyklé, že väčšina jeho vrstovníkov vylepšovala svoju ekonomickú situáciu príležitostnými krádežami. Po krádeži a odpredaji surovín do zberu bol usvedčený z trestného činu a bol podmienečne odsúdený.
Pobyt v ústave vníma Karol ako trest najmä za neposlúchanie rodičov. Vie, že „kradnúť sa nemá“, no len preto, že to hovoria rodičia. Nechápe podstatu svojho priestupku a podobne skreslene vníma i ostatné normy a zákony. Najväčším trestom a negatívom pobytu v ústave je pre Karola odlúčenie od rodiny, už nikdy nechce urobiť niečo, čo by ho od rodiny oddelilo. Psychologické vyšetrenie odhalilo intelektovú subnormu až pásmo ľahkej mentálnej retardácie. Morálny vývin vzhľadom na vek zaostáva, Karol nechápe morálny aspekt sociálnych noriem, vníma ich len prostredníctvom autority svojich rodičov. Trestná činnosť má pravdepodobne zdroj práve v intelektovej subnorme a výrazne znevýhodňujúcom socioekonomickom zázemí rodiny, z ktorej pochádza.
Karol pochádza zo socioekonomicky neuspokojivého prostredia. Rodina žije v stave chudoby, hlavným motívom krádeží bol hlad a snaha vylepšiť svoju objektívne zlú situáciu. Rómska komunita so špecifickým vzťahom k držbe a vlastníctvu majetku, v ktorej vyrastal, spolu s naivitou, dôverčivosťou a vysokou sugestibilitou spôsobenou inteligenciou v pásme hraničiacom so subnormou, vyústili do opakovaného trestného činu krádeže, za ktorý bol Karol odsúdený.
Vplyv chudoby a sociálneho prostredia
Aj napriek tomu, že prípady výskytu juvenilnej delikvencie u mladistvých z rodín s dobrým zázemím už nie sú neobvyklé, chudoba je i naďalej jedným z problémov, ktorý sa podieľa na správaní vykazujúcom antisociálne črty. Deti žijúce v chudobných rodinách handicapuje množstvo faktov, ktoré z takéhoto postavenia priamo vyplývajú alebo sú ním druhotne spôsobené. Ekonomická chudoba úzko súvisí s problematikou nezamestnanosti, ktorá špecificky formuje obraz načrtnutej problematiky. Nezamestnanosť nespôsobuje len nedostatok financií, ale zasahuje do hodnotového rebríčka, motivácie, návykov nezamestnaného a výrazne vplýva i na výchovu detí v rodinách nezamestnaných rodičov. Okrem finančného, disponujú nižšie spoločenské vrstvy aj nižším sociálnym kapitálom, čo možno označiť ako chudobu sociálnu. Ďalším faktorom, ktorý zväčšuje ťažkosti jednotlivcov z nižšie postavených socio-ekonomických vrstiev vylepšiť si svoju pozíciu, je „intelektuálna chudoba“. Nejde pritom o chudobu intelektovú, ktorá by označovala nižšiu úroveň intelektových schopností (hoci aj tento fakt môže prispievať k delikventnému správaniu), ale o chudobu v zmysle nedostatku poznania, vedomostí či zručností umožňujúcich vykonávanie takých činností, ktoré by spoločnosť považovala za prospešné a ich vykonávanie by vedela oceniť.
Skupinové správanie a kompenzácia menejcennosti
Vo voľnom čase sa mladiství často združujú v partiách so zlou povesťou a nudu demonštrujú pokrikovaním, obťažovaním a výtržnosťami. Tendenciu podnikať niečo realizujú rozbíjaním vecí alebo krádežami. Partia vytvára v členoch pocit istoty, nedotknuteľnosti, mužnosti a sily. Záľuba v násilí, často pod vplyvom alkoholu a drog, umožňuje mladistvým cítiť sa „hrdinami“. Agresívnosť je často kompenzáciou komplexu menejcennosti, nízkeho intelektu a neschopnosti dosiahnuť v živote viac.
Vplyv sebavedomia a zanedbanosti
Kriminalita mladistvých súvisí s pocitmi dospelosti, utváraním sebavedomia a vnímaním fyzickej sily ako vzoru mužného konania a nezávislosti. Záporný postoj ku škole a učeniu je výsledkom výchovnej zanedbanosti, nízkej úrovne rozumových schopností a osobitosti temperamentu. Záškoláctvo, nechuť k vzdelaniu a vandalizmus sú spôsobom odreagovania napätia, poníženia a únikom pred školou.
Prevencia kriminality mladistvých: Spolupráca a osveta
V rámci prevencie kriminality mladistvých je dôležitá spolupráca rôznych inštitúcií a organizácií. Počas školského roka sa realizujú preventívne programy v školách, ktoré sú zamerané na znižovanie kriminálnych činov. Príkladom je spolupráca Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede a Žitnoostrovského osvetového strediska, ktoré organizujú prednášky pre študentov. Tieto prednášky sú zamerané na základné informácie z právneho vedomia, oboznamujú študentov s pojmami ako priestupok, trestný čin a veková trestnoprávna zodpovednosť.
Je nevyhnutné, aby si mladí ľudia uvedomovali svoju vlastnú zodpovednosť za svoje činy, či už v škole, na verejnosti alebo doma pri počítači. Informácie z oblasti trestného práva a súdnictva, ako napríklad tresty za krádež, ublíženie, šikanu či ohrozovanie bezpečnosti, môžu inšpirovať mladých k zamysleniu sa nad tým, čo je dovolené a čo už nie. Príkladom je aj beseda na Základnej škole J.A. Komenského v Seredi, kde príslušníčka Policajného zboru SR vysvetlila žiakom základné pojmy a konkrétne príklady z praxe.
Tradičné besedy či konferencie na školách ako prevencia už nezaberajú. „Ak chceme robiť prevenciu efektívne, tak by naozaj mala v sebe odrážať potreby a hodnoty týchto mladých ľudí,“ myslí si odborná poradkyňa občianskeho združenia IPčko Zuzana Juraneková. „Významnejší efekt má, ak je to dieťa dobre zakotvené v školskom kolektíve, má dobré vzťahy. Ak mu zlyháva rodina, že tá škola má nástroje, v spolupráci s psychológmi, ako mu pomôcť,“ pokračoval psychológ Centra poradenstva a prevencie Viktor Križo.
Odborníci odporúčajú zvážiť aj zníženie veku trestnej zodpovednosti. „Lebo nejakým spôsobom sa spoločnosť stavia k tomu ľahkovážne. Však on je ešte mladý, ona je ešte mladá, to je ešte v poriadku, lebo je to ešte dieťa,“ dodal Kubik.
Alternatívne riešenia a reedukačné centrá
Trestné konanie vo veciach mladistvých by malo uprednostňovať alternatívne spôsoby riešenia, tzv. odklony. Medzi druhy odklonov, ktoré sa týkajú mladistvých, patria napríklad probačný program.
Reedukačné centrum na základe výchovno-vzdelávacieho programu a individuálneho reedukačného programu poskytuje deťom do veku 18 rokov s možnosťou predĺženia o jeden rok výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia na žiadosť dieťaťa. Do reedukačného centra sa prijímajú deti na základe rôznych rozhodnutí, ako napríklad žiadosť zákonného zástupcu, dohoda so zariadením, predbežné opatrenie súdu, rozhodnutie súdu o uložení ochrannej výchovy alebo rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.
„Alkohol a drogy mi takmer zničili život.” (Hlbiny)
tags: #diskusny #prispevok #kriminalita #mladistvych