Vážená pani profesorka, milí spolužiaci. „Všetci dospelí boli najprv deťmi, ale len máloktorí z nich si na to pamätá”. V duchu tejto myšlienky mi, prosím dovoľte, podeliť sa s vami o moje postrehy k téme: „Knihy nemajú byť nábytkom, ktorý by ozdoboval dom”.
Myslíte si, že autor ktorejkoľvek z kníh pri jej písaní uvažoval nad tým, ako pekne sa bude vynímať medzi soškou anjelika a zbierkou porcelánových sloníkov na polici u svojej tety či azda susedy? Určite nekládol hlavný dôraz na to, akej farby či z akého papiera bude obal. Na druhej strane je ale samozrejmé, že pozornosť mu venovať treba. Pretože okrem toho, že obal predáva, naznačuje tiež žáner, hlavnú myšlienku či námet.
Ale v prvom rade sa autor usiluje presvedčiť čitateľa o svojom názore, poukazuje na chyby spoločnosti, hľadá nápravu, alebo chce len vytvoriť balzam na ľudskú myseľ; rozveseliť ju, potešiť, možno rozplakať. Podľa môjho názoru kniha môže domácnosť skrášliť, avšak svojským spôsobom; len keď plní svoj účel - a to obohatiť človeka o nové skúsenosti, vedomosti, myšlienky a názory. Vtedy naozaj môže svojou prítomnosťou príjemne a pozitívne vplývať na domácich.
Vystavovať ich LEN preto, že vlastniť ich mnoho pôsobí tak „intelektuálne” vypovie o úrovni dotyčného „skladníka” skôr, než stihne otvoriť ústa. Veď kniha, z ktorej som mala pri čítaní radosť mi zakaždým vyčarí úsmev na tvári a vyvolá vo mne príjemný pocit. Pocit spojený so spomienkou na hlavného hrdinu, na postavu, ktorou som sa stávala i ja, keď som so zatajeným dychom hltala stránku za stránkou a netrpezlivo čakala, čo sa udeje.
ŠŤASTNĚ AŽ DO SMRTI - JAK NA DLOUHODOBÝ VZTAH
Áno, kniha teda môže byť estetickým doplnkom, ale iba ak k nej máme citovú a myšlienkovú väzbu. A ešte o jedno by som Vás chcela poprosiť - ak Vás nejaká kniha nezaujme, nie je dôvod použiť ju ako podložku pod rozkývanú skriňu. Myslím si, že sa stále nachádzajú medzi nami ľudia, ktorí berú knihu do rúk aj z iných dôvodov, než aby z nej oprášili prach.
Antoine de Saint - Exupéry sa vo svojom diele Malý princ snaží predostrieť nám, aké dôležité je otvoriť dospelému človeku oči. „Dospelí sami nikdy ni nechápu a deti to už unavuje, keď im treba stále a stále čosi vysvetľovať.” Áno, to je pravda. Treba im vysvetliť plno vecí a znova ich naučiť vnímať svet okolo inak. Práve to sa snaží naučiť Malý princ pilota strateného v púšti, vo svete dospelých.