Bezbrannosť v spoločnosti: Príčiny a dôsledky sexuálneho násilia

Príbeh Amy, ktorý zverejnil denník The Irish Times, je len jeden z mnohých. Sú to príbehy žien, ktoré zažili sexuálne násilie a dlho nevedeli pomenovať, čo sa im stalo. Ich spomienky sa vracajú, spôsobujú bolesť a pripomínajú, že problém sexuálneho násilia je v spoločnosti všadeprítomný. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že každá tretia žena zažije fyzické a/alebo sexuálne násilie, pričom ide o jeden z hlavných problémov v oblasti porušovania ľudských práv žien.

Násilie pritom nepáchajú len „neznámi“ ľudia. Väčšina prípadov sa odohráva medzi blízkymi osobami, ktoré sa navzájom poznajú, môže to byť partner, kamarát, rodinný príslušník. Ľudia, od ktorých by to obete nečakali. K násiliu často dochádza na známych miestach - doma, v škole, v práci. Fyzický súboj nemusí byť vôbec prítomný, pretože násilník môže byť pre obeť autoritou, napríklad učiteľ, šéf, tréner a pod. Takúto prevahu môže mať aj muž, ktorý svoju partnerku dlhodobo ponižuje, alebo ak je partnerka od neho ekonomicky závislá.

Formy sexualizovaného násilia

Sexualizované násilie zahŕňa akýkoľvek sexuálny kontakt, ktorý sa deje bez súhlasu druhej strany. Pri sexualizovanom násilí nejde o sex, ale o zneužitie moci, kontrolu a agresiu. Za násilie je vždy zodpovedný ten, kto ho pácha. Môže sa stať kedykoľvek a komukoľvek, bez ohľadu na rod, pohlavie, vek alebo postavenie, napriek tomu je väčšina obetí žien a páchateľov mužov.

Znásilnenie

Je celkom pochopiteľné, že pri zmienke o sexuálnom násilí napadne ako prvé znásilnenie. Ide o pomerne rozšírenú formu, jedna žena zo štyroch a jeden muž z 26 zažil úplné znásilnenie alebo pokus oň. V tomto prípade hovoríme o situácii, keď páchateľ núti obeť k účasti na sexuálnych aktivitách bez jej súhlasu.

Na Slovensku je znásilnenie definované ako súlož za použitia násilia alebo pod hrozbou bezprostredného násilia, prípadne ak páchateľ zneužije bezbrannosť ženy. Za stav bezbrannosti sa považuje taký stav ženy, v ktorom nie je schopná klásť odpor kvôli opitosti, duševnej poruche, spútaniu a pod. Slovenská legislatíva teda predpokladá, že k znásilneniu dochádza vtedy, ak je k sexu žena donútená násilím alebo pod jeho hrozbou a že bude klásť odpor. K nedobrovoľnému sexu však dochádza aj v dôsledku strachu z autority, ktorú má páchateľ voči obeti ako nadriadený, učiteľ alebo kňaz, alebo v dôsledku vyhrážok o ukončení vzťahu alebo nevere. Sex býva vynútený aj vyhrážaním sa o zverejnení kompromitujúcich materiálov či o ublížení sebe alebo iným. Aj v takýchto prípadoch ide o sexualizované násilie. Žena tiež môže byť v šoku alebo sa nebráni zo strachu. Aj vtedy ide o sexualizované násilie. Vo viacerých štátoch (napríklad vo Veľkej Británii, Taliansku, Litve, Estónsku alebo Bulharsku) je znásilnenie definované ako sexuálny akt bez súhlasu.

Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo na rokovanie Legislatívnej rady vlády SR rozsiahlu novelu Trestného zákona. Jej súčasťou je nová definícia súhlasu, ktorá sa týka aj trestného činu znásilnenia a iného sexuálneho násilia. Táto zmena má za cieľ jednoznačne potvrdiť, že podmienkou trestnosti nie je aktívne bránenie sa obete. Napriek uvedenému sa však v médiách šíria nepravdivé informácie (aj od politikov), podľa ktorých akoby zneužitie bezbrannosti ženy, či inej obete sexuálneho násilia, ktorá sa slovne alebo fyzicky nevie brániť, nebolo trestné. Typicky môže ísť o situácie, keď útočník zneužije svoju fyzickú prevahu a obeť zo strachu „zamrzne“, teda nevie klásť aktívny odpor. Rovnako môže ísť o situácie, v ktorých je obeť pod vplyvom alkoholu, alebo iných látok (nerozhoduje, či jej ich podal útočník) a rovnako sa nedokáže brániť. Zdôrazňujeme, že takéto konania sú trestné už podľa platného právneho stavu! Ministerstvo spravodlivosti SR po diskusiách s Ministerstvom vnútra SR a Policajným zborom napriek tomu pristupuje k precizovaniu právnej úpravy v časti upravujúcej súhlas poškodeného.

Sexuálne obťažovanie (harašment)

Páchateľ sa obete nemusí ani dotknúť, aby jej ublížil. Príkladom môže byť situácia, keď na ženu pokrikujú muži na verejnosti alebo komentujú jej vzhľad. V tomto prípade hovoríme o tzv. catcallingu. Tiež sa stáva, že žena na pracovisku počúva nevhodné poznámky od svojich kolegov. Nemusia sa nutne týkať sexu či intímnych aktivít. Stačí, keď muž hodnotí jej vzhľad alebo má nevhodné komentáre, gestá, pohľady. Ide o tzv. sexuálny harašment, keď je osoba vystavená nevhodným poznámkam alebo dotykom spojeným so sexuálnymi aktivitami, vzhľadom alebo orientáciou.

Sexuálne obťažovanie zahŕňa rôzne prejavy, napríklad neželané telesné alebo sexuálne dotyky, neželané sexuálne návrhy, slovné poznámky sexuálneho charakteru, komentovanie vzhľadu alebo oblečenia, navrhovanie výhod za sexuálne kontakty a podobne. Hoci na prvý pohľad nemusí ísť o správanie s takými závažnými následkami ako v prípade znásilnenia alebo sexuálneho násilia, vzbudzuje veľmi negatívne pocity a ovplyvňuje pocit bezpečia a pohody žien. V prípade, že sa sexuálne obťažovanie deje v škole alebo na pracovisku, znižuje výkonnosť a sústredenie. Ak sa navyše spojí s pozíciou moci, napríklad vo vzťahoch učiteľ - študentka, nadriadený - podriadená, ide o vážne narušenie etických a právnych noriem. Antidiskriminačný zákon zakazuje sexuálne obťažovanie ako formu diskriminácie. Definuje ho ako správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.

Dovolávať sa ochrany pred sexuálnym obťažovaním je možné aj mimo oblastí podľa Antidiskriminačného zákona, keď ochranu na pracovisku alebo v škole hľadáme antidiskriminačnou žalobou. Na verejnosti sa ochrany pred sexuálnym obťažovaním môžeme dovolávať oznámením priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Ak je ale sexuálne obťažovanie súčasťou dlhodobého prenasledovania, ktoré môže vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie, môžeme zvážiť podanie trestného oznámenia. V tomto prípade môže ísť napríklad o trestný čin nebezpečného prenasledovania, tzv. stalking.

Ďalšie formy sexuálneho násilia

Cieľom sexuálneho násilia nie je sexuálne uspokojenie, ale dosiahnutie kontroly nad obeťou. Predstavuje akýkoľvek sexuálny skutok alebo správanie, ktorého je osoba nútená sa zúčastniť proti svojej vôli. Okrem znásilnenia, catcallingu a sexuálneho harašmentu ide aj o tieto formy:

• Sexuálny teror: Ide o situáciu, kde páchateľ používa násilie, hrozbu alebo zastrašovanie s cieľom kontrolovať sexuálne správanie obete.
• Sexuálne vykorisťovanie: Obeť je využívaná na sexuálne účely, často s využitím nerovnováhy v moci alebo zneužitia dôvery (nútenie k sexu s inými mužmi, alebo pred inými osobami, nútenie k prostitúcii).
• Maritálny sexuálny nátlak: V rámci manželského alebo partnerského vzťahu môže dochádzať k nátlaku alebo núteniu na sex proti vôli jedného z partnerov.
• Cybersexuálne násilie: Zahŕňa sexuálne násilie prostredníctvom online prostriedkov. V praxi ide o vydieranie zverejnením citlivých fotografií alebo ich zasielanie bez vyžiadania.
• Nútené sledovanie pornografie: Obeť môže byť nútená sledovať pornografický materiál bez jej súhlasu.
• Sexuálne zneužívanie detí: Ide o akýkoľvek akt sexuálneho charakteru s dievčaťom alebo chlapcom pod 15 rokov bez ohľadu na to, či bol vykonaný s ich súhlasom alebo bez neho. Maloletí nemôžu dať súhlas so sexuálnou aktivitou.

Príčiny bezbrannosti a sexuálneho násilia

Dôvodov, prečo je sexuálne násilie v spoločnosti rozšírené, je viacero. Najčastejšie sú to:

• Nerovnoprávnosť: Sociálne a ekonomické nerovnosti môžu vytvárať prostredie, v ktorom je ťažšie bojovať proti sexuálnemu násiliu. Ženy bývajú závislé od svojich agresorov, kvôli čomu je náročné opustiť násilný vzťah.
• Nadmerná moc a kontrola: Páchateľ môže využívať sexuálnu agresiu na udržanie alebo posilnenie svojej moci nad obeťou.
• Kultúrne faktory: Kultúrne normy môžu podporovať menejcenný pohľad na ženy, a tým vytvárať prostredie, v ktorom sa sexuálne násilie toleruje alebo bagatelizuje. Stereotypy o rodových rolách môžu tiež prispievať k podpore násilia.
• Neexistencia následkov: Ak v spoločnosti nie je nastavená nulová tolerancia k sexuálnemu násiliu páchanému na ženách a striktné trestné stíhanie násilníkov, stále zostáva priestor na jeho páchanie.
• Prezentácia násilia v médiách: Médiá môžu šíriť obsah, v ktorom je sexuálne násilie zobrazované alebo bagatelizované. Ovplyvňuje to vnímanie spoločnosti a podnecuje mýty.

Obviňovanie obetí a spoločenské mýty

Nie je ničím nezvyčajným, keď sexuálne násilie zvaľujeme na obeť, ktorá si to podľa mylných názorov zapríčinila sama. „Pretože nechceme. Je jednoduchšie obviniť obeť, od ktorej sa vieme odlíšiť a naivne si myslieť, že „mne sa to nestane, lebo ja sa tak neobliekam a na také miesta nechodím“. Odsúdiť, že ľudia páchajú násilie, znamená priznať si, že aj ja som ho niekedy pravdepodobne spáchal/a. Aspoň na nejakej úrovni. A priznať si, že som prekračoval/a hranice, v opitosti nerešpektoval/a súhlas, pre ochranu ega som niekoho ponižoval/a je ťažšie, než povedať, že to spôsobila druhá strana. Veď provokoval/a, nemal/a tam byť, nebránil/a sa (toľko), aj keď povedal/a NIE, nebolo to dostatočné,“ uvádza Bianka Urbanovská, ktorá vedie organizáciu ZA SEBA. „Zoberme si taký alkohol. U obete je to pohoršujúca okolnosť (bola opitá, môže si za to sama). U násilnej osoby je to poľahčujúca okolnosť (bol opitý, nevedel, čo robí). Je to šialené.“

Ak sa chceme ako spoločnosť posúvať vpred, musíme sa zbaviť zakorenených mýtov. Je dôležité hovoriť o tom, že „typická obeť“ neexistuje, že páchateľov nevedie k činu vyzývavé oblečenie ani flirtujúce správanie. Ak sa spoločnosť pri hodnotení násilných sexuálnych činov riadi predsudkami, môže to u obete podporiť pocity viny. Je to jedna z príčin, prečo sa obete boja hovoriť o tom, čo sa im stalo. Obávajú sa, že im nikto nebude veriť, že ich budú súdiť, zažijú hanbu pred rodinou, blízkymi či verejnosťou, že im polícia nepomôže a páchateľ nikdy nebude potrestaný.

Zraniteľné skupiny obyvateľstva

Sexualizované násilie sa môže stať kedykoľvek a komukoľvek. Napriek tomu je väčšina obetí žien a páchateľov mužov. Určité skupiny obyvateľstva sú však obzvlášť zraniteľné a vystavené vyššiemu riziku.

Ženy

Problém násilia páchaného na ženách je často bagatelizovaný, považovaný za problém jednotlivcov, resp. konkrétnych rodín určitých spoločenských vrstiev, prejavy násilia sú mylne považovanie za prejavy „domácej hádky“ medzi partnermi. Problémom je tiež vysoká latentnosť násilia páchaného na ženách. Hlavnou príčinou násilia páchaného na ženách v partnerských vzťahoch je zneužitie moci zo strany jej partnera ako aj historicky vytvorená a spoločensky podmienená nerovnováha moci medzi mužmi a ženami.

V Trestnom zákone SR osobitnú ochranu poskytuje chránenej osobe, ktorou je okrem blízkej osoby aj každé dieťa, tehotná žena, odkázaná osoba, osoba vyššieho veku a ďalšie, a to vyššou trestnou sadzbou. Zámerom je prísnejšie trestať takéto činy v prostredí vzájomnej dôvery a previazanosti.

Deti

Podľa štatistík MV SR za rok 2003 tvoria maloletí a mladiství významnú skupinu obetí násilnej kriminality. Maloletí boli obeťou v 9,5 % prípadov trestných činov celkovo a v 11,3 % prípadov domáceho násilia. Medzi najčastejšie formy násilia páchaného na deťoch v rodinách patrí zanedbávanie povinnej výživy, pohlavné zneužívanie, neprimerané trestanie, fyzické a psychické týranie. Deti môžu byť primárnymi obeťami násilia, v prípade, že sú priamo objektom zlého zaobchádzania, zneužívania, týrania alebo sekundárnymi obeťami, ak sú svedkami násilia páchaného na iných blízkych osobách v ich okolí (najčastejšie svojich matiek).

Veľkým problémom je tolerancia, resp. ľahostajnosť najbližšieho okolia dieťaťa k prejavom násilia. Napriek občianskej povinnosti ohlásiť prípad násilia páchaného na dieťati prípadne podozrenie z neho, často krát osoby, ktoré prichádzajú do prvého kontaktu s týraným dieťaťom, či už sú to príbuzní, susedia, učitelia/učiteľky, lekári/lekárky podceňujú prejavy násilia, prípadne si ich zle interpretujú, alebo sa obávajú agresivity osoby, ktorá násilie na dieťati pácha.

Osoby s mentálnym postihnutím

Sexuálne útoky na osobách s mentálnym postihnutím predstavujú jednu z najzávažnejších, no zároveň najmenej viditeľných foriem násilia v spoločnosti. Zraniteľnosť týchto osôb ich často robí ľahkým terčom, pričom mnohé prípady zostávajú nenahlásené alebo sú ignorované. Osoby s mentálnym postihnutím sú bezpochyby vystavené vyššiemu riziku sexuálneho útoku z viacerých dôvodov, či už je to závislosť na druhých, neschopnosť rozpoznať nebezpečenstvo, čo im bráni adekvátne reagovať alebo vyhľadať pomoc, sociálna izolácia, ktorá ich robí viac zraniteľných voči útokom, ľahšia manipulovateľnosť s nimi atď.

V zmysle § 2 ods. 1 písm. c) bod 3. zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spadajú takéto osoby do kategórie obzvlášť zraniteľných obetí. V tomto ustanovení síce nie je vyslovene uvedený pojem „osoba s mentálnym postihnutím“, ale „osoba so zdravotným postihnutím“, čo predstavuje širší pojem zahrňujúci i mentálne postihnutie. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými (317/2010 Z. z., čl. 1).

Zvýšenie povedomia o problematike sexuálnych útokov na osoby s mentálnym postihnutím je kľúčové pre zmenu spoločenského postoja a zvýšenie citlivosti voči tejto téme. Ide o závažný problém, ktorý si vyžaduje špeciálny prístup nielen z pohľadu sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ale aj z právneho hľadiska.

Starší ľudia

Starší ľudia sú kvôli obmedzeniam, vyplývajúcim z ich zhoršeného zdravotného stavu a sociálnej izolácie kategóriou špecificky ohrozenou násilím v rodinách, resp. v zariadeniach ústavnej starostlivosti, pričom za najviac násilím ohrozené skupiny starších ľudí sa považujú osoby staršie ako 80 rokov, osoby vyššieho veku, ktoré žijú osamelo (v jednočlenných domácnostiach) a staršie osamelé alebo ovdovené ženy. Riešenie problematiky domáceho násilia, ktorého obeťou sú staršie osoby je komplikované vysokou mierou latentnosti týchto trestných činov.

Zanedbávanie, zlé zaobchádzanie a násilie na starších ľuďoch má mnohé formy - najčastejšie fyzickú, psychickú, sexualizovanú, ekonomickú a sociálnu. Jeho špecifickosťou je, že sa vyskytuje v cykloch a pretrváva dlhodobo. Pod násilím páchanom na staršom človeku sa rozumie predovšetkým úmyselné neuspokojovanie nevyhnutných základných potrieb staršieho človeka alebo také úmyselné správanie, ktoré má za cieľ staršej osobe fyzicky alebo psychicky ublížiť. Vo vzťahu k starším ľuďom však nedochádza len k domácemu násiliu, ale aj k násiliu, ktoré je páchané páchateľmi, ktorí zneužívajú bezbrannosť, dôverčivosť a osamelosť starších ľudí, najmä pokiaľ ide o páchanie majetkovej trestnej činnosti.

Dôsledky násilia

Dôsledky násilia sa prejavujú negatívne nielen na individuálnej úrovni týraných žien (ochorenie v dôsledku dlhotrvajúceho fyzického a psychického stresu, ale aj izolácia, strata práce a prístrešia), ale aj na celospoločenskej úrovni (rast zdravotníckych výdavkov na bité a znásilnené ženy alebo celkovo potláčanie energie a podrývanie sebadôvery a ohrozovanie zdravia znemožňuje ženám plne sa zúčastňovať na živote spoločnosti). Paradoxne ženy ako dospelé obete sú často v ťažšej situácii ako detské obete, pretože miera spoločnosťou akceptovaného násilia na žene (ako na dospelom jedincovi) vysoko prekračuje hranicu, ktorá je akceptovaná u detí.

Čím dlhšie sú ženy vystavené rôznym stratégiám uplatňovania násilia, tým ťažšie pre ne bude oslobodiť sa od nich. Týrajúci muž získava v tejto situácii čoraz väčšiu prevahu. Pokusy o útek a odpor majú často za následok ešte tvrdšie použitie násilia. Život v takomto vzťahu je pre ženy veľmi vyčerpávajúci. Ich pocit vlastnej hodnoty a energia vynakladaná na obranu slabnú, v dôsledku dlhotrvajúceho fyzického a psychického stresu môžu ochorieť. Napriek týmto následkom nie sú ženy postihnuté násilím v žiadnom prípade len pasívne. Bránia sa vlastným spôsobom a rozvíjajú mnohoraké stratégie, aby chránili seba i deti. Prispôsobenie sa násilníckemu mužovi je jedna z možných stratégií, ako zabrániť najhoršiemu.

Je veľmi ťažké a často nebezpečné oslobodiť sa zo vzťahu s násilníckym mužom. Pomoc zvonku je na jednej strane potrebná, na druhej strane však môže spôsobiť aj škody, ak nie je účinná, alebo nebola dohodnutá so ženou postihnutou násilím. Ženy sa často stretávajú s vyhlásením „Nemôžeme v tej veci nič urobiť“ a sú ponechané samy na seba. Dôsledkom je, že rezignujú a stiahnu sa do seba. Ženy často dostávajú radu, aby sa nenechali biť, aby sa bránili, alebo aby sa s násilníckym partnerom rozišli. Táto rada však nedoceňuje vážnosť situácie, v ktorej sa ženy postihnuté násilím nachádzajú. Následky na zdraví bývajú mnohoraké a samotné ženy ich veľmi často podceňujú. Znášanie násilia má tak fyzické, ako aj psychické následky (úzkosť, poruchy spánku a pod.). Mnoho týraných žien potrebuje lekárske ošetrenie kvôli fyzickým zraneniam, alebo preto, že už násilie psychicky nezvládnu bez lekárskej podpory.

Následky násilia v rodine nie sú obmedzené len na priamu obeť násilia. Samotný páchateľ násilia môže trpieť následkami svojho správania. Domáce násilie je tiež ohrozením pre rodinných príslušníkov a iných jednotlivcov. Deti v rodinách, kde dochádza k násiliu voči žene, žijú tiež v ohrození zo zranenia alebo zabitia násilným mužom, ak sa stanú aktérmi incidentu násilia, či už náhodou alebo v snahe chrániť svoju matku. Následky na deti, ktoré sú svedkami násilia, sú témou mnohých diskusií. V rámci niektorých štúdií dospeli výskumníci k záveru, že deti z domácností, kde dochádza k násiliu, trpia významne častejšie poruchami správania a nedostatku špecifických sociálnych zručností ako deti, v domovoch v ktorých k násiliu nedochádza. Okrem enormných osobných obetí spájaných s domácim násilím sú s ním spájané aj sociálne a ekonomické škody. Sociálne škody zahŕňajú stigmatizáciu jednotlivých rodín, sociálnu izoláciu a dočasnú alebo trvalú ekonomickú alebo psychickú závislosť členov rodiny na podporných skupinách alebo systéme sociálnej podpory.

Súhlas a bezbrannosť v právnom kontexte

Súhlas - Každá žena alebo muž má právo v ktoromkoľvek okamihu povedať NIE. Nie znamená nechcem pokračovať. Mlčanie neznamená súhlas. Ak niekto nie je schopný súhlas poskytnúť zo zdravotných dôvodov alebo pre emocionálne rozpoloženie, je v bezvedomí alebo pod vplyvom návykových látok, sex s ním je násilím. Nie je dôležité, či ste s daným človekom už predtým mali sex, ste partneri alebo ste sa zosobášili. Ak došlo k sexuálnemu aktu bez súhlasu, ide o násilie.

Na naplnenie objektívnej stránky trestného činu znásilnenia sa teda vyžaduje donútenie ženy k súloži násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia alebo zneužitie jej bezbrannosti na taký čin. Dôležité je pripomenúť, že pri zneužití bezbrannosti je nevyhnutné, aby sa žena do tohto stavu dostala sama alebo pod vplyvom okolností, ktoré páchateľ sám nevyvolal. Takou okolnosťou je aj duševná porucha, v dôsledku ktorej žena nechápe zmysel konania páchateľa a nie je tak schopná posúdiť potrebu odporu proti súloži, resp. iným sexuálnym praktikám (v prípade sexuálneho násilia).

Komentár k Trestnému zákonu uvádza, že o zneužitie bezbrannosti ide vtedy, ak sa žena bez pričinenia páchateľa nachádza v takom stave, v ktorom vzhľadom na okolnosti činu nie je schopná prejaviť svoju vôľu, prípadne nie je schopná klásť odpor voči páchateľovmu konaniu, napríklad z dôvodu bezvedomia, hlbokého spánku, nadmernej konzumácie alkoholu alebo omamných látok alebo ide o ženu trpiacu duševnou chorobou, pre ktorú nechápe význam páchateľovho konania. Podľa judikátu Najvyššieho súdu Českej republiky je definícia bezbrannosti chápaná tak, že: „V případě této skutkové podstaty je pojem bezbrannosti chápán v jejím nejširším smyslu. Jednak se může jednat o bezbrannost, která předpokládá celkovou odevzdanost se pachateli bez jakýchkoli známek projevu vlastní vůle či schopnosti na požadavky obviněného jakkoli reagovat. Jedná se zde o takový stav bezbrannosti, kdy se oběť nachází v situaci, již sama nevnímá, a tudíž není schopna jakéhokoli vlastního úsudku, a tedy ani jakkoli ovlivnit jednání pachatele. V takovém stavu se nachází člověk, který je např. v bezvědomí.“

Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti

Trestný čin sexuálneho zneužívania je upravený v druhej hlave v druhom diele pod názvom trestné činy proti ľudskej dôstojnosti. Okrem tohto trestného činu sú jeho súčasťou aj trestné činy znásilnenia, sexuálneho násilia a súlože medzi príbuznými. Trestný čin sexuálneho zneužívania je upravený až v štyroch paragrafových ustanoveniach ̶ § 201, § 201a, § 201b a § 202 Trestného zákona. Na to, aby mohla byť naplnená objektívna stránka, musí dôjsť k súloži alebo k inému spôsobu sexuálneho zneužitia na osobe mladšej ako pätnásť rokov, a to bez známok násilia, hrozby bezprostredného násilia alebo nezneužitia bezbrannosti.

Ak je obeťou osoba s mentálnym postihnutím a má viac ako pätnásť rokov, ale rozumovo je na úrovni napríklad päťročného dieťaťa, absentuje predmet útoku, ktorý je v tejto skutkovej podstate stanovený obligatórne. Z toho dôvodu nemôže byť naplnená skutková podstata trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, keďže sa vyžaduje skutočný vek osoby. Za predpokladu, že by išlo o maloleté štrnásťročné dievča s mentálnym postihnutím a dobrovoľne súhlasila s vykonaním súlože s osobou opačného pohlavia staršou ako pätnásť rokov, je potrebné na správnu kvalifikáciu skutku zistiť, či chápala význam páchateľovho konania, resp. si uvedomovala protiprávnosť jeho závažného konania. Ak tomu tak nebolo, potom páchateľ zneužil stav jej bezbrannosti v dôsledku čoho takéto konanie nevykazuje prvok sexuálneho zneužívania, ale môžeme hovoriť o znásilnení.

tags: #diskusny #prispevok #bezbrannost #v #spolocnosti