Slovensko starne. Dlhodobo známy fakt potvrdzuje aj tohtoročná správa štatistického úradu, ktorá ukázala, že vlani počet seniorov prvýkrát prevýšil počet detí. Vek dožitia sa v populácii zvyšuje a ľudia vo veku 65 a viac rokov už tvoria šestnásť percent obyvateľstva. Vlani ich u nás žilo 874-tisíc. S týmto trendom prirodzene narastá potreba zabezpečenia služieb a starostlivosti o seniorov. Táto téma je však dlhodobo v úzadí, a to nielen v rámci verejnej debaty. Mnohí z nás totiž na ňu upriamia svoju pozornosť, až keď sa nás bytostne dotýka alebo zasiahne niekoho z našich najbližších. Hoci je obvyklá predstava o živote v zariadení sociálnych služieb skôr negatívna, existujú na Slovensku aj také, v ktorých sa posledné roky života dajú stráviť naozaj dôstojne a dokonca radostne.
Príklad dobrej praxe: Zariadenie Dominik vo Veľkej Lehote
Príkladom je zariadenie Dominik vo Veľkej Lehote, ktoré v oblasti sociálnych služieb získalo viacero ocenení a po skúsenosti si tam chodia aj iní poskytovatelia. Veľká Lehota sa nachádza desať kilometrov od Novej Bane uprostred peknej prírody Pohronského Inovca. Do zariadenia Dominik prichádzame v upršané novembrové dopoludnie. Tvorí ho viacero budov s veľkou vnútornou záhradou.
Aktivity a program pre seniorov
Vstupujeme do spoločenskej miestnosti, kde sedí asi dvadsiatka seniorov. Niektorí na stoličkách, iní na vozíkoch. V miestnosti sa pomaly končí dopoludňajšia aktivizačná činnosť a schyľuje sa k obedu. Okolo veľkého stola je skupinka žien, ktoré spolu so sociálnou pracovníčkou vyrábajú srdiečka. Popri nich sedia ďalší klienti, zväčša muži, ktorí ich sledujú alebo sem-tam medzi sebou prehodia pár slov. Najprv nás pekne privítajú, no potom nastane ticho a pozorne sledujú a počúvajú, lebo chcú vedieť, kto sme a načo sme prišli. „Keďže už čoskoro máme Vianoce, vyrábame srdiečka plnené vatou, ktoré si zavesíme ako ozdoby,“ hovorí sociálna pracovníčka Cecília Šályová, ktorá v zariadení pracuje už deväť rokov, teda od jeho vzniku. Jej náplňou je vymýšľať pre klientov aktivity, ktorými každý deň vypĺňajú čas. „Vždy sa snažíme robiť niečo zmysluplné, aby sme iba tak nezabíjali čas. Vysvetlíme si a zhovárame sa o tom, prečo danú aktivitu robíme,“ ozrejmuje pani Cecília. Následne nám v krátkosti predstaví celotýždňový program:
- Každý deň po raňajkách: dopoludňajšia komunita, kde si spoločne prečítajú príbeh s myšlienkou, rozprávajú sa o ňom a neskôr sa voľne zhovárajú o bežných veciach, napríklad o tom, ako sa mali predošlý deň alebo čo zaujímavé zachytili v televízii.
- Pondelok: pravidelne cvičenia pamäti.
- Utorky a štvrtky: pracovná činnosť.
- Streda: fyzické cvičenie.
- Piatok: reminiscenčná terapia, v rámci ktorej spomínajú na zážitky z minulosti.
Popoludnie býva zväčša oddychové, klienti si môžu posedieť pri káve alebo sa poprechádzať v záhrade. „Týmito aktivitami predchádzame tomu, aby boli izolovaní, a zároveň vidia, že aj ostatní majú rôzne zdravotné ťažkosti, čo býva v tomto veku, samozrejme, normálne. Je dôležité, aby neboli zavretí na izbách a v myšlienkach neupadali a nezaoberali sa negatívnymi pocitmi,“ vysvetľuje Cecília. Postupne sa do nášho rozhovoru zapájajú aj niektorí klienti, ktorí nás počúvajú. „Máme to radi, hráme aj spoločenské hry alebo si maľujeme a uvoľníme si tak ruky,“ vymenúva najobľúbenejšie aktivity asi sedemdesiatnička sediaca pri stole. „Chodievame na výlety aj kultúrne akcie alebo prídu ľudia z obce k nám.“
Filozofia a dizajn zariadenia Dominik
Zariadenie pre seniorov, špecializované zariadenie a domov sociálnych služieb Dominik vo Veľkej Lehote založil miestny rodák a podnikateľ František Garaj. Jeho starý otec, krstným menom Dominik, mu dal v začiatkoch peniaze na rozbeh podnikania. Keď mu ich chcel jeho vnuk vrátiť, Dominik mu povedal, aby ich použil na nejakú dobrú vec. Garaj sa rozhodol vo svojej obci postaviť zariadenie sociálnych služieb a nazval ho po starom otcovi. Vedel však, že nechce, aby zariadenie vyzeralo ako bežné štátne domovy pre dôchodcov, z ktorých mal vtedy aj po vlastnej skúsenosti zlý dojem. Sám sa zamýšľal nad tým, v akom prostredí by chcel prežiť posledné roky života. Jeho predstavy o poskytovaní služieb pre seniorov sa stretli s názormi Eriky Sučanskej, sociálnej pracovníčky, ktorá sa neskôr stala riaditeľkou Dominika. „Od začiatku sme nechceli byť iba uzavretou organizáciou, ale otvoreným multifunkčným zariadením,“ hovorí riaditeľka Sučanská. Ešte pred vznikom neziskovej organizácie Dominik spolu s Garajom navštívili viac ako dvadsať zariadení vo Švajčiarsku, aby sa inšpirovali a odpozorovali konkrétne prvky, ktoré vytvárajú kvalitné sociálne zariadenie. „Navštívili sme najmä tie, ktoré sa starali o ľudí s demenciou. Oslovila nás hlavne voľnosť, ktorú tamojší klienti dostávajú, a veľmi ochotný prístup personálu. Všímali sme si aj také faktory ako farebnosť priestorov, bezbariérovosť či záhrady. To, čo sme videli, sme sa pokúšali preniesť k nám do Veľkej Lehoty,“ približuje Sučanská. Niektoré z týchto vecí si všímame už v prvých momentoch, keď sme do budovy zariadenia vošli. Príjemné farebné steny, nábytok či doplnky, veľké presklené okná aj dvere a celková útulnosť miestností neevokujú zažité predstavy o domove dôchodcov ako nejakom obskúrnom mieste.
Farebne sú odlíšené i podlahy v celom zariadení, napríklad spojovacie miestnosti sú červené. Takisto izby klientov sa farebne líšia, čo im pomáha v lepšej orientácii. Klient si ľahšie zapamätá, že býva napríklad v modrej či zelenej izbe. Výnimkou sú priestory, kde bývajú ľudia s Alzheimerovým ochorením. Tam ponechali nerušivé šedé farby, pretože veľká farebnosť je pre týchto ľudí rušivá a nepríjemná. Celé zariadenie je bezbariérové. Chodby sú dostatočne široké, aby sa po nich dalo bez problémov prechádzať aj na vozíkoch. Dôkaz vidíme sami, keď pri prechode do ubytovacej časti klientov vidíme pani na vozíku, ako sa šikovne, aj pomocou držadiel na stenách, presúva do jedálne. „Kedysi sa pri starostlivosti v zariadeniach pre seniorov robilo všetko za nich. My ich vedieme k samostatnosti, pokiaľ im to ich zdravotný stav umožňuje,“ hovorí Sučanská. Predtým než nám ukáže, ako vyzerá typická izba klienta v Dominikovi, pristavíme sa pri informačnej tabuli na chodbe. „Tu majú naši seniori všetko pekne naplánované. Okrem toho, čo bude na obed, si pozerajú, aký program ich v daný deň čaká a na čo sa môžu tešiť. Sami si potom vyberú, ako vyplnia čas. Naozaj však u nás nemáme problém s tým, že by spoločné aktivity odmietali a nechceli sa na nich zúčastňovať.“
Personál a komplexné služby
Kvalitné priestory nestačia. Priestory a vybavenie zariadenia sú skutočne na dobrej úrovni, no ako konštatuje jeho riaditeľka, to všetko by bolo málo, ak by sa nenaplnili kvalitným personálom a dobrými vzťahmi. Nielen medzi pracovníkmi navzájom, ale aj s každým klientom. „Jednoducho chceme, aby sa tu cítili dobre a naozaj prežili posledné obdobie života dôstojne a s radosťou. Veľa starých ľudí dnes býva opustených a zanedbaných. Túžime, aby tu u nás nielen prebývali, ale naozaj žili a cítili sa ako doma.“ Zároveň podľa Sučanskej nechcú, aby boli v zariadení vytesnení zo sveta ako v nejakom väzení. Aj preto je jeho súčasťou kaderníctvo, lekár či malý obchodík, ktoré navštevujú i ostatní obyvatelia Veľkej Lehoty. Pre ľudí s demenciou je to výborná vec, pretože ide o miesta, ktoré navštevovali celý život. Ak majú klienti chuť na niečo sladké, sami si môžu ísť do obchodíku vybrať. „Najmä ženy sa veľmi tešia z kaderníctva, kde sa chodia skrášľovať. Niekedy sa s kolegyňami smejeme, že sa o seba starajú lepšie ako my. Služba lekára, ktorý tu chodí trikrát do týždňa, ich zase odľahčí od namáhavých presunov do ambulancií či lekární v meste.“
Personál zariadenia Dominik momentálne tvorí 46 zamestnancov, z čoho je takmer polovica opatrovateľov. Ďalej sú to zdravotníci, ekonomické oddelenie, sociálne pracovníčky, kuchárky, upratovačky a údržbári. Pomoc zdravotníckeho personálu potrebujú niektorí klienti každodenne. Okrem skupiny ľudí s Alzheimerovým ochorením je ich najčastejším problémom pohybová obmedzenosť a ďalšie bežné komplikácie spojené s vyšším vekom ako cukrovka či problémy s tlakom. Sučanská tvrdí, že hoci viacerí klienti prichádzajú do zariadenia kvôli zlému zdravotnému stavu, je tu tiež nemalá časť takých, ktorých trápi samota a s ňou spojené psychické problémy.
Dôstojná starostlivosť a aktívny život
Keď prechádzame okolo jedálne, všimneme si jedného z klientov, ako roznáša na stoly šálky s čajom. „To je pán Matej, jeden z našich najstarších členov. Má krásnych deväťdesiat rokov,“ predstavuje nám ho riaditeľka. „Je zo Spiša, takže sme sa vďaka nemu naučili trošku z východniarskeho nárečia.“ Väčšina klientov inak pochádza z banskobystrického kraja, ale niektorí prišli do Dominika aj zo vzdialenejších častí Slovenska. „Len ma nechváľte,“ hovorí riaditeľke s úsmevom pán Matej. Do zariadenia prišiel pred pár rokmi ako úplne ležiaci. „Postavili ma tu na nohy, bol som úplne zoslabnutý. Oni pomohli mne, tak ja im to teraz vraciam,“ vraví, keď ho pochválime za pomoc pri príprave na obed. Ak si chce niekto z klientov ráno dlhšie pospať, raňajky mu prinesú do izby. „Obed však máme vždy spoločne, pretože vravím, že dobrá rodina obeduje spolu,“ vraví Sučanská. Seniori sa podľa jej slov zapájajú aj do rôznych pomocných činností. Niektorí sa starajú o kvety, iní trebárs prestierajú na obed, ako pán Matej. „Nečakajú, že všetko spraví personál za nich, ale sami sa starajú o prostredie, v ktorom žijú.“ Sučanská hovorí, že v zariadení prevládajú počtom ženy. „Nie je to tak len u nás, ale celkovo prijímajú ženy starostlivosť v sociálnych zariadeniach ľahšie ako muži.“
Z vlastnej skúsenosti cíti, že vek dožitia sa v populácii predlžuje. „Pred sedemnástimi rokmi, keď som v tejto oblasti začínala pracovať, sme gratulovali osemdesiatnikom s obdivom k úctyhodnému veku. Dnes v našom zariadení bežne oslavujeme 90. narodeniny aj viac.“ Momentálne najstaršia klientka v Dominikovi má deväťdesiatdeväť rokov. Dlhovekosť v zariadeniach pre seniorov je čoraz viac bežným javom. S ňou prichádzajú aj stále ťažšie zdravotné stavy, s ktorými sa musia ich pracovníci vyrovnať. Téma starostlivosti o starých ľudí by dnes mala podľa Sučanskej patriť medzi najdôležitejšie, rovnako ako školstvo či zdravotníctvo. „Mnohí ju však odsúvajú, až kým sa ich priamo netýka. Starobu vnímajú ako neatraktívne obdobie a spájajú si ju iba s chorobami a rôznymi obmedzeniami.“ V dnešnej dobe sa však už stretáva aj so seniormi, ktorí rozmýšľajú nad svojou budúcnosťou a sami si zisťujú možnosti. Ešte v čase, keď sú zdraví, vyhľadávajú zariadenie, v ktorom by chceli stráviť obdobie, keď sa už o seba nebudú môcť postarať alebo nebudú chcieť ostať opustení. „Problém s nedostatkom miest v domovoch pre seniorov je tu stále. Aj u nás máme plné kapacity a dlhý poradovník.“ Tento sociálny sektor bol zo strany štátu dlho ignorovaný, pritom počet žiadateľov je čoraz väčší. V poslednom období sa podľa Sučanskej situácia mierne zlepšuje, zariadení pribúda, no stále ich nie je dosť. „Nedá sa do toho ísť s vidinou dobrého biznisu. Sociálne služby nie sú výnosné. Bez dobrého srdca to v tejto sfére nefunguje,“ dodáva.
Claritas - Zariadenie pre seniorov
Reminiscenčný domček a kontakt s prírodou
Keď vychádzame z budovy na záhradu, pozdravíme seniorov, ktorí sa pomaly chystajú na obed. Pýtajú sa nás, odkiaľ sme a kde o nich napíšeme a použijeme fotografie. Keď im povieme, že z Denníka Postoj, niektorí začnú recitovať báseň „Postoj chvíľa, si tak krásna...“. Rozlúčime sa a riaditeľka Sučanská nám s úsmevom potichu podotkne, že sa o nás tak veľmi zaujímajú asi preto, že pred pár dňami absolvovali vzdelávaciu aktivitu, kde hovorili o právach na informácie. Vyprevádza nás na veľkú vnútornú záhradu, kde za pekného počasia trávia klienti veľa času. Nechávajú im voľnosť a ak chcú ostať vonku dlhšie, umožnia im to. „Nerobíme to, že ich zamkneme a povieme, že vonku nesmú ísť. V záhrade sa im veľmi páči.“ Seniori tam majú svoje záhony kvetov či zeleniny, ktoré si pestujú. V záhrade je altánok, potôčik a na jej okraji je unikátna vec, ktorú Sučanská rada prezentuje aj na rôznych stretnutiach v zahraničí. Ide o tzv. reminiscenčný domček. Práve v ňom prebieha každý týždeň reminiscenčná terapia. Seniori tam spomínajú na to, ako žili oni alebo ich predkovia. Príjemná atmosféra a pokoj im prinášajú vnútornú úľavu. „Veľmi sa tu páči aj ich rodinám, ktoré tu prídu na spoločné varenie lekváru alebo keď máme zabíjačku. Viacerí nám darovali rôzne doplnky ako krčiažky, varešky či koberčeky. Má to tu veľké čaro,“ hovorí Sučanská. Pri domčeku chovajú sliepky, kohúta.
Domov dôchodcov v Bratislave - Ružinove: Dôležité informácie
Domov dôchodcov je zariadením pre seniorov a svoje služby poskytuje už od roku 1974. Zriaďovateľom nášho zariadenia je Mestská časť Bratislava - Ružinov. V súčasnosti je kapacita zariadenia 104 prijímateľov sociálnej služby. Zariadenie je umiestnené v širšom centre Bratislavy, v mestskej časti Ružinov, v tichej lokalite, neďaleko Ružinovského jazera a Ružinovskej nemocnice. Budova zariadenia po svojej rekonštrukcii a modernizácii spĺňa podmienky bezbariérového prístupu vrátane všetkých hygienických miestností. Zariadenie je rozdelené na úsek I a úsek II. Prijímatelia sociálnej služby sú ubytovaní v jedno a dvoj lôžkových izbách, ktoré sú vybavené štandardným moderným vybavením. Izby prijímateľov sociálnej služby a sociálne zariadenia sú vybavené signalizačným zariadením na privolanie odborného personálu. Prijímatelia sociálnej služby majú k dispozícii spoločné priestory - vstupnú halu s recepciou, jedáleň, spoločenské miestnosti na jednotlivých poschodiach a spoločenskú miestnosť s biliardovým stolom, stolným futbalom a notebookom s pripojením na internet. Odborný tím Domova dôchodcov tvoria zdravotné sestry, sociálni pracovníci, zdravotnícki asistenti, psychológovia a opatrovatelia. Domov dôchodcov je certifikovaným pracoviskom modelu prof. Moniky Krohwinkel.
| Právna forma | Rozpočtová organizácia |
|---|---|
| Registračné číslo BSK | 129/2010-SOC |
| Zriaďovateľ | Mestská časť Bratislava-Ružinov |
SenDom - zariadenie pre seniorov v Senci
Naším poslaním je vytvoriť bezpečné, pokojné a kvalitné prostredie seniorom so zníženou sebestačnosťou, ktorých zdravotný stav alebo vek si vyžaduje pravidelnú pomoc inej fyzickej osoby. SenDom - zariadenie pre seniorov sa nachádza v okresnom meste Senec. Staráme sa o to, aby bolo o každého postarané čo najlepšie. Snažíme sa napĺňať očakávania našich klientov. Vašim blízkym je k dispozícii spolu 12 zdravotných sestier a 6 praktických sestier ktoré robia odbery, podávajú infúzie, injekcie, ošetrujú rany, 38 opatrovateliek a opatrovateľov, 6 sociálnych pracovníčok a pracovníkov, 3 rehabilitační pracovníci, psychologička. Stravu si vychutnávame 5 - 6-krát denne a v prípade potreby klientov dokrmujeme. Hygiena prebieha ráno, večer a podľa potreby aj inokedy. Naša manažérka kvality pre vás neustále kontroluje kvalitu služieb podľa interných štandardov a metodických postupov. Sme tu pre vás pri celom procese. Na osobnom stretnutí vám ukážeme izby a vybavenie budovy. Detailne vás oboznámime s poskytovanými službami a s personálom, ktorý sa bude o klienta starať. K vašim blízkym pristupujeme individuálne, robíme im sociálnu anamnézu, adaptačné a následne individuálne plány starostlivosti.
Kritické skúsenosti s domovom dôchodcov na Pažítkovej ulici v Bratislave
Najzraniteľnejších neohrozuje iba covid, ale aj nekompetentnosť tých, ktorí by sa o nich mali starať. Presvedčili sa o tom v jednom bratislavskom domove dôchodcov. „Na taký počet klientov je tam málo zamestnancov. Jeden klient sa môže dusiť v izbe a zamestnanec bude na druhom konci chodby zachraňovať iného. Nestíha sa. Zomrelo už tridsaťjeden klientov, ale ešte to nie je konečné číslo. Minimálne ďalších dvadsať je na tom veľmi zle s dýchaním.“ Týmito slovami sa anonymne posťažovala zúfalá zamestnankyňa Domova dôchodcov (DD) na Pažítkovej ulici v Bratislave. Ochorenie COVID-19 spôsobené koronavírusom prináša najväčšie zdravotné komplikácie práve ľuďom vo vyššom veku. Vo veľkých zariadeniach, ktoré obývajú seniori s ďalšími zdravotnými komplikáciami, sa dokáže rýchlo šíriť. Zamestnankyňa DD na Pažítkovej hovorí, že bolo viac-menej jasné, že v zariadení s kapacitou 126 ľudí, ktorí tvoria sebestační klienti aj klienti odkázaní na starostlivosť, sa koronavírus vyskytne. No podľa nej vedenie DD jednoznačne pochybilo. Už na jeseň odišlo veľa zamestnancov, údajne im nevyhovoval štýl vedenia zariadenia a komunikácia riaditeľky Renáty Knezović. Vraj sa k nim správala hrubo a ponižovala ich, až to niektorí psychicky nezvládli a radšej dali výpoveď. „Náhrada za nich nebola. Zariadenie to personálne nezvládalo. A buchlo to s covidom.“ V decembri sa v zariadení objavili štyria pozitívni klienti. V januári vyšli pozitívne testy na koronavírus dvadsiatim zamestnancom. „Nemal poriadne kto pracovať. Ochorenie sa začalo šíriť medzi klientov,“ pokračuje zamestnankyňa, ktorá si želá zostať v anonymite. „Zamestnanci pendlovali od pozitívnych klientov k negatívnym. Došlo k úmrtiam. Rodinám však zakázali hovoriť. My zamestnanci sme ohrozili svoje rodiny. Nakazili sa nám manželia, deti. Nie je to zábava.“ Riaditeľka vraj dávala ľudí testovať priamo v zariadení a nenahlasovala pozitivitu klientov a zamestnancov ministerstvu ohláškou o mimoriadnej situácii. „Ľudia zomierajú. My chodíme celý deň v overaloch a ku každému sa správame, ako keby bol pozitívny. Ani nevieme, kto je pozitívny a kto negatívny, lebo zoznam má iba riaditeľka a odmieta nám ho sprístupniť. Rodiny neboli informované o zdravotnom stave svojich blízkych. My zamestnanci sme mali pod hrozbou hodinových výpovedí zakázané podávať tieto informácie. Klienti žili v našom zariadení roky a oni ich takto skántrili... Teraz nám zomrel klient, ktorý tu býval osemnásť rokov.“
Zlyhanie komunikácie a personálneho manažmentu
„Prečo sa nikde nenapísalo, že v celom zariadení zúri covid? Že tam vďaka niečej chybe zomrelo 23 seniorov a ani sa len neunúvajú zavolať rodinným príslušníkom, v akom stave sa zariadenie nachádza. Nehovoriac o fakte, že ani len nedajú vedieť, ak prevezú vašu blízku osobu do nemocnice vo vážnom stave ohrozenia života (už v kóme) a keď sa tam snažíte v tomto čase dovolať, lebo ste svojho blízkeho nevideli vyše dvoch mesiacov, ani vám nezdvihnú telefón. Tu zjavne zlyhal ľudský faktor a doplatili na to nevinní.“ Takúto recenziu zariadeniu, v ktorom sú z pochopiteľných príčin návštevy zakázané, zanevala vo februári na internete príbuzná jedného z klientov. Iná sa sťažovala na stav svojej blízkej. Vraj bola po prevoze do nemocnice schudnutá a so zanedbanou hygienou. „Veľa ľudí potrebuje kyslík a kŕmiť, lebo sa dusia pre covid. Na taký počet klientov a takú vážnu situáciu je tu veľmi málo zamestnancov. Muselo by nás byť oveľa viac, aby sa to všetko zvládlo,“ potvrdila aj zamestnankyňa. Vraj do zariadenia už chodia vypomáhať medici, ale stále je to málo na to, ako je domov dôchodcov zamorený. Zamestnankyňa tvrdí, že zriaďovateľa, ktorým je bratislavská mestská časť Ružinov, na zlú situáciu upozorňovali. Dokonca už na jeseň, keď zamestnanci hromadne odchádzali údajne pre neakceptovateľné správanie riaditeľky, hovorili o tom, že zariadenie takto nebude môcť fungovať. Otvorene sa však vraj báli o pomeroch v zariadení hovoriť. Dôvodom údajne boli obavy zo zlých referencií od riaditeľky pre ďalšieho zamestnávateľa.
Intervencia a zmeny vo vedení
Veci sa pohli až 24. februára. Po intervencii v zariadení odišla zo svojej funkcie riaditeľka Renáta Knezović. Starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren konštatuje, že situáciu na Pažítkovej riešia už niekoľko mesiacov, ale zariadenie má právnu subjektivitu, takže nemohli rozhodovať o tom, kto zo zamestnancov zostane a kto by mal odísť. „Mestská časť ako zriaďovateľ dokonca nemá ani oprávnenie kontrolovať zdravotnú dokumentáciu klientov a preverovať, či boli dodržané všetky postupy,“ tvrdí. „Počas viacerých stretnutí sme však opakovane naliehali na to, aby vedenie zariadenia vyriešilo situáciu medzi zamestnancami tak, aby nezasahovala do starostlivosti o klientov. Od objavenia koronavírusu v domove dôchodcov sme okamžite požiadali o spoluprácu príslušné inštitúcie a už niekoľko týždňov v domove pôsobí intervenčný tím ministerstva zdravotníctva aj intervenčný tím ministerstva práce, ktoré odvádzajú obrovský kus roboty a za ich prácu im nedokážeme dostatočne poďakovať. Vďaka nim v domove pôsobí množstvo profesionálov, lekárov, medikov, ale aj externých opatrovateľov, na ktorých mestská časť vyčlenila dodatočné zdroje a ktorí v krízových chvíľach umožnili čiastočne nahradiť výpadky pozitívne testovaného personálu.“
Význam očkovania v zariadeniach pre seniorov
Zamestnankyňa domova dôchodcov, ktorá si želá zostať v anonymite, tiež konštatuje, že v zariadení sa posledné týždne striedali intervenčné tímy. „Ministerstvá, krízový tím, lekári... Všetci o tej situácii vedeli. A nič sa nezmenilo. To sa nedá zniesť.“ Po odchode riaditeľky poverila mestská časť vedením domova dôchodcov riaditeľku iného zariadenia v pôsobnosti mestskej časti, Ružinovského domova seniorov na Sklenárovej ulici, Máriu Mattovič Strakovú. „Je to jedno z najlepšie hodnotených zariadení tohto druhu na Slovensku,“ pokračuje Martin Chren. „Podľa aktuálnych informácií už krízová situácia v domove prekročila kulminačný bod a postupne sa začína zlepšovať.“ Dodáva, že na Pažítkovej očakávajú kontroly príslušnými inštitúciami vrátane napríklad inšpektorátu práce. „Naším cieľom naozaj nie je kryť vedenie domova, ak sa dopustilo chýb, ale zabrániť tomu, aby sa prípadné chyby, ak sa nejaké objavia, niekedy opakovali,“ tvrdí starosta. Zamestnankyňa zariadenia je však presvedčená, že mestská časť mala urobiť viac. „Za tie úmrtia niekto bude musieť byť zodpovedný.“ Podľa Martina Chrena aj táto situácia ukazuje, aké dôležité je očkovanie. „Väčšina klientov Ružinovského domova seniorov na Sklenárovej má za sebou už obe vakcíny a hoci sa po prvej ešte niektorí nakazili, priebeh ochorenia bol výrazne ľahší ako u klientov, ktorí zaočkovaní neboli.“ Aj Mária Mattovič Straková považuje za jediný kľúč k životu bez strachu z choroby očkovanie. „Od začiatku pandémie, teda už takmer rok, robíme všetko pre to, aby sme našich klientov ochránili. Vo svojom veku si pamätajú, aký bol život predtým, ako sa zaviedli mnohé iné očkovania, ktoré dnes považujeme za úplne samozrejmé a koľko životov to zachránilo. Práve preto si túto možnosť vážia.“
Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb však upozorňuje, že očkovanie v domovoch dôchodcov a zariadeniach sociálnych služieb postupuje príliš pomaly na to, v akej situácii sa Slovensko nachádza a aké obrovské riziko je to pre klientov aj zamestnancov zariadení. K 24. februáru požiadalo o očkovanie 630 zariadení, zaočkovaných bolo 263. Celkovo je prvou dávkou zaočkovaných 14 328 ľudí a druhou dávkou 388 ľudí. Po zmene očkovacej stratégie sa však v poradí na očkovaciu dávku pred seniorov dostali napríklad taxikári.