Diskusný príspevok predstavuje dôležitý nástroj rečníckeho štýlu, ktorý sa využíva pri výmene názorov a argumentácii v rámci diskusie. Účastník diskusie prostredníctvom neho vyjadruje svoje stanovisko, podložené argumentmi, odvolávkami na literatúru a odborné články, ako aj citáciami. Diskusný príspevok kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu, pričom využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu. V niektorých pasážach sa môžu uplatňovať aj úvahové prvky.
Charakteristika diskusného príspevku
Diskusný príspevok má subjektívno-objektívny charakter. Diskutujúci hovorí za seba, vyjadruje svoj názor, postoj a hodnotenie problému, pričom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Môže používať prvú osobu jednotného čísla ("ja si myslím", "podľa môjho názoru") alebo prvú osobu množného čísla, ak zastupuje určitú skupinu ľudí, ktorá ho poverila vystúpením. V takom prípade je nevyhnutné jasne uviesť, koho diskutujúci zastupuje, napríklad "my - učitelia", "my - dôchodcovia".
Pri prezentovaní svojho názoru je dôležité, aby bol podložený rozumnými argumentmi. Autor sa snaží presvedčiť poslucháčov o platnosti svojich tvrdení, a to prostredníctvom citácií, štúdia materiálov a argumentov opierajúcich sa o odbornú literatúru.
Jazyková stránka diskusného príspevku
Diskusný príspevok sa vyznačuje používaním spisovnej formy národného jazyka. Vo výkladovej časti sa uplatňuje objektívny prístup autora s využitím pojmovosti. Používa sa zložené súvetia, najmä príčinno-následkové alebo príčinno-dôsledkové vety, ako aj polovetné konštrukcie s príčastím alebo prechodníkom. V úvahovej časti je charakteristická pestrá modalita viet - oznamovacie, opytovacie, zvolacie a želacie.
Keďže ide o útvar rečníckeho štýlu, vety sú kratšie a jednoduchšie, aby ich poslucháči ľahšie zachytili.
Kompozícia diskusného príspevku
Diskusný príspevok má ustálenú kompozíciu, ktorá zahŕňa:
- Oslovenie: Dodržiava sa spoločenská hierarchia, hostia majú prednosť pred domácimi a ženy pred mužmi. Oslovenie sa môže v texte niekoľkokrát zopakovať, vždy oddelené čiarkami (napr. "…, milí poslucháči,…").
- Úvod: Môže nadväzovať na predchádzajúce príspevky alebo tému diskusie. Alternatívne môže mať podobu samostatného uceleného prejavu, ktorý reaguje na predchádzajúce príspevky (referát). Často absentuje v príspevkoch na vedeckých konferenciách, kde sú účastníci oboznámení s témou.
- Jadro: Obsahuje vyjadrenie vlastného názoru, postojov a argumentáciu.
- Výklad: Vysvetľuje sa vlastný názor, argumentuje, presviedča dôkazmi, odvoláva sa na literatúru, cituje a využívajú sa aktuálne poznatky o danej problematike. Dôležité je dodržiavať nadväznosť myšlienok a logické zdôvodňovanie a argumentovanie (bibliografia na primárny prameň, odvolávky v texte).
- Úvaha: Používajú sa subjektivizujúce slová (napr. "myslím si", "podľa mňa", "podľa mojej mienky", "môj názor je…"). Vyjadruje sa vlastné hodnotenie problému.
- Poďakovanie za slovo: Napríklad "Ďakujem Vám za pozornosť", "Ďakujem za slovo", "Ďakujem za možnosť vyjadriť sa k problému…". Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno.
Praktické príklady a využitie
Diskusný príspevok sa využíva v rôznych situáciách, ako napríklad:
- Školské prostredie: Žiaci a študenti sa prostredníctvom diskusných príspevkov učia formulovať svoje názory, argumentovať a reagovať na názory iných.
- Odborné konferencie a semináre: Odborníci prezentujú výsledky svojho výskumu a diskutujú o aktuálnych problémoch v danej oblasti.
- Verejné diskusie a debaty: Občania sa vyjadrujú k dôležitým spoločenským témam a snažia sa ovplyvniť verejnú mienku.
- Pracovné stretnutia a porady: Zamestnanci prezentujú svoje návrhy a riešenia, diskutujú o problémoch a hľadajú spoločné riešenia.
Príklady tém diskusných príspevkov
- Od septembra v školách po novom
- Rodičia a deti
- Dom bez kníh je ako telo bez duše
- Zachráňme lesy
- Umenie dokáže človeka zmeniť
- Základný zdravotnícky výcvik by mal byť povinný
- Zmeny v spoločnosti sú rýchlejšie než naša schopnosť adaptovať sa na ne
- Rodičia a deti - detské domovy a domovy dôchodcov
- Jeden deň bez zlozvyku/zlozvykov!
Ako písať efektívny diskusný príspevok
- Dôkladne sa pripravte: Preštudujte si danú problematiku a zhromaždite si relevantné argumenty a dôkazy.
- Jasne formulujte svoj názor: Uveďte svoje stanovisko hneď na začiatku príspevku.
- Podporte svoj názor argumentmi: Používajte logické argumenty, dôkazy, citácie a príklady.
- Reagujte na názory iných: Vyjadrite svoj súhlas alebo nesúhlas s predchádzajúcimi príspevkami a zdôvodnite svoje stanovisko.
- Používajte spisovný jazyk: Vyvarujte sa nespisovných a vulgárnych výrazov.
- Dodržiavajte zdvorilosť: Rešpektujte názory iných a neznevažujte ich.
- Udržujte nadväznosť myšlienok: Dbajte na logické usporiadanie textu a plynulý prechod medzi jednotlivými myšlienkami.
- Stručne a jasne formulujte svoje myšlienky: Vyhnite sa zbytočným detailom a komplikovaným vetám.
- Nezabudnite na záver a poďakovanie: Zhrňte hlavné myšlienky a poďakujte za pozornosť.
Téma: Knihy nemajú byť nábytkom, ktorý by ozdoboval dom
Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!
Všetci dospelí boli najprv deťmi, ale len máloktorý z nich si na to pamätá. Myslíte si, že autor ktorejkoľvek z kníh pri jej písaní uvažoval nad tým, ako pekne sa bude vynímať medzi soškou anjelika a zbierkou porcelánových sloníkov na polici u nejakej tety či azda susedy? Určite nekládol hlavný dôraz na to, akej farby či z akého papiera bude obal. Na druhej strane je ale samozrejmé, že pozornosť mu venovať treba.
Antoine de Saint - Exupéry sa vo svojom diele Malý princ snaží predostrieť nám, aké dôležité je otvoriť dospelému človeku oči. Dospelému človeku, ktorý nikdy nič nechápe, nič nevidí… „Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to už unavuje, keď im treba stále a stále čosi vysvetľovať.”
Áno, to je pravda. Treba im vysvetliť plno vecí a znova ich naučiť vnímať svet okolo inak. Práve to sa snaží naučiť Malý princ pilota strateného v púšti, vo svete dospelých.
Podľa môjho názoru kniha môže domácnosť skrášliť, avšak svojským spôsobom; len keď plní svoj účel - a to obohatiť človeka o nové skúsenosti, vedomosti, myšlienky a názory. Vtedy naozaj môže svojou prítomnosťou príjemne a pozitívne vplývať na domácich.
Myslím si, že sa stále nachádzajú medzi nami ľudia, ktorí berú knihu do rúk aj z iných dôvodov, než aby z nej oprášili prach. Vystavovať ich len preto, že vlastniť ich mnoho pôsobí tak „intelektuálne” vypovie o úrovni dotyčného „skladníka” skôr, než stihne otvoriť ústa. Veď kniha, z ktorej som mala pri čítaní radosť, mi zakaždým vyčarí úsmev na tvári a vyvolá vo mne príjemný pocit. Áno, kniha teda môže byť estetickým doplnkom, ale iba ak k nej máme citovú a myšlienkovú väzbu.
A ešte o jedno by som Vás chcela poprosiť - ak Vás nejaká kniha nezaujme, nie je dôvod použiť ju ako podložku pod rozkývanú skriňu.
Umenie dokáže človeka zmeniť
Vážené dámy, vážení páni! Srdečne Vás vítam na dnešnom stretnutí, ktoré sa bude niesť v téme ,,Umenie dokáže človeka zmeniť“. Hoci si umenie každý definuje podľa seba, niektorí si ešte stále predstavia nudné výstavy abstraktných obrazov. Zastávam však názor, že umenie je akékoľvek vyjadrenie pocitov alebo názorov inou cestou, ako tou, ktorá je založená len na nejakej základnej forme komunikácie bez prítomnosti subjektívneho podnetu či vplyvu.
Podľa mňa človek na to, aby dokázal byť ovplyvnený pôsobením umenia, by najskôr musel objaviť aspoň jednu z jeho foriem. Maliarstvo, sochárstvo, literatúra alebo aj bežná hudba či film, v nás vedia vyvolať emócie a priniesť iný pohľad na vec. Ten síce môže byť ako aj pozitívny, tak aj negatívny. Prostredníctvom umenia máme možnosť sa slobodne prejaviť. Mne osobne sa preto zdá oveľa viac prínosnejšie a efektívnejšie vyjadriť nejakú situáciu pomocou jednej z foriem umenia, než použiť nespočetne veľa slov, ktoré mnohokrát ani nevystihnú autorov pôvodný zámer.
Hoci to môže znieť jednoducho, pre množstvo ľudí je dnes ťažké sa nad niečím hlbšie zamýšľať. Podľa toho môjho je to práve dnešná moderná doba, čo v nás zabíja kreativitu a myslenie, ktoré by sa dosť pravdepodobne líšilo od toho podsunutého alebo vnúteného spoločnosťou. Avšak čím ďalej, tým viac sa stretávam s ľuďmi, ktorí umenie vyhľadávajú práve na základe akéhosi úniku pred realitou.
Prečo je to tak? Ďalším dôvodom môže byť fakt, že veľa ľudí, vrátane mňa, umenie robí šťastnými, ako niekoho napríklad šport či učenie. Keď sa venujeme nejakej veci s radosťou, otvára sa nám iná sféra myslenia a dokážeme sa pozerať na veci z inej perspektívy. Určite aj niekto z vás prítomných si niekedy rád oddýchne pri počúvaní hudby či kreslení. Ja osobne si bez umenia život viem predstaviť len ťažko, pretože som presvedčená, že práve ono v nás buduje ľudskosť.
Som presvedčený, že niet krajšieho zmyslu literatúry, ako dať impulz či potravu ľudskej duši.
Vážení prítomní! Dovoľte, aby som sa zapojil do našej diskusie. K tejto vysokej a krásnej téme sme si vypočuli už mnoho príspevkov, napriek tomu sa aj ja chcem s vami podeliť o môj názor na literatúru.
Myslím si, že literatúra a jej diela sú dnešnou „potravou“ ľudí. Pravdaže, každý človek musí najskôr uspokojiť svoje základné potreby - hlad, smäd, túžbu po partnerovi... Ale to robil človek už v praveku. Dnes, vo vysoko inteligenčne vyvinutej spoločnosti, sa musí človek „kŕmiť“ i niečím iným. Niečím, čo ho naplní po duchovnej, vnútornej stránke. Veď, aký by to bol človek, ktorý by len jedol, pracoval a spal? To by nebol človek, to by bol stroj. Ale my ľudia sme predsa dávno za tým. Nie sme stroje, ale inteligentné ľudské bytosti, schopné chápať, myslieť, uvažovať, zamýšľať sa, mať radi a proste žiť. Žiť plnohodnotný život.
A práve preto človek stvoril literatúru a tvorí literárne diela. Aby vniesol do vnútra tým druhým to bohaté. To bohaté, podľa čoho by mali žiť. To bohaté, podľa čoho by sa mali správať. To...
Na svete existuje azda nespočítateľné množstvo kníh. Nie je v ľudských silách prečítať všetky. Ale existujú knihy, ktoré treba pochopiť a precítiť - preto, aby človek prestal byť strojom a bol človekom. Pretože tieto diela prinášajú to pravé, to bohaté.
Ja si myslím na rozdiel od môjho predrečníka, že jednou z týchto kníh je i kniha Antona Rákaya Tabu. Pod týmto záhadným a veľavravným názvom sa skrýva jedno veľké hodnotenie ľudského života a správania sa. Autor poukazuje na nesprávny hodnotový rebríček niektorých postáv.
Rád by som spolužiakom zdôraznil, že knihu treba prečítať a precítiť. To je veľmi dôležité. Kto v spomínanom diele vidí iba problém pravdy o diagnóze v medicíne, ten túto knihu nepochopil. Autor v nej zdôrazňuje dôležitosť poznania pravdy pre celý ľudský život - nielen v oblasti medicíny, ale skutočne všade - od kolísky až po hrob.
Pravda je jedna z najpodstatnejších vecí a hodnôt pre človeka. Neveríte? Len sa poobzerajte okolo seba. Sme mladí ľudia. Aké problémy nás „kvária“? Škola, peniaze a podobné veci sú predmetom života človeka - stroja. Ale rodičia, kamaráti, priatelia, to je život pre človeka s dušou, s vnútrom, s chápaním, s dôverou.
Určite dobre viete, že všetky ukončené dobré vzťahy s okolitými ľuďmi stroskotali, vážení prítomní, na probléme pravdy. Je to skutočne tak. Kto by dokázal dôverovať niekomu, kto ho už raz podviedol a oklamal? Nikto, veď on by to mohol spraviť ešte raz...
Ale v dnešnom svete, kde sa hromadia ľudia - stroje, sa pravda vytráca. Pretože stojí v ceste bohatstvu, sláve, peniazom: „Pravda sa pomaly stáva tabu. Čímsi nevysloviteľným a nepomenovateľným. Prestalo byť normálnym hovoriť si pravdu a stalo sa celkom normálnym permanentne klamať. Aj tých druhých, aj seba samého.“
Najhoršie na tom je, že každý človek raz príde na to, že keď oklamal druhých, oklamal aj seba. Ale potom je na nápravu už neskoro. A práve pred týmito zlými skúsenosťami vás varujú a vystríhajú knihy - zdroj pravého ľudského bohatstva.
Dovoľte mi, aby som dôležitosť literatúry dokázal ešte i pomocou iného pre mňa krásneho, hlbokého a veľkého diela Johna Steinbecka O myšiach a ľuďoch. Kniha hovorí o živote dvoch chlapcov v Severnej Amerike, zachytáva ich putovanie po rančoch, ich sny a problémy. Jeden z chlapcov je slabo duševne vyvinutý a ten druhý, hoci mu nie je ani rodina, sa oňho stará! Lennie má veľký sen - mať vlastnú záhradu s domčekom, s ďatelinkou a zajačikmi. Autor zdôrazňuje, že každý človek, ľudská bytosť, by mal mať svoj sen - cieľ, pre ktorý by žil. Tým sa stane jeho život plnohodnotným. Veď aký je to život bez cieľa? Iba prežívanie zo dňa na deň, taký mĺkvy, nehodnotný biologický proces a nič viac, čo by súviselo s človekom - ľudskou bytosťou.
Ďalším veľkým odkazom je nepoškvrnenosť Lennieho hodnotového rebríčka. Nie je ovplyvnený žiadnou túžbou po bohatstve, peniazoch, majetku a sláve. Má len ten jeden nádherný sen.
Čisté a krásne uvažovanie precítime, keď sa začne rozprávať s černochom, s ktorým nik z bielych neprehovoril už tridsať rokov. Nevidí v tom žiadne predsudky ako vtedajší ľudia - stroje, berie ho ako normálneho človeka, priateľa.
Aj my by sme sa mali vzdať podľa jeho vzoru všetkých predsudkov vytvorených dnešnou spoločnosťou a správať sa tak, ako to cítime, otvorene a bez zábran. Určite by to bol krajší a lepší život. Za najdôležitejšie miesto v knihe pokladám výrok Lennieho:„Ale s nami je to iné. A prečo? Pretože... pretože ja mám teba - a o mňa sa staráš ty, a ty máš mňa - a o teba sa starám ja.
K tomuto krásnemu citátu niet, čo dodať... Hádam len zdôrazniť, že práve „mať rád“ by malo byť na prvých miestach hodnotového rebríčka každého človeka. Veď láska je to najkrajšie, čo môže človek počas svojho života dostať a dať. Nie nejaké peniaze, domy a iné nepotrebné veci, ale láska, to najväčšie, vďaka čomu človek žije už niekoľko tisíc rokov. Lásku, ktorá človeka napĺňa a robí ho človekom -ľudskou bytosťou. A ešte raz lásku - tú prekrásnu schopnosť a možnosť sa o niekoho starať a mať rád.
Vážení prítomní, snažil som sa vám ukázať, že najväčšia a najkrajšia úloha literatúry je dávať človeku bohatstvo. To pravé, veľké, duševné bohatstvo. Napĺňať ho hodnotami, ktoré majú vyšší zmysel ako domy, autá, peniaze... Práve literatúra usmerňuje človeka v jeho duchovnom vývoji. Pomáha mu správne si usporiadať hodnotový rebríček, vytvoriť si sen, pre ktorý sa dá žiť celý život. Človek potom pomocou bohatstva dokáže ľahko prekonávať všetky prekážky v živote a môže si povedať, že je šťastný. Že je šťastný a vie, prečo žije.
Preto ďakujem literatúre za všetko, čo mi dala.
