Sluchové postihnutie predstavuje poruchu sluchu, ktorá ovplyvňuje vývin jedinca v závislosti od stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia, kedy k postihnutiu došlo. Toto postihnutie sa premieta do nedostatkov v počutí reči, pričom existujú dva krajné prípady: nedoslýchavosť, kde jedinec vníma reč prevažne sluchom, a úplná hluchota, kde jedinec nepočuje vôbec. Hluchý jedinec alebo jedinec s ťažkou nedoslýchavosťou vníma reč primárne zrakom a hmatom.
Väčšina sluchovo postihnutých jedincov má zvyšky sluchu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) rozdelila stupne sluchových postihnutí na pracovné účely nasledovne:
- Úplná strata sluchu
- Veľmi ťažké sluchové postihnutie (91 dB a viac)
- Ťažké sluchové postihnutie (71-91 dB)
- Stredne ťažké sluchové postihnutie (56-71 dB)
- Stredné sluchové postihnutie (41-55 dB)
- Ľahké sluchové postihnutie (26-40 dB)
Stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti postihnutia. Dôležitá je aj funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu. Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má často narušené sociálne vzťahy, zatiaľ čo miernejšie postihnutie takéto narušenie nespôsobuje.
Sluchovo postihnutí jedinci vyžadujú komplexnú starostlivosť, ktorá zahŕňa lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú podporu. V súčasnosti sa sluchovo postihnuté deti vzdelávajú v materských, základných školách a učilištiach bežného typu, alebo v špecializovaných školách pre nedoslýchavých a nepočujúcich.
Komplexná starostlivosť a špeciálna výchova by mali byť poskytnuté sluchovo postihnutým hneď po zistení postihnutia, pretože raná výchova (od narodenia do troch rokov) je kľúčová pre rozvoj komunikačných zručností. Cieľom pedagogiky sluchovo postihnutých je sociálna integrácia.
Pedagogika sluchovo postihnutých je samostatným vedným odborom, ktorý sa člení na pedagogiku nepočujúcich a pedagogiku nedoslýchavých. Prax sa zameriava na rozvoj komunikačných schopností, reči vo všetkých jej formách (orálnej, písanej), sluchovej pozornosti od útleho veku, ako aj psychických schopností a celkovej osobnosti sluchovo postihnutých osôb.
Pedagogika sluchovo postihnutých úzko súvisí s mnohými vednými disciplínami, vrátane všeobecnej pedagogiky, fonetiky, rôznych druhov špeciálnej pedagogiky (logopédia, psychopédia, pedagogika telesne, zrakovo postihnutých, ťažkovychovávateľných, psychosociálne narušených a liečebná pedagogika), pedagogickej audiológie, neurológie, pediatrie, foniatrie, elektroakustiky, patopsychológie a sociológie.
Národný program rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím
Ministerstvo zdravotníctva SR by sa malo viac zamerať na prevenciu zdravotného postihnutia, genetické poradenstvo pre rizikové skupiny a zvyšovanie informovanosti v tejto oblasti. Špecifické poradenstvo v oblasti genetiky by malo byť pre občanov so zdravotným postihnutím bezplatné.
Kľúčovým prvkom je špecifický screening, teda vyhľadávanie a evidencia detí so zdravotným postihnutím už v dojčenskom veku. Požaduje sa povinné vykonávanie screeningu v 6. mesiaci a 1. roku života všetkých dojčiat na poruchy intelektu, zraku, sluchu a pervazívne vývinové poruchy, s dôrazom na informovanie rodičov o tejto možnosti. Včasné zistenie zdravotnej poruchy je rozhodujúcim faktorom pre komplexnú liečebnú starostlivosť a následnú rehabilitáciu.
Je potrebné venovať zvýšenú pozornosť zaškoľovaniu a preškoľovaniu zdravotníckeho personálu, aby boli schopní poskytovať rodičom vhodné rady a uľahčovať im rozhodovanie v prospech ich postihnutých detí. Toto školenie by malo byť nepretržité a založené na najnovších poznatkoch.
Psychologická práca s pacientmi (deťmi aj dospelými), ich rodičmi a rodinnými príslušníkmi je mimoriadne dôležitá. Hoci sa liečebná rehabilitácia všeobecne zabezpečuje, na psychické dopady, najmä u dospelých, sa často zabúda.
Po potvrdení diagnózy zdravotného postihnutia by mala byť samozrejmosťou okamžitá špecifická liečebná a komplexná rehabilitačná starostlivosť, vrátane starostlivosti o rodinu s členom so zdravotným postihnutím. U detí je nevyhnutná spolupráca s pedagogicko-psychologickými a špeciálno-pedagogickými poradňami. Táto previazanosť medzi rezortmi zdravotníctva a školstva zatiaľ chýba, čo vedie k zlyhávaniu prepojenia lekára prvého kontaktu so špeciálno-pedagogickými poradenstvami. Chýba rehabilitácia v oblasti psychiky, predovšetkým potreba vyrovnať sa so svojím postihnutím, čo je obzvlášť dôležité u osôb, ktoré zdravie náhle alebo postupne stratili.
Zabezpečenie liekov a kompenzačných pomôcok
Z hľadiska liečebnej starostlivosti je významné aj zabezpečenie potrebných liekov a zdravotníckych kompenzačných pomôcok. Podľa súčasnej legislatívy si pacienti musia sami hradiť väčšinu vitamínov v neinjekčnej forme. Je potrebné hľadať možnosti, aby vitamíny nevyhnutné pre udržanie lepšieho fyzického stavu boli v indikovaných prípadoch pre občanov so zdravotným postihnutím poskytované bezplatne aj v neinjekčnej forme. Taktiež je potrebné zjednodušiť predpisovanie kompenzačných pomôcok a dlhodobo užívaných, osobitne schvaľovaných liekov.
Je potrebné riešiť problémy spojené s indikovaním kúpeľnej liečby, predovšetkým u osôb s ťažkým telesným postihnutím, stomikov a osôb s mentálnym postihnutím. V prípade nároku na sprievodcu alebo osobného asistenta by malo byť umožnené absolvovať kúpeľnú liečbu v kúpeľných zariadeniach s ním. V opačnom prípade je nevyhnutné riešiť potrebu tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich osôb v zdravotníckych, rehabilitačných a kúpeľných zariadeniach, napríklad výučbou zdravotníckeho personálu v používaní posunkovej reči.
Zaraďovanie kompenzačných a rehabilitačných pomôcok do prílohy nariadenia vlády sa posudzuje v pracovných skupinách kategorizačnej komisie, kde zástupcovia občanov so zdravotným postihnutím nemajú možnosť sa vyjadriť, čo často vedie k súvisiacim problémom. V kategorizačnej komisii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre lieky je nevyhnutné zastúpenie užívateľov, teda zástupcu občanov so zdravotným postihnutím.
Komplexná rehabilitácia a sociálna integrácia
Komplexná rehabilitácia ešte nie je na Slovensku zaužívaným pojmom, ale jednotlivé druhy rehabilitácií (zdravotná, pracovná, sociálna) sú zabezpečované v pôsobnosti rôznych rezortov, aj keď nie vždy na požadovanej úrovni. Sociálnu rehabilitáciu zabezpečujú prevažne občianske združenia občanov so zdravotným postihnutím s dotáciou štátu prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Medzi základné úlohy patrí vybudovanie chýbajúceho komplexného systému rehabilitácie občanov so zdravotným postihnutím. Tento systém sa musí týkať všetkých vekových kategórií a musí byť účinný ihneď po zistení zdravotného postihnutia. Musí sa dotýkať nielen samotnej osoby so zdravotným postihnutím, ale v celom svojom komplexnom charaktere aj rodiny, v ktorej táto osoba žije.
Vzhľadom na to, že v súčasnosti túto činnosť v zastúpení štátu vykonávajú dobrovoľné organizácie občanov so zdravotným postihnutím, je potrebné vytvoriť im primerané legislatívne, finančné a materiálne podmienky.
Poskytovanie služieb a ubytovania pre nepočujúcich a nedoslýchavých študentov v bežnom prostredí
Pedagogika telesne postihnutých využíva poznatky viacerých medicínskych odborov, najmä pediatrie, ortopédie, neurológie, interných odborov a fyziatrie. Opiera sa tiež o poznatky psychologických odborov, ako je patopsychológia a klinická psychológia, a zo sociologických odborov o sociálnu patológiu.
V súčasnom školstve sa rozlišuje päť hlavných skupín zrakových postihnutí: nevidiaci, čiastočne vidiaci (so zvyškami zraku), slabozrakí, binokulárne postihnutí a zrakovo postihnutí s kombinovaným postihnutím. Táto diferenciácia si vyžaduje diferencovaný prístup v celkovej starostlivosti, výchove, vzdelávaní a profesijnej príprave, aby sa umožnil ich rozvoj, zapojenie do spoločnosti a budúce pracovné začlenenie.
Slabozrakosť predstavuje výrazné zníženie zrakových možností, ktoré sa prejavuje v procesoch vnímania, ako je znížená rýchlosť a presnosť, zmenšené zorné pole, nejasnosti predstáv, komplikovaná orientácia a únava zraku.
Slepota je porucha oboch očí, pri ktorej nevznikajú zrakové vnemy. Do skupiny slepých sa zaraďujú aj osoby schopné rozlišovať len svetlo a tiene (svetlocitlivosť) alebo prakticky slepí jedinci. Medzi nevidiacich sa zaraďujú osoby, ktoré nemôžu používať zrak ako vedúci analyzátor pri priestorovej orientácii, učení a práci.
Hraničné prípady medzi slepotou a slabozrakosťou predstavujú zvyšky zraku (čiastočné videnie).
V populácii narastá počet osôb s kombináciou niekoľkých postihnutí. Z kombinovaných zrakových postihnutí si najväčšiu pozornosť vyžaduje kombinácia so sluchovým postihnutím, hoci nie je štatisticky najpočetnejšia. Najpočetnejšia je kombinácia rôznych vnútorných chorôb so zrakovým postihnutím, najmä v staršom veku, a tiež kombinácia s mentálnym postihnutím. Pri kombinovaných postihnutiach je nevyhnutný diferencovaný a individuálny prístup.
tags: #sluchovo #postihnuti #na #slovensku