V utorok absolvovalo písomnú formu internej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry vyše 38 500 žiakov. Témy slohových prác vyžrebovali a vyhlásili prostredníctvom živého vysielania v STVR - v Rádiu Slovensko. Na maturitnú skúšku je prihlásených vyše 42-tisíc žiakov.
Maturanti si mali možnosť vybrať zo štyroch zadaní. Prvou možnosťou na napísanie slohu bola pre študentov téma Človek, ktorý ma urobil lepším/lepšou. Žiaci mali vytvoriť charakteristiku osoby. Druhou témou bola Sú postavy v počítačových hrách porovnateľné s literárnymi postavami?, kde mali vytvoriť diskusný príspevok. Maturanti si mohli vybrať aj rozprávanie na tému Už viem, čo je to charita. Poslednou možnosťou bola úvaha na tému „Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, šťastie je s druhými žiť - rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými.“ Ľudovít Štúr.
Z predmetu maďarský jazyk a literatúra v utorok písomne maturovalo vyše 1600 žiakov zo stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Aj títo žiaci mali na výber zo štyroch ponúk. Témy sú zároveň zverejnené na webe ministerstva školstva, Centra vedecko-technických informácií SR a Národného inštitútu vzdelávania a mládeže.
Štúrovci a ich odkaz
Téma od Ľudovíta Štúra pre maturitnú úvahu pripomína jeho hlboké sociálne a filozofické úvahy. Ak chceme pochopiť veľkosť diela štúrovcov, musíme spoznať obdobie, v ktorom žili a tvorili. Bolo to obdobie, ktoré Fándly nazval "smrtným spánkom" a Bajza "hnilobou predkov". V tom čase sa za maďarizáciu škôl a teda aj za uhorskú ideológiu stavali aj slovanskí zemania a cirkevní vzdelanci. Slovenská inteligencia sa dostáva do maďarskej opozície len postupne, a to len s požiadavkami jazykovými. Sociálne práva pre Slovákov žiadali až štúrovci, ktorých pri tom brzdila už spomenutá vlna maďarizácie.
Hurban na sneme v Záhrebe povedal: „Opustený je národ slovenský od svojej šľachty, opustený od meštianstva, opustený z väčšej čiastky od kňažstva svojho…“ Hodža v Slavomierskom dodáva: „Kňažstvo, učiteľstvo, šľachta, meštianstvo a všetko, čo len kus hlavy nad vrstvu pospolitosti ľudovej zdvihlo, všetko je od národa svojho a nášho slovenského, všetko je proti nemu.“
Štúrovci ako tvorcovia "orchestra"
Štúrovci ukuli Slovákom spoločný program kultúrny a sociálny a ukázali im svetlo nádeje. Ich najdôležitejším cieľom bolo toto svetlo zhmatateľniť, ich cieľom boli činy. Schopnosť vyjadrovať sa je základnou črtou osobnosti a tvorba by mala odrážať vnútorný svet študenta skĺbený s postojom k realite. Štúrovci, ako prví, pochopili, čo chýba slovenskému národu a vytvorili orchester, v ktorom to, čo nepovedal jeden, povedal druhý. Ich cieľom bolo zhmatateľniť svetlo nádeje pre Slovákov.
V Uhorsku nebola silná buržoázia, na čele revolučného hnutia bola stredná šľachta a zemianstvo. Revolúcia bola namierená proti Viedni, za samostatnosť Uhorska, preto mala národno-oslobodzovací charakter. Na čele hnutia za samostatnosť Uhorska stál Lajos Kossuth. Pod jeho vplyvom narastá maďarský nacionalizmus, čo vyvolalo odpor u ostatných národov v Uhorsku, ktorí hľadali oporu u vlády vo Viedni. Slovenské národné hnutie sa opieralo o vidiecku inteligenciu a slabé meštianstvo. Na čele tohto hnutia boli Štúrovci.
Spoločnosť česko-slovanská a uzákonenie spisovného jazyka
V roku 1828 vznikla v Bratislave Spoločnosť česko-slovanská (na bratislavskom lýceu). Zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka. Zo začiatku mala vzdelávací charakter, no po príchode Ľudovíta Štúra sa do popredia dostali národné otázky. Pamätná ostala vychádzka na Devín 24. apríla 1836. Ľudovít Štúr prednášal na bratislavskom lýceu a Janko Matuška na protest jeho odchodu z katedry napísal báseň Nad Tatrou sa blýska. V roku 1843 došlo k uzákoneniu spisovného jazyka. Reformu schválil Ján Hollý. Za základ prijali stredoslovenské nárečie. Na jar Janko Kráľ napísal v slovenčine Dumu bratislavskú. Prvou knihou v štúrovskej slovenčine bol 2. ročník almanachu Nitra (1844). Tatrín bol celonárodný spolok. Proti uzákoneniu spisovného jazyka vystúpil Ján Kollár v zborníku Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846).
Ľudovít Štúr: jazykovedec, novinár, politik, básnik, filozof
Ľudovít Štúr (Velislav) sa narodil v roku 1815 v Zay Uhrovci. Jeho otec, učiteľ, mu poskytol základné vzdelanie. Študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, potom na bratislavskom lýceu. Na lýceu vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Študoval v Nemecku v Halle, kde sa jeho vlastenecké cítenie upevnilo a po návrate vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov, preto ho v roku 1843 odvolali z katedry. Bol jazykovedec, novinár, politik, básnik a filozof a vedúca osobnosť Slovenského národného obrodenia.
Štúr ako jazykovedec
V roku 1843 uzákonil spisovný jazyk, ktorý zjednotil Slovákov. V spise Nárečja slovenskou alebo potreba písaňja v tomto nárečí dokazuje, že iba taký národ je samostatný, ktorý má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť. Jeho dielo Náuka reči slovenskej sa zaoberá hláskoslovím, morfológiou, syntaxou, pravopisom a fonetikou. V diele Hlas proti hlasom vystúpil proti Kollárovi.
Štúr ako novinár
V roku 1845 založil prvé politické noviny Slovenské národňje novini, v ktorých riešil politické a hospodárske problémy. Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, vybudovanie a zveľadenie priemyslu a obchodu.
Štúr ako politik
Bol poslanec za Zvolen v Uhorskom sneme a žiadal to, čo v Slovenských národných novinách. V máji 1848 sa Štúr, Hurban a Hodža zišli v Liptovskom Mikuláši a sformovali Žiadosti slovenského národa, ktoré požadovali požívanie slovenčiny v školách a úradoch a autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. Uhorská vláda ich neakceptovala a vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač, preto utiekli do Čiech. Štúr v Prahe na zjazde Slovanov hovoril o Žiadostiach. V septembri SNR vo Viedni, pod predsedníctvom Hurbana, zorganizovala povstanie proti uhorskej vláde. Verili, že Viedeň splní ich požiadavky, ale po potlačení revolúcie sa štúrovci dostali pod policajný dozor a boli zrušené demokratické slobody spred revolúcie.
Ľudovít Štúr (1815 – 1856) – míľniky života
Štúr ako básnik
Začal písať po česky, prvá zbierka Dumky večerní obsahuje pesimistické básne, v ktorých Štúr smúti nad osudom ľudu a žiali i nad sebou. Vytvoril osobnú a reflexívnu lyriku. Báseň Rozžehnání je lúčenie sa s milou, lebo chce svoj život venovať vlasti. V ďalšej básni zdôrazňuje boj za slobodu pre budúce pokolenia. Zbierka Spevy a piesne obsahuje elegické básne, inšpirované rodným krajom, poznačené stratou jeho blízkych a stratou ideálov.
Štúr ako filozof
V diele Slovanstvo a svet budúcnosti sa domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko. Svoje názory na literatúru vyjadril v diele O národních písních a pověstech plemen slovanských, kde bol presvedčený, že v budúcnosti Slovania vyniknú svojou poéziou.
Andrej Sládkovič: Život a dielo
Andrej Sládkovič, občianskym menom Andrej Braxatoris, sa narodil 30. marca 1820 v Krupine ako ôsme dieťa krupinského učiteľa a literáta. Nižšie školy vychodil v rodisku, potom študoval na piaristickom gymnáziu v Krupine a od roku 1832 na lýceu v Banskej Štiavnici. Roku 1838 pre nedostatok finančných prostriedkov štúdiá prerušil a prijal miesto pomocného učiteľa v Ladzanoch. Po roku sa vrátil na Banskoštiavnické lýceum, dával súkromné hodiny v meštianskych rodinách, zapájal sa do práce v študentskom Ústave reči a literatúry. Od septembra 1840 pokračoval v štúdiách na lýceu v Bratislave. V rokoch 1842-1843 bol vychovávateľom v Hodruši. V septembri 1843 odišiel študovať na univerzitu do Halle. Po návrate do vlasti (1844) sa stal vychovávateľom v Rybároch. Roku 1847, 9. júna nastúpil na miesto evanjelického farára v Hrochoti. Počas tohto pôsobenia sa oženil a narodili sa mu dve dcéry a traja synovia, z ktorých ale posledný syn rok po narodení zomrel. V revolučných udalostiach r. 1849 bol zaistený a vyšetrovaný. Od 12. mája 1856 pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom. Koncom roku 1868 vážne ochorel na vodnatieľku, z ktorej sa už nevyliečil, no tvoril až do posledných chvíľ.
Fenomén dnešnej doby: Diskusný príspevok v kontexte štúrovskej úvahy
Diskusný príspevok na tému "Sú postavy v počítačových hrách porovnateľné s literárnymi postavami?" sa môže spájať s filozofickými úvahami Ľudovíta Štúra o spoločnosti a kultúre. Štúrovci sa snažili o pozdvihnutie národa a rozvoj kultúry, čo je relevantné aj pri úvahách o súčasných fenoménoch.
Milí čitatelia, všetci sme mali možnosť stretnúť sa s nejakým fenoménom dnešnej doby. Napríklad malé deti, nosiace tričká a nohavice aspoň trikrát väčšie než potrebujú a nahlas počúvajúce niektorý z moderných žánrov hudby. Alebo mladé dievčatá, čítajúce bulvár a hltajúce každú hlúpu klebetu. Ľudí to netrápi dovtedy, kým tieto javy nezačnú pozorovať u svojich ratolesti. Pri pohľade na mládež sa mi v mysli vynára niekoľko otázok: Je kultúra tínedžerov naozaj dekadentná? Čo to spôsobuje? Je to nákazlivé?
Medzi životom dnes a v bývalom režime je diametrálny rozdiel. Naši rodičia a starí rodičia spomínajú na kultúrny život vo svojej mladosti väčšinou dobre. Naopak, pri nazeraní na životný štýl mládeže môžeme pozorovať odlišné názory. Len nad tým krútia hlavou. Niekto by mohol argumentovať, že starí ľudia sú staromódni, ale to je pravda iba sčasti. Rozdiel je vlastne v tom, že v minulosti sa umenie bralo vážnejšie ako dnes. Moderný svet je vekom komercie. Všade nás otravujú reklamy a lepšie to už nebude.
Vezmime do úvahy najmasovejšie umenie film. Mládež strávi veľa času pred televíziou alebo v kine? Ak je najmasovejšie umenie na úpadku, musí to mať veľký vplyv na vkus najľahšie ovplyvniteľnej sorty tínedžerov. Stačí si na internete vyhľadať rôzne prieskumy a neraz sa pozastavíme nad nejakou perlou, vypustenou z úst mladého školáka. Napríklad: typická mládež považuje každý čiernobiely film za starý alebo staromódny. Hollywood si za storočie vybudoval silnú hegemóniu. Jeho filmy, akokoľvek kvalitné, sú žiadané a distribuované do celého sveta. Preto sa do slovenských kín nedostanú poriadne filmy. Distribútori uprednostnia radšej americkú produkciu pred domácou. Slovenské filmy sa nemôžu dostatočne presadiť, v kinách sa totiž premietajú Piráti z Karibiku a im podobná pásová hollywoodska produkcia. Nedostanú sa sem napríklad filmy z Ázie. Ktorý tínedžer by sa pozeral na romantiku podľa aziatov. Všetci si pýtajú iba kung-fu a trikmi nabité veľkofilmy. Keďže ide väčšinou o primitívne a myšlienkovo prázdne produkcie, sú ľahko pochopiteľné a široko dostupné. Komercia a honba za čo najväčším ziskom núti producentov či vydavateľov tlačiť na tvorcov, aby ich diela neboli veľmi náročné. Dnešné filmy si nepýtajú sústredeného diváka, hudba nevyžaduje pozorného poslucháča, nad knihami netreba dlho rozmýšľať. Pre porovnanie, jedna skladba z klasiky má viac motívov a bohatšiu štruktúru ako celý album dnešnej populárnej hudby dokopy. Bohužiaľ, na klasickú hudbu sa zabúda.