Didaktické pomôcky v materskej škole: Komplexný pohľad na ich význam a využitie

Deti v predškolskom veku sa učia najlepšie cez hru. To je aj dôvod, prečo didaktické pomôcky, ktoré podporujú hru a experimentovanie, majú tak dôležitú úlohu v ich vzdelávaní. Pomôcky, ako puzzle, stavebnice, rôzne interaktívne nástroje alebo kreatívne materiály, umožňujú deťom objavovať a učiť sa v prostredí, ktoré je nielen edukatívne, ale aj zábavné. Didaktická pomôcka je komplexný nástroj pre pedagogické diagnostikovanie v materskej škole so zámerom zistenia vývinových a individuálnych charakteristík dieťaťa.

Význam didaktických pomôcok pre rozvoj detí

Didaktické pomôcky majú nezastupiteľné miesto v predškolskom vzdelávaní. Pomáhajú deťom v materských školách rozvíjať kľúčové zručnosti hravou a efektívnou formou. Tieto pomôcky nie sú len nástrojom učenia, ale aj spôsobom, ako deťom priniesť radosť z objavovania nových vecí. Začatie výuky je pre malé deti veľmi dôležité.

Vďaka vhodne zvoleným vzdelávacím pomôckam pre malé deti môže byť učenie v materskej škole a v mladších ročníkoch základnej školy príjemné a založené na zábave a aktivitách, ktoré deti majú radi. Často by chceli všetko veľmi rýchlo spoznať, alebo naopak, nechcú vôbec pracovať. Edukačné pomôcky pre škôlky zabezpečujú, že učenie sa stane pre najmenších fascinujúcim dobrodružstvom.

Rozvoj jemnej motoriky

Pomôcky, ktoré rozvíjajú jemnú motoriku, ako sú rôzne skladačky, perá, farby či modelovacie hmoty, pomáhajú deťom získať kontrolu nad pohybmi rúk, čo je nevyhnutné pre ich neskorší úspech v písaní alebo iných aktivít vyžadujúcich precíznosť. Šikovnosť ruky sa dá perfektne natrénovať tak, že si ju pripravíte na postavenie s použitím drevených dosiek. Následne špeciálnou ceruzkou po trase vyznačenej čiarami.

Rozvoj kognitívnych a jazykových zručností

Produkty ako počítacie kocky, kartičky s písmenami alebo číslicami umožňujú deťom postupne budovať základné matematické a jazykové zručnosti. Naučiť sa čítať je viacstupňová práca učiteľa so žiakom, ktorú je možné uľahčiť napríklad použitím magnetickej abecedy alebo hlavolamov z písmen. Tajomstvá gramatiky sa dajú objaviť prostredníctvom zaujímavých skupinových hier a aktivít. Problematický pravopis bude lepšie zvládnutý, ak budeme súťažiť s rovesníkmi v spoločenských hrách.

Čím viac podnetov poskytneme žiakom, tým úspešnejšie môžeme napredovať v písaní, čítaní alebo upevňovaní pravopisu a gramatiky. Okrem toho, aby sa mladí ľudia zoznámili s čítaným obsahom, je možné predvádzať scény na základe ich obsahu a používať bábky alebo vhodné kostýmy.

Typy didaktických pomôcok

Ponúkame široký sortiment produktov, ktoré sa vyznačujú vysokou edukačnou hodnotou a zameriavajú sa na podporu rôznych oblastí rozvoja detí. V našej predajni nájdete široký sortiment vzdelávacích pomôcok pre materské školy.

Prehľad bežných didaktických pomôcok

• Stavebnice: Stavebnice sú vynikajúcim nástrojom na rozvoj kreativity, jemnej motoriky a priestorového vnímania. Deti sa učia, ako skladať a spájať rôzne dieliky, čím podporujú svoje logické a analytické schopnosti.
• Puzzle a skladačky: Puzzle sú skvelým nástrojom na rozvoj koncentrácie a schopnosti riešiť problémy.
• Interaktívne tabule a hry: Tieto didaktické pomôcky sú navrhnuté tak, aby deti interagovali s rôznymi obrazmi, zvukmi a prvkami, čím sa podporuje ich zmyslový a kognitívny vývoj.
• Kreatívne sady: V ponuke sú aj rôzne kreatívne sady na maľovanie, modelovanie alebo tvorbu vlastných projektov.
• Matematické a jazykové pomôcky: Produkty ako počítacie kocky, kartičky s písmenami alebo číslicami umožňujú deťom postupne budovať základné matematické a jazykové zručnosti.
• Montessori pomôcky: Špeciálne navrhnuté pomôcky pre rozvoj samostatnosti a zmyslového vnímania.
• Pomôcky podporujúce emocionálny a sociálny rozvoj: Tieto pomôcky pomáhajú deťom učiť sa o emóciách, empatii a sociálnej interakcii.
• Pomôcky na učenie kódovania a programovania: Súčasné nástroje na rozvoj logického myslenia a prípravu na digitálnu éru.

Vymedzenie pojmov: Učebné pomôcky a didaktická technika

Vyučovacie prostriedky, ich modernizácia, používanie didaktickej techniky na vyučovaní a použitie didaktickej techniky pri výchove a vzdelávaní detí s poruchami učenia sú kľúčové témy. Učebné pomôcky a didaktická technika sú neoddeliteľnou súčasťou moderného vzdelávacieho procesu.

Definícia a rozdelenie

Všetky javy a objekty sveta nemôžu byť priamo sprítomnené iba slovne, opisom. Preto siahame po takých prostriedkoch, ktoré „približujú to, čo je ďaleké, zväčšujú to, čo je nepatrné, zmenšujú to, čo je veľmi veľké, spomaľujú to, čo je rýchle, zrýchľujú to, čo je pomalé, odhaľujú to, čo je skryté, konkretizujú to, čo je abstraktné, sprítomňujú to čo je dávno minulé, fixujú to, čo je prchavé, sprehľadňujú to, čo je príliš zložité.“

Didaktická technika plní tieto isté úlohy a rozumieme ňou využívanie rôznych prístrojov a technických zariadení - filmu, zvukového prístroja a pod. Vyučovacie prostriedky, učebné pomôcky a didaktická technika sa realizujú v určitých priestoroch, vo vyučovacích interiéroch: školy (makrointeriéry), učebne (mikrointeriéry).

Rozdelenie materiálnych prostriedkov (Petrík, 1993)

Petrík (1993) vyčleňuje tieto základné skupiny učebných pomôcok (UP):

• Reálne: Pôvodné predmety (prírodniny v pôvodnom stave - nerasty, živočíchy, rastliny, upravené preparáty), výrobky v pôvodnom stave (vzorky polo/výrobky, nástroje, prístroje, stroje, umelecké diela), upravené výrobky.
• Modely: Trojrozmerné pomôcky - zámerne zjednodušované na uľahčenie vnímania informácie (napr. pomocou didaktickej techniky ako veľkoplošné diapozitívy, priesvitky premietané pomocou spätného projektoru, diapozitívy, rôzne statické alebo dynamické obrazy so zvukom alebo bez zvuku premietané alebo zobrazované pomocou rôznych typov projekčnej techniky, televízie, výpočtovej techniky a pod.).
• Zvukové pomôcky alebo zvukové záznamy: Realizované mechanicky (gramofónové platne), opticky (film), magnetickou stopou (magnetofónový záznam, videozáznam) alebo digitálne (CD - kompletný disk, počítačový program pre akustický výstup a pod.).
• Textové pomôcky s grafickým zápisom slova: Prezentované ako učebnice a učebné texty, pracovné materiály (pracovné zošity, návody na meranie a pokusy, zbierky úloh, tabuľky, atlasy a pod.), doplnková a pomocná literatúra.
• Relácie a programy sprostredkované didaktickou technikou: Reálne (diafónové, v školskom rozhlase, videoprogramy).
• Špeciálne pomôcky: Špecifikujúci charakter jednotlivých vyučovacích predmetov (experimentálne súpravy, materiálne vybavenie školských laboratórií, pracovné pomôcky).

Delenie pomôcok podľa spôsobu práce

• Demonštračná: Používa učiteľ na riadené pozorovanie všetkými žiakmi triedy.
• Žiacke: Používajú jednotliví žiaci alebo malé skupiny žiakov pri individuálnej práci.

Delenie pomôcok podľa miery abstraktnosti a konkrétnosti (Čiperová 1982)

• Reálne: Pôvodné objekty (prírodniny, výrobky, nástroje, prístroje, umelecké diela a pod.), upravené objekty (stroje v reze).
• Predmetné zobrazenia reálií: Modely, diapozitívy, filmy, videozáznamy, fotografie, obrazy.
• Schématické zobrazenia: Schémy, diagramy, grafy, tabuľky, ktoré zámerne vyčleňujú len podstatné vlastnosti a vzťahy v určitom (napr. priestorovom alebo časovom) členení.
• Symbolické znázornenia a vyjadrenia: Poznanie o objektoch skutočností, ktoré zastupujú triedy predmetov, vlastností, vzťahov a pod.

Didaktická technika

Didaktickú techniku možno rozdeliť do týchto základných skupín (Petrík, 1993):

• Zobrazovanie plochy: Tabule (klasické, drevené, magnetické, plexisklové, svetelné, hobrové), plochy pre premietaný záznam (reflexné, určené pre prednú projekciu - difúzne, perličkové, smerové) alebo priesvitné premietacie plochy určené pre zadnú projekciu (napr. prenosné zariadenie pre dennú projekciu DIAFLEX).
• Projekčná (premietacia) technika: Zariadenie pre statickú projekciu (diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory, rôzne ich pomocné zariadenia napr. adaptéry, meniče, časové snímače, prehliadačky), zariadenia pre dynamickú projekciu (filmové projektory pre 8 alebo 16 mm film, videoprojektory), rôzne pomocné zariadenia (prevíjačky, prehliadačky, lepičky a pod.).
• Zvuková technika: Gramofóny, magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy a ich pomocné príslušenstvo (mikrofóny, reproduktory, zosilňovače).
• Televízna technika: Súbor prístrojov a zariadení, ktorých účelom je snímanie, spracovanie, záznam reprodukcia televízneho obrazu - videokamery, magnetoskopy (videomagnetofóny) a videogramofóny, televízne prijímače a monitory, strihové a režijné jednotky, veľa ďalších pomocných zariadení.
• Vyučovacie technické systémy na báze nových informačných technológií: Videosystémy, školské mikropočítače, terminálové učebne, počítačové siete, manipulátory, roboty, integrované systémy, videotechniky, telekomunikačnej a výpočtovej techniky.

Delenie UP a DT podľa ľudských zmyslov, na ktoré pôsobia

Ak sa vo vyučovacom procese používa súčasne viac ako 2 technické vyučovacie prostriedky (t.j. médiá - napr. učebnica, reálie, diaprojektor), hovorí sa o multimediálnom vyučovaní. Multimédium je v 1 zariadení spojených viacero foriem uloženia a prezentácie informácií (audiovizuálne prostriedky a počítač).

Funkcie a požiadavky kladené na didaktickú techniku a učebné pomôcky

Podľa Fredmana (1971) si priemerný človek zapamätá približne:

• 10 % - čítaného
• 20 % - počutého
• 30 % - čo vidí v podobe obrazu
• 50 % - vidí i počuje súčasne
• 70 % - vidí, počuje, aktívne vykonáva
• 90 % - k čomu dospel sám vlastnou skúsenosťou

Z toho vyplýva, že čím rozmanitejšie sa človek učí, tým je účinnosť zapamätania vyššia. Použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky vo vyučovacom procese súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. Prvý túto zásadu zdôvodnil a prepracoval J. A. Komenský - sformuloval zlaté pravidlo pre učiteľa: „Všetko nech sa predkladá všetkým zmyslom, nakoľko je to len možné.“

Učebné pomôcky a didaktická technika uľahčujú pochopiť abstraktné prvky učiva, prispievajú k rozvoju myslenia, môžu zintenzívniť motiváciu žiakov. Majú nezameniteľné miesto vo všetkých etapách vyučovacieho procesu.

Funkcie UP a DT podľa Petláka

• Informatívna: Informujú a plnia funkciu spätnej väzby, tzv. informujú žiaka o tom, ako chápe učivo.
• Formatívna: Rozvoj tvorivej činnosti žiakov, rozvoj zmyslových poznávacích procesov.
• Inštrumentálna: Pomôcky sú určitým „nástrojom“, pomocou ktorého žiak získava nové vedomosti, zručnosti, návyky.
• Motivačná: Zvyšuje záujem a angažovanosť žiakov v učení.
• Systematizujúca: Prispievajú k zaraďovaniu vedomostí do určitého systému.
• Názorná: Pôsobia na zmysly žiakov, k čomu je potrebná dokonalá činnosť učiteľa, jeho pedagogicko-psychologická spôsobilosť, tvorivosť a pod.

Didaktické požiadavky na tvorbu, výber a používanie UP a DT

Tvorba, výber, použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky by mali vychádzať z cieľov vyučovacieho procesu, učiva, rešpektovať didaktické zásady a pomáhať efektívne realizovať vyučovacie metódy. Svoju úlohu plnia lepšie, čím viac zmyslových orgánov umožnia zapájať do poznávacieho procesu. Mali by utvárať ucelený systém, v ktorom vedeckú úlohu zohráva (zatiaľ) učebnica.

Je potrebné rešpektovať pri tvorbe, výbere a používaní aj požiadavky:

• Ergonomické: Prihliadanie na antropometrické a psychologické osobitosti učiteľov a žiakov.
• Estetické: Vonkajšia úprava.
• Technické: Bezpečnosť, spoľahlivosť.
• Ekonomické: Prístupná cena.

Ideál učebných pomôcok a didaktickej techniky je, aby pedagogický a technický efekt bol čo najväčší a náklady na výrobu a prevádzku čo najnižšie. Učebné pomôcky a didaktická technika sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet, pre učiteľa sú prostriedkom na zvýšenie efektívnosti vyučovacieho procesu.

Učebnica ako kľúčový materiálny prostriedok vyučovania

Učebnica je najdôležitejší materiálny prostriedok vyučovania, učivo je v nej najviac konkretizované. Má vychádzať z učebných osnov. Učebné texty v podobe hlinených tabuliek používali už Sumeri pred viac ako 6000 rokmi. Za zakladateľa teórie učebnice sa pokladá J. A. Komenský - vytvoril prvú ilustrovanú učebnicu Orbis pictus (svet v obrazoch) a sformuloval aj teoretické zásady tvorby učebníc.

Zásady tvorby učebníc (Komenský, 1984)

• Obsah učebnice má byť úplný, dôkladne premyslený.
• Spracovanie učebnice má byť jasné, presné, prehľadné.
• Učebnica má byť primeraná schopnostiam žiakov.
• Pre každý vyučovací predmet má byť 1 učebnica rozplánovaná na celý vyučovací cyklus.
• Rozsah učebnice nemá byť veľký.

Funkcie učebnice (Zujev, 1986)

Podľa Zujeva (1986) učebnica má spĺňať funkciu informačnú, transformačnú, systémovú, upevnenia a sebakontroly, sebavzdelávaciu, integrujúcu, koordinujúcu, rozvíjajúcu, výchovnú a motivačnú. Vychádza z vyučovacích cieľov a rešpektuje didaktické zásady. Funkciu textu niektorých vyučovacích predmetov môžu byť aj obrázky.

Štruktúra učebnice (Zujev, 1996)

Podľa Zujeva (1996) priemerný rozsah textovej časti dobrých učebníc je 57 % a obsahuje:

• Základný text: Fakty, pojmy, zákony, teórie, princípy, pravidlá.
• Dopĺňajúci text: Slúži na upevňovanie a prehĺbenie učiva základného textu (dokumenty, štatistické informácie, tabuľky).
• Vysvetľujúci text: Používa sa najmä pri samostatnom štúdiu žiakov (úvod k učebnici, poznámky, vysvetlivky, komentáre, prehľady noriem, skratky).
• Aparát organizácie osvojovania: Zložka učebnice, ktorej úlohou je stimulovať, usmerňovať poznávaciu činnosť žiakov (úlohy, návody, tabuľky, cvičenia, názvy, rozličné vyznačenia tlačou - napr. označenie, druh písma).
• Ilustrovaný materiál: Má zintenzívniť poznávací, estetický, emocionálny vplyv na žiakov (obrázky, fotografie, piktogramy, typ písma, formát učebnice, druh väzby, titulný list a pod.).
• Orientačný aparát: Vysvetlivky, obsah, prílohy, odkazy.
• Motivačný úvod: Na začiatku každej kapitoly.
• Zhrnutie učiva: Mal by nasledovať autotest (jeho výsledky vhodné na koniec učebnice), úlohy na domácu prípravu žiaka, podnety na rozmýšľanie, literatúra (obsahujúca bibliografické údaje, stručné rešerše). Základné učivo by malo byť odlíšené od ostatného.

Hodnotenie učebníc

Metódy hodnotenia učebníc zahŕňajú:

1. Experimentálne metódy: Pomocou pedagogického experimentu (experimentačná trieda).
2. Expertné metódy: Hodnotí sa primeranosť, metodické spracovanie, zaujímavosť, zložitosť učebníc na základe výrokov skupín expertov a učiteľov (pomocou škály +2, +1, 0, -1, -2). Vhodné je do dotazníka zaradiť otvorené otázky (napr. čo sa vám na učebnici najviac páči? Aké opatrenia odporúčate vykonať na skvalitnenie učebníc?) a požiadať o konkrétne pripomienky.
3. Štatistické metódy: Skúmajú sa rozličné parametre učiva (primeraný rozsah textu - napr. na 1 vyučovaciu hodinu), meria sa obťažnosť (jazyková a obsahová zložitosť pre potenciálneho čitateľa) učebného textu. Zisťuje sa aj čitateľnosť textu.

Učebnice sa tvoria väčšinou dlhý čas, preto často obsahujú staré informácie. Starší žiaci by mali pri štúdiu používať aj monografie, odborné a vedecké časopisy, zborníky vedeckých konferencií a pod., vrátane internetu.

Vyučovanie pomocou počítačov a programové vyučovanie

Počítače budú zakrátko ovplyvňovať náš každodenný život. Výpočtová technika riadi školstvo, školy, riadi vyučovací proces učiteľom, samoštúdium a využívanie voľného času žiakmi. Počítačom je možné plánovať vyučovací proces.

Výroky žiakov o počítačoch sú často pozitívne: „Počítač na mňa nekričí, keď neviem a nerobí protekciu. Počítač sa ku mne správa priateľsky a nedáva najavo, že je niečo viac ako ja…“ Počítače umožňujú učiteľovi znásobiť jeho sily a schopnosti, objektivizujú hodnotenie žiakov a umožňujú individualizáciu vyučovania.

Výhody používania počítačov vo VP

Výpočtovú techniku možno efektívne uplatniť vo všetkých fázach vyučovacieho procesu:

• Motivácia žiakov.
• Aktualizácia už osvojeného učiva.
• Osvojovanie nového učiva, jeho upevňovanie, prehlbovanie.
• Preverovanie (diagnostické testy) a hodnotenie žiakov.
• Domáca príprava žiakov a spätná väzba.
• Rôzne diagnostikovanie žiakov (postojové škály, testy osobnosti).
• Umožnenie tvorivosti žiakov (napr. výtvarná, hudobná oblasť).

Programové vyučovanie - počítač zastupuje učiteľa vo všetkých fázach vyučovacieho procesu - vytváranie počítačových vyučovacích systémov - sietí.

Nevýhody používania počítačov vo VP

• Zdravotné problémy: Poruchy zraku, deformácie chrbtice, neurózy.
• Zníženie socializácie žiakov: Potlačenie medziľudskej komunikácie, redukcia hovorovej reči.
• Absencia priameho pozorovania.
• Problém rozvoja žiakov v afektívnej oblasti: Najmä citovej výchovy, formovania hodnotového systému.
• Problémy s rozvojom tvorivosti.
• Znevýhodnenie dievčat.
• Zníženie možnosti šancí vzdelávať sa: Nie každý má počítač.

Počítač môže dať žiakom nezištne svoje vedomosti, ale city a lásku musia dať žiakovi ľudia.

Programové vyučovanie (B. F. Skinner)

Učivo sa rozloží na rad postupných, logicky na seba nadväzujúcich krokov - jednotiek učiva, ktorými žiak postupne prechádza (v každom kroku sa od žiaka požaduje vnútorná i vonkajšia aktivita - písanie a pod.). Programové vyučovanie priebežnou a ustavičnou kontrolou aktivizuje žiakov na ďalšie učenie.

Postupnosť krokov, jednotiek - vyučovací program (zásada malých krokov, zásada aktívneho reagovania - žiak sa lepšie učí, ak je aktívny, z bezprostredného upevňovania - spätnej väzby, overovania, kontroly, z individualizácie - rešpektovanie individuálnych osobitostí žiaka, najviac jeho schopností, nadania, rýchlosti z hodnotenia a vylepšovania programu - program sa ustavične preveruje v praxi (zisťuje sa, čo robí žiakom problémy a pod.).

3 hlavné druhy vyučovacích programov:

• Lineárny - tvorca B. F. Skinner.
• Vetvený - tvorca N. A. Crowder.
• Zmiešaný program - kombinácia lineárneho a vetveného programu (Sheffieldský program).

Programy boli najprv použité v učebniciach - tzv. programové učebnice boli rozsiahlejšie ako klasické, žiaci ich mali na jednorazové použitie.

Pedagogické prístupy k problémovému správaniu detí

Aby sme čo najviac eliminovali vznik problémového správania, je potrebné pre deti vytvoriť pevný režim dňa. Dôležitým faktorom je tiež pozitívny vzťah k dieťaťu. Problémové správanie sa rieši bežnými pedagogickými prístupmi. Patrí k nim napomenutie, odobranie nejakej veci (napr. hračky), vylúčenie účasti na aktivite a pod. Pri náprave problémového správania sa môže použiť množstvo metód a stratégií. Je to vecou kreatívneho prístupu a skúseností učiteľa materskej školy.

Všeobecne platné pravidlá

Pri predchádzaní nevhodných prejavov v správaní dieťaťa stále platí, že dieťa má mať dostatok kladných vzorov a skúseností zo života s deťmi aj dospelými, ktoré mu ukazujú morálne hodnoty, podľa ktorých má žiť. Vedenie dieťaťa k ohľaduplnosti, dôvere, spravodlivosti, vďačnosti, čestnosti, viere v dobro stráca na účinkoch, keď doma i v spoločnosti pozoruje, že odmeny a tresty nie sú úmerné zásluhám či previneniam a že tým, ktorí eticky nekonajú, sa darí lepšie než tým, ktorí podľa týchto hodnôt žijú. Od rozporov medzi tým, čo sa má a čo sa skutočne robí, dieťa nie je možné ochrániť.

Metódy riešenia problémového správania

• Ignorovanie: Učiteľka pri problémovom správaní dieťaťa počká, až nevhodná činnosť dieťa prestane baviť a postupne jeho negatívne prejavy vyhasnú. Metódu využije len vtedy, kým dieťa neubližuje iným ani sebe.
• Chválenie pozitívneho správania: Učiteľka si u dieťaťa s problémovým správaním všíma, primerane a zaslúžene chváli tie prejavy, ktoré od neho očakáva ako pozitívne.
• Hry na sociálne učenie: Učiteľka hrami dieťaťu ukazuje také spôsoby správania, ktoré sú slušné a patričné v určitých situáciách. Zapája dieťa do pripravených hier, v ktorých sa sociálne učí a môže vyjadriť svoje myšlienky a pocity bez obáv aj osobným spôsobom.
• Inscenačná metóda: Táto metóda dieťaťu prináša možnosť hrať a prežívať rôzne sociálne situácie, udalosti, vcítiť sa do roly, ktorá reprezentuje svet vnútorného prežívania dieťaťa vo významoch životnej reality alebo sveta fantázie. Nejde o nacvičované divadelné programy s deťmi, ale o vyjadrenie momentálneho stavu, prežívania, nálady, vlastného názoru na určitý jav, proces, ktorý učiteľ s deťmi či deti medzi sebou riešia. Dochádza ku kooperácii, interakcii detí a variabilite používania slovných aj neslovných výrazových prostriedkov. Inscenačná metóda sa často spája s diskusiou, zúčastnení si medzi sebou vyjadrujú názory, stanoviská o sociálnom, etickom probléme.
• Rozhovory o prežívaní (Empatia): Empatia znamená osobné vcítenie sa do situácie iného človeka. Deti by sa mali naučiť vyjadrovať svoje pocity a rozvíjať vlastné spôsobilosti pre cítenie a prežívanie. Učiteľka ich s dieťaťom alebo so skupinou detí realizuje v slobodnom prostredí, otvorenom na vyjadrovanie sa. Témy môžu byť napr.: Z čoho mám strach? Kedy sa teším, mám radosť?
• Metóda rozhovoru o pravidlách správania: Učiteľka sa s deťmi rozpráva o vzťahoch a správaní zo života na tému Čo sa sluší a čo nie. Vedie rozhovor o ich konkrétnych zážitkoch a skúsenostiach v medziľudskom správaní.
• Slávnosti: Deti učia dávať aj prijímať, tvoriť pre iných a robiť iným radosť, tešiť sa a spolupracovať s inými.
• Hlasovanie: O výbere z viacerých alternatív v prípade, že sa deti v skupine nedokážu dohodnúť na spoločnom riešení úlohy, problému.
• Vzor, príklad: Emocionálneho a sociálneho správania učiteľa alebo iných osôb má na dieťa veľký vplyv, pretože sa sociálne učí prevažne napodobňovaním. U niektorých ľudí sa spájajú pozitívne sociálne postoje a schopnosti viac než u iných. Tieto vzory môže učiteľ deťom primerane sprostredkovať v priamom kontakte s nimi alebo prostredníctvom médií.
• Nedokončené príbehy: Učiteľ vedie deti k navrhovaniu nového prístupu k riešeniu sociálnych nedorozumení a konfliktov. Prečíta časť príbehu s negatívnym javom správania, ktorý pozoruje v triede.
• Riešenie konfliktov: Ide o slovné vyjadrenie racionálnych zdôvodnení, citov aj vnútorných pohnútok detí zainteresovaných v konflikte, rôznych názorov iných detí k vzniknutej konfliktnej situácii. Kritizuje sa len čin dieťaťa, nikdy nie jeho osobnosť. Dieťa nemôže byť ponižované ani odmietané.

tags: #didakticka #pomocka #v #materskej #skole