Depresia a ošetrovateľská starostlivosť: Komplexný pohľad

Depresia je jednou z najčastejších duševných porúch, ktorá môže postihnúť človeka v ktoromkoľkoľvek životnom období. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) postihuje viac ako 264 miliónov ľudí po celom svete a je považovaná za civilizačné ochorenie. Hoci sa ochorenie môže opakovať, je dobre liečiteľné, avšak mnohí ľudia s depresiou nevyhľadajú odbornú pomoc.

Čo je depresia a ako sa prejavuje?

Depresia patrí do skupiny psychických porúch, ktoré označujeme ako afektívne poruchy. Základným prejavom depresie je chorobná nálada, ktorá nezodpovedá reálnej životnej situácii chorého a narušuje jeho uvažovanie, jednanie a somatické funkcie. Jej dôsledkom sú adaptačné poruchy a sociálne zlyhávanie.

Epizóda depresívnej nálady je spojená s nedostatkom serotonínu alebo noradrenalínu v nervových zakončeniach (synapsiách) v mozgu. Klinická manifestácia býva v kardiovaskulárnom systéme, imunitnom systéme. Človek trpiaci depresiou stráca schopnosť tešiť sa z bežných radostí života.

Hlavné príznaky depresie:

• Pretrvávajúca smutná nálada
• Pocity beznádeje, bezcennosti, viny, sebaobviňovania
• Strata zmyslu života, straty záujmu, potešenia
• Nervozita, nespokojnosť
• Myšlienky na smrť alebo samovraždu
• Nedostatok energie, malátnosť
• Strnulý výraz tváre, spomalené pohyby, reakcie či spomalená reč
• Strata chuti do jedla, alebo naopak prejedanie sa
• Bolesti hlavy, žalúdka, poruchy trávenia a ťažkosť na hrudi
• Poruchy spánku (nespavosť alebo nadmerná spavosť), problémy s ranným vstávaním a zvládaním bežných denných aktivít
• Ťažkosti so sústredením sa, spomalené mentálne pochody, znížená schopnosť učiť sa a riešiť problémy

Tieto ťažkosti by mali trvať aspoň 2 týždne. V prípade, že je depresia sprevádzaná intenzívnejšou úzkosťou, môže nadobudnúť agitovanú formu, ktorá je veľmi nebezpečná z hľadiska rizika samovraždy. Depresia sa často skrýva aj za telesnými príznakmi a obzvlášť u osôb vo vyššom veku môžu v klinickom obraze dominovať polymorfné somatické obtiaže a smútok nemusí byť prítomný.

Typy depresie

Depresia sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi a existuje niekoľko typov:

• Depresívna porucha alebo klinická depresia: Charakterizovaná pretrvávajúcimi príznakmi trvajúcimi dva týždne alebo dlhšie.
• Bipolárna porucha: Striedanie epizód depresie s epizódami mánie alebo hypománie.
• Sezónna afektívna porucha (SAD): Depresia, ktorá sa prejavuje najmä na jeseň a v zime. Pri liečbe sa môže použiť fototerapia.
• Pôrodná depresia: Špecifický typ depresie, ktorý môže postihnúť ženy po pôrode.
• Periodická (rekurentná) depresívna porucha: Charakterizovaná opakovanými fázami depresie bez prítomnosti samostatnej epizódy zvýšenej nálady a energie (mánie).

Príčiny vzniku depresie

Presná príčina vzniku depresie zatiaľ stále nie je známa. Na jej rozvoji sa podieľa vzájomná interakcia mnohých rizikových faktorov. Depresia je spojená s určitými alteráciami na úrovni neurónov i komplexných nervových sietí. Uplatňujú sa rozdielne etiopatogenetické mechanizmy.

Faktory ovplyvňujúce vznik depresie:

• Genetické faktory: Podieľajú sa na etiopatogenéze depresie približne v 37%.
• Biologické príčiny: Vychádzajú z dedičného základu, ale biochemické zmeny v mozgu vyvolávajú aj psychologické podnety.
• Psychogénna depresia: Depresia duševného pôvodu, napr. spôsobená stresom.
• Stres: Hrá veľkú úlohu pri vzniku, tak aj pri udržiavaní depresie. Seniori nie sú schopní efektívne zvládnuť stres, preto sú zraniteľní a krehkí.
• Epigenetické zmeny: Niektoré faktory vonkajšieho prostredia môžu predisponovať pre vznik depresie prostredníctvom epigenetických zmien (napr. epigenetické zmeny promótorovej oblasti génu pre receptor pre glukokortikoidy).
• Stresové životné udalosti: Obzvlášť u detí (napr. strata rodiča, zneužívanie), ktoré zvyšujú náchylnosť na vznik depresie. Predpokladá sa, že stresové udalosti môžu významnou mierou ovplyvniť niektoré biologické procesy, napríklad činnosť neurónov syntetizujúcich kortikoliberín.
• Chronické ochorenia: Depresia sa veľmi často vyskytuje spoločne so somatickými ochoreniami.
• Lieky: Depresiu môžu vyvolať niektoré lieky, najmä hypotenzíva (diuretiká, hydralazín, rezerpín), psychofarmaká (barbituráty, meprobamat, haloperidol), antiparkinsoniká, steroidy, opiáty, perorálne antidiabetiká, cimetidín, chemoterapeutiká.

Starecká depresia

Starecká depresia nevykazuje špecifickú formu priebehu, ale často sa jej prisudzuje zvláštne postavenie pre súčasne sa vyskytujúce starecké ťažkosti a eventuálne začínajúce dementné zmeny. Diagnostika depresie v starobe je mnohokrát podceňovaná a zamieňaná s demenciou.

Incidencia depresie vo veku nad 65 rokov je 12-15% (Kalvach, 2004). Starší ľudia umiestnení v nemocniciach a domovoch dôchodcov sú viac postihnutí, popisuje sa, že dokonca v rozmedzí od 30 do 70 %.

V starobe sa objavujú ľahšie a neostro definované formy depresie, ktoré nazývame subdepresiami, a ktoré sú často spojené s telesným ochorením. Fyzické príznaky u seniorov sú častejšie ako psychické. Nespavosť, chudnutie, pomalá reč, či nezáujem o svoj zovňajšok môžu byť prvé varovné signály.

Zvláštnosti klinického obrazu v starobe:

• Atypický obraz, v popredí somatické ťažkosti (larvovaná depresia)
• Koincidencia depresie s Alzheimerovou chorobou
• Polymorbidita disponuje k depresii
• Stiera sa rozdiel medzi endogénnou a reaktívnou depresiou
• Zvýšená samovražednosť
• V starobe ťažší priebeh s chronicitou a relapsami

Depresia u starých sa veľmi často objavuje v rámci maladaptačného syndrómu po prijatí do ústavnej starostlivosti. Pri maladaptačnom syndróme ide o prejav adaptačného zlyhania, typické pre vyšší vek, vzniká na báze chronického stresu.

Sťažená diagnostika stareckej depresie je aj pre nesprávne údaje od pacienta a jeho príbuzných a pre atypický klinický obraz. Demencia a depresia sa vo svojich prejavoch do určitej miery prekrývajú. Neexistujú údaje, že by depresia spôsobovala príznaky demencie bez prítomnosti depresívnych príznakov. Po depresívnych príznakoch musíme vždy aktívne pátrať a liečiť ich, aj keď nájdeme súčasne kognitívne príznaky.

Liečba depresie

Úlohou liečby depresie je odstrániť príznaky poruchy, obnoviť pôvodné pracovné a spoločenské uplatnenie a odvrátiť nebezpečenstvo relapsu tejto poruchy. Najúčinnejšia liečba depresie je komplexná, t. j. zahŕňa farmakologickú liečbu, psychoterapiu a zmenu životného štýlu. Klinická depresia nezmizne sama od seba. Je potrebné, aby ju liečil odborník.

Farmakologická liečba

Najdôležitejšou pre liečbu depresie a jej predchádzanie je užívanie antidepresív. Antidepresíva pomáhajú vytvoriť neurohumorálnu rovnováhu na tých neurónoch v mozgu, kde je pri depresii nedostatok mediátorov. Medzi často ordinované antidepresíva patria lieky s účinnou látkou citalopram, sertralin, mirtazapín, či venlafaxín.

Dôležité je neprerušiť liečbu antidepresívami predčasne, čo môže spôsobiť rýchly návrat príznakov depresie. Preto liečba pokračuje ešte nejaký čas po vymiznutí príznakov. Podávanie liekov by malo pokračovať aspoň 6-9 mesiacov po dosiahnutí úľavy. Ak sa jedná o opakovanú depresiu, je vhodné predĺžiť podávanie antidepresív na dobu dvoch rokov, pri troch a viacerých epizódach na päť rokov.

Typy antidepresív:

• SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu): Pôsobia na depresívne aj úzkostné príznaky a majú menej vedľajších účinkov ako staršie typy antidepresív.
• Ďalšie antidepresíva: Existuje množstvo ďalších antidepresív, ktoré sa líšia mechanizmom účinku a vedľajšími účinkami.

Psychoterapia

Pri ľahších formách môže dostatočne pomôcť samotná psychoterapia. Pri ťažkej depresii nestačí, ale v kombinácii s liekmi zvyšuje ich účinnosť. Psychoterapia pomáha hlbšie porozumieť, čo sa s človekom v depresii deje. Učí, akým spôsobom zaobchádzať s príznakmi a s problémami v živote a trénuje schopnosti, ktoré môžu v budúcnosti brániť rozvoju novej epizódy. Psychoterapia je obzvlášť výhodná, ak je depresia výrazne ovplyvnená vonkajšími faktormi.

Typy psychoterapie:

• Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Patrí medzi viac preskúmané a účinné metódy. Zameriava sa na zmenu negatívnych myšlienok a správania, ktoré udržiavajú ťažkosti.
• Interpersonálna terapia: Zameriava sa na zlepšenie medziľudských vzťahov a sociálneho fungovania.
• Ďalšie druhy psychoterapie: Existuje množstvo ďalších druhov psychoterapie, ktoré môžu byť účinné pri liečbe depresie.

Zmena životného štýlu

Okrem farmakologickej liečby a psychoterapie môže zmena životného štýlu výrazne prispieť k zlepšeniu stavu pri depresii.

• Pravidelné cvičenie: Má porovnateľnú účinnosť ako užívanie liekov pri miernej depresii.
• Zdravá strava: Konzumácia stravy bohatej na omega-3 mastné kyseliny môže pomôcť regulovať náladu a zlepšiť celkovú pohodu.
• Dostatok spánku: Nedostatok spánku môže zhoršiť príznaky depresie. Dlhé bezsenné noci a následná únava umocňujú u pacientov pocit strachu a zúfalstva, spôsobujú nesústredenosť či podráždenosť a majú vplyv aj na pracovnú výkonnosť.
• Zvládanie stresu: Techniky na zvládanie stresu, ako je meditácia alebo joga, môžu pomôcť znížiť úzkosť a zlepšiť náladu.
• Bylinné prípravky: Niektoré bylinné prípravky, ako napríklad ženšen alebo ašvaganda, môžu pomôcť zlepšiť odolnosť voči stresu a zmierniť príznaky depresie u pacientov s miernejšími príznakmi.
• Udržiavanie sociálnych kontaktov: Udržujte kontakt s blízkymi ľuďmi.

Ďalšie terapeutické metódy zahŕňajú elektrokonvulzívnu liečbu (ECT), ktorá sa primárne využíva na liečbu farmakorezistentnej depresie, a repetitívnu transkraniálnu magnetickú stimuláciu (rTMS), ktorá je schválená pre klinické použitie vo viacerých krajinách.

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s depresiou

Ošetrovateľská starostlivosť o depresívneho pacienta vyžaduje od ošetrujúceho personálu dostatočné ovládanie problematiky depresie ako ochorenia, trpezlivosť a schopnosť empatie. Sestry poskytujú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, riadia ošetrovateľský tím, plánujú a následne delegujú činnosti na uspokojovanie biologických, psychologických, sociálnych a spirituálnych potrieb pacienta.

Prístup k pacientovi s depresiou:

• Individuálny prístup: Ku každému depresívnemu pacientovi pristupujú individuálne, a to aj napriek tomu, že sa u pacientov s depresiou stretávajú prevažne s rovnakým druhom utrpenia.
• Akceptácia a podpora: Akceptujú chorého v jeho životnej situácii, dávajú mu najavo, že veria jeho zúfalstvu, že nie je sám a jeho stav je len prechodný.
• Komunikácia: S chorým neustále komunikujú aj keď majú pocit, že sestry nepočúvajú, že chorý chce byť sám, pretože aj správanie sestry chorého ovplyvňuje. Dôležitá je ľudská a nenásilná komunikácia.
• Bezpečnosť: Zabezpečujú, aby bol v prítomnosti chorého s depresiou neustále niekto z ošetrovateľského tímu. Ak má senior myšlienky na smrť alebo samovraždu, je dôležité zabezpečiť jeho bezpečnosť a vyhľadať odbornú pomoc.
• Motivácia k aktivitám: Povzbudzujte seniora k účasti na aktivitách, ktoré ho predtým bavili, alebo mu navrhnite nové aktivity, ktoré by ho mohli zaujať.
• Podpora nezávislosti: Umožnite seniorovi vykonávať činnosti, ktoré je schopný zvládnuť sám, a ponúknite mu pomoc len vtedy, keď ju potrebuje.
• Spolupráca s lekárom: Pravidelne informujte lekára o stave seniora a dodržiavajte jeho pokyny týkajúce sa liečby.

Ošetrovateľská starostlivosť o seniora s depresiou

Opatrovateľská starostlivosť o seniora s depresiou si vyžaduje od opatrovateľa veľkú dávku trpezlivosti a empatie. Opatrovateľky majú jedinečnú príležitosť pozorovať svojich klientov v ich každodennom živote a všímať si zmeny v ich správaní a nálade. Je dôležité byť pozorný a všímať si nasledujúce znaky, ktoré môžu indikovať depresiu:

Ako opatrovateľka môže rozpoznať depresiu u seniora:

• Zmeny v nálade: Pretrvávajúci smútok, podráždenosť, plačlivosť, strata záujmu o aktivity, ktoré seniora predtým bavili.
• Zmeny v správaní: Izolácia od spoločnosti, strata energie, únava, problémy so spánkom (nespavosť alebo nadmerná spavosť), zmeny v chuti do jedla (strata chuti do jedla alebo prejedanie sa), nepokoj, ťažkosti so sústredením sa.
• Fyzické príznaky: Bolesti hlavy, žalúdočné ťažkosti, poruchy trávenia, ťažkosť na hrudi.
• Kognitívne príznaky: Problémy s pamäťou, ťažkosti s rozhodovaním, spomalené myslenie.
• Vyjadrovanie pocitov: Vyjadrovanie pocitov beznádeje, bezcennosti, viny, sebaobviňovania, myšlienky na smrť alebo samovraždu.

Ak takýto stav pretrváva viac ako 14 dní, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Starší ľudia sa menej často sťažujú na depresívnu náladu, častejšie sa však sústreďujú na zdôrazňovanie prejavov sprievodnej choroby.

Mýty o depresii

• Depresia nie je slabosť ani zlá nálada.
• Depresia sa nedá prekonať len silnou vôľou.
• Depresia je len smútok.

Je dôležité si uvedomiť, že depresia je vážna porucha, ktorá si vyžaduje odbornú pomoc. Ak máte vo svojom okolí niekoho, kto trpí depresiou, ponúknite mu podporu a pochopenie.

tags: #depresia #a #osetrovatelska #starostlivost