Obec Radatice, nachádzajúca sa v okrese Prešov, je známa nielen svojou bohatou históriou a kultúrnymi pamiatkami, ale aj aktívnym prístupom k starostlivosti o svojich seniorov. Dôkazom toho je aj denný stacionár, ktorý poskytuje priestor pre stretávanie, oddych a aktívne trávenie času.
História a súčasnosť obce Radatice
Prvá písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1964, hoci osídlenie územia siaha až do 12. storočia. Obec vznikla spojením obcí Meretice a Radačov. Obec leží v juhovýchodnej časti Šarišskej vrchoviny v nadmorskej výške okolo 285 m. V súčasnosti má obec 784 obyvateľov. Obec má plnoorganizovanú cirkevnú základnú školu, materskú školu a kultúrnu pamiatku, ktorou je neskoroklasicistický kaštieľ, kde má sídlo obecný úrad, denný stacionár Pokojná jeseň, n.o. a kde sa nachádza kultúrna sála.
Obec Radatice leží v juhovýchodnej časti Šarišskej vrchoviny v nadmorskej výške okolo 285 m v sútoku potokov Kujava a Žarinec, s vodným tokom Svinka. Nachádza sa asi 15 km od Prešova v juhozápadnom smere.
Kaštieľ v Radaticiach: Centrum spoločenského života
Centrum dedinky Radatice zdobí neskoroklasicistický kaštieľ z polovice 19. storočia. Pôvodne bol sídlom tamojších zemepánov, dnes je tu obecný úrad, knižnica a spoločenské miestnosti využívajú aj miestni seniori. Vedenie obce a ľudia, ktorí sa pred rokmi zanietene pustili do opravy tejto historickej pamiatky, urobili veľmi záslužnú prácu. Zachránili tak chátrajúcu budovu, ktorá by sa v dnešných časoch revitalizovala len veľmi ťažko. S areálom, ktorý je rovnako pamiatkovo chránený, majú ďalšie smelé plány. Chcú tu vytvoriť oddychovú zónu, ktorá by mala slúžiť na stretávanie sa ľudí. Radi by tu mali malé pódium, detské ihrisko i fitpark pre seniorov. Rovnako by mali pribudnúť stromy a prvky drobnej architektúry.
Denný stacionár Pokojná jeseň, n.o.
Výnimočný deň pre Radatice nastal 18. januára 2016, kedy bol v obci otvorený denný stacionár. Sídlom stacionáru sú priestory kaštieľa. Chod stacionáru riadi nezisková organizácia Pokojná jeseň.
Čo ponúka denný stacionár?
- Seniori sa môžu prísť porozprávať, vymeniť si svoje skúsenosti a rady.
- Možnosť aktívneho ale aj pasívneho oddychu.
- K dispozícii je aj televízor, kto by mal záujem, môže si zahrať aj stolný tenis.
- Minimálne dvakrát do týždňa navštívi stacionár zdravotná sestra, ktorá vám napr. odmeria tlak, masér a iné služby.
- V ponuke je obed, káva, čaj prípadne iné občerstvenie.
Prevádzková doba je od 7.00 hod. do 16.00 hod. To však neznamená, že celý ten čas musíte byť v stacionári. Čas si určujú seniori sami.
Aktivity a záľuby v stacionári
V dennom stacionári pre seniorov v obci Radatice našla pani Terézia Bičanová svoju novú záľubu. Kedysi ako dieťa pozorovala ako jej stará mama tká koberce a dnes sa učí sama tkať na nových krosnách. Hovorí, že keď mala šesť rokov spolu s rodičmi ešte bývali u babky v Mereticiach a vtedy sa vraj tkalo v každom dome. Ako malé dievčatko nedala vydýchnuť svojej starej mame a neustále sa o niečo zaujímala. Tak po prvý raz videla aj to, ako sa tká. Prvé vyrobené kúsky sa stali ozdobou jej domácnosti. Pochválila sa svojim známym na sociálnej sieti a tí sa vraj začali zaujímať, či sa to bude aj predávať, čo považovala za pochvalu. Uvažuje, že takéto zariadenie by chcela mať doma a intenzívne hľadá na internete, ako by sa k nemu za lacnejší peniaz dostala. Tkáčske krosná totiž nie sú žiadna lacná záležitosť. Je presvedčená, že k takejto záľube by sa dali prilákať aj mladé dievčatá.
Aj počas návštevy v stacionári bolo rušno. Na stole boli nedolúštené krížovky a osemsmerovky. Ženy museli zábavu na chvíľu prerušiť, lebo sa začala taktická porada na pripravované podujatie Čiernohorská haluška, na ktorom budú reprezentovať svoju dedinu.
Pietne miesto a história obce
Mnoho ľudí, ktorí prechádzajú cez obec Radatice, sa zastaví pred miestnym kaštieľom, kde ich upúta vlajka Poľskej republiky. Tá je umiestnená pri nízkom pamätníku, ktorý pripomína leteckú haváriu z konca 2. svetovej vojny. Britský bombardér Halifax vzlietol z talianskej základne a po splnení misie nad Poľskom sa mal vrátiť späť. Zahynuli tu poľskí vojaci, ktorí slúžili cez vojnu v britskom letectve. Starí ľudia spomínajú, že lietadlo spadlo večer 28. decembra 1944 na Hájnikovu lúku a tam horelo skoro celú noc. Celá posádka žiaľ zahynula. V roku 1946 prišli Angličania a požiadali našich hrobárov, aby odkryli hroby. Potom pozostatky mŕtvych poľských letcov previezli do Prahy a uložili na Olšanských cintorínoch. Na poľských letcov sem chodia spomínať 28. decembra vojenskí veteráni a v septembri prichádzajú aj oficiálni zástupcovia ozbrojených síl a poľského veľvyslanectva.
Tradície a zvyky
Obyvatelia dedinky Radatice každý rok putujú na spoločné stretnutie s priateľmi zo susednej dediny Kendice, ktorá leží za kopcom. Z Radatíc vždy v nedeľu vyráža od kostola procesia. Ľudia kráčajú za krížom, modlia sa a spievajú, až kým neprídu na miesto spoločného stretnutia k oltáru na Kendickom vrchu. Zvykom zostalo aj to, že po omši sa ľudia zabávali a spievali až do nedeľného večera.