Efektívna komunikácia so zrakovo postihnutými: Od základov k moderným technológiám

V dnešnej dobe, keď technológie prenikajú do všetkých aspektov nášho života, je dôležité zabezpečiť, aby boli prístupné pre všetkých, vrátane ľudí so zrakovým postihnutím. Ústretová medziľudská komunikácia umožňuje nielen jednoduchšiu a príjemnejšiu vzájomnú interakciu, ale celkovo povzbudzuje ľudí so zrakovým postihnutím k väčšej samostatnosti a nezávislosti pri riešení každodenných situácií.

Zrakové postihnutie: Definícia a dôsledky

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) porucha zraku nastáva vtedy, keď ochorenie oka ovplyvňuje zrakový systém a jeho funkcie. WHO ďalej definuje klasifikáciu závažnosti zrakového oslabenia na základe zrakovej ostrosti a rozsahu zorného poľa. Pri poruche zrakovej ostrosti je videnie neostré, zahmlené a človek stráca schopnosť vidieť detaily. Narušenie zorného poľa (periférneho videnia) sa môže prejavovať napríklad ťažkosťami pri orientácii v priestore.

O zrakovom postihnutí hovoríme vtedy, keď osoba nedosahuje 100 % videnie ani pri najlepšej možnej korekcii. V našej terminológii pod ľuďmi so zrakovým postihnutím rozumieme:

• Nevidiaci: osoba s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne schopná len vnímať svetlo, no nie lokalizovať jeho zdroj.
• Prakticky nevidiaci: osoba, ktorá síce vníma svetlo, obrysy či tvary predmetov, no ani s najlepšou korekciou nemôže zrak využívať ako dominantný zmysel pri práci, orientácii či získavaní informácií.
• Slabozraký: osoba, ktorá má aj napriek korekcii zhoršené zrakové schopnosti, no disponuje užitočnými zvyškami zraku, ktoré môže efektívne využívať.
• Osoba s poruchami binokulárneho videnia: človek s narušenou spoluprácou oboch očí (napr. pri škúľavosti alebo tupozrakosti).

Zrakové postihnutie má vážne dôsledky na každodenný život, najmä v týchto oblastiach:

• samostatný pohyb a orientácia v priestore, najmä v neznámom prostredí.
• vykonávanie činností v domácnosti (napr. varenie, upratovanie, starostlivosť o deti).

Kľúčové faktory pre samostatný život: Prístupnosť

Kľúčovým faktorom pre samostatný život nevidiacich a slabozrakých osôb je prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie. Dôležité je v tejto súvislosti zdôrazniť, že prístupnosť (accessibility) a dostupnosť (availability) nie sú synonymá! Niečo je dostupné, ak je to k dispozícii - napríklad služba, produkt či informácia. Ale je to prístupné len vtedy, pokiaľ to môže človek reálne využiť bez ohľadu na svoje obmedzenia - či už trvalé (napr. zdravotné postihnutie), alebo dočasné (napr. zlomená noha).

Príklady úprav prístupného prostredia:

• využitie farebných kontrastov (napr. kontrastné označenie prvého a posledného schodiskového stupňa).
• hmatové orientačné prvky (reliéfne povrchy identifikovateľné nášľapom a bielou palicou).
• zvukové prvky (akustické orientačné majáky, ozvučené semafory, hlásenia v MHD).

Prístupnosť informácií:

V oblasti informácií je dôležité, aby boli tlačené aj digitálne výstupy zrozumiteľné a čitateľné. Tlačené materiály by mali napríklad používať dostatočne veľké bezpätkové písmo, matný papier a vysoký kontrast (napr. čierne písmo na bielom podklade). Aby boli elektronické dokumenty a webové stránky prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím, musia spĺňať pravidlá prístupnosti definované vo WCAG 2.1 (Pravidlá prístupnosti pre webový obsah), napr. by mali obsahovať správne pomenované formulárové prvky a tlačidlá, logicky štruktúrované nadpisy a alternatívne texty k obrázkom.

Komunikácia so zrakovo postihnutými

Rovnako dôležitý je aj rešpektujúci prístup a spôsob komunikácie, ktoré podporujú dôstojnosť človeka so zrakovým postihnutím. Hlavným cieľom komunikácie je vzájomné porozumenie. Nie je to len prenos správy, ale akékoľvek vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi. Aby sme našu komunikáciu označili za efektívnu, musíme si s druhým porozumieť. Pojem komunikácia vychádza z latinského communicare, čo znamená zdieľať, radiť sa. Komunikáciu možno definovať ako odovzdávanie informácií, ktoré majú obsahovú a vzťahovú stránku. Schopnosť komunikovať je jednou z našich základných potrieb. Umožňuje nám vzájomnú interakciu a je súčasťou kultúrnych procesov. Komunikácia veľmi významne ovplyvňuje rozvoj osobnosti, je dôležitá v medziľudských vzťahoch, je prostriedkom sociálnej interakcie. Je to veľmi zložitý proces. Aj nekomunikáciu, napr. mlčanie, môžeme vnímať ako formu komunikácie.

Verbálna a neverbálna komunikácia

Pri verbálnej komunikácii ide o dorozumievanie sa pomocou prirodzeného jazyka (hovorenou alebo písanou formou). Rozsah slovnej zásoby je u každého iný, závisí od veku, vzdelania, pohlavia, temperamentu a pod. Tvorí, podľa rôznych zdrojov, výrazne menšiu časť našej komunikácie.

Neverbálna komunikácia (reč tela) je používaná od nepamäti. Ide o mimoslovné prejavy, ktorými prenášame informácie. Neverbálna komunikácia pozná spôsoby, ako niečo druhému oznámiť, ukázať, dať najavo. Slová nahrádza gestikulácia, mimika, reč tela, zovňajšok. Bez neverbálnej komunikácie by bola naša komunikácia fádna a nudná. Neverbálna komunikácia podporuje verbálnu komunikáciu, je dôležitá najmä pri prejavovaní emócií, ovplyvňovaní postojov a vytváraní dojmov, je ťažšie ovládateľná vôľou a ovplyvňovaná rozumom. Časť neverbálnej komunikácie prebieha tak, že si ju ani neuvedomujeme, prichádza mimovoľne a nemáme ju pod kontrolou.

Niektoré zdroje uvádzajú, že 55 % komunikácie tvorí reč tela, tzv. neverbálna komunikácia, 38 % tón hlasu, 7 % hovorené slová. Iné zdroje hovoria o pomere 60 % pre neverbálnu komunikáciu a 40 % pre verbálnu komunikácia a nájdeme aj informácie o tom, že viac ako 90 % komunikácie tvorí reč tela.

Neverbálna komunikácia zrakovo postihnutých

Mnoho autorov odbornej literatúry potvrdzuje, že človek prostredníctvom zraku absorbuje množstvo potrebných informácií, preto je veľmi dôležitý. Medzi nami sa však vyskytujú ľudia, ktorí majú so zrakom problémy - slabozrakí, čiastočne vidiaci, nevidiaci, s poruchami binokulárneho videnia. V každodennej realite narážajú na rôzne bariéry aj z dôvodu rôznych funkčných dôsledkov ich diagnóz. V závislosti od stupňa a typu zrakového postihnutia môžu byť prekážky u nich vnímané rozdielne. Komunikácia medzi zdravými a zrakovo postihnutými prebieha niekedy rozdielne, preto je potrebné zosúladenie sa v tejto oblasti. Jedine tak môžeme predchádzať vzniku konfliktov, či problémovým situáciám, ktoré môžu vzniknúť pri komunikácii so zrakovo postihnutými.

Pri nesprávnej a nedostatočnej komunikácii so zrakovo postihnutými dochádza k rôznym nedorozumeniam. Zdvorilá ponuka pomoci (trebárs i v situácii, ktorú by postihnutý človek nakoniec dokázal zvládnuť sám) snáď nikoho neurazí. Autentickosť a dôvera je vo vzťahu sestra a pacient zásadná, pretože sa pacient nachádza v zraniteľnej pozícii.

Ako lepšie komunikovať so zrakovo postihnutými?

• Ak chcete nevidiaceho človeka pozdraviť, oslovte ho menom, aby vedel, že vaše slová patrili jemu.
• Pri rozhovore majte tvár otočenú k nemu.
• Nespoliehajte sa na gestá, pre nevidiaceho nemajú žiadnu hodnotu.
• Je netaktné šepkať v prítomnosti zrakovo postihnutého človeka, lebo väčšinou počuje a vníma veľmi pozorne, čo sa okolo neho deje.
• Vždy zrakovo postihnutému spoločníkovi oznámte, keď ho opúšťate. Predídete tomu, že sa bude rozprávať s prázdnou stoličkou. Rovnako ho upozornite, keď sa vrátite späť.
• Nebojte sa taktne upozorniť na určitý problém, o ktorom zrakovo postihnutý človek nevie. Pokiaľ vidíte, že váš zdravotne postihnutý spoločník má po dobrom obede kravatu od omáčky, nemlčte, povedzte mu to.
• Ak idete so zrakovo postihnutou osobou, nadbytočné hovorenie môže pôsobiť nevhodne.
• V neznámom prostredí dávajte zrakovo postihnutému človeku dostatok informácií o tom, čo sa deje a kde sa nachádza. Len tak môže sledovať svoju cestu bez pocitu neistoty a napätia.
• Ponechajte zrakovo postihnutému človeku možnosť samostatne sa rozhodnúť.
• Napr. ak zrakovo postihnutej osobe pomôžete niečo odložiť, presne ju informujte, kde ste jej čo dali.
• Skôr než niečo urobíte pre zrakovo postihnutého človeka, opýtajte sa, či potrebuje vašu pomoc. Prvým zásadným krokom je spýtať sa zrakovo postihnutého človeka, ako pomôcť.
• V prípade ak človek so zrakovým postihnutím prijme vašu pomoc pri nastupovaní, ponúknite mu lakeť alebo rameno, on sa vás chytí a bude nastupovať za vami.
• Navigujte zrakovo postihnutého cestujúceho na voľné miesto v prostriedku MHD. Tlačenie pri vstupe do vozidla je pre človeka so zrakovým postihnutím veľmi nepríjemné, preto buďte ohľaduplní a zabezpečte preňho dostatok priestoru.
• Nehladkajte vodiaceho psa.

Aktívne počúvanie a nenásilná komunikácia

Efektívna komunikácia je súborom komunikačných zručností, ktoré vieme rozvíjať po celý život. Jednou z najdôležitejších komunikačných zručností je aktívne počúvanie. Aktívne počúvanie je proces, pri ktorom počúvame so zámerom porozumieť tomu, čo chce hovoriaci povedať. Cieľom je rozpoznať, porozumieť a správne interpretovať zachytenú správu, či už verbálnu alebo neverbálnu. Vyžaduje si to naše plné sústredenie, trpezlivosť, ochotu a empatiu, je to počúvanie nielen ušami, ale aj srdcom.

Nenásilná komunikácia je metóda vytvorená americkým psychológom Marshallom B. Rosenbergom. Je to prístup ku komunikácii a emocionálnej inteligencii, ktorý nás učí, ako identifikovať a porozumieť svojim potrebám a emóciám a rovnako porozumieť potrebám a emóciám druhých ľudí. Nenásilná komunikácia je založená na princípe, že všetky naše činy, slová vychádzajú z potrieb (pozitívnych motivácií), ktoré sa snažíme naplniť. V štyroch základných krokoch: pozorovanie, pocit, potreba, požiadavka ˗ ponúka tento prístup účinné nástroje, ako predchádzať nedorozumeniam a konfliktom, ako ich efektívne riešiť, keď nastanú. Pri pozorovaní pomenujeme, čo sa stalo, že sme vôbec za daným človekom prišli. V druhom kroku vyjadríme pocit, ktorý v nás situácia vyvolala.

Význam digitálnych technológií a pomocné technické pomôcky

Online vzdelávanie a integrácia digitálnych pomôcok do výchovno-vzdelávacieho procesu prešli v posledných rokoch výrazným posunom vpred. Digitálne technológie ponúkajú zrakovo postihnutým osobám nástroje na prekonávanie bariér a plnohodnotné zapojenie sa do spoločnosti. Vzdelávanie, zamestnanie, komunikácia a prístup k informáciám sa stávajú dostupnejšími vďaka špeciálnym pomôckam a softvéru. Pandémia COVID-19 bola veľkou výzvou, ktorá urýchlila proces dištančného vzdelávania a využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) tak, aby sa zabezpečila kontinuita vzdelávania.

Historické míľniky v prístupe k informáciám:

1. Braillovo písmo: Prelomový objav, ktorý umožnil nevidiacim čítať a písať hmatom. Priniesol prvú informačnú revolúciu pre zrakovo postihnutých.
2. Zvukové nahrávky: Rozhlasové vysielanie a magnetofóny umožnili prístup k obrovskému množstvu aktuálnych informácií a budovanie knižničných fondov zvukových nahrávok.
3. Výpočtová technika: Predstavuje tretiu informačnú revolúciu, ktorá umožňuje obojsmernú výmenu informácií bez zrakovej kontroly a samostatný prístup k digitálnym informáciám.

Problémy prístupnosti digitálnych technológií

Uprostred tohto progresívneho vývoja však nevidiaci a slabozrakí čelili vážnym problémom. Už pred pandémiou sa pravidelne stretávali s problémom v oblasti prístupnosti digitálnych technológií a pandémia tento trend ešte zvýraznila. Výsledky skúmaní WBU (Svetová únia nevidiacich) a ICEVI (Medzinárodná rada pre vzdelávanie ľudí so zrakovým postihnutím) podčiarkujú alarmujúcu digitálnu priepasť, ktorá pretrváva u osôb s ťažkým zrakovým postihnutím. Napríklad, napriek rozsiahlemu nasadeniu online vzdelávacích platforiem na poskytovanie dištančného vzdelávania počas zatvárania škôl, ich mohla aktívne využívať iba štvrtina študentov na celom svete.

Okrem zvládnutia štandardných postupov obsluhy počítača a používania aplikácií musia ovládať špeciálne funkcie a zariadenia zabezpečujúce ich komunikáciu s počítačom a špeciálne metódy komunikácie prostredníctvom Braillovho písma, syntetickej reči, zväčšeného zobrazovania alebo ich kombinácií. Komunikácia týmito metódami je pomalšia ako vizuálna a neposkytuje množstvo pomocných informácií, ktoré má vidiaci používateľ paralelne zobrazené na obrazovke. Tieto informácie musí získavať zrakovo postihnutý používateľ postupne, prípadne si ich musí pamätať. Na vykonanie rovnakej akcie teda tento používateľ obvykle potrebuje viac znalostí ako vidiaci používateľ.

Kategórie pomocných technických pomôcok:

Čítacie zariadenia

• Čítacie zariadenie Envision Glasses: Nová moderná pomôcka, ktorá využíva umelú inteligenciu na prevod vizuálnych informácií do hlasovej podoby.
• Prenosné digitálne čítacie zariadenia s hlasovým výstupom: Tieto zariadenia umožňujú skenovať a čítať tlačený text nahlas.

Softvér pre zväčšovanie obrazu

• ZoomText: Softvér, ktorý umožňuje zväčšenie obrazu na obrazovke počítača a úpravu farieb pre lepšiu čitateľnosť.
• Program na zväčšené zobrazovanie: Program zabezpečuje zväčšenie písma a grafiky obvykle v rozsahu 2x až 16x, poskytuje rôzne režimy výberu zobrazovaných častí obrazovky a pohybu zväčšeného textu, zmeny farieb a písma (font) a ďalšie možnosti úpravy zobrazenia.

Hlasové výstupy

• JAWS (Job Access With Speech): Program, ktorý prevádza text na reč, umožňujúci nevidiacim používateľom prístup k informáciám na počítači.
• Fusion: Kombinácia programov JAWS a ZoomText, poskytujúca komplexné riešenie pre zrakovo postihnutých.
• Hlasový systém pozostávajúci z čítača obrazovky a hlasového syntetizéra: Čítač obrazovky je program, ktorý automaticky inteligentne vyberá z obrazovky potrebné informácie, generuje spresňujúce informácie a poskytuje informácie požadované špeciálnymi príkazmi. Tieto informácie posiela do hlasového syntetizéra, ktorý ich vyslovuje vo forme syntetickej ľudskej reči.

Mobilné telefóny

• BlindShell Classic 3: Mobilný telefón ocenený ako najlepší produkt na veľtrhu pomôcok pre ľudí so zrakovým postihnutím SightCity vo Frankfurte.

Tlačiarne

• Braillovské tlačiarne: Počítačové tlačiarne na tlač braillovým písmom s rôznou výkonnosťou a komfortom špeciálneho programového vybavenia.
• Tlač zväčšeným písmom: Na tlač zväčšeným písmom sa používajú štandardné, najmä laserové tlačiarne.

Hmatové displeje

• Hmatový display alebo braillovský riadok: Hardvérové výstupné zariadenie k personálnemu počítaču, ktoré obsahuje riadok zostavený z dynamických braillovských znakov.
• Taktilné displeje: Taktilné displeje umožňujú nevidiacim používateľom čítať text a grafiku pomocou hmatu.

Ďalšie pomôcky

• Kalkulačka
• Vibračno-zábleskový budík alebo náramkové hodinky.
• Interaktívna tabuľa
• Gramatické tabuľky
• Názorné pomôcky
• Špeciálne zápisníky pre nevidiacich - počítačové zápisníky bez obrazovky s hlasovým alebo hmatovým výstupom.
• Optické rozpoznávanie písma (OCR): Štandardný skener a program na optické rozpoznávanie písma transformujú tlačený text na elektronický dokument.
• Elektronické zväčšovacie prístroje alebo televízne lupy.
• Hodiniek s hlasovým výstupom.
• Špeciálne upravené kuchynské spotrebiče.
• Oblečenie s označením pre nevidiacich.
• Biele palice: Biele palice sú základnou pomôckou pre nevidiacich, ktorá im pomáha orientovať sa v priestore a detekovať prekážky.
• Navigačné systémy GPS: GPS systémy s hlasovým výstupom pomáhajú zrakovo postihnutým osobám orientovať sa v neznámom prostredí.
• Multifunkčné zariadenia (skener s tlačiarňou): Zariadenia, ktoré kombinujú funkcie skenera a tlačiarne.

Inkluzívne vzdelávanie a právo na vzdelanie

Prijatie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v roku 2006 znamenalo významný míľnik v uznaní dôležitosti spravodlivého vzdelávania pri dosahovaní vysokej kvality vzdelávania pre všetkých študentov a budovaní inkluzívnych, mierových a spravodlivých spoločností. Táto zmena paradigmy podčiarkuje dôležitosť poskytovania kvalitného vzdelávania a sociálneho rozvoja osobám so zdravotným postihnutím, vrátane tých, ktorí sú nevidiaci alebo slabozrakí. V súčasnosti sa všeobecne uznáva, že inkluzívne vzdelávanie zaručuje univerzálnosť a nediskrimináciu v práve na vzdelanie.

Právo na inkluzívne vzdelávanie podľa článku 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím znamená, že vzdelávacie systémy musia vyhovovať rôznym potrebám jednotlivých ľudí, aby sa im darilo vo vzdelávacích prostrediach, ktoré oslavujú rozmanitosť a presadzujú ľudské práva. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) pravidelne pripravuje školenia a workshopy, ktorých cieľom je informovať o každodennosti nevidiacich a slabozrakých ľudí.

tags: #komunikacia #zrakovo #postihnutych