Diskusný príspevok je kľúčovým nástrojom na vyjadrenie vlastného názoru, zapojenie sa do diskusie a prezentáciu argumentov k určitej téme. Či už ide o online fórum, sociálne siete alebo oficiálne vystúpenie, dodržiavanie určitých zásad vám pomôže vytvoriť presvedčivý a efektívny príspevok. Diskusný príspevok je súčasťou rečníckeho štýlu, kde sa vyjadruje osobný názor diskutujúceho. Mal by byť stručný, vecný a môže sa venovať problému ako celku alebo jeho časti.
Diskusný príspevok predstavuje písomnú alebo ústnu formu prejavu, ktorá slúži na vyjadrenie osobného názoru, stanoviska alebo reakcie k danej téme. Má špecifické znaky, ktoré ho odlišujú od iných druhov prejavov. Súhrn všetkých diskusných príspevkov nazývame diskusia. Diskusia sa odohráva v menšej skupine ľudí, ktorí si vymieňajú názory a hodnotia prednesené myšlienky na poradách, seminároch, konferenciách, schôdzach či v parlamente. Zvyčajne ju vedie vedúci diskusie, ktorý nastolí problém a vyzýva diskutujúcich na prezentáciu ich názorov. Po odznení príspevkov vedúci sumarizuje výsledky, napríklad pomenúva problém, na ktorom sa diskutujúci nezhodli.
Diskusný príspevok patrí do rečníckeho štýlu, no zároveň ide o hybridný žáner kombinujúci prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva predovšetkým výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu, pričom v niektorých častiach môžu prevládať úvahové prvky. Má subjektívno-objektívny charakter. Autor je síce subjektívny (používa prvú osobu jednotného alebo množného čísla), ale zároveň musí rešpektovať objektívne fakty. Autor hodnotí problém alebo jav s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike. Objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma stanovisko, ktoré musí byť podložené rozumnými argumentmi - autor sa snaží presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení. Pri dokazovaní tvrdení sa využíva napríklad citácia, štúdium materiálov či argumenty podložené odbornou literatúrou.
Základné znaky diskusie a diskusného príspevku:
- Organizovaná výmena názorov na konkrétnu tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu problému či ku kompromisu.
- Využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva.
- Autor musí zaujať postoj k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov, nadväzuje na ostatných účastníkov diskusie a neodbočuje od témy.
Diskusný príspevok môže byť vopred pripravený, ale aj nepripravený, spontánny. Komunikačné interakcie, ako sú rozhovory, telefonáty, videohovory, debaty, diskusie, hádky a polemiky, sú základom ľudskej spoločnosti. Počas rozhovoru dochádza k výmene informácií, na základe ktorých si hovoriaci vytvárajú mienky a predstavy. Komunikanti na seba vzájomne pôsobia a ovplyvňujú sa, či už zámerne alebo nevedome. Pri zámernom pôsobení, napríklad pri presviedčaní, sa kladie dôraz na argumentáciu. Základnou funkciou rozhovoru je dorozumievanie sa. V niektorých situáciách sa však mení charakter a účel komunikácie, napríklad pri udržiavaní konverzácie, aby sa predišlo nepríjemnému tichu, alebo pri prekonávaní bariéry pri zoznamovaní sa. Takýto typ komunikácie sa nazýva spoločenský dialóg a riadi sa etiketou - dodržiavaním pravidiel spoločenského správania a zvykov. Každá komunikačná interakcia v kultivovanej spoločnosti by mala prebiehať v rámci zdvorilostných zásad. Forma komunikácie a postoj hovoriacich sa mení v závislosti od komunikačnej situácie.
Existujú rôzne druhy diskusií, ktoré sa líia svojím cieľom a priebehom:
- Rozhodovacia, administratívna diskusia: Cieľom je výmena názorov na istú tému s cieľom dospieť k jednotnému záveru, dohode či kompromisu na základe vzájomných ústupkov. Na záver sa hlasuje o väčšinovom názore. Táto diskusia sa organizuje s cieľom nájsť najlepšie riešenia problému, ktorý sa týka širšieho okruhu ľudí.
- Vedecká diskusia: Má poznávací zámer, nehlasuje sa tu za väčšinový názor. Výstupom z vedeckej konferencie je zborník príspevkov, ktorý slúži ako študijný materiál.
Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu, no je to hybridný žáner kombinujúci prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu, pričom v niektorých častiach môžu prevládať úvahové prvky. Má subjektívno-objektívny ráz. Autor hodnotí problém alebo jav s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike, pričom využíva prvú osobu jednotného alebo množného čísla. Pri dokazovaní tvrdení sa využíva citácia, štúdium materiálov alebo argumenty podložené odbornou literatúrou.
Štruktúra diskusného príspevku
Diskusný príspevok má zvyčajne pevnú štruktúru, ktorá pomáha udržať prehľadnosť a zrozumiteľnosť pre poslucháčov alebo čitateľov. Efektívny diskusný príspevok by mal obsahovať nasledovné časti:
Oslovenie: Rešpektuje princíp zdvorilosti. Používame vhodné oslovenie, napríklad „Vážení prítomní!“. V jubilejných a gratulačných prejavoch oslovujeme na prvom mieste jubilanta. Ak sú prítomní hostia, majú v oslovení prednosť pred domácimi. V zozname hostí, v ktorom sú všetci „funkčne“ na rovnakej úrovni, dávame prednosť ženám. Prítomných môžeme osloviť aj viackrát, s oslovením môžeme pracovať v priebehu prejavu. Rečník využíva opakované a modifikované oslovenia (vážení prítomní, milí zúčastnení). Oslovenie však musí byť použité funkčne. To, koľkokrát sa oslovenie vyskytne v prejave, si určuje autor, pričom zohľadňuje dĺžku prejavu, druh príležitosti a iné faktory.
Úvod: Nadviazanie na tému, predchádzajúceho diskutujúceho. Vo vedeckom diskusnom príspevku často absentuje časť nadviazania, pretože všetci účastníci sú oboznámení s témou vedeckej konferencie a môžu si pripraviť svoje príspevky a nachystať rôzne materiály. Pokiaľ nenadväzujeme na predchádzajúci príspevok, v úvode povieme, o čom budeme hovoriť, o akom probléme, prečo sme sa rozhodli zapojiť do diskusie.
- Dovoľte, aby som sa aj ja zapojil do diskusie o …
Jadro: Predstavuje hlavnú časť príspevku, kde vyjadrujete svoj názor na daný problém:
- „Podľa mojej mienky…“/„Dovoľujem si tvrdiť…“/„Nazdávam sa…“/„Je nám známe, že …, ale môj názor je…“
Stručný opis problému - v jadre uvažujete, vysvetľujete, hovoríte za seba, prezentujete svoje názory. Snažte sa vyprovokovať počúvajúcich, aby sa zamýšľali, neboli ľahostajní, provokujte ich. Pokúste sa vzbudiť u poslucháčov záujem. Musíte vedieť, čo chcete povedať a k čomu chcete dospieť. Podstatnou časťou nech je vaše osobné vyjadrenie, vysvetľujte svoj osobný názor.
Používajte formulácie ako: „Myslím si, že…“, „Naozaj…“, „Nerád by som spochybňoval…“, „Považujem za…“, „Dnes sme počuli i to…“, „Ako určite mnohí viete…“, „Podľa mňa…“, „Považujem za smutné…“, „Predstavme si…“, „Zdá sa mi…“, „Ďalší dôvod, prečo sa rozchádzam v názore so spolužiakom je…“, „Môžem len dúfať, že…“, „Ja si na rozdiel od môjho predrečníka myslím, že…“, „Ja osobne som veľmi rád…“, „Pri tejto príležitosti by som rád zdôraznil fakt, prečo…“, „Príkladom nám môže byť…“, „Rád by som uviedol, že…“, „Nemôžem súhlasiť s myšlienkou…“
Záver: Zdôraznenie významu navrhovaných aktivít, riešení. Výzva. Opakované oslovenie.
Poďakovanie za pozornosť: Záverečná časť - napr. Poďakovanie za slovo ako osobitný odsek. Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno.
Ako písať diskusný príspevok: Krok za krokom
Výber témy a príprava:
- Vyberte si tému, ktorá vás zaujíma a o ktorej máte dostatok informácií.
- Zhromaždite si potrebné informácie a argumenty, ktoré chcete v príspevku použiť.
- Ujasnite si svoj postoj k danej téme.
Štruktúra príspevku:
- Dodržujte základnú štruktúru diskusného príspevku (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie).
- Rozdeľte svoj príspevok na menšie odseky, aby bol prehľadnejší.
- Používajte odrážky alebo číslovanie pre zvýraznenie dôležitých bodov.
Jazyk a štýl:
- Používajte jasný a zrozumiteľný jazyk.
- Vyhnite sa používaniu odborných termínov, ktorým by poslucháči nemuseli rozumieť.
- Používajte krátke a jednoduché vety (adresátom je skupina poslucháčov - text nie je napísaný, teda poslucháč sa k nemu nemôže vrátiť. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť).
- Dbajte na správnu gramatiku a štylistiku.
- Rešpektujte princíp zdvorilosti (autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov, nepoužíva nespisovné a vulgárne slová, neznevažuje názory, činy, vlastnosti iných).

Praktické tipy pre písanie diskusného príspevku:
- Buďte struční a vecný: Zamerajte sa na podstatné informácie a vyhnite sa zbytočnému opakovaniu.
- Používajte príklady: Ilustrujte svoje tvrdenia konkrétnymi príkladmi zo života alebo z literatúry.
- Citujte autority: Podporte svoje argumenty citátmi od odborníkov alebo známych osobností.
- Buďte originálni: Snažte sa prísť s vlastnými myšlienkami a názormi, ktoré obohatia diskusiu.
- Rešpektujte názory ostatných: Aj keď s niekým nesúhlasíte, vyjadrujte sa k nemu s úctou a rešpektom.
- Používajte možnosti platformy: Využite možnosti platformy (napr. formátovanie textu, odkazy, obrázky) na zvýraznenie dôležitých informácií.
Príklad diskusného príspevku na tému "Lesk a bieda študentského života"
Chcel by som sa pripojiť k diskusii a vyjadriť svoj názor na tému „Lesk a bieda nášho študentského života“, ktorá je iste pre vás i pre mňa veľmi zaujímavá.
Podľa mojej mienky sú výhody a nevýhody študentského života odlišné u každého študenta. Závisia hlavne od rodičov a materiálneho zabezpečenia. Dôležitá je škola, ktorú žiak navštevuje a aj vek zohráva významnú úlohu. Nepochybne sa v nich však odráža prístup študenta k povinnostiam, škole a životu.
Sú študenti, pre ktorých je celý svet gombička. Patria tam najmä bohaté, rozmaznané deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma „zaspievajú“, majú to okamžite ako na podnose. Preto si mnohí z nich myslia, že to tak bude stále. Nemôžeme však hádzať všetkých do jedného vreca. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete skoro odmalička, zodpovednejšie pristupujú k všetkým úlohám. Ich zoznam výhod a nevýhod sa výrazne mení a niektoré položky v ňom nadobúdajú iný význam.
Mnohí študenti si myslia, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď vyrastú a dospejú. Mýlia sa však. Málokto si spomenie, ako sme nenávideli chodenie do materskej škôlky a tešili sa na nástup do školy. Potom sme to však oľutovali. Mysleli sme si, že učivo na základnej škole je príliš ťažké a učitelia chcú od nás príliš veľa. Keď sa nad tým teraz zamyslíme, mnohí by sa radi vrátili k starému dobrému učivu, ktoré sa skôr podobalo rozprávkam. A tak to je aj teraz. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda.
Trénujte na akúkoľvek hádku s bývalým debatným trénerom Harvardu | Bo Seo
Ďalšie formy komunikácie
Telefonický hovor: Telefón sa stal absolútne nevyhnutnou súčasťou našich životov, stal sa vecou, bez ktorej nevyjdeme ani na ulicu. Komunikácia prostredníctvom telefonického hovoru umožnila byť v kontakte s ľuďmi prakticky na akúkoľvek vzdialenosť, aj keď sú prakticky kdekoľvek na svete.
Zásady telefonického hovoru:
- Volajúci sa na začiatku hovoru pozdraví. Ak ide o oficiálnu alebo polooficiálnu komunikáciu (napr. telefonát do banky, do školy) je vhodné predstaviť sa a povedať, kto volá. V prípade, že ide o súkromný telefonát a volajúci majú blízky vzťah, dobre sa poznajú, predstavenie sa nie je nevyhnutné.
- Vyhnite sa vetám typu Haló! Čo je? Kto je?
- Hovoríme jasne, zreteľne a podľa situácie volíme intenzitu hlasu.
- Dĺžka hovoru závisí od viacerých faktorov (napr. ak je niekto zaneprázdnený, nemá veľa času na rozhovor), no väčšinou ju určuje ten, kto volá.
- Nie každý telefonát končí rozhovorom, v niektorých prípadoch sa stáva, že sa nedovoláme adresátovi a ponúkne sa nám odkazová schránka.
Odkazová schránka: Následne podáme informáciu, ktorá by mala byť vopred premyslená a pripravená. Keďže nejde o interaktívnu komunikáciu, ten, komu voláme, sa nás nemôže dodatočne spýtať na veci, ktorým nerozumie. Ak čakáme spätnú odpoveď a nemáme s osobou bližší vzťah, môže sa stať, že nemá na nás kontakt.
Videohovor: Videohovor je druh multimediálnej komunikácie, pri ktorej sa súčasne prenáša zvuk aj obraz. Hovoriaci preto môžu využívať neverbálne jazykové prostriedky, napr. mimiku, gestikuláciu.
Četovanie: Četovanie (z angl. chat - hovoriť, rozprávať; rozprávanie) je vedenie rozhovoru v reálnom čase, veľmi podobné telefonickému hovoru alebo videohovoru. Uskutočňuje sa však najmä písomnou formou, pričom umožňuje komunikáciu dvoch alebo viacerých osôb. Využívajú sa aj prvky neverbálnej komunikácie, ktoré majú podobu rôznych emotikonov, znakov alebo iných grafických symbolov. Četovanie je charakteristické veľmi krátkymi replikami. Dlhšie súvetia obyčajne nie sú odosielané v celku, ale každá veta osobitne, čo môže pôsobiť chaoticky. Frekventované je používanie akronymov - skratky zložené zo začiatočných písmen alebo slabík vo výraze alebo vete. Napr. np (nie je problém), jj (jasné, jasné), lol (smiech).
Diskusné fórum: Diskusné fórum predstavuje otvorenú internetovú diskusiu, kde môže každý prispievať, reagovať, vyjadrovať svoje názory, skúsenosti, rady o určitej téme/otázke. Čítať diskusné fórum môže každý s prístupom na internet, no na to, aby sme sa mohli zapájať do diskusie, vyžadujú niektoré stránky povinnú registráciu. Na rozdiel od četu, komunikácia v diskusiách nezvykne prebiehať v reálnom čase a zatiaľ čo v chate môžete písať prakticky čokoľvek, diskusné fóra sú často kontrolované. Každý diskutujúci musí rešpektovať isté pravidlá, ktoré určuje prevádzkovateľ diskusného fóra. V prípade, že dôjde k porušeniu pravidiel (napr. urážanie, vulgarizmy), môže byť diskutujúci z diskusie vylúčený.
Napriek neformálnosti internetovej komunikácie, ak sa staneme súčasťou četu alebo diskusie, je vhodné dodržiavať spoločenskú normu. Technologický rozvoj výrazným spôsobom ovplyvňuje a pozmeňuje komunikáciu. Pri internetových rozhovoroch nejde o priamu komunikáciu, osoby nie sú v osobnom kontakte, no dokážu na seba prakticky okamžite reagovať, vyjadriť svoj názor, súhlas alebo nesúhlas. Dochádza k narušeniu hraníc medzi verejnosťou a súkromnosťou, oficiálnosťou a neoficiálnosťou. Napr. zverejňovanie súkromných fotografií a informácií na sociálnych sieťach.
Prístup na internet nielenže ovplyvňuje komunikáciu, ale aj výrazne vplýva na lexikálnu rovinu jazyka. V dôsledku používania internetu vzniklo veľké množstvo nových slov, preberaním cudzojazyčných výrazov. Tieto výrazy ostávajú nezmenené alebo sa im vytvorí slovenský ekvivalent, prípadne sa môžu používať oba varianty (príp. viac variantov), napr. like - páči sa mi, online - na internete.
Debata, diskusia, hádka, polemika
Debata je v bežnej komunikácii charakterizovaná ako obyčajný rozhovor na určitú tému alebo viacero tém. V súčasnosti však tento termín označuje formálnu výmenu názorov o spornej téme, z pravidla na vyššej úrovni. V debate zohráva fundamentálnu úlohu argumentácia. Je to logické, racionálne odvôvodňovanie a objasňovanie postojov, názorov alebo určitých tvrdení. Najčastejšie argumentujeme, keď chceme niekoho presvedčiť alebo niečo dokázať.
Diskusia je súhrn všetkých diskusných príspevkov o určitej téme. Cieľom diskusie je zhromaždiť argumenty, rozobrať určitú tému a dospieť k racionálnemu stanovisku. Diskusia obyčajne neprebieha voľne, ale je riadená moderátorom. Takáto diskusia prebieha najmä v administratívnej sfére. Môže mať charakter priamej komunikácii alebo prebieha vo virtuálnom prostredí. Rozhovor v bežnej konverzácii obsahujúci prvky diskusie sa nazýva diskusný rozhovor.
Hádka je prudká výmena názorov, ku ktorej dochádza, keď komunikanti v rozhovore zlyhali a nezvládli ho ľudsky ani psychicky. Hádku môže vyvolať prakticky čokoľvek. Môže to byť rozdielny názor dvoch ľudí, alebo ak jeden druhého nepochopí, prípadne ak účastníka komunikácie niečo nahnevá a pod. Pri hádke sa každý snaží presvedčiť toho druhého o svojej pravde, o svojom názore. Môže prerásť až v agresivitu sprevádzanú krikom a expresívnymi výrazmi (napr. pejoratívami).
Odborný, politický alebo umelecký spor sa nazýva polemika. Je to konflikt medzi účastníkmi, ktorí obhajujú svoje rozdielne názory, postoje, stanoviská, a to ostrým, dôrazným spôsobom. Vyhýbajú sa však slovným útokom, ohováraniu a osočovaniu. Polemiky sa môžu viesť ústne aj písomne, pričom sa nepredpokladá, že účastníci dospejú k názorovej zhode.
V komunikácii rozlišujeme kompromis a konsenzus. Kompromis je dohoda na základe vzájomných ústupkov. Konsenzus je názorová zhoda, rozhodnutie, s ktorým súhlasia všetci zúčastnení.
Slohové postupy
Slohový postup je proces skladania textu do celku, je to postup, ktorý používame pri výstavbe textu. V rámci jedného textu sa môže vyskytnúť viac slohových postupov, ich kombináciou, tzv. hybridizáciou vznikajú konkrétne texty. V slovenčine vyčleňujeme 4, respektíve 5 slohových postupov, z ktorých každý plní odlišnú funkciu, vyjadruje odlišný autorský zámer, cieľ autora textu:
- Informačný slohový postup - sprostredkovať informácie
- Opisný slohový postup - vymenovať znaky a vlastnosti
- Rozprávací slohový postup - podať príbeh
- Výkladový slohový postup - objektívne vysvetliť
- Úvahový slohový postup - vyjadriť vlastný názor
Informačný slohový postup
Jeho cieľom je sprostredkovať informácie, obsahom sú stručné údaje (fakty), ktoré sú odpoveďami na otázky: kto? čo? kde? kedy? prečo? ako? Kladie dôraz na výpočet faktov (enumeráciu), pričom poradie jednotlivých častí textu sa môže bez straty zmyslu celého textu zmeniť.

Jazyk a štýl diskusného príspevku
Štýl diskusného príspevku by mal byť:
- Rečnícky: Je to útvar rečníckeho štýlu - využívajú sa kratšie a jednoduchšie vety (adresátom je skupina poslucháčov - text nie je napísaný, teda poslucháč sa k nemu nemôže vrátiť. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť).
- Zdvorilý: Rešpektuje sa princíp zdvorilosti (autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov, nepoužíva nespisovné a vulgárne slová, neznevažuje názory, činy, vlastnosti iných).
Tvorivé využitie lexiky
Tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícke použitie presvedčovacích prvkov, napr.:
- rečnícke otázky
- citovo zafarbené slová
- umelecké prostriedky: metafory, metonymie
- knižné slová: velebiť
- neukončená výpoveď
- sugestívnosť - rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča
- opakovanie slov
- antonymá, synonymá, kontrast (na hranici, ktorá nerozdeľuje ale spája)
- ustálené spôsoby vyjadrovania: pálčivý problém, medziľudské vzťahy, záujem verejnosti, zdvihnúť hlas
- frazeologizmy: skočiť do jamy levovej, zvládnuť problém, vykročiť pravou nohou, vykročme oboma nohami, nebojme sa budúcnosti, máme plné ruky práce, Damoklov meč
Syntaktické prostriedky
Syntaktické prostriedky (napr. zložené súvetia - príčinno-následkové, dôsledkové ap., polovetné konštrukcie a i. vo výkladovej časti príspevku a pestrá modalita v úvahovej časti príspevku).
Praktické tipy pre písanie diskusného príspevku:
- Buďte struční a jasní: Vyjadrujte sa jasne a stručne, aby ste udržali pozornosť publika.
- Používajte argumenty: Podporte svoje tvrdenia logickými argumentmi a dôkazmi.
- Nadväzujte na iných: Reagujte na predchádzajúce príspevky a vyjadrite svoj názor na ne.
- Buďte zdvorilí: Rešpektujte názory ostatných a vyhnite sa urážlivým komentárom.
- Používajte presvedčivé prostriedky: Rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča.
- Vyjadrujte sa tvorivo: Tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícke.
- Logickosť textu: Dbajte na logickosť textu, členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie).
- Využite možnosti platformy: Ak píšete príspevok online, využite možnosti formátovania textu, ako sú tučné písmo, odrážky a pod.
- Príklady: Uvádzajte príklady na podporu svojich tvrdení.
- Citáty: Používajte citáty s cieľom presvedčiť poslucháčov.
- Rečnícke otázky: Používajte presviedčacie prvky (podnecujúce a motivujúce poslucháčov, napr.
Príklady
Úvod: Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu na zavedenie povinných školských uniforiem na našej škole. Chápem, že cieľom tohto opatrenia je podporiť rovnosť medzi študentmi a eliminovať sociálne rozdiely.
Jadro: Po prvé, uniformy by mohli potlačiť individualitu študentov. Práve v období dospievania je dôležité, aby mladí ľudia mali možnosť vyjadriť svoju osobnosť, a to aj prostredníctvom oblečenia.
Záver: Namiesto zavedenia uniforiem navrhujem, aby sme sa zamerali na vzdelávanie študentov o dôležitosti vzájomného rešpektu a tolerancie. Na záver by som chcel zdôrazniť, že hoci uniformy môžu mať svoje výhody, nemyslím si, že sú najlepším riešením pre našu školu.
Poďakovanie za pozornosť.

Poznámka: Pri písomnej maturitnej skúške žiak nemá k dispozícii odborné pramene, z ktorých by mohol čerpať, preto pracuje len s tým, čo má o danej problematike naštudované. Zostáva teda len na všeobecnej úrovni a využíva menej účinnú argumentáciu.