Na Slovensku má každý občan povinnosť platiť daň z výhry, či už finančnej alebo nefinančnej. Hoci sa o tom verejne veľa nehovorí, každá výhra môže predstavovať zdaniteľný príjem. Ak na to zabudnete, môžu nasledovať nepríjemnosti v podobe pokuty či doplatku.
Zatiaľ čo v niektorých prípadoch vám peniaze prídu už zdanené, pri hodnotnejšej vecnej odmene musíte celý proces vybaviť sami.

Základné pravidlá zdanenia výhier
Väčšina výhier (z verejnej alebo inak presne definovanej súťaže, žrebovania, ceny z reklamnej súťaže) je oslobodená od dane (a teda aj odvodov) do sumy 350 EUR na výhru - a to na každú jednu. Výhra v nižšej hodnote sa nezdaňuje. V prípade ceny v sume vyššej ako 350 EUR sa zdaňuje len suma „nad“ túto hranicu.
Peniaze získané podnikaním sa zdaňujú výhodnejšie ako väčšina výhier získaných „šťastím“. Podnikaním môže odísť 8 %, 15 %, občas +-20 %. Takýto hazard vás dokonca nestojí vôbec nič - teda na daniach. No výhra automobilu, dovolenky či veľkého drahého telefónu vás stojí takmer rovnú tretinu. V peniazoch.
Ako zdaniť peňažnú výhru
V prípade peňažných výhier z domácich súťaží je to jednoduchšie - organizátor zvyčajne zrazí daň automaticky a výherca dostane čistú sumu. Daň sa slovenskému výhercovi (daňovému rezidentovi SR) zrazí v sadzbe 19 % bez ohľadu na sumu.
Napríklad, z výhry 1 000 eur sa hneď strhne 19 %, takže výhercovi zostane 810 eur a zvyšných 190 eur putuje priamo štátu. Týmto sa pre bežného súťažiaceho všetko končí, žiadne ďalšie administratívne úkony už nie sú potrebné. Zdravotné odvody sa z príjmov zdaňovaných zrážkou neplatia vôbec.
Výnimkou sú hazardné hry (lotérie, kasína, stávkovanie a podobne), ktoré sú od dane oslobodené. Peňažné ceny alebo výhry plynúce zo zdrojov v zahraničí zdaňuje fyzická osoba cez podané daňové priznanie k dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie.
Komplikácie však môžu nastať, ak výhra pochádza zo zahraničia a nejde o hazard. Vtedy je povinnosťou samotného výhercu uviesť príjem v daňovom priznaní a zároveň overiť, či existuje dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a danou krajinou.
Ako nahlásiť výhry a straty z hazardných hier (s reálnymi príkladmi) | 2-minútový tip daňového profesionála
Zdanenie nepeňažnej výhry (napr. auta)
Pri vecných cenách, ako je auto, elektronika, dovolenka a podobne, existuje hranica 350 eur. Pokiaľ cena túto hodnotu nepresiahne, výherca nemusí platiť ani daň z príjmu, ani zdravotné odvody. Ak však hodnota výhry túto sumu prekročí, zdaňuje sa iba suma nad 350 eur.
Z tejto časti zaplatíte daň z príjmov a zdravotné odvody. Tieto peniaze vám však nikto nestrhne automaticky, ale musíte ich uviesť v daňovom priznaní, ktoré sa štandardne podáva do konca marca nasledujúceho roka. Ak na to zabudnete alebo sa rozhodnete to ignorovať, riskujete sankcie.
Predstavme si, že nejaký Jožko vo verejnej súťaži získal auto za 40 000 EUR. Sumu výhry zdaňuje ako tzv. ostatný príjem fyzickej osoby. A to nie zrážkou pri zdroji, ale v daňovom priznaní - Jožko teda musí sumu výhry uviesť ako ostatný príjem v daňovom priznaní, resp. nezabudnúť ho vo väčšine prípadov podať.
V priznaní uvedie ako zdaniteľný príjem sumu 40 000 EUR mínus oslobodených 350 EUR, tj 39 650 EUR. Od tohto príjmu si teoreticky vie odpočítať výdavky vynaložené na jeho dosiahnutie - hoci v praxi takých veľmi niet. Nezdaniteľnú časť na daňovníka, ako aj iné nezdaniteľné časti, nie je možné uplatniť - bez ohľadu na to, či si ich daná osoba uplatňuje pri príjmoch zo zamestnania či podnikania alebo nie. Ostatný príjem je totiž príjmom pasívnym.
Na účely tohto príkladu predpokladajme, že daná osoba nedosiahla za predmetný rok žiadne iné zdaniteľné príjmy. Daň z príjmov bude v sadzbe 19 % zo sumy 39 650 EUR, čo je 7 533,50 EUR.
Je dôležité poznamenať, že profesionálni športovci napríklad zdaňujú svoje výhry vždy - bez ohľadu na ich výšku. Rozhodujúce je, či ide o príležitostné víťazstvo alebo systematickú profesionálnu činnosť. Rovnako dôležité je pri hodnotnejších výhrach - ako je nové auto či luxusný zájazd - požiadať organizátora o písomné potvrdenie trhovej hodnoty ceny.
Tento dokument uľahčí výpočet základu dane a môže byť kľúčovým dôkazom v prípade kontroly.

Dôchodcovia a daň z výhry
Postavenie „študent“ či „starobný dôchodca“ neznamená pri výhrach žiadne výhody. No existuje tu možnosť nezdanenia - ktorá závisí od celkových ročných príjmov.
Ak v roku 2023 dosiahli zdaniteľné príjmy nižšie či rovné 2 461,41 EUR, nemusia podávať daňové priznanie vôbec a teda ani platiť daň z príjmov či zdravotný odvod. Do tejto sumy sa však počítajú všetky zdaniteľné príjmy - tj aj príjmy zo zamestnania na trvalý pomer či dohodu (hrubé), príjmy z podnikania živnostníka, autora, inej SZČO či napr. za určitých okolností aj príjem z predaja bytu.
Starobní dôchodcovia, ktorí poberajú alebo im bol spätne priznaný starobný dôchodok od začiatku predmetného roku, si nezdaniteľnú časť uplatniť nemôžu. V mesačnej mzde teda výhru i mzdu zdania daňou z príjmov, no pri celkovom ročnom príjme maximálne do 2 461,41 EUR.
Výhodnosť podať daňové priznanie pre dôchodcu
Ak daňovník poberajúci dôchodok dosiahol v roku 2023 príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci sumu 2 461,41 eura, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie za rok 2023. Ak mu však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre neho výhodné podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 461,41 eura.
V podanom daňovom priznaní dôchodcovi vznikne daňový preplatok a daňový úrad mu vráti tento daňový preplatok na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.
Starobní dôchodcovia môžu bez obmedzení pracovať, ak im to ich zdravotný stav dovoľuje. Mnoho penzistov to tak v skutočnosti robí a vylepšujú si svoj dôchodok. Z takého príjmu im zamestnávateľ musí strhnúť daň. Pracujúci penzisti sú v porovnaní s ostatnými zamestnancami v nevýhode, pretože zvyčajne nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane.
Uplatniť si aspoň časť nezdaniteľného minima môžu len v prípade, ak je ich dôchodok veľmi nízky. Môžu však využiť to, že príjem nižší ako polovica nezdaniteľného minima sa vôbec nezdaňuje. To znamená, že ak za minulý rok ich zárobok neprekročil 2 876,90 eura, môžu požiadať o vrátenie všetkých daní, ktoré vlani zaplatili. Dôchodca tak môže priemerne každý mesiac zarobiť necelých 240 eur a nezaplatí žiadnu daň.
Keďže zamestnávateľ vopred nemôže vedieť, aký bude celoročný príjem daného človeka, musí mu z každej výplaty strhnúť daň. Štát však dôchodcom nevráti zaplatenú daň automaticky, ale musia o ňu požiadať. Urobiť tak musia prostredníctvom daňového priznania.

Príklad vyplnenia daňového priznania pre dôchodcu
Pán Jozef vlani pracoval na dohodu pre jedného zamestnávateľa a dostával 200 eur mesačne. Keďže si uplatnil odvodovú úľavu, zamestnávateľ mu z príjmu nezrážal žiadne odvody, ale len daň. Keďže jeho zárobok bol nižší ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane (2 876,90 eura), môže získať celú zaplatenú daň naspäť.
V daňovom priznaní typu A pán Jozef vyplní nasledovné:
- Na začiatku v kolónke druh daňového priznania zaškrtne, že ide o daňové priznanie.
- Do riadku 1 napíše svoje rodné číslo.
- Riadky 11 až 15, 16 až 24, 29 až 32a nevypĺňa.
- V riadku 27 vyznačí, že poberal dôchodok.
- Do riadku 34 napíše celkový ročný zárobok, ktorý je uvedený na potvrdení od zamestnávateľa, teda 2 400 eur.
- Rovnakú sumu napíše aj do riadku 35.
- Do riadku 36 napíše nulu, keďže zamestnávateľ mu z platu nestrhol žiadne odvody.
- Keďže si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka, riadky 40 až 43 vynechá.
- Do riadku 44 znovu napíše svoj základ dane vo výške 2 400 eur.
- Riadky 46 až 49 nevypĺňa.
- Do riadku 50 napíše nulu, keďže jeho výsledná daň má byť nulová.
- Riadky 51 až 55, 56a a 57, 59 až 63 nechá prázdne.
- Do riadku 64 napíše zase nulu.
- Riadky 65 až 67 nechá prázdne.
- Do riadku 68 napíše, koľko mu zamestnávateľ strhol na daniach. Uvedie sem sumu 456 eur.
Keďže jeho výsledná daň je nulová, no zamestnávateľ mu strhol zo mzdy 456 eur, celú túto sumu mu štát vráti. Celý siedmy, ôsmy a deviaty oddiel vynechá.
V desiatom oddieli vynechá riadky 85 a 85a. Do riadku 86 napíše číslo 1, keďže k daňovému priznaniu bude prikladať jednu prílohu - potvrdenie od zamestnávateľa. Aby mu daňový úrad vrátil zaplatenú daň, musí vyplniť jedenásty oddiel. Tu vyznačí, že žiada o vrátenie daňového preplatku a vyberie si, či ho chce zaslať poštovou poukážkou alebo prevodom na účet. Ak si vyberie účet, musí napísať aj číslo účtu. Aj tu musí uviesť aktuálny dátum.