Periodizácia dôchodku: Komplexný pohľad na nárok a výpočet

Pri posudzovaní nároku občana na dôchodok a určovaní jeho výšky je kľúčová otázka periodizácie dôchodku, ktorá zahŕňa nielen "odpracované roky", ale aj ďalšie obdobia. Dôležité je vedieť, ktoré obdobia sa započítavajú do dôchodkového poistenia a aké parametre ovplyvňujú výslednú sumu dôchodku.

Obdobie dôchodkového poistenia a jeho vplyv na dôchodok

Jedným z najdôležitejších pojmov pri výpočte starobného, predčasného starobného i invalidného dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia. Ľudovo povedané, ide o "odpracované roky". Pri výpočte sumy dôchodku sa získaný priemerný osobný mzdový bod a dôchodková hodnota násobia obdobím dôchodkového poistenia (v rokoch). Do obdobia dôchodkového poistenia sa okrem skutočne odpracovaných rokov započítava aj:

• doba dobrovoľného dôchodkového poistenia,
• doba, za ktorú sa dodatočne zaplatilo poistné,
• obdobia, kedy za občana platí poistné štát alebo Sociálna poisťovňa,
• obdobie invalidity,
• náhradné doby,
• doba štúdia pred 1. januárom 2004.

Naopak, pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok sa do odpracovaného obdobia nezapočítava doba, za ktorú bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie po 1. januári 2004, ani obdobie, kedy bol poistenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, obdobie štúdia na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku, ani doba nezamestnanosti či odborného/politického školenia ako náhradná doba získaná pred 1. januárom 2004.

Započítavanie doby štúdia

Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.

Štúdium pred rokom 2004

Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.

Štúdium po roku 2004

Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO. Napríklad, pani Alica sa narodila v roku 1983 a v rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia v rokoch 2002 a 2003. V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).

Prehľad povinnej školskej dochádzky a jej vplyv na stredoškolské štúdium

• Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978: Účinný bol zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov.
• Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984: Účinný bol zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
• Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008: Účinný bol zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Občania narodení v období po 31.8.1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.

Náhradné doby

Náhradná doba je doba pred 1. januárom 2004, ktorá sa podľa vtedy platných predpisov započítava do doby dôchodkového poistenia. Je to napríklad doba, počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo poberal peňažnú pomoc v materstve, prípadne čerpal podporu pri ošetrovaní člena rodiny. Náhradná doba je aj doba pred 1.1.2004, kedy bol občan v evidencii na úrade práce - pozor, až do 31.12.2000 bez ohľadu na to, či mal nárok na podporu, avšak od 1.1.2001 do 31.12.2003 je náhradnou dobou len doba, kedy mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti.

Kľúčové veličiny pri výpočte dôchodku

Výpočet dôchodku závisí od niekoľkých dôležitých faktorov.

Dôchodková hodnota

Dôchodkovou hodnotou sa násobí získaný priemerný osobný mzdový bod a obdobie dôchodkového poistenia. Jej výška bola ešte v roku 2004 stanovená tak, aby starobný dôchodok občana, ktorý bol približne 40 rokov dôchodkovo poistený, dosiahol približne polovicu jeho hrubého príjmu. Dôchodková hodnota od roku 2004 do roku 2022 každoročne rástla tempom medziročného nárastu priemernej mzdy na Slovensku. Od roku 2023 rastie o 95 % medziročného nárastu priemernej mzdy na Slovensku.

Osobný mzdový bod a priemerný osobný mzdový bod

Za každý rok trvania dôchodkového poistenia sa občanovi určí osobný mzdový bod. Je to pomer osobného vymeriavacieho základu dosiahnutého v danom roku a všeobecného vymeriavacieho základu (zjednodušene priemernej mzdy). Ak ste napríklad v nejakom roku mali hrubú mzdu, resp. vymeriavací základ SZČO vo výške priemernej mzdy, máte za tento rok osobný mzdový bod 1,00. Alebo ak ste v nejakom roku zarábali hrubú mzdu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, máte za tento rok osobný mzdový bod 2,00. Princíp solidarity je premietnutý do zásady, že osobný mzdový bod môže byť najviac 3. Preto platí, že ak ste v nejakom roku platili poistné z naozaj vysokej hrubej mzdy na úrovni 7-násobku priemernej mzdy (z maximálneho vymeriavacieho základu), do výpočtu dôchodku sa zahrnie osobný mzdový bod najviac 3. Spriemerovaním dosiahnutých osobných mzdových bodov za dobu dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období sa určí priemerný osobný mzdový bod.

Osobný vymeriavací základ a všeobecný vymeriavací základ

Ak ste zamestnanec, je to vaša hrubá mzda. Ak ste SZČO alebo dobrovoľne poistená osoba, je to vymeriavací základ, z ktorého platíte poistné. Osobný vymeriavací základ sa posudzuje osobitne za každý rok dôchodkového poistenia. Osobný vymeriavací základ zistený za posudzovaný rok sa vydelí všeobecným vymeriavacím základom - tak sa získa osobný mzdový bod za daný rok. Ak máte počas roka viac rôznych dôchodkových poistení (napríklad máte dve zamestnania alebo ste zamestnanec, pričom si poistné platíte aj ako SZČO), osobný vymeriavací základ je daný ako súčet vymeriavacích základov zo všetkých vašich poistení v danom roku. Všeobecný vymeriavací základ je ročná priemerná mzda zistená na Slovensku za daný rok. Je to veličina dôležitá pri výpočte osobného mzdového bodu za daný rok.

Rozhodujúce obdobie

Pri výpočte starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sú to roky od roku 1984 do roku pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok. Za tieto roky sa spočítajú vaše osobné mzdové body a získaná doba dôchodkového poistenia.

Dôchodkový vek a invalidita

Dôchodkový vek

Nárok na starobný dôchodok môžete získať až vtedy, keď dosiahnete dôchodkový vek. Dôchodkový vek pre občanov narodených pred 1.1.1967 je v zákone stanovený v prílohách č. 3a a č. 3b. Výhodnejšie majú pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok stanovený dôchodkový vek občania, ktorí spĺňajú podmienky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. Pri stanovení veku odchodu do starobného dôchodku alebo do predčasného starobného dôchodku sa znižuje dôchodkový vek občanovi, ktorý vychoval jedno a viac detí. To isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému rodičovi - prednostne matke.

Pracovné kategórie I. a II.

Podľa § 274 zákona o sociálnom poistení sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. služieb do I. a II. kategórie funkcií zachovávajú. Znamená to, že osobitne (výhodnejšie) majú pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok (nie však pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok) stanovený dôchodkový vek občania, ktorí spĺňajú podmienky dané podľa § 21 ods. 1 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Zároveň pre nich platí, že pri výpočte sumy starobného alebo invalidného dôchodku sa použije spôsob výpočtu podľa zákona č. 100/1988 Zb., ak je pre nich výhodnejší (čo v praxi dnes už nemá význam).

Invalidita

Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vznik a trvanie invalidity posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne.

Valorizácia dôchodkov

Všetky druhy dôchodkov sa každoročne zvyšujú (valorizujú). Dôchodky priznané v predošlom období sa zvyšujú k 1. januáru príslušného roka. Starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky a invalidné dôchodky priznané v aktuálnom roku sa už pri ich výpočte zvyšujú rovnako, ako sa zvyšujú už priznané dôchodky rovnakého druhu k 1. januáru. V súčasnosti platí, že zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR. Rok 2023 bol výnimočný, pretože dôchodky sa valorizovali dvakrát. V roku 2024 sa kvôli mimoriadnej valorizácii k 1.7.2023 dôchodky, ktoré boli priznané pred 1. januárom 2024, k 1. januáru nezvyšujú.

Demografické výzvy a udržateľnosť dôchodkového systému

Téma zastropovania dôchodku a jeho udržateľnosti je v súčasnosti veľmi diskutovaná. Kľúčové parametre pri stanovení veku odchodu do dôchodku v systéme, aký máme na Slovensku, sú životne dôležité. Aké sú hodnoty týchto parametrov dnes a aký je ich očakávaný vývoj v horizonte 10, 15, 20 a viac rokov? Bude tento systém ekonomicky udržateľný, aby bola zachovaná kvalita života ľudí v dôchodkovom veku?

Vývoj plodnosti a vek dožitia

Vývoj plodnosti vs. priemerný vek dožitia je kritický. Kým aktuálna plodnosť, mimochodom jedna z najhorších v Európe na úrovni 1,5 dieťaťa, takmer nevzrastie, tak za to isté obdobie priemerný vek dožitia občanov SR sa predĺži takmer o 2 roky. Jednoducho sa časom meníme na Domov dôchodcov. Z praktického hľadiska každé predĺženie veku dožitia predstavuje v budúcnosti pre rozpočet SR zvýšené výdavky dôchodkového zabezpečenia a vyvoláva tlak na zvyšovanie podielu výdavkov na dôchodky na HDP, alebo vytvára tlak pri zachovaní objemu celkových výdavkov na znižovanie priemerného dôchodku na jedného dôchodcu. Otázkou, ktorá by sa mohla dostávať do popredia a hľadať opatrenia k jej vyriešeniu je napr. ako dostať plodnosť v dlhodobom horizonte min. na 2 deti.

Pomer pracujúcich a dôchodcov

Od roku 2013 odchádza z trhu práce viac ľudí vo veku 59-63 rokov (371 tis.) ako na trh prichádza vo veku 18 - 22 rokov (310 tis.). Medziročne sa jedná takmer o 60 tis. ľudí, ktorí sa zaradia zo strany prispievateľov na stranu príjemcov z pohľadu systému dôchodkového zabezpečenia. Toto číslo sa bude dlhodobo stále zvyšovať. Aktuálne pripadá na Slovensku na 1 dôchodcu 2,65 pracujúcich. Po roku 2049 bude pripadať 1 dôchodcu cca 0,95 pracujúceho človeka.

Princípy dôchodkového systému na Slovensku

Dôchodok vyplácaný z 1. piliera okrem toho, že je priebežný (princíp priebežného vyplácania dôchodkov z prijatých príspevkov od pracujúcich sa vyplácajú aktuálne dôchodky), je aj solidárny, to znamená, že pracujúci s vyššími príjmami sa uskromnia, aby vyšla nejaká výška dôchodku - aspoň minimálna na každého dôchodcu. Priemerný starobný dôchodok k 31.3.2018 predstavoval 439,27 EUR, čo predstavuje voči priemernej mzde na úrovni 955 EUR 46 % mieru náhrady príjmu. Počet vyplácaných starobných dôchodkov k tomuto dátumu bol na úrovni 1.064.569 kusov. Aktuálne priemerný vek života muža SR na dôchodku je 11 rokov a ženy 18 rokov. Do roku 2070 sa predpokladá, že miera náhrady klesne na úroveň 34 % z príjmu, pričom priemerná dĺžka dožitia bude rásť.

Príjem v dôchodku by mal byť adekvátny príjmu počas ekonomicky aktívneho obdobia. Miera náhrady posledného príjmu by mala byť v takej výške, aby poberateľ nezažil spotrebný šok. Vplyv uvedených parametrov na vývoj verejných financií zobrazuje predpokladanú finančnú náročnosť zastropovania veku do dôchodku podľa jednotlivých aktuálne preberaných alternatív. Z tabuľky vidieť, že okrem veku zastropovania je potrebné zamýšľať sa aj o spôsobe ako zabezpečiť „finančnú dieru“, ktorá by sa v rámci starobného dôchodkového zabezpečenia začala dlhodobo vytvárať. Aj toto by malo byť povinnou súčasťou tém o dôchodkovom strope.

Možnosti zabezpečenia na dôchodku

Aké možnosti zabezpečenia sa na dôchodku pre bežného Slováka o niekoľko desiatok rokov vlastne existujú, keď z I. piliera (vyplácaný zo Sociálnej poisťovne) hrozia náhrady príjmu za 10-20 rokov 34 - 38 % výške posledného príjmu? Preto je potrebné v čo najskoršom veku zvážiť vstup do 2. piliera (riešený odvodom zamestnávateľa do Dôchodcovskej správcovskej spoločnosti). Aktuálny odvod 4,5 % z odvodov zamestnávateľa do SP do roku 2024 do výšky 6 %. Pre bežného občana môže byť aj táto výška náhrady nedostatočná a mal by zvážiť vstup do 3. piliera prípadne zvažovať tvorbu vlastného finančného, alebo iného kapitálu na zabezpečenie ostatných, ale hlavne dostatočných príjmov pre situáciu, keď už nebude chcieť, alebo môcť pracovať.

tags: #co #znamena #periodizacia #dochodku