V súčasnosti si zamestnávatelia čoraz viac uvedomujú, že investícia do zamestnancov sa im vráti v podobe vyššej produktivity, lojality a spokojnosti. Dobrá atmosféra na pracovisku spojená s primeraným pracovným prostredím je základným predpokladom pre zvyšovanie efektívnosti práce zamestnanca. Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je vytvárať vhodné pracovné podmienky pre zamestnancov. Preto je dôležité vedieť, ako správne postupovať z daňového hľadiska pri poskytovaní benefitov zamestnancom.
Formy a financovanie zamestnaneckých benefitov
Benefity pre zamestnancov môžu mať peňažnú aj nepeňažnú formu. Medzi najčastejšie peňažné (finančné) benefity patria:
- kvartálne a ročné odmeny,
- 13. a 14. plat (od 1.1.2021 už nie sú oslobodené od dane z príjmov, ani od zdravotných a sociálnych odvodov),
- príspevok pri narodení dieťaťa,
- finančný príspevok na stravovanie (nad rámec zákona),
- stravné a vreckové pri pracovnej ceste,
- príspevok na rekreáciu,
- príspevok na šport a pod.
Medzi nepeňažné benefity patria napríklad:
- využívanie automobilu aj na súkromné účely,
- mobilný telefón,
- zamestnanecká pôžička s nižším úrokom,
- rekondičné a rehabilitačné pobyty,
- vzdelávanie a školenia,
- zabezpečenie dopravy do zamestnania,
- ubytovanie a pod.
Benefity zamestnancov bývajú financované z viacerých zdrojov, ako napríklad:
- z prevádzkových prostriedkov (výdavkov/nákladov),
- zo zisku,
- zo sociálneho fondu.
Daňová uznateľnosť benefitov na strane zamestnávateľa
Za zamestnanecký benefit je možné považovať to, čo je poskytnuté zamestnancovi nad rámec jeho mzdy. Výdavky zamestnávateľa na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov sú v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovo uznaným výdavkom. Základné podmienky pre daňovú uznateľnosť takýchto výdavkov sú zadefinované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia je daňovým výdavkom iba výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka.
Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Napríklad, poskytnutie cestovných náhrad do výšky, ktorú umožňuje zákon č. 283/2002 Z. z. Avšak zákon o dani z príjmov povoľuje určité benefity zahrnúť do daňových výdavkov aj vtedy, ak presahujú stanovené limity podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, za podmienky, že boli dojednané v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa a daňovníkovi zdanené ako príjem zo závislej činnosti.
Zákon v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov vyslovene uvádza, ktoré výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovými výdavkami zamestnávateľa, a teda napr. výdavky na:
- bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
- starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,
- vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia,
- príspevky na stravovanie zamestnancov,
- príspevky na rekreáciu zamestnancov a príspevky na športovú činnosť dieťaťa poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
Daňovým výdavkom sú aj cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách.
Príspevky na stravovanie zamestnancov
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie počas pracovnej zmeny, ak vykonávajú prácu viac ako štyri hodiny. Príspevok na stravu do limitu určeného zákonom je daňovým výdavkom spoločnosti.
Daňová a Mzdová pohotovosť PP 028: Stravovanie zamestnancov
Príklad:
Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie v hodnote jedla 4,20 €. Na toto jedlo prispieva sumou 3,10 €. V zmysle Zákonníka práce môže prispievať maximálne vo výške 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. 1,98 € - iba túto čiastku si môže uplatniť do daňových výdavkov. Suma nad túto hodnotu, t. j. 1,12 € (3,10 € - 1,98 €), je nedaňovým výdavkom.
Ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci
Ochrana práce je systém opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je podľa § 6 ods. 11 zákona o BOZP povinný znášať zamestnávateľ a nesmie ich presunúť na zamestnanca. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov sú náklady vynaložené na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia v rozsahu povinností ustanovených pre zamestnávateľa osobitnými predpismi aj daňovo uznanými nákladmi.
Osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP)
Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi osobný ochranný pracovný prostriedok na používanie, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce. Osobným ochranným pracovným prostriedkom je každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca. Zamestnávateľ však poskytuje zamestnancovi ako osobný ochranný pracovný prostriedok aj pracovný odev alebo pracovnú obuv, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov.
Rovnošaty
Rovnošaty, ktorých povinnosť nosenia pri výkone zamestnania alebo služobného pomeru vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, je možné posúdiť ako výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V prípade dodržania podmienok, kedy zamestnávateľ vymedzí charakter a podobu jednorazového pracovného ošatenia a jeho súčasti, pričom ho trvale a viditeľne označí identifikačnými znakmi zamestnávateľa, aby sa vylúčila zameniteľnosť s bežným oblečením, je možné považovať výdavky vynaložené na udržovanie jednotného pracovného ošatenia za výdavky (náklady) zamestnávateľa vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu.
Pitný režim na pracovisku
Zabezpečenie pitného režimu na pracovisku je zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa, stanovenou v § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a detailnejšie charakterizovaná vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Každý zamestnanec má mať prístup k zdravotne nezávadnej pitnej vode počas celej pracovnej zmeny. Ak zamestnanci pracujú v prostredí so zvýšenou teplotou (nad 28 °C), zamestnávateľ je povinný zabezpečiť tzv. ochranný nápoj. Výdavky na zabezpečenie pitného režimu pre zamestnancov sú daňovo uznateľné.
Sociálny fond a benefity
Ak zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom benefity zo sociálneho fondu (napr. lekárske preventívne prehliadky nad zákonom stanovený limit), je potrebné dodržať určité zásady, ktorými sú napríklad:
- tvorba sociálneho fondu podľa stanovených pravidiel a v zákonom stanovenej výške,
- príspevok zo sociálneho fondu môže byť poskytnutý len v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom fonde (v súlade s § 7 zákona o sociálnom fonde),
- poskytovanie benefitov zo sociálneho fondu by malo byť upravené v internom predpise zamestnávateľa.
Tvorba sociálneho fondu predstavuje pre zamestnávateľa daňový výdavok, ak sú dodržané podmienky jeho tvorby podľa zákona o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.
Zdaňovanie benefitov na strane zamestnanca
Príjmy, ktoré poskytne zamestnávateľ zamestnancovi a ktoré patria do príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 - 4 zákona o dani z príjmov sú bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelnosť a poskytnutie v peňažnej alebo nepeňažnej forme zdaniteľným príjmom zamestnanca, okrem príjmov vymedzených v § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov (ktoré nie sú predmetom dane) a príjmov vymedzených v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov (ktoré sú oslobodené od dane).
Benefity, ktoré nie sú predmetom dane u zamestnanca
Medzi benefity, ktoré nie sú predmetom dane z zamestnanca patria napr.:
- ochranné pracovné prostriedky,
- pracovné oblečenie,
- osobné hygienické prostriedky,
- náhrada za používanie vlastného náradia,
- cestovná náhrada (do limitu),
- poskytované rekondičné, rehabilitačné pobyty, preventívne prehliadky (do limitu),
- suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil.
Oslobodené benefity od dane u zamestnancov
Do skupiny oslobodených benefitov od dane u zamestnancov patria napr.:
- vzdelávanie zamestnanca (splnenie stanovených podmienok),
- hodnota stravy poskytnutej na pracovisku,
- finančný príspevok na stravovanie (do limitu),
- suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa,
- suma príspevku na rekreáciu (do limitu),
- nealkoholické nápoje,
- použitie zariadenia (rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom, ale nie služby poskytnuté v zariadení),
- produkty vlastnej výroby (do 200 eur ročne),
- sociálna výpomoc (do 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa),
- doprava na miesto výkonu práce a späť (za určitých podmienok, v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne),
- ubytovanie (do výšky 100 eur alebo 350 eur mesačne),
- nepeňažné plnenie do výšky 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov úhrnne - nové od roku 2022.
Benefity poskytnuté zamestnancom, ktoré nepatria medzi príjmy oslobodené od dane a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sa zamestnancom zdaňujú ako súčasť mzdy zamestnanca. Zamestnávateľ „pripočíta“ sumu poskytnutého benefitu k dohodnutej mzde zamestnanca a z tejto celkovej sumy vypočíta odvody a daň z príjmov, ktorú vysporiada ako preddavok.
Odvody na strane zamestnanca
Hodnota poskytnutého benefitu, ktorý nie je oslobodený a ani vylúčený z predmetu dane, vchádza do vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotných i sociálnych odvodov (výnimka sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a tieto sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného na sociálne poistenie).
Príklady špecifických benefitov a ich posúdenie
Vianočný večierok
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom zamestnanecký benefit vo forme vianočného večierka, tak ide o nepeňažné plnenie, ktoré sa zdaní preddavkovo podľa § 35 zákona o dani z príjmov v mesiaci poskytnutia. Vynaložené prostriedky možno považovať za daňové výdavky zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ak má zamestnávateľ uvedené nepeňažné plnenie vopred upravené v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve alebo inom internom riadiacom akte ako tzv. zamestnanecký benefit.
Pôžička konateľovi
Ak zamestnancovi (konateľovi) poskytne zamestnávateľ pôžičku bez ohľadu na zdroj krytia, nepeňažným zdaniteľným príjmom pre neho je úrok alebo jeho časť, ktorú nie je povinný z pôžičky uhradiť, t. j. rozdiel nulovým úrokom a úrokom používaným v mieste a v čase poskytnutia pôžičky podobného charakteru peňažným ústavom pre obyvateľstvo na podobný účel.
Ubytovanie pre zamestnanca
Oslobodenie nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnávateľom pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania upravuje § 5 ods. 7 písm. n) zákona o dani z príjmov. Ak zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnanca v pracovnom pomere ubytovanie (napr. prenájom bytu), potom to predstavuje pre zamestnanca nepeňažné plnenie, ktoré je pri splnení podmienok (pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov) do 350 eur oslobodené od dane. Suma vynaložená zamestnávateľom na zabezpečenie ubytovania, ktorá prevyšuje 350 eur, je pre zamestnanca zdaniteľný príjem, ktorý sa zdaní preddavkovým spôsobom v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov v mesiaci poskytnutia tohto plnenia.
Nepeňažné výhry v súťažiach
Nepeňažné výhry sú v zmysle zákona o dani z príjmov oslobodené od dane z príjmov v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za výhru, tzn. že dani podlieha len suma, ktoré prevyšuje toto oslobodenie. Ak zamestnanec vyhrá nepeňažnú výhru v súťaži, ktorý vyhlásil zamestnávateľ v hodnote vyššej ako 350 eur za výhru, potom sa tento príjem posudzuje ako príjem zo závislej činnosti, ktorý zdaní zamestnávateľ preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona o dani z príjmov v mesiaci vyplatenia (sumu prevyšujúcu 350 eur).