Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý slúži na zabezpečenie starostlivosti o zamestnancov. Jeho tvorba je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa. V tomto článku sa dozviete, kto je povinný ho tvoriť, z akých zdrojov sa tvorí a na aké účely môže byť použitý, so zameraním na situáciu, keď zamestnávateľ nemá zriadený osobitný účet pre sociálny fond.
Prvotnú tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje jeden z najkratších zákonov na Slovensku - zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Novelizačným zákonom č. 347/2018 Z. z. sa menili niektoré ustanovenia týkajúce sa sociálneho fondu.
Kto je povinný tvoriť sociálny fond?
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom sa na účely zákona o sociálnom fonde rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky. Zamestnávateľ nemusí byť len podnikateľ, môže ísť aj o neziskový sektor, napríklad občianske združenie alebo rozpočtová organizácia.
V prípade pracovnoprávnych vzťahov na základe iných typov zmlúv, napr. dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), zamestnávateľ sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napr. pre prípad výkonu funkcie konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie.
Príklady povinnosti tvorby sociálneho fondu
- Ak jediný spoločník s.r.o. sa v nej zamestná na základe pracovnej zmluvy, s.r.o. je považovaná za zamestnávateľa a musí tvoriť sociálny fond.
- Ak jediný spoločník vykonáva funkciu konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie, nevzniká pracovnoprávny vzťah a s.r.o. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond.
- Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
Spôsoby tvorby sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí z troch zdrojov:
- Povinný prídel: vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.
- Ďalší prídel: vzťahuje sa len na niektorých zamestnávateľov.
- Ďalšie zdroje: dobrovoľný prídel zamestnávateľov.
Povinný prídel
Povinný prídel sa tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.
Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov. Podnikateľské subjekty môžu tvoriť sociálny fond povinným prídelom vo výške viac ako 0,6 % (najviac do 1 %) len v prípade, ak:
- za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk,
- si splnili všetky daňové a odvodové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku,
- si splnili všetky odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.
Splnenie týchto skutočností pre tvorbu sociálneho fondu je potrebné preveriť najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je zákonom ustanovený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný kalendárny rok.
Ďalší prídel
Ďalší prídel sa tvorí z dvoch zdrojov, pričom tieto sa navzájom vylučujú. Ide o prídel vo výške:
- dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac však vo výške 0,5 % zo základu.
- sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu.
V obidvoch prípadoch je zákonom stanovený limit dobrovoľného prídelu, a to najviac vo výške 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.
Príklad výpočtu ďalšieho prídelu na dopravu
Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda, ktorá je základom pre výpočet mesačného prídelu do sociálneho fondu, je 8 250 €. Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľovi preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 x 0,5 %). Túto sumu zamestnávateľ ako príspevok zo sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť rozdelí piatim zamestnancom napr. pomerne.
Ďalšie zdroje
Ďalšími zdrojmi na tvorbu sociálneho fondu sú napríklad dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Podnikateľské subjekty môžu prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku (spravidla zisk po zdanení a znížení o povinné príspevky do iných fondov).
Daňové hľadisko tvorby sociálneho fondu
Podnikateľské subjekty si môžu tvorbu sociálneho fondu prostredníctvom povinných prídelov a ďalších prídelov zahrnúť do daňových výdavkov (nákladov). Prídely z ďalších zdrojov (napr. zo zisku) do daňových výdavkov (nákladov) zahrnúť možné nie je. Zákon o sociálnom fonde v § 5 ustanovuje, že u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnom fonde súčasťou výdavkov s odkazom na § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
Vedenie sociálneho fondu bez osobitného účtu
V minulosti musel byť pre sociálny fond zriadený osobitný účet, ale v aplikačnej praxi sa ustálil výklad zákona o sociálnom fonde, že nie je potrebný osobitný bankový účet. V súčasnosti zákon o sociálnom fonde jednoznačne ustanovuje, že zamestnávateľ nemusí mať prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá pre sociálny fond zriadený osobitný bankový účet, musí jeho tvorbu a čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.
V praxi sa využívajú rôzne spôsoby analytického sledovania tvorby a čerpania sociálneho fondu. Využívajú sa možnosti vyplývajúce z účtovníctva (napr. analytické účty, kniha sociálneho fondu) alebo iné evidencie (napr. vlastné tabuľky bez predpísanej formy). Postupy účtovania v JÚ ukladajú podnikateľom v § 7 ods. 3 účtovať tvorbu SF aj v knihe SF ako prírastok alebo úbytok SF. ZÚ ani Postupy účtovania neurčujú, ako má kniha SF vyzerať a čo všetko má obsahovať.
Lehoty na tvorbu a zúčtovanie sociálneho fondu
Je žiadúce, aby zamestnávateľ tvorbu sociálneho fondu (lehoty, techniky analytického sledovania a ďalšie podrobnosti) upravil napríklad v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Ak zamestnávateľ nemá pre sociálny fond zriadený osobitný bankový účet, tvorba sociálneho fondu je len účtovnou, resp. evidenčnou operáciou. Nedochádza k presunu peňažných prostriedkov medzi bankovými účtami.
Prídely do sociálneho fondu, ktoré sa vyčísľujú zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu, sa tvoria (účtujú, evidujú) mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu. Ak je dní na výplatu dohodnutých viac, lehota uplynie posledným dňom dohodnutým na výplatu za uplynulý kalendárny mesiac. Za mesiac december možno tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu sa vykoná najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Ak zamestnávateľ zistí, že sociálny fond má nevyčerpaný zostatok, tento sa prevádza do nasledujúceho roka.
Použitie sociálneho fondu
Sociálny fond možno použiť na realizáciu sociálnej politiky. Ide predovšetkým o príspevky na:
- stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. príspevok zamestnávateľa nad rámec a rozsah stanovený v Zákonníku práce),
- dopravu do zamestnania a späť (ide o dobrovoľný príspevok dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise zamestnávateľa),
- účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. nákup permanentiek do fitness centra, nákup vstupeniek do divadla),
- rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. nákup poukážok na masáž, saunu, kúpeľný pobyt),
- zdravotnú starostlivosť (napr. príspevok na vyšetrenie zraku, príspevok na nákup liekov),
- sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. príspevok na zmiernenie následkov pri úmrtí člena rodiny - živiteľa rodiny, príspevok na zmiernenie následkov živelnej udalosti),
- doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Nesmie však používať sociálny fond na účely odmeňovania za prácu. Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
Zdaňovanie a odvody z príspevkov zo sociálneho fondu
Plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. ročnom zúčtovaní dane.
U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa.
Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Upozorňujeme aj na výnimku, že poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.