Mentálne a viacnásobné postihnutie: komplexný pohľad na definície, príčiny a podporu

Problematika vzdelávania a starostlivosti o osoby s mentálnym a viacnásobným postihnutím je rozsiahla a vyžaduje si špecifický prístup. Pochopenie samotných termínov a ich dôsledkov je kľúčové pre efektívnu podporu a integráciu týchto jednotlivcov do spoločnosti.

Definícia a charakteristika mentálnej retardácie

Mentálna retardácia, alebo retardácia intelektového vývinu, je postihnutie, pri ktorom z rôznych príčin dochádza k zníženiu rozumových schopností, zastaveniu, oneskoreniu alebo nedokončeniu vývinu intelektu. Stupeň zaostalosti sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom - IQ. Hodnoty tohto kvocientu stanovuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a sú uverejnené v Medzinárodnej klasifikácii chorôb.

Stupne mentálnej retardácie:

• Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 - 50): Najmenej závažné postihnutie. Do 3 rokov veku dieťaťa je postihnutie ťažšie rozpoznateľné, môžu nastať len mierne problémy - zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči, či problémy so sebaobslužnými činnosťami. Vo školskom veku je však odlišnosť zreteľnejšia a dieťa nezvláda nároky, ktoré sú naň kladené. Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba a v praktických zručnostiach, i keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší.
• Stredná mentálna retardácia (IQ 49 - 35): Postihnutie zodpovedá mentálnemu veku 6 - 9 rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Ľuďom so strednou mentálnou retardáciou sa len zriedkakedy podarí žiť samostatne.
• Ťažká mentálna retardácia (IQ 34 - 20): Tento typ zodpovedá mentálnemu veku 3 - 6 rokov, čo je zjavné už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia. Väčšina detí sa naučí len pár slov. Pri kvalitnej starostlivosti sa môžu rozvinúť aspoň základné schopnosti.
• Hlboká mentálna retardácia (IQ je pod 20): Typ postihnutia, keď človek nedosiahne mentálny vek viac ako 3 roky. Dieťa je najčastejšie imobilné, nedokáže si osvojiť reč, ani jej porozumieť. Takéto dieťa vyžaduje neustálu pomoc a starostlivosť opatrovateľa.

Príčiny vzniku mentálnej retardácie

Najčastejšie príčiny mentálneho postihnutia sú zhrnuté v nasledujúcich oblastiach:

• Prenatálne vplyvy: Mentálne postihnutie je podmienené pôsobením teratogénnych vplyvov v prenatálnom období. Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva. Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy (napr. infekčné ochorenia u matky počas raného tehotenstva - nebezpečná je napr. rubeola, či toxoplazma).
• Vrodené faktory: Dedičné faktory majú svoj pôvod pred počatím. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre alebo vo funkcii genetického aparátu (napr. Downov syndróm).
• Perinatálne poškodenie: Poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka.
• Postnatálne poškodenie mozgu: Narušenie rozvoja rozumových schopností, napr. po poškodení CNS, alebo prekonaní meningitídy v ranom detstve.
• Sociálne podmienená mentálna retardácia: Vzniká na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.

Podpora a vzdelávanie pri mentálnej retardácii

Rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa začne s terapiou, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude úspešne napredovať v rámci svojich možností. Dieťa sa môže lepšie socializovať či učiť novým zručnostiam.

V terapii spolupracuje odborný tím - lekár, psychológ, špeciálny pedagóg, rehabilitačný pracovník, asistent učiteľa. Psychológ pomocou testov zhodnotí mentálny vek dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery. Intelektové schopnosti sa vplyvom cvičení, učenia či rehabilitácie môžu časom meniť, aj zlepšiť. Špeciálny pedagóg po odbornej diagnostike poradí, ako ďalej postupovať vo vzdelávaní dieťaťa a spolu so školským zariadením nastaví efektívny individuálny vzdelávací program.

Špecifiká vo vzdelávaní mentálne postihnutého dieťaťa

Dieťa s mentálnym postihnutím sa môže vzdelávať v špeciálnej škole pre žiakov s mentálnym postihnutím, v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole, alebo v každej bežnej škole formou školskej integrácie. Pri vzdelávaní je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu (ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia). Z toho potom vychádza nastavenie vzdelávacieho programu:

• Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.

Ukončením posledného ročníka ZŠ žiaci s MP nadobúdajú primárne vzdelanie, nie nižšie sekundárne, ako ostatní bežní žiaci. Preto v ďalšom vzdelávaní nemôžu pokračovať v bežných stredných školách. Môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti alebo v praktickej škole.

• Špeciálne odborné učilište: Poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností.
• Praktická škola: Poskytuje prípravu na jednoduché pracovné činnosti, pripravuje na život v rodine, učí práce v domácnosti a sebaobsluhe.

Viacnásobné postihnutie: definícia a charakteristika

Pojem viacnásobné postihnutia (VNP) označuje rôznu kombináciu viacerých súbežných postihnutí u jednotlivca. Je to komplexný stav, ktorý je charakterizovaný prítomnosťou dvoch alebo viacerých postihnutí u jednej osoby. Tieto postihnutia môžu byť rôzneho druhu a stupňa závažnosti, čo vedie k širokej škále prejavov a potrieb u jednotlivých osôb s VNP.

Vašek (2003) definuje viacnásobné postihnutie ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí či narušení. Ich interakciou a vzájomným prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia odlišná od jednoduchého súčtu prítomných postihnutí a narušení."

Márkusová definuje VNP ako prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne.

Často sa za najzávažnejšie považujú rôzne druhy telesného alebo zmyslového postihnutia v kombinácii s mentálnym postihnutím (nevidiaci s mentálnym postihnutím, nepočujúci s mentálnym postihnutím a pod.). Ale aj bez prítomnosti mentálneho postihnutia sú rôzne kombinácie postihnutí veľmi závažné z pohľadu výchovy, vzdelávania a spoločenského začlenenia, napríklad kombinácia zmyslových postihnutí (hluchoslepota), postihnutie reči v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, poruchy správania v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, telesné alebo zmyslové postihnutie v kombinácii s chronickou chorobou, alebo rôzne kombinácie telesného a zmyslového postihnutia. Variácií je veľké množstvo.

Kategorizácia viacnásobného postihnutia

Viacnásobné postihnutie je možné kategorizovať podľa rôznych kritérií:

• Podľa stupňa závažnosti:
  • Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
  • Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.
• Podľa kombinácie postihnutí:
  • Mentálne postihnutie v kombinácii so zrakovým postihnutím.
  • Mentálne postihnutie v kombinácii so sluchovým postihnutím.
  • Detská mozgová obrna v kombinácii s mentálnym postihnutím.
  • Hluchoslepota (súbežné postihnutie zraku a sluchu).

Hluchoslepota ako špecifická forma viacnásobného postihnutia

Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutia patrí hluchoslepota. Ide o jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepota však prechádza viacerými štádiami, od sociálnej až po úplnú. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta - je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. Limitované schopnosti mu bránia zmysluplne, plnohodnotne komunikovať s prostredím. K zdravotným problémom sa pridružujú aj ďalšie ťažkosti, ktoré bez primeranej starostlivosti a kvalifikovanej pomoci, môžu vyvrcholiť do závažných porúch psychosomatického rozvoja a formovania osobnosti.

Problémom je už samotná komunikácia hluchoslepých. Taktilné vnímanie je v tomto prípade prostriedok komunikácie, či už ide o jednoduchý telesný signál, predmetovú komunikáciu, posunkovú reč alebo prstovú abecedu. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu. Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat. Ak sú u postihnutej osoby zachované zvyšky zraku a sluchu, využívajú sa aj tieto kanály pri komunikácii.

Problémom však naďalej ostáva aj kvalifikovaná starostlivosť a systém odborného poradenstva pri starostlivosti o takéto osoby, kde je nutná úzka súčinnosť viacerých odborníkov (lekárov, špeciálnych pedagógov, terapeutov, sociálnych pracovníkov a pod.). Na Slovensku existuje žiaľ len málo zariadení, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť ľuďom s hluchoslepotou. Napríklad Evanjelická spojená škola internátna v Červenici pri Prešove je jedinou školou svojho druhu poskytujúcou výchovu a vzdelávanie deťom s hluchoslepotou. Pre dospelých hluchoslepých je na Slovensku len jediné špecializované zariadenie - Maják, v Zdobe pri Košiciach.

Pedagogika viacnásobne postihnutých

Pedagogika viacnásobne postihnutých (PVNP) sa zaoberá edukáciou jedincov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť. Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.

Proces edukácie VNP je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii.

Špecifické metódy edukácie VNP:

• Metóda viacnásobného opakovania.
• Metóda nadmerného zvýraznenia informácie.
• Metóda zapojenia viacerých kanálov.
• Metóda optimálneho kódovania.
• Metóda intenzívnej spätnej väzby.

Edukácia VNP prebieha v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy, kde sa vzdelávanie uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Štátny vzdelávací program pre žiakov s VNP vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť.

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky

Technologické pomôcky môžu byť veľmi účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím.

• Ovládače: Umožňujú jednotlivcom s VNP dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie.
• Komunikátory: Slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jednotlivcov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania. Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči.
• Interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnosti: Multisenzorické prostredia určené na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností. Vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom stimulujú všetky zmysly. Interaktívne prvky umožňujú deťom s VNP aktívne vyvolávať rôzne podnety a získavať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu.

Nové programy práce so žiakmi s VNP

• Program W. Strassmeiera: Screeningový a podporný program pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč.
• Bazálna stimulácia: Koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Ide o formu celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti prostredníctvom elementárnych podnetov.
• Snoezelen: Uplatniteľný u všetkých cieľových skupín, neklaie nároky na intelektové alebo iné schopnosti. Ide o navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania v špecificky upravenom prostredí.

Legislatíva a podpora osôb s postihnutím na Slovensku

Občania s ťažkým zdravotným postihnutím sú neoddeliteľnou súčasťou každej spoločnosti. Vyspelosť krajiny možno posudzovať aj podľa kvality starostlivosti a prístupu k postihnutým občanom. Umožniť takýmto osobám využívať rovnosť príležitostí je podstatou dlhodobej stratégie Európskej Únie na zabezpečenie ich aktívnej účasti v spoločnosti.

V roku 2008 boli schválené dva zákony, ktoré by mali pomôcť riešiť zložitú situáciu aj ťažko zdravotne postihnutým občanom:

• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách: Upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Cieľom je podporovať sociálne začlenenie občanov a uspokojovať sociálne potreby ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii.
• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia: Upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti a jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti.

Kvalita života osôb, ktoré sú v dôsledku svojho viacnásobného postihnutia odkázané na celoživotnú starostlivosť, je v konečnom dôsledku závislá od kvality a komplexnosti služieb, ktoré sú im poskytované. Aj keď reálne nie je možná úplná inklúzia týchto ťažko viacnásobne postihnutých osôb do bežného spoločenského života, veľmi dôležitá je zmena v prístupe a postojoch k týmto ľuďom zo strany spoločnosti.

tags: #co #je #to #mentalne #a #viacnasobne