Sociálne podniky a zamestnávanie znevýhodnených osôb na Slovensku

Sociálne podniky plnia veľmi dôležitú funkciu, ktorou je zamestnávanie znevýhodnených ľudí. V posledných rokoch sa sociálne podnikanie stáva modernou formou podnikania aj na Slovensku a označuje sa ako podnikanie 21. storočia. Do podnikateľských procesov vnáša solidaritu a etický princíp, podieľa sa na riešení spoločenských problémov a zvyšuje kvalitu života obyvateľstva. Sociálne podniky sú hlavným nástrojom sociálneho podnikania a sociálnej ekonomiky, pričom ich činnosť nie je primárne orientovaná na dosahovanie zisku, ale je zameraná na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.

Čo je sociálny podnik a sociálne podnikanie?

Sociálny podnik je subjektom sociálnej ekonomiky a súčasťou sociálneho podnikania. Sociálne podnikanie (social entrepreneurship) zahŕňa prioritne sociálne ciele, je založené na neziskovom princípe a vytvára spoločenské hodnoty na základe spolupráce s ľuďmi a s organizáciami občianskej spoločnosti. Často je označované za inovatívny spôsob podnikania, ktorého cieľom je eliminovať nezamestnanosť, chudobu, ekologické problémy a podporovať zamestnanosť sociálne znevýhodnených skupín a zraniteľných osôb.

Úlohou sociálneho podniku je znovuinvestovanie hospodárskeho zisku do podnikania, s cieľom dosahovania pozitívnych hospodárskych vplyvov. Musí byť subjektom sociálnej ekonomiky, čo znamená, že musí vykonávať aspoň jednu z aktivít v rámci sociálnej ekonomiky, pričom činnosť môže byť hospodárska aj nehospodárska.

Funkcie sociálneho podniku

Hlavnou funkciou sociálneho podniku je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu a vykonávanie hospodárskej činnosti. Musí spĺňať aj ďalšie funkcie:

• Prispievanie k pozitívnemu sociálnemu vplyvu: Podnik musí prispievať tovarom alebo službou, ktoré vyrába, distribuuje, poskytuje, dodáva, alebo aspoň prispieva k spôsobu ich výroby a poskytovania.

• Reinvestovanie zisku: V prípade hospodárskeho zisku, po jeho zdanení, investuje aspoň 50% zisku do svojho hlavného cieľa, teda merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.

• Zapájanie zainteresovaných osôb: Sociálny podnik zapája do hospodárskej činnosti zainteresované osoby, pričom svoje poslanie a aktivity podriaďuje práve ich záujmu a úžitku. Medzi zainteresované osoby patria zamestnanci podniku, spotrebitelia tovaru alebo služby, obyvatelia obce, kde sa sociálny podnik nachádza, alebo fyzické osoby, ktoré v uplynulom období vykonali pre sociálny podnik dobrovoľnícku činnosť.

Ciele sociálneho podnikania

Sociálne podniky si kladú za cieľ riešiť rôzne spoločenské výzvy. Medzi hlavné ciele patrí:

• Zvyšovanie zamestnanosti: Poskytovanie pracovných príležitostí pre znevýhodnené skupiny, pre dlhodobo nezamestnaných, osoby so zdravotným postihnutím, mladých ľudí bez praxe, staršie osoby a iné zraniteľné skupiny.

• Podpora sociálnej inklúzie: Znižovanie sociálnej exklúzie tým, že zapájajú marginalizované skupiny do spoločenských a ekonomických aktivít.

• Podpora environmentálnej udržateľnosti: Prostredníctvom ekologických obchodných praktík a projektov zameraných na ochranu životného prostredia.

• Propagácia inovatívnych prístupov: Podpora inovatívnych prístupov a modelov podnikania, ktoré môžu priniesť nové riešenia sociálnych a environmentálnych problémov.

• Podpora miestnych ekonomík: Reinvestovanie ziskov do komunity, vytváranie miestnych pracovných miest a podpora miestnych dodávateľov a podnikateľov.

Legislatívny rámec sociálneho podnikania na Slovensku

Od roku 2018 je v praxi Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, na základe ktorého tieto sociálne podniky pôsobia na Slovensku. Tento zákon upravuje podmienky sociálneho podnikania a definuje sociálny podnik ako subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý umiestňuje svoje tovary a služby na trhu, pričom jeho hlavným cieľom nie je zisk, ale spoločenský prospech. Ak zo svojej činnosti zisk dosiahne, väčšinu z neho reinvestuje do svojho hlavného cieľa.

Postavenie chránených dielní a chránených pracovísk upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. Sociálna ekonomika je dnes v krajinách EÚ uznaným a etablovaným sektorom ekonomiky. O pridelenie štatútu sociálneho podniku môže požiadať novo založený podnik alebo už existujúci podnik. Hlavné dokumenty, z ktorých sa posudzuje spôsobilosť podniku pre získanie štatútu sociálneho podniku, sú zakladateľská listina/spoločenská zmluva, podnikateľský plán, preukázanie bezúhonnosti a podobne.

Druhy sociálnych podnikov a ich úlohy

Z hľadiska hlavného cieľa, teda dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, zákon o sociálnych podnikoch ich člení na podniky s napĺňaním verejného záujmu a podniky s napĺňaním komunitného záujmu. Väčšinu sociálnych podnikov tvoria integračné sociálne podniky.

Integračný sociálny podnik

Integračný sociálny podnik vykonáva verejnoprospešnú činnosť, ktorej úlohou je regionálny rozvoj a podpora zamestnanosti. Tieto podniky zamestnávajú minimálne 30% znevýhodnených a zraniteľných osôb. Ich cieľom nie je trvale zamestnávať zdravotne znevýhodnených alebo inak znevýhodnených ľudí, ale pripraviť ich pre otvorený trh práce. V súčasnosti je na Slovensku viac ako 600 registrovaných sociálnych podnikov, pričom väčšina z nich patrí medzi integračné sociálne podniky.

Sociálny podnik bývania

Sociálny podnik bývania patrí medzi verejnoprospešné podniky, ktorého úlohou je zabezpečovať bývanie, správu, údržbu a obnovu bytového fondu.

Iný registrovaný sociálny podnik

Iný registrovaný sociálny podnik vykonáva akúkoľvek verejnoprospešnú činnosť, na ktorú sa nekladú zvýšené nároky (napríklad zdravotná starostlivosť, kultúra, vzdelávanie, výchova, ekológia).

Spoločensky prospešné služby

Zákon o sociálnych podnikoch vymedzuje spoločensky prospešné služby nasledovne:

• Zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti
• Poskytovanie sociálnej a humanitárnej pomoci
• Tvorba a rozvoj duchovných a kultúrnych hodnôt
• Ochrana ľudských práv a základných ľudských slobôd
• Edukácia a rozvoj telesnej kultúry
• Výskum a vývoj vedecko-technických služieb a informačných služieb
• Ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva
• Regionálny rozvoj a podpora zamestnanosti
• Zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu

Zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb

Sociálne podniky sú podniky, ktoré majú povinnosť zamestnávať minimálne 30% znevýhodnených ľudí. Fungujú na princípe, že ak zamestnajú znevýhodneného človeka, štát im prepláca časť nákladov na jeho mzdu. V prípade zdravotne znevýhodnenej osoby prepláca štát až 75% celkovej ceny práce, pri inak znevýhodnených osobách, napríklad sociálne znevýhodnených, ide o 50%.

Spoločne sociálne podniky zamestnávajú 8 600 zamestnancov, pričom najväčšiu skupinu tvoria zdravotne znevýhodnení zamestnanci. Ku koncu roka 2023 sociálne podniky zamestnávali viac ako 6 700 zamestnancov, pričom pri zamestnaní boli uprednostňované znevýhodnené osoby. Práve kategória hendikepovaných zamestnancov, na ktorých si sociálny podnik môže uplatniť kompenzácie vo výške 75 % ceny práce, tvorila viac ako tri štvrtiny z celkového počtu týchto ľudí.

Kto patrí medzi znevýhodnené osoby?

Medzi znevýhodnené osoby patria:

• Osoby, ktoré v predchádzajúcich šiestich mesiacoch neboli zamestnané (okrem zamestnania v pracovnoprávnom vzťahu, ktorého trvanie nepresiahlo v úhrne 40 dní v kalendárnom roku), a ak ich zdaniteľné mesačné príjmy alebo akékoľvek iné príjmy (aj rôzne typy dôchodkov) nepresiahli v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
• Osoby staršie ako 50 rokov.
• Osoby mladšie ako 26 rokov.
• Osoby vedené medzi nezamestnanými najmenej 12 mesiacov.
• Osoby s nižším vzdelaním ako stredné odborné.
• Osamelé plnoleté matky žijúce s jednou alebo viacerými osobami, odkázanými na ich starostlivosť.

Kto patrí medzi zraniteľné osoby?

Medzi zraniteľné osoby patria:

• Prijímatelia sociálnych služieb (napr. drogovo závislí, ktorí vyhľadali odbornú pomoc).
• Osoby v nepriaznivej sociálnej situácii (napr. osoby bez akéhokoľvek príjmu, drogovo závislé osoby, osoby so zdravotným postihnutím).
• Deti alebo žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
• Deti alebo plnoleté fyzické osoby, pre ktoré sú vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (napr. rodičia, ktorým sa poskytuje odborná psychologická pomoc z dôvodu, že ich dieťa je drogovo závislé, alebo dieťa, o ktoré sa starajú v sociálnoprávnom zariadení).
• Osoby, ktorým skončila ústavná starostlivosť, či boli zverené do pestúnskej starostlivosti.
• Osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej osoby.
• Osoby, ktorým sa skončila materská, resp. rodičovská dovolenka.
• Osoby, ktoré poberajú starobný dôchodok.
• Osoba, ktorej mesačný príjem je menší ako 3-násobok sumy životného minima.
• Osoby po prepustení z väzenia.
• Osoby bez štátnej príslušnosti, azylanti alebo cudzinci, ktorým sa poskytuje doplnková ochrana.

RSP majú záujem zamestnávať a vytvárať pracovné miesta pre odídencov z Ukrajiny. Títo občania, ktorým sa poskytuje doplnková ochrana alebo získali azyl na Slovensku, môžu byť zaradení do integračného pracovného procesu ako zraniteľní ľudia.

Novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (platná od 3. júna 2024)

Ministerstvo práce predstavilo viacero zmien, ktoré sa týkajú fungovania sociálnych podnikov. Tieto zmeny majú reagovať na doterajšie skúsenosti s uplatňovaním zákona v praxi a priniesť systémové zmeny. Hlavným cieľom je zefektívniť zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb a zvýšiť účinnosť sociálnych podnikov.

Kľúčové zmeny:

1. Integračná úloha a vyrovnávací príspevok: Integračný sociálny podnik, ktorý nesplní svoju integračnú úlohu - teda nezamestná človeka na otvorenom trhu alebo vo vlastnom podniku bez nároku na príspevok - bude musieť vyrovnávací príspevok v alikvotnej časti vrátiť. Pokiaľ to urobí opakovane, bude mu odobratý štatút sociálneho podniku.

2. Posudzovanie spôsobilosti zdravotne znevýhodnených osôb: V prípade zdravotne postihnutých osôb sa po novom bude požadovať posúdenie posudkovým lekárom spôsobilosti tohto človeka pre konkrétne pracovné miesto a posúdenie, či potrebuje asistenta.

3. Obmedzenie čerpania vyrovnávacieho príspevku: Sociálny podnik bude môcť na toho istého zamestnanca čerpať vyrovnávací príspevok iba raz. Započítanie tejto osoby do povinného podielu zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb bude takisto možné len v jednom podniku.

4. Vylúčenie súbehu pracovných činností: Po novom nebude možné, aby zamestnanec, ktorý sa považuje za znevýhodneného, zároveň vykonával aj inú pracovnú činnosť, napríklad na živnosť, alebo iný pracovný pomer. Osoby, ktoré popri práci v integračnom podniku vykonávajú inú pracovnú činnosť, už nebudú považované za znevýhodnené.

5. Skrátenie lehoty pre nové sociálne podniky: Pri nových sociálnych podnikoch sa skracuje lehota na splnenie podmienky zamestnania 30 % znevýhodnených zamestnancov z jedného roka na 3 mesiace.

6. Obmedzenie doby pre odkladanie zisku: Zisk zo svojej činnosti bude môcť sociálny podnik odkladať na tzv. osobitnom fonde už len dva roky, nie päť rokov. V prípade, že v tomto časovom limite nepoužije tento svoj zisk na socializáciu, tak tento zisk prepadne v prospech štátu. Tento zisk prepadne v prospech štátu aj vtedy, keď počas tejto dvojročnej doby sociálny podnik buď z vlastnej iniciatívy alebo kvôli pochybeniam ukončí svoju činnosť.

7. Obmedzenie subdodávateľskej činnosti: Na subdodávateľskú činnosť bude môcť sociálny podnik využiť maximálne 20 - 30% každej zákazky. Toto opatrenie má predchádzať skrytým špekuláciám, kde sociálny podnik zvíťazí vo verejnej súťaži a celú zákazku vybaví cez subdodávateľa.

Rezort práce bude uvedené zmeny komunikovať s Úradom pre verejné obstarávanie a prípadné zmeny pri sadzbe DPH pre registrované sociálne podniky s Ministerstvom financií.

Praktické aspekty a výzvy sociálneho podnikania

Motivácia pre založenie sociálneho podniku často pramení z túžby pomáhať ľuďom so zdravotným postihnutím, podporovať ich v pracovnom procese, zvyšovať ich sebavedomie a napĺňať prvky deinštitucionalizácie. Zakladatelia tiež vnímajú možnosť využiť finančné zdroje zo štátu.

Výhody a riziká

Registrované sociálne podniky majú mnoho benefitov, no zároveň čelia mnohým výzvam. Medzi hlavné limity a riziká patria:

• Ťažšie hľadanie personálu na vytvorené pracovné miesta so zdravotným znevýhodnením.
• Nedostatok finančných prostriedkov.
• Problémy s priestormi výrobne.
• Chýbajúce vybavenie.
• Byrokracia.

Perspektívy sociálneho podnikania

Participanti vnímajú perspektívu sociálneho podnikania ako výborný nástroj na zníženie nezamestnanosti a vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnených ľudí vzhľadom k ich individuálnym potrebám. Je to tiež príležitosť pre obce a mestá, keďže pracujú so zdravotne postihnutými, a dáva priestor naozaj pomáhať a zamestnávať ľudí so ZŤP, aby sa cítili potrební pre seba aj rodinu.

Problémy sociálneho podnikania

Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku v roku 2020 definovala ako najväčšie pozitívum legislatívu v oblasti sociálneho podnikania. Naopak, za jeden z najväčších negatív označila neexistujúcu investičnú pomoc. Veľkým pozitívom je existencia národného programu Inštitút sociálnej ekonomiky, existencia regionálnych a podporných centier, ako aj programové vyhlásenie súčasnej vlády, v ktorom je sociálne podnikanie uvádzané vo viacerých kapitolách. Za negatívum bolo označené chýbajúce komplexné vzdelávanie o sociálnom podnikaní, ktoré je nedostatočné aj o podnikaní všeobecne.

Antidiskriminačné opatrenia

Zákonník práce v § 13 zakazuje diskrimináciu zamestnancov z dôvodu okrem iného nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia. V prípade sociálnych podnikov je možné stanovenie ponuky práce iba pre invalidných zamestnancov považovať za súladné s cieľom zákonodarcu a s princípom materiálnej rovnosti na trhu práce. Takéto rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v registrovanom sociálnom podniku a tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie, keďže tento cieľ je legitímny a požiadavka primeraná. Antidiskriminačný zákon sa zaoberá pozitívnou diskrimináciou v § 8 ods. 1, kde uvádza, že diskriminácia nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

tags: #socialny #podnik #a #zamestanie