Čiastkový a agregátny trh v podnikaní: Komplexné vysvetlenie

Trh je základný koncept v ekonómii, ktorý predstavuje miesto, kde sa stretávajú výrobcovia a spotrebitelia a kde sa uskutočňuje kúpa a predaj najrôznejších výrobkov a služieb. Trh neriadi žiadny úrad, ale riadime ho všetci tým, ako sa správame, čo potrebujeme a čo chceme kúpiť. V trhovej ekonomike sa musí výrobca prispôsobiť zákazníkovi, pretože zákazník má peniaze. Trhová ekonomika sa zakladá na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže.

Trh chápeme dvojako:

• Priestorovo - ako miesto, kde sa stretávajú predávajúci a kupujúci.
• Funkčne - ako spojenie dopytu a ponuky v určitej oblasti.

Trhové vzťahy sú vzťahy, v ktorých si predávajúci a kupujúci vzájomne dohodnú ceny, množstvo predávaných a kupovaných statkov a služieb.

Základné ekonomické otázky a trh

Východiskom pre pochopenie trhu je poznanie základných ekonomických otázok, ktoré rieši každá spoločnosť. Každé hospodárstvo tvorí mnoho domácností a podnikov, ktoré musia riešiť množstvo problémov každodenného života:

• Čo sa bude vyrábať? O tom rozhodujú spotrebitelia, aké výrobky a služby, v akom množstve a kedy sa majú vyrábať, aby sa uspokojili potreby spoločnosti. Táto otázka sa týka výberu výrobkov a služieb, ktoré sa majú vyrábať, ich množstva, kvality a času výroby. Rozhodnutie o výrobe určitého produktu nevyhnutne obmedzuje možnosti výroby iných produktov kvôli obmedzenosti zdrojov.
• Ako sa bude vyrábať? O tom rozhoduje konkurencia medzi výrobcami, kto dokáže vyrobiť lepšie a lacnejšie, ten vytlačí konkurenta z trhu. Táto otázka sa zaoberá spôsobom výroby, teda aké zdroje, technológie a typy podnikov sa majú použiť. Ide o rozhodnutia, ako zaviesť ručnú alebo strojovú výrobu, či vyrábať v malých, stredných alebo veľkých podnikoch a akú energiu použiť. Odpoveď na túto otázku hľadajú výrobcovia prostredníctvom konkurencie, pričom sa snažia minimalizovať náklady.
• Pre koho sa bude vyrábať? To sa ukáže na trhu pomocou ponuky a dopytu. Táto otázka sa zameriava na cieľové skupiny a vrstvy ľudí, pre ktoré sa bude vyrábať. Rozdelenie statkov závisí od rozdelenia príjmov a bohatstva, pričom tí s vyššími príjmami spotrebujú viac produktov a služieb.

Subjekty trhu

Na trhu pôsobia tri základné subjekty:

• Firmy - vytvárajú tovary a služby a na trh prichádzajú s cieľom predať ich, aby mali zisk. Na trhu výrobných faktorov vystupujú ako kupujúci a na trhu tovarov a služieb ako predávajúci. Podniky, firmy, podnikatelia vystupujú na trhu ako predávajúci, predávajú svoje výrobky, ale tiež ako kupujúci (nakupujú výrobné faktory), ich cieľom je dosiahnuť zisk.
• Domácnosti - vstupujú na trh za účelom kúpy. Na trhu tovarov a služieb vystupujú ako kupujúci a na trhu výrobných faktorov ako predávajúci. Nakupujú spotrebné tovary a služby, prípadne predávajú svoje výrobky (napr. záhradkár - ovocie a zeleninu).
• Štát - mal by na trh vstúpiť len vtedy, keď treba odstraňovať negatívne prejavy trhu. Štát je zvláštnym subjektom na trhu. Vystupuje ako predávajúci aj kupujúci a vytvára podmienky pre fungovanie trhu a koriguje jeho nepriaznivé dopady. Špecifickosť štátu spočíva v jeho efektívnom zásahu tam, kde zlyháva ekonomický systém, napr. protimonopolný úrad, v externalitách (situácie na trhu, ktoré človek nevie ovplyvniť; môžu byť pozitívne - napr. dáme zaočkovať všetkých obyvateľov a potom nebudú chorí, alebo negatívne).

Trhový mechanizmus

Trhový mechanizmus je forma ekonomickej organizácie, v ktorej jednotliví spotrebitelia a podniky prostredníctvom vzájomných interakcií na trhu riešia základné problémy ekonomickej organizácie. Trh je zariadenie, prostredníctvom ktorého kupujúci a predávajúci vstupujú do vzájomných interakcií, aby určili cenu tovaru a množstvo, ktoré sa nakúpi a predá. Trhové operácie sa často uskutočňujú prostredníctvom modernej spojovej techniky. Možno ho charakterizovať aj ako sféru ekonomiky, v ktorej sa realizujú špecifické ekonomické vzťahy medzi trhovými subjektami prostredníctvom výmeny tovarov. Základným podnetom k výrobe a poskytovaniu služieb je zisk.

Trhový mechanizmus zahŕňa vzájomné vzťahy medzi kupujúcimi a predávajúcimi. Jedná sa o súhrn vzťahov a procesov napomáhajúcich pri koordinácii slobodných rozhodnutí ekonomických subjektov pri rozložení výrobných faktorov, cenách tovarov a podobne, a to na základe informácií, ktoré sprostredkovali cenové systémy. Trhový mechanizmus je založený na neúmyselnej koordinácii spotrebiteľov a výrobcov prostredníctvom cien a trhov. Tento systém nikto nenavrhol, vyvinul sa sám. Úlohou trhového mechanizmu je usmerňovať zdroje vo vzťahu k potrebám a vyvíjať tlak na efektívne správanie výrobcov.

Tri procesy, ktoré sú nevyhnutné v trhovom mechanizme sú proces tvorby dopytu, proces tvorby ponuky a proces tvorby ceny.

Trhové hospodárstvo je organizácia ekonomiky, kde produkty vyrábajú jednotliví oddelení výrobcovia a každý z nich sa špecializuje na výrobu istého výrobku. Na uspokojovanie potrieb je nevyhnutná kúpa a predaj výrobkov na trhu. To znamená, že medzi výrobu a spotrebu vstupuje výmena, ktorá sa uskutočňuje na trhu.

Pre vznik trhového hospodárstva sú nevyhnutné dve podmienky: deľba práce a existencia samostatných výrobkov.

Základné prvky trhu: Dopyt, ponuka a cena

Trhový mechanizmus funguje za pomoci dopytu, ponuky a pôsobenia cien.

• Dopyt - predstavuje také množstvo tovarov, aké sú spotrebitelia ochotní a schopní kúpiť za určitú cenu. Dopyt po určitom tovare vyjadruje kúpyschopnosť ľudí, ktorých potrebu tento tovar uspokojí. Dopyt je množstvo tovarov a služieb, ktoré sú ochotní kupujúci kúpiť za určitú cenu.

Dopyt ovplyvňuje:

• cena daného tovaru
• cena substitučných (zameniteľných) tovarov
• výška dôchodkov obyvateľstva
• počet domácností, t.j. množstvo požadovaného tovaru
• Ponuka - je množstvo tovarov, ktoré podniky vyrábajú a dodávajú na trh. Veľkosť ponuky je daná celkovým množstvom tovarov, ktoré sa nachádzajú na trhu. Výrobcovia dodávajú svoj tovar na trh a vytvárajú tak ponuku.

Ponuku ovplyvňuje:

• cena ponúkaného tovaru
• cena substitučných tovarov
• množstvo ponúkaného tovaru
• náklady spojené s výrobou daného tovaru
• Cena - je to peňažná suma dohodnutá pri kúpe a predaji tovaru medzi kupujúcim a predávajúcim. Cena, za ktorú sa pri rovnováhe na trhu predáva a kupuje, sa nazýva rovnovážna cena. Cena, ktorá vzniká na trhu pri aktuálnom vzťahu ponuky a dopytu, sa nazýva trhová cena.

Konkurencia a jej druhy

Konkurencia znamená stretávanie sa rôznych subjektov trhu, kde každý z nich chce realizovať svoje rôzne ekonomické záujmy. Trhová konkurencia je proces, v ktorom sa stretávajú rôzne záujmy subjektov trhu s cieľom dosiahnuť maximálnu hmotnú výhodu.

Na trhu sa stretávame:

• s konkurenciou na strane dopytu - každý spotrebiteľ chce nakúpiť čo najviac a čo najlacnejšie, a to na úkor ostatných spotrebiteľov.
• s konkurenciou na strane ponuky - každý výrobca sa snaží maximalizovať svoj zisk, a to aj na úkor konkurentov.

Typy konkurencie:

• Cenová konkurencia - jej podstata spočíva v dobrovoľnom znížení cien tovarov. K tejto forme výrobcovia pristupujú vtedy, ak sú presvedčení, že ich konkurenti sa nebudú schopní takýmto nízkym cenám prispôsobiť.
• Necenová konkurencia - konkurencia inými než cenovými spôsobmi.

Druhy trhovej konkurencie

1. Dokonalá konkurencia - táto konkurencia však v reálnej praxi neexistuje. Dokonalá konkurencia je odborný ekonomický termín, vzťahujúci sa k trhu, na ktorom žiadna firma ani žiadny spotrebiteľ nedosahuje takú veľkosť, aby mohli sami ovplyvniť tržnú cenu. Výrobcovia pri tejto konkurencii dodávajú ničím nelíšiace produkty a služby. Hlavným cieľom firiem v dokonale konkurenčnom trhu je dosiahnuť čo najvyšší zisk, kým hlavným cieľom spotrebiteľov čo najvyšší úžitok. Výrobné firmy vplyvom veľkej konkurencie a zavádzaním vysokoefektívnych postupov svoje produkty vyrábajú pri minimálnych nákladoch a následne u svojich výrobkov dosahujú optimálne trhové ceny.

Základným problémom modelu dokonalej konkurencie je, že vychádza z nerealistických predpokladov. Na trhoch zvyčajne nepôsobí veľké množstvo subjektov, pričom pre niektoré trhy je nízky počet účastníkov špecifický. Činnosť aktérov na trhu nie je nezávislá a často je dokonca priamo koordinovaná (rôzne asociácie výrobcov či komory). Ľudia sa nerozhodujú len na základe konkrétnych vlastností daného produktu, ale aj na základe iných faktorov, ako je napríklad značka alebo miesto nákupu. Práve snaha podnikateľov o diferenciáciu produktu a jeho odlíšenie od ostatných na trhu existujúcich tovarov a služieb tvorí podstatu konkurencie. V reálnom svete subjekty na trhu ovplyvňujú svojim správaním trhovú cenu a kupujúci nedopytujú pri rovnakej cene nekonečné množstvo produktov. Rovnako nerealistický je predpoklad o dokonalej informovanosti subjektov na trhu. Stav dokonalej informovanosti je z hľadiska vzácnosti zdrojov nielen nedosiahnuteľný, ale aj z princípu nerealizovateľný.

2. Nedokonalá konkurencia - je opakom dokonalej konkurencie. Naopak pri nedokonalej konkurencii sa môže spoločnosť nachádzať pod hranicou svojich produkčných možností. Trhový mechanizmus vedie k odlišnosti výrobcov a vytvára nedokonalú konkurenciu.

Medzi príčiny vzniku nedokonalej konkurencie patria:

• Monopol: Typ štruktúry trhu, na ktorom je daná komodita, ktorá nemá žiadne blízke substitúty, ponúkaná jediným výrobcom a na ktorom sú značné bariéry vstupu pre ďalšie subjekty. Monopoly vznikajú z konkurencie a z regulácie. Monopol môže existovať v prípade, keď má konkrétny jednotlivec alebo podnik takú dostatočnú kontrolu nad konkrétnym výrobkom alebo službou, aby v podstatnej miere určoval podmienky, za ktorých k ním majú mať ostatní prístup. Úplný alebo čistý monopol - v odvetví je jediný výrobca, ktorý má absolútnu moc nad spotrebiteľom. Je to protiklad konkurencie. Škodlivosť monopolu spočíva v tom, že predáva za ceny vyššie, ako sú v podmienkach dokonalej konkurencie. Nevyrába s najnižšími výrobnými nákladmi (chýba tlak konkurencie).
• Oligopol: Druh nedokonalej konkurencie, pri ktorej v danom odvetví dominuje malý počet veľkých firiem. Každá firma je tak veľká, že dokáže do určitej miery kontrolovať, ovplyvňovať ceny. Výrobky nemusia byť diferencované. Na takomto trhu môže mať každá firma určitý vplyv na cenu svojho produktu.
• Monopolistická konkurencia: Na trhu je veľa výrobcov. Predstavuje najjemnejšiu formu nedokonalej konkurencie. Je kategóriou, ktorá sa svojou charakteristikou najviac približuje dokonalej konkurencii v tom, že na trhu pôsobí veľký počet predávajúcich, z ktorých ani jeden nemá na trhu veľký podiel. Líši sa tým, že každý výrobca dodáva kvalitatívne odlišný, diferencovaný výrobok, na rozdiel od dokonalej konkurencie, kde jednotlivé výrobky sú skôr rovnaké.

Typy trhov

Trhy možno deliť podľa rôznych kritérií:

Delenie trhu podľa počtu tovarov a služieb

• Čiastkový trh - je to trh, na ktorom sa predáva a kupuje jeden druh tovaru (napr. čiastkový trh - predaj a kúpa jedného tovaru alebo služby).
• Agregátny trh - je trh všetkých tovarov a služieb v ekonomike. Zahŕňa celkovú ponuku a dopyt v ekonomike a je kľúčový pre pochopenie makroekonomických javov, ako je inflácia, nezamestnanosť a hospodársky rast.

Delenie trhu podľa predmetu kúpy a predaja

• Trh výrobných faktorov (práca, pôda, kapitál).
• Trh tovarov a služieb (pre osobnú spotrebu). Domácnosti tu vystupujú ako kupujúci a podniky ako predávajúci. Sú to všetky výrobky a služby, ktoré sa dajú na trhu kúpiť.
• Finančný trh (prerozdelenie peňazí medzi jednotlivé ekonomické subjekty). Finančný trh predstavuje určitý finančný systém, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celého ekonomického systému. Na finančnom trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt peňazí a kapitálu, utvára sa jeho cena, za ktorú sú subjekty finančného trhu ochotné uskutočňovať finančné operácie a transakcie. Peňažný trh predstavuje trh s krátkodobými finančnými operáciami. Subjekty finančného trhu sú emitenti, investori a sprostredkovatelia. Primárnou úlohou finančného systému je premiestniť vzácny pôžičkový kapitál od tých, čo šetria, k tým, čo si požičiavajú na spotrebu a investície. Finančné trhy sú jadrom finančného systému.

Ekonómia a jej význam | LearnEconomics

Trh práce

Trh práce je trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom práca. Práca je cieľavedomá činnosť vynakladaná pri tvorbe statkov a služieb. Je to predovšetkým ľudská činnosť, ľudská námaha. Práca je vykonávaná človekom preto, aby uspokojoval svoje potreby. Ide o cieľavedomú a účelovú činnosť. Kvalita práce závisí od rôznych telesných a duševných schopností a talentu. Schopnosť vykonávať prácu nazývame pracovnou silou a je ju možné rozvíjať. Zvláštnosťou výrobného faktora práca je to, že bezprostredne vplýva na tvorbu hodnôt, produkciu tovarov a služieb tým, že pri tvorbe hodnôt práca účelne uvádza do pohybu ostatné výrobné faktory. Je teda základnou podmienkou existencie človeka a spoločnosti.

Dopyt po práci určujú podniky, výrobcovia a firmy. Dopyt po práci je určovaný zo strany firmy, závisí od veľkosti a možností, podstatná je aj technologická vyspelosť firmy. Dopyt po práci závisí od veľkosti populácie, kvality, kvantity odvodenej práce, veľkosti práceschopného a ochotného obyvateľstva a priemerného počtu hodín odpracovaných pracovníkmi za rok. Dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená, že závisí od dopytu po výsledku tejto práce, po statkoch, ktoré sa týmito faktormi vyrábajú a zároveň ceny výrobného faktora závisia od ceny výrobkov a nie naopak.

Ponuka práce predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, ktorí tvoria všetci ľudia, ktorí pracujú, ale do práceschopného obyvateľstva zaraďujeme nezamestnaných. Ponuka práce závisí od ochoty ľudí pracovať za určitú mzdu. Ponuka práce závisí od populácie a jej ochoty rozdeliť si čas na pracovný a voľný. Ponuka práce závisí od hraničných nákladov domácnosti pri vynakladaní práce. Domácnosť je v rovnováhe, ak námaha pri práci sa rovná efektu, ktorý práca prináša.

Trh kapitálu

Trh kapitálu je trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom kapitál. Kapitál sa odlišuje od ostatných výrobných faktorov tým, že je výsledkom predchádzajúcej výroby. Sú to teda statky, ktoré boli vyrobené a pomocou nich sa vyrábajú iné statky. Kapitálové statky nie sú určené pre konečnú spotrebu, ale spotrebujú sa vo výrobe. Príkladom môžu byť stroje, zariadenia, nástroje, počítače, všetko, čo bolo vyrobené a je použité vo výrobe. Kapitálové statky, ktoré sa zúčastnia výrobného procesu opakovane, nazývame fixným kapitálom. Patria sem budovy, stroje, zariadenia. Naopak materiál, polotovary a hotové výrobky nazývame obežným kapitálom. V tomto zmysle sa kapitál nazýva kapitálom reálnym alebo niekedy tiež fyzickým. Hmotný kapitál predstavujú stroje, zariadenia, výrobné haly, dopravné prostriedky alebo zásoby materiálu a hotových výrobkov. Kapitálové statky ako statky dlhodobej spotreby pôsobia vo výrobnom procese dlhodobo a postupne sa opotrebúvajú.

Dopyt po kapitále je odvodeným dopytom a závisí od dopytu po tých tovaroch, ktoré daný kapitál v konečnom dôsledku vyrába. Investovanie úzko súvisí s dopytom po kapitáli. Dopyt po kapitáli závisí od dopytu po výrobkoch a službách, kde sú pomocou kapitálu produkované. Čím vyšší je dopyt po hotových výrobkoch, tým väčší bude s pravdepodobnosťou dopyt po kapitáli. V tomto zmysle dopyt po kapitáli je odvodeným dopytom, rovnako ako je tomu pri dopyte po iných výrobných faktoroch. Významnú úlohu pri dopyte po kapitáli hrá úroková miera, ktorá sa dá vyjadriť ako pomer medzi úrokom a vloženou sumou investovaných prostriedkov a môžeme ju definovať ako alternatívny náklad obstaraného kapitálu.

Ponuku po kapitáli tiež ovplyvňujú rôzne faktory. Okrem množstva a ceny kapitálových statkov, ich kvality a výkonnosti ponuku určujú i také faktory ako účel a alternatívna možnosť ich použitia, očakávania ekonomických subjektov o vývoji inflácie a úrokovej miery, nástroje hospodárskej politiky štátu, počet výrobcov kapitálových statkov a podobne. V rámci ponuky kapitálu musíme rozlišovať medzi jednotlivými druhmi kapitálu. Pri tvorbe kapitálu majú rozhodujúcu úlohu úspory a tie závisia od výšky vytvoreného dôchodku. Akumulácia kapitálu je proces, v ktorom sa pomocou investícií vytvárajú nové kapitálové statky. Reálna akumulácia kapitálu predstavuje čisté investície, ktoré sú predpokladom rozširovania výroby.

Trh pôdy

Trh pôdy je trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom pôda. Pôda resp. prírodné zdroje sa v ekonómii označujú poľnohospodárska pôda, pozemky, na ktorých sú postavené továrne a domy, ale rovnako aj všetky prírodné zdroje, či už ide o energetické zdroje, neenergetické suroviny, lesy či vodné toky, ktoré človek využíva k výrobe statkov a služieb. Jej množstvo a kvalita je daná prírodou a nie ekonomickou činnosťou ľudí.

Dopyt po pôde je odvodeným dopytom. Zmena dopytu po pôde nevyvolá v príslušnom období zmenu ponuky pôdy, ale zmenu v cene. Dopyt po poľnohospodárskych produktoch podmieňuje dopyt po pôde. Krivka dopytu po pôde má strmší tvar, čo vyjadruje skutočnosť, že cena výrobného faktora nereaguje hneď na zmenu v dopyte po produktoch pôdy, ale až po určitom období. Dopyt po pôde je určovaný hraničným produktom pôdy a príjmom z hraničného produktu. Krivka dopytu po pôde sa vypočíta ako renta mínus hraničný produkt pôdy.

Ponuku po pôde výrazne ovplyvňujú osobitnosti tohto výrobného faktora, to znamená, že je darom prírody, jej množstvo je obmedzené, nemožno pôdu reprodukovať. Ponuka pôdy na trhu je nepružná. Pôdu môžeme prenajímať za rentu alebo predávať. Trh pôdy slúži na prenajímanie, predávanie a kupovanie pôdy. Jednou zo zvláštností pôdy je, že celková ponuka je fixovaná prírodou a spravidla ju nemožno zvýšiť.

Renta je poplatok za prenájom pôdy. Nazývame ju aj čistá ekonomická renta. Je to poplatok za právo užívania pôdy alebo iného nereprodukovateľného faktora. Renta nie je trhová cena. Renta je zhodnotenie, čo nám ten výrobný faktor prináša. Medzi dve základné príčiny nezaťaženia zdrojov rentou patria neexistencia vlastníkov a niekedy je nemožné, resp. veľmi drahé merať využívanie zdrojov. Renta je dôchodkom vlastníka pôdy, jej zdanením sa zníži jej dôchodok, daň dopadá na vlastníka výrobného faktora. Zdanenie renty nemení ekonomické správanie jednotlivých subjektov. Domácnosti nereagujú, lebo pre nich sa cena nemení, správanie majiteľov sa tiež nemení, lebo ponuka pôdy je fixná, neelastická. Zdanenie neovplyvní efektívnosť ekonomiky, lebo celkový objem produkcie sa nemení. Iným zásahom je štátny intervenčný nákup poľnohospodárskej produkcie, to znamená vytvorenie si rezerv pre neúrodné roky.

Delenie trhu podľa územného hľadiska

• Miestny (regionálny) trh - Miestny trh sa vzťahuje na určitú obec a mesto. Príkladom miestneho trhu môže byť trh s nehnuteľnosťami v Bratislave.
• Národný trh - Národný trh sa vzťahuje na určitý národ alebo štát. Príkladom národného trhu môže byť trh Slovenska, trh Česka. Národný trh vzniká spojením niekoľkých miestnych trhov, zahŕňa výmenu medzi jednotlivými miestnymi trhmi.
• Medzinárodný trh - Medzinárodný trh sa vzťahuje na určité väčšie medzinárodné zoskupenie. Príkladom medzinárodného trhu môže byť trh s autami v Európskej únii. Medzinárodný trh vyjadruje prepojenie vnútorných trhov niekoľkých krajín.
• Medzinárodný regionálny trh - Tento trh sa vzťahuje na jednu službu v rámci väčšieho medzinárodného zoskupenia. Príkladom medzinárodného regionálneho trhu môže byť telekomunikačný trh v strednej Európe.
• Svetový trh - Svetový trh sa vzťahuje na celý svet. Príkladom svetového trhu môžu byť svetové ceny svetových komodít ako sú pšenica, diamanty, ropa. Svetový trh predstavuje objem kúp a predajov medzi partnermi všetkých krajín sveta.

Delenie trhu z hľadiska stupňa organizovanosti

• Organizovaný trh
• Neorganizovaný trh

Delenie trhu z hľadiska podmienok pre fungovanie komponentov trhu

• Voľný trh
• Regulovaný trh

Delenie trhu z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom

• Legálny trh
• Čierny trh

Delenie trhu z hľadiska toho, či je alebo nie je regulovaný

• Voľný trh - Voľný trh sa vyznačuje pružným dopytom a ponukou.
• Viazaný trh - Hlavným znakom viazaného trhu je obmedzenie dopytu a ponuky prostredníctvom regulácie.

Podnikanie a trh

Podnikanie je úzko spojené s trhom. Podnikatelia identifikujú potreby na trhu a snažia sa ich uspokojiť prostredníctvom výroby a predaja tovarov a služieb. Úspešné podnikanie vyžaduje dôkladnú analýzu trhu, konkurencie a potrieb zákazníkov.

Nedostatky trhu

Reálny trh má nedostatky, jeho fungovanie narúša existencia monopolu, externalít, verejných statkov.

• Monopol - Štát chráni monopol. V prípade narušenia podmienok v rámci konkurencie, niektoré ekonomické subjekty získavajú neoprávnené výhody a získavajú monopolné postavenie na trhu.
• Verejné statky (strata konkurencie) - Trh sám nie je schopný podnecovať ich výrobu.
• Externality (vedľajší efekt nezámerný) - Pri pôsobení trhového mechanizmu vznikajú aj externality, čiže vedľajšie účinky ekonomických aktivít ľudí neprechádzajúce trhom, čo znamená, že náklady resp. Externality sú vedľajšie efekty výroby, ktoré neprechádzajú trhom. Typickým príkladom negatívnej externality sú škody na životnom prostredí. Pozitívna externalita je napr. existencia vzdelaných občanov. Existencia externalít ukazuje, že trh nie je schopný sám riešiť všetky problémy spoločenskej výroby. Externality ovplyvňuje štát.

Základné črty fungovania trhu (Adam Smith)

Základné črty fungovania trhu sformuloval začiatkom 18. storočia Adam Smith. Smith je známy doktrínou neviditeľná ruka trhu. Smith tvrdil, že každý účastník hospodárskeho života sleduje svoje vlastné záujmy a trhový systém napriek tomu prospieva všetkým. Vlastný egoizmus človeka je jeho najsilnejšia motivácia a že konečné dôsledky egoizmu sú prospešné pre všetkých.

Adam Smith je známy nasledujúcimi výrokmi:

• Trh prostredníctvom konkurenčných vzťahov vedie k podnikavosti a súťaživosti.
• Trh prispôsobuje výrobu potrebám domácich a zahraničných odberateľov.
• Trh je nenahraditeľný, pretože cena ako hodnotový parameter sa môže prejaviť len na trhu.

tags: #ciastocny #a #agregatny #trh #podnikanie