Veľká noc, najstarší a najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka, nám pripomína dôležitosť obetavosti a lásky k blížnemu. V kontexte týchto hodnôt sa vynára slovo „charita“, ktoré má hlboký význam a bohatý pôvod. Tento článok sa zameriava na preskúmanie významu slova charita, jeho pôvodu, ako aj na jeho úlohu v Cirkvi a spoločnosti.
Pôvod a Význam Slova Charita
Samotné slovo charita má pôvod v latinčine, kde „caritas“ znamená zľutovanie, zmilovanie. Doslova „drahota, cennost“. Špecificky kresťanský význam vznikol tak, že toto slovo bolo použité ako preklad pre grécke slovo agapé. To ale nepatrilo do bežnej slovnej zásoby starovekej gréčtiny, objavuje sa až v gréckom preklade Starého zákona a samozrejme v Novom zákone. Čitatelia mu rozumeli, pretože je odvodené od obvyklého slovesa agapó (milovať). Snáď ho židia a kresťania začali používať, aby sa vyhli iným sprofanovaným termínom. Slovníky slovenského jazyka uvádzajú nasledovné ekvivalenty: dobročinnosť.
V kresťanskom ponímaní charita predstavuje lásku k blížnemu, preukazovanie dobra a pomoc núdznym. Slovník súčasného slovenského jazyka definuje charitu aj ako organizáciu poskytujúcu sociálne a zdravotné služby ľuďom v núdzi, ako aj činnosť tejto organizácie.
Historické Korene Charity
Už v Starom zákone nachádzame zmienky o dôležitosti pomoci blížnemu. O tejto láske hovorí napríklad apoštol Pavol v 13. kapitole Prvého listu Korinťanom.
Charita v prvotnej Cirkvi
V prvotnej Cirkvi sa charita prejavovala v konkrétnych skutkoch lásky a solidarity. „Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval.“ Táto radikálna forma materiálneho spoločenstva sa v rozrastajúcej Cirkvi právom nemohla udržať. Základné jadro, o ktoré ide, však zostalo: vo vnútri spoločenstva veriacich nesmie byť taká forma chudoby, aby niekto nemal prístup k prostriedkom potrebným na dôstojný život.
Rozhodný krok v ťažkom hľadaní riešenia, ako realizovať tento základný cirkevný princíp, môžeme vidieť vo voľbe siedmich mužov, ktorá dala základ diakonskej službe. V prvotnej Cirkvi sa totiž vytvorila nerovnosť v každodennej starostlivosti o vdovy medzi Helenistami a Hebrejmi. Apoštoli, ktorým bola zverená predovšetkým modlitba (Eucharistia a liturgia) a „služba slova“, sa cítili neúnosne preťažení „obsluhovaním pri stoloch“, preto sa rozhodli ponechať si základnú službu a vytvoriť na ďalšie úlohy, taktiež dôležité pre Cirkev, skupinu siedmich mužov.
Ani táto skupina však nemala konať čisto technickú službu rozdeľovania: mali to byť mužovia „plní Ducha a múdrosti“. Znamená to, že hoci sociálna služba, ktorú mali vykonávať, bola úplne konkrétna, určite bola zároveň duchovná, a preto aj ich úrad bol duchovný a uskutočňoval základnú úlohu Cirkvi, totiž organizovanú lásku k blížnemu. S postupom rokov a stálym rozširovaním sa Cirkvi sa služba lásky, charita, ustálila ako jedna z jej základných oblastí spolu s vysluhovaním sviatostí a s ohlasovaním Božieho slova. Prejavovať lásku vdovám a sirotám, väzňom, chorým a biednym každého druhu patrí k jej podstate tak isto ako služba sviatostí a ohlasovanie evanjelia. Cirkev nemôže zanedbávať službu lásky podobne ako nemôže zanechať sviatosti a Božie slovo.
Charita ako Teologická Cnosť
Kňaz Martin Barta zdôrazňuje, že caritas je v prvom rade teologická cnosť. Ide o to, aby sme objavili rozmer Božej nadprirodzenej lásky, ktorý je za darovaním sa a za pomocou iným. Charita nie je humanizmus, dobre zorganizovaná dobročinná služba, ktorú si môžem kúpiť a ktorá uspokojí základné ľudské potreby, čo je síce dôležité a dobré, ale bolo by to málo. Iba charita ako milosť a nezištné darovanie sa dokáže skutočne pomôcť.
Charita v Kontexte Súčasnej Spoločnosti
V modernej dobe, poznačenej sociálnymi nerovnosťami a rôznymi krízami, nadobúda charita ešte väčší význam. Pápež František pripomína, že chudobní sú predovšetkým ľudské osoby, a v ich tvári sa skrýva tvár samotného Krista. Chudobní potrebujú v prvom rade duchovnú starostlivosť. Služba lásky si musí preto voliť logiku integrálneho rozvoja ako protilieku na kultúru vyraďovania a ľahostajnosti.
Typy charitatívnej činnosti
Charitatívne dárcovstvo je akt darovania peňazí, tovaru alebo času menej šťastným, či už priamo, prostredníctvom charitatívneho fondu či inej dobrej veci. Charitatívne dárcovstvo ako náboženský akt alebo povinnosť sa označuje slovami ako almužna, záslubný alebo votívny dar.
Chudobní, najmä vdovy, siroty, chorí a zranení, ako aj mnísi sú všeobecne považovaní za vhodné príjemcov charity. Niektoré skupiny veria, že charita je zameraná na ostatných členov ich špecifickej skupiny. Hoci dávanie tým, ktorí sú s nimi blízko spätí, je niekedy považované za charitu - ako sa hovorí v úsloví „Charita začína doma“ - charita obvykle zahŕňa dávanie tým, ktorí nie sú príbuzní.
Väčšina foriem charitatívnej činnosti sa zameriava na poskytovanie základných potrieb, ako sú potraviny, voda, oblečenie, zdravotná starostlivosť a prístrešie. Za charitu však možno považovať aj iné činnosti: návštevy väzňov alebo tých, ktorí nemôžu žiť doma, vykupovanie zajatcov, vzdelávanie sirôt a podpora sociálnych hnutí.
Paradoxy a výzvy charity
Kňaz Martin Barta poukazuje na paradox, že nemecká cirkev je nesmierne solidárna a dáva najviac peňazí na charitu vo svete, pričom je v hlbokej kríze. Určite to súvisí s kultúrou dobročinnosti, ktorá v Nemecku funguje veľmi profesionálne a je hlboko zakorenená v sociálnom cítení ľudí. Má to mnoho faktorov, jedným z nich je to, čo zažili po druhej svetovej vojne, krajina, ktorá spôsobila toľko utrpenia iným, rýchlo zbohatla. Z toho plynie aj vďačnosť, ktorej sa im dostalo za pomoc. Kirche in Not vzniklo práve ako pomoc pre vysídlených Nemcov po druhej svetovej vojne, ako milosť lásky k nepriateľom. Do istej miery sa to deje tak trochu automaticky, súvisí to aj s modelom financovania cirkvi v Nemecku, vďaka čomu má dostatok zdrojov. S tým je spojené aj isté riziko pre budúcnosť. Môže sa stať, že ak sa vytratí vnútorný duchovný rozmer charity, všetko sa to zrúti a po čase sa ukáže, že to bola iba fasáda.
Charitatívne organizácie
V minulosti mnoho charitatívnych organizácií používalo charitatívny model, kedy darcovia prispievali konglomerátom, ktoré potom rozdeľovali peniaze príjemcom. Medzi príklady patria Make a Wish Foundation a World Wildlife Fund. V dnešnej dobe (20. roky 21. storočia) niektoré charitatívne organizácie umožňujú online dary prostredníctvom webových stránok, ako je JustGiving. Pôvodne charita spočívala v tom, že dobrodinca priamo daroval veci príjemcovi. Táto prax pokračuje u niektorých jednotlivcov, ako je hrdina CNN Sal Dimiceli, a u servisných organizácií, ako je Jaycees. S nástupom sociálnejších procesov peer-to-peer sa mnoho charitatívnych organizácií odkláňa od charitatívneho modelu a prijíma priamejší prístup darcu k príjemcovi.
Inštitúcie vznikli za účelom pomoci chudobným a tieto charitatívne organizácie teraz tvoria väčšinu charitatívnych darov z hľadiska peňažnej hodnoty. Medzi tieto inštitúcie patria sirotince, potravinové banky, náboženské inštitúty venované pomoci chudobným, nemocnice, organizácie, ktoré navštevujú osoby pripútané na domov a väzňov a mnoho ďalších. Tieto inštitúcie umožňujú jednotlivcom, ktorí nemusia mať čas alebo chuť sa priamo starať o chudobných, aby tak urobili aj ostatní. Poskytujú finančné prostriedky na túto prácu a podporujú tých, ktorí ju vykonávajú. Inštitúcie môžu tiež pomáhať rozlišovať skutočnú potrebu od podvodných tvrdení o charite.
Slovenská Katolícka Charita a Jej Úloha
Slovenská katolícka charita je súčasťou medzinárodnej konfederácie Caritas Internationalis. Jej poslaním je preukazovať lásku k blížnemu a pomáhať ľuďom v núdzi bez ohľadu na ich pôvod, rasu, náboženstvo či svetonázor. Slovenská cirkev má v tom veľkú úlohu, myslím, že je dôležité, aby dostala hlas a vyjadrovala sa k týmto témam, bola viditeľná na Západe. Nielen kňazi, ale všetci veriaci.
Medzinárodný Deň Charity
Na zdôraznenie významu charity vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 5. september za Medzinárodný deň charity, na výročie úmrtia Matky Terezy z Kalkaty. Charita môže prispieť k podpore dialógu medzi národmi rôznych civilizácií, kultúr a náboženského vyznania.