Pri ukončení pracovného pomeru sa zamestnanci často stretávajú s pojmami ako odstupné a odchodné. Okrem toho, v súvislosti s odchodom do dôchodku, je dôležité porozumieť aj možnostiam vyplatenia prostriedkov z dôchodkového sporenia, konkrétne z doplnkového dôchodkového sporenia (DDS). Tento článok podrobne vysvetlí tieto nároky a podmienky ich získania.
Odstupné a jeho nárok
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.
Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce. Patrí sem napríklad, ak:
- zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu,
- zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude napríklad rušiť.
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Novela Zákonníka práce prináša zmenu do definície hromadného prepúšťania. Od 1. septembra tohto roku sa upravujú limity v počte hromadne prepustených zamestnancov. O hromadnom prepúšťaní budeme hovoriť až vtedy, ak menší zamestnávateľ prepustí počas 30 dní najmenej 10 zamestnancov, stredne veľká spoločnosť prepustí najmenej 10 % pracovníkov za 1 mesiac alebo veľký zamestnanec prepustí najmenej 30 ľudí za ten istý čas. Ide o hromadné prepúšťanie vyvolané zamestnávateľom z jedného alebo viacerých dôvodov, ktoré sa nevzťahujú na jednotlivých zamestnancov, ale týkajú sa zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti a nadbytočnosti zamestnancov, či z iného dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca.
Diskutovanou témou zostáva koniec súbehu výpovednej doby a odstupného. Zamestnávateľ bude mať po novom povinnosť poskytnúť odstupné len ak skončenie pracovného pomeru nastane dohodou z organizačných dôvodov alebo pre stratu zdravotnej spôsobilosti. Ak pracovný pomer skončí zamestnávateľ výpoveďou z týchto dôvodov, zamestnancovi odstupné patriť nebude. Zamestnanec má však právo požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. V praxi to bude znamenať, že sa buď zamestnanec rozhodne pre čerpanie výpovednej doby alebo prijme od zamestnávateľa odstupné. Ďalšou možnosťou je zotrvanie v pracovnom pomere len časť výpovednej doby a vyplatenie pomernej časti odstupného. Výber je na zamestnancovi a zamestnávateľ mu musí vyhovieť.
Výška odstupného bude vychádzať z dĺžky výpovednej doby, na ktorú by mal zamestnanec nárok, ak by bol pracovný pomer vypovedaný. Odstupné bude najmenej v sume, ktorá je násobkom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a počtu mesiacov, počas ktorých by výpovedná doba trvala.
Odchodné a jeho nárok
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
- zamestnancovi vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok.
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Podľa § 76a ide o zákonný nárok najmenej vo výške Vášho priemerného mesačného zárobku, spravidla pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok (resp. pri predčasnom starobnom dôchodku pri splnení osobitných podmienok).
Nanovo má byť upravené odchodné v § 76a Zákonníka práce. V súčasnosti je potrebné o odchodné požiadať bezprostredne po ukončení pracovného pomeru. Od septembra stačí o odchodné požiadať do 10 dní od skončenia pracovného pomeru.
O odchodné môžu požiadať iba pracovníci, ktorí po skončení zamestnania nadobudnú nárok na invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok. Pri odchodnom sa používa priemerný mesačný zárobok počítaný podľa pravidiel priemerného zárobku v Zákonníku práce, t. j. technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa Vášho týždenného pracovného času (§ 134 ods. 4 ZP).
TOTO zabíja autonabíjačky (a výrobca o tom vie) !
Príklady z praxe
Príklad 1: Nárok na odchodné po skončení pracovného pomeru
Zamestnancovi skončil pracovný pomer dohodou dňa 5.6.2024 (na žiadosť zamestnanca). Zamestnanec je čiastočný invalidný dôchodca (60 %). Dňa 6.6.2024 dosiahol dôchodkový vek a vznikol mu nárok na starobný dôchodok. O jeho priznanie požiadal v Sociálnej poisťovni dňa 10.6.2024. Advokát uvádza, že zamestnancovi patrí odchodné podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, ak ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. Z otázky vyplýva, že zamestnanec požiadal o starobný dôchodok dňa 10.6.2024, teda do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru, čo spĺňa podmienky uvedené v zákone. Aj keď vo chvíli skončenia pracovného pomeru ešte nemal rozhodnutie SP o priznaní starobného dôchodku, podstatné je, že do 10 dní od skončenia pracovného pomeru podal o dôchodok žiadosť. Teda zamestnanec má na odchodné nárok v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Táto interpretácia je podporovaná znením § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
Príklad 2: Odchodné pri dvoch zamestnávateľoch
Zamestnanec, pracujúci dôchodca, má dvoch zamestnávateľov. U prvého zamestnávateľa má nižší príjem a končí pracovný pomer. Prvý zamestnávateľ tvrdí, že odchodné mu musí vyplatiť on, keďže ide o prvý odchod do dôchodku. Zamestnanec by si však vzhľadom na výšku príjmu radšej uplatnil odchodné neskôr u druhého zamestnávateľa. Odchodné v zmysle ust. § 76a Zákonníka práce je jednorazová dávka, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Podstatné je, že nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Ak máte viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr, ak už predtým skončíte iný pracovný pomer. Ak teda najskôr skončíte pracovný pomer u prvého zamestnávateľa (s nižším príjmom), nárok na odchodné Vám vznikne práve tam a druhý zamestnávateľ Vám už ani nemôže vyplatiť odchodné. Ak by ste chceli získať odchodné od druhého zamestnávateľa (s vyšším príjmom), museli by ste najskôr ukončiť pracovný pomer u neho a až potom u prvého zamestnávateľa. Poradie skončenia pracovných pomerov je teda rozhodujúce.
Príklad 3: Odchodné a invalidný dôchodok
Zamestnankyňa pracovala v spoločnosti od 5.6.2023 a pracovný pomer ukončila dohodou k 31.1.2025. Poberala čiastočný invalidný dôchodok (60 %) pred 5.6.2023. V tom čase jej po troch rokoch prehodnocovali zdravotný stav. Rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne jej prišlo až vo februári 2024, pričom jej schválili 75 % ZŤP spätne od 10.5.2023. Základná právna úprava odchodného je upravená v ust. § 76a/ ods. 4 Zákonníka práce. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (okamžité skončenie pracovného pomeru). V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia § 76a/ ods. 1 ZP má zamestnanec nárok na odchodné, ak mu vznikne nárok na invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. V tomto prípade, keďže došlo k spätnej úprave invalidného dôchodku s poklesom schopnosti o viac ako 70 %, nárok na odchodné vznikol.
Príklad 4: Odchodné a dohoda o vykonaní práce
Otec podal u zamestnávateľa výpoveď k 31. 12. 2024. Od júla 2024 je už starobným dôchodcom. Má nárok na vyplatenie odchodného z pracovného pomeru, ak oň požiadal? Od 1. 1. 2025 má u zamestnávateľa dohodu o vykonaní práce na tri týždne. Odchodné sa vypláca vždy pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce by mu malo byť odchodné vyplatené pri ukončení hlavného pracovného pomeru, keďže ide o prvé skončenie pracovného pomeru po priznaní starobného dôchodku. Dohoda o vykonaní práce je iný typ právneho vzťahu a nemá vplyv na nárok na odchodné zo skončeného pracovného pomeru.
Príklad 5: Odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku
Zamestnankyňa bola zamestnaná u jedného zamestnávateľa 10 rokov. Podala žiadosť o predčasný starobný dôchodok. Má nárok na odchodné vo výške trojnásobku priemernej mzdy? Podľa § 76a ods. 1 ZP zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie tohto dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Ak splníte tieto podmienky máte nárok na odchodné. Jednomesačné odchodné je len minimálny zákonný nárok, ale zamestnávateľ Vám môže vyplatiť aj viac.
Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) a predčasný výber
V prípade doplnkového dôchodkového sporenia platia ustanovenia zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Účastník, ktorý nesplnil podmienky na vyplácanie dávok doplnkový a dočasný starobný dôchodok a požiada o predčasný výber, vyplatí sa suma zodpovedajúca súčinu aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky zo dňa predchádzajúceho dňu určenému v žiadosti o vyplatenie predčasného výberu a počtu všetkých doplnkových dôchodkových jednotiek z príspevkov zaplatených účastníkom alebo ním určená časť tejto sumy. Vyplatením predčasného výberu účastnícka zmluva nezaniká.
Podmienky pre predčasný výber
- Prvýkrát môže byť predčasný výber vyplatený najskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa uzatvorenia prvej účastníckej zmluvy, na základe ktorej boli zaplatené príspevky, ktoré sú súčasťou majetku, z ktorého sa má predčasný výber vyplatiť.
- V uvedenej sume predčasného výberu alebo jeho časti sú len príspevky zaplatené účastníkom, teda nie zamestnávateľom.
- Každý ďalší predčasný výber je možný až po uplynutí ďalších desiatich rokov od predchádzajúceho, pričom plynutie tejto lehoty sa neprerušuje ani prestupom do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.
Formulár žiadosti o predčasný výber je dostupný na webovej stránke príslušnej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.
TOTO zabíja autonabíjačky (a výrobca o tom vie) !
Vyplatenie úspor z II. piliera
V prípade výberu úspor z II. piliera je to tak, že týmito úsporami môžete disponovať až po splnení zákonom stanovených podmienok, a to na priznanie starobného dôchodku, resp. predčasného starobného dôchodku. Ak tieto podmienky nespĺňate, tak Vám nemôžu nič vyplatiť. Ani pri prípadnom vystúpení z II. piliera, kedy by ste zostali už len v I. Sporenie Vám zostane, ale zamestnávateľ Vám nebude ďalej prispievať. Prispievať si môžete Vy sami alebo potom Váš nový zamestnávateľ. Všetko to, čo máte nasporené, Vám tam zostane.
Žiadosť o výplatu dávok má podľa zákona obsahovať stanovené náležitosti. Výplatu dávky je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zrealizovať v lehote podľa účastníckej zmluvy, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní od doručenia úplnej žiadosti.
Pokiaľ sa jedná o ukončenie zmluvy s DSS, podľa § 57 cit. zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, účastnícku zmluvu s poisťovňou nie je možné zrušiť na základe výpovede alebo dohody. Dôvody zániku sú vymenované v § 57 ods. 1 zákona o DDS.
Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni pri výpovedi
Zákon o sociálnom poistení zatiaľ na novelu Zákonníka práce nereagoval. Naďalej je teda zamestnávateľ povinný plniť si svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni v súvislosti s výpoveďou. Ak nastane situácia, že zamestnávateľ nezamestnáva žiadneho zamestnanca, je povinný odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do 8 dní. Príslušnou je pobočka podľa miesta útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd alebo podľa sídla zamestnávateľa, ak túto evidenciu vedie iná právnická alebo fyzická osoba. V ostatných prípadoch je to pobočka miesta trvalého pobytu poistenca.
Ďalej je povinný odhlásiť zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, ktorý zaniká dňom zániku pracovného pomeru. Na účely úrazového a garančného poistenia je ďalej povinný odhlásiť zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávateľ predkladá Sociálnej poisťovni do 3 dní od skončenia pracovného pomeru zamestnanca evidenciu zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia.
Tieto povinnosti si zamestnávateľ plní na tlačive Registračný list zamestnávateľa, prípadne na tlačive, ktorého obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. Lehota je dodržaná, ak sa v posledný deň lehoty tlačivo odovzdalo na prepravu poštou alebo sa odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Prípadne táto informácia môže byť odoslaná aj formou krátkej textovej správy (SMS). Tlačivo zaslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, treba potvrdiť písomne najneskôr do 3 dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.
tags: #vyplatenie #dochodkoveho #sporenia #pri #vypovedi #z