Nemecko, krajina známa svojou disciplínou a rezervovanosťou, prechádza vnútornou transformáciou, ktorá ovplyvňuje aj charitatívnu činnosť a postavenie Cirkvi. Tento článok sa zaoberá úlohou charity v Nemecku, zvlášť s dôrazom na katolícku charitu, jej podporu po celom svete, výzvy, ktorým čelí, a zmeny, ktoré sa v nemeckej spoločnosti odohrávajú. Na Slovensku je známá najmä nadácia Renovabis, ktorá vznikla po páde Berlínskeho múru na pomoc sesterským cirkvám v exkomunistických krajinách.
Transformácia Nemecka a jej vplyv na charitu
Benedikt XVI. si všimol vnútornú transformáciu Nemecka od konca druhej svetovej vojny, pričom zdôraznil, že Nemci už nie sú len rezervovaní a disciplinovaní, ale aj spontánni, šťastní a pohostinní. Táto zmena sa prejavuje aj v charitatívnej oblasti, kde Nemecko zohráva významnú úlohu. Nemci dávajú najviac peňazí na charitu vo svete, čo súvisí s kultúrou dobročinnosti, ktorá v Nemecku funguje veľmi profesionálne a je hlboko zakorenená v sociálnom cítení ľudí. Má to mnoho faktorov, jedným z nich je to, čo zažili po druhej svetovej vojne, krajina, ktorá spôsobila toľko utrpenia iným, rýchlo zbohatla. Z toho plynie aj vďačnosť, ktorej sa im dostalo za pomoc.
Katolícka charita v Nemecku a jej globálny dosah
Nemecko je známe svojou silnou katolíckou charitou, ktorá vznikla vo Freiburgu. Vďaka cirkevnej dani táto krajina štedro podporuje charitatívne diela po celom svete. Nemecká cirkev dáva asi polovicu všetkej medzinárodnej pomoci Cirkvi vo svete. Veľká zbierka pre ňu sa v Nemecku koná na Turíce. Kirche in Not vzniklo práve ako pomoc pre vysídlených Nemcov po druhej svetovej vojne, ako milosť lásky k nepriateľom. Dnes sa volá Pomoc trpiacej Cirkvi (ACN) a je pápežskou nadáciou, ktorá pomáha prenasledovaným a trpiacim kresťanom po celom svete.
Úloha laikov v Cirkvi a charite
V Nemecku hrajú laici dôležitú rolu v Cirkvi a charite. Cirkev zamestnáva priemerne piatich laikov na jedného kňaza, ktorí pracujú vo farnostiach, materských školách, sociálnych centrách pre chudobných, starých, chorých a postihnutých. V Nemecku funguje 33 cirkevných univerzít, 557 cirkevných nemocníc a 1552 cirkevných detských domovov. Korene tejto aktivity siahajú do roku 1850, keď sa v revolučných časoch organizovali aj nemeckí katolíci. Počas Bismarckovho kulturkampfu katolícke laické organizácie ešte zosilneli. Už 150 rokov existuje Ústredná komisia katolíckych laikov, ktorá organizuje každé dva roky známy Katholikentag.
Ekumenizmus a etický zápas
Nemecko je krajinou reformácie a konfesionálna odlišnosť spôsobuje ťažkosti vo vnímaní sviatostí. Benedikt XVI. Nemecká spoločnosť je z náboženského hľadiska rozdelená na katolíkov, protestantov a ľudí bez vyznania. V takmer každej rodine sú zmiešané páry, čo plodí v cirkevnej praxi nemalé problémy. Evanjelici bývajú ľahostajnejší a nechodia do kostola vôbec; ak chodia, pýtajú sa, prečo nemôžu pristupovať aj k svätému prijímaniu. Cítia sa pritom vylúčení zo spoločenstva a treba povedať, že ani mnohí kňazi nechápu dôvody, prečo protestant so živou vierou nesmie prijímať Eucharistiu. Ďalšie príčiny svojského vnímania sviatostí a cirkevného učenia vyplývajú z nedostatku kňazov. Farnosti sa zlučujú do tzv. únií, kde sa delia o spoločného farára. Ten sa tak stáva v spoločenstvách veriacich akýmsi cudzincom, ktorý prichádza len slúžiť sväté omše. Mnohí laickí spolupracovníci majú teologickú formáciu na úrovni kňazov a niektorí katolíci sa pýtajú, prečo by nemohli slúžiť omše a načo je dobrý celibát.
Sekularizácia a jej vplyv na Cirkev
V západnom svete zažívame novú, drastickú vlnu osvietenstva alebo sekularizácie, ako to nazval Benedikt XVI. Stáva sa čoraz ťažším veriť, lebo svet, v ktorom sa nachádzame, sami kompletne tvoríme a Boh sa takpovediac už nezjavuje priamo. Na nemeckú cirkev má sekularizácia aj tvrdý finančný vplyv: musí platiť mnohých laikov a spolu s charitou je druhým najväčším zamestnávateľom v štáte. Kolínska arcidiecéza má napríklad väčší rozpočet ako Vatikán. Dnes sa musia mnohé kostoly zatvárať, ba dokonca predávať, ľudia sa prepúšťajú - lebo počet veriacich, a teda aj daňových poplatníkov klesá. Po finančnej stránke nemecká cirkev silnie, ale má stále menej veriacich. To si veľmi protirečí.
Obnova Cirkvi a ohlasovanie viery
Napriek volaniu po spiritualite, sú kostoly čoraz prázdnejšie. Podľa mníchovského arcibiskupa Friedricha Wettera sa Cirkev nemôže posvetšťovať, lebo tak sa oslabuje a nerozoznať v nej viac to špecifické, čo znamená byť kresťanom. Na prvom mieste je ohlasovanie viery, ktorá ide na podstatu. Práve ohlasovaním viery sa Cirkev neustále obnovuje. Na druhom mieste je slávenie svätej omše, lebo tento moment nie je len príležitosťou na duchovné pozdvihnutie, ale má sa stať osobným stretnutím s Kristom. V histórii Cirkvi bola obnova vždy potvrdená obnovou svätej omše.
Pomoc chudobným ako strategický krok
Pomoc chudobným nie je len prejavom dobrej vôle, ale môže byť aj strategickým krokom, ktorý vedie k zlepšeniu životných podmienok nielen pre príjemcu pomoci, ale aj pre darcu. Efektívne zacielená pomoc tak môže pre darcu okrem dobrého pocitu generovať aj ekonomický blahobyt. V podstate neobmedzené ľudské potreby však v realite vždy rýchlo narazia na obmedzené zdroje. Ak bohatší nedokáže svoje zdroje pred chudobnejšími ochrániť, stratí motiváciu zberať viac, ako dokáže okamžite spotrebovať. V spoločnosti máme rovnosť, ale za cenu straty efektivity. Zároveň kvôli nedôvere v spoločnosti padá možnosť na nejakú prospešnú spoluprácu s cieľom zlepšiť si podmienky pre všetkých. Ekonomicky efektívna spoločnosť nemôže existovať bez kultúry. Na najzákladnejšej úrovni túto kultúru musí vytvárať štát. Aby mohla spoločnosť prosperovať, potrebuje v prvom rade kvalitné inštitúcie, ktoré zabezpečia ochranu vlastníckych práv a trestajú násilné činy. Bez kvalitných inštitúcií sa akákoľvek potenciálna prosperita okamžite zmení na násilie. Ak chudobnejší nemá príležitosť pre ekonomickú aktivitu nad rámec svojho prežitia, akýkoľvek transfer od bohatších je čistá charita, dobročinnosť. S pomocou chudobnejším (transfermi prostriedkov) úzko súvisí problematika príležitostí. Pokiaľ neexistujú príležitosti, bohatší nemá žiadnu ekonomickú motiváciu chudobnejším pomáhať. Presne takýmto spôsobom by mali fungovať efektívne transfery smerom k chudobnejším. Vo výsledku by sa mal každý vďaka svojej aktivite alebo transferom dostať do situácie, v ktorej sa mu oplatí byť naďalej ekonomicky aktívnym. Ak teda bolo prvou úlohou štátu zabezpečiť vlastnícke práva (a ďalšiu právnu zodpovednosť) s cieľom vytvárať podmienky pre ekonomickú efektívnosť, potom druhou úlohou je znižovať nerovnosť prostredníctvom redistribúcie prostriedkov (nazbieraných z daní) od bohatších smerom k chudobnejším.
Význam inštitúcií a medzinárodnej spolupráce
Tretou úlohou štátu je postarať sa o možnosť vynútenia kontraktov. Adam a Boris si spokojne žijú vo svojej krajine, vďaka kultúre nastolenej inštitúciami v nej prekvitá ekonomika. Dohody sa dodržiavajú, pravidlá a zákony sa neporušujú. Týmito pravidlami sa však pravdepodobne nebudú mať chuť riadiť ľudia z iných krajín. Ekonomický blahobyt Adamovej a Borisovej krajiny môže cudzincov viesť k agresivite s cieľom zabrať si čo najviac bohatstva. Preto Adam a Boris potrebujú, aby ich štát zabezpečil ešte štvrtú kľúčovú úlohu - obranu pred cudzincami.
Ak dve krajiny začnú medzi sebou obchodovať, je obchod zvyčajne oveľa výhodnejší pre krajinu, ktorá má lepšie inštitúcie (a zároveň je preto bohatšia). Medzinárodný obchod tak zlepšuje efektivitu globálnej ekonomiky, ale veľmi nerovnomerne. Bohatší sa opäť stávajú relatívne bohatšími oproti chudobným. Rozdiely v bohatstve a kultúre (inštitúciách) medzi krajinami sú dôvodom, prečo môžu napríklad americké technologické firmy, alebo európske odevné značky využívať ázijskú prácu (vrátane detskej) doslova za pár centov, zatiaľ čo výstupy tejto práce predávajú na svojich domácich trhoch za niekoľko stonásobne (alebo aj tisícnásobne) vyššiu cenu.
Efektívna redistribúcia zdrojov medzi krajinami teda nezlepší podmienky iba v krajine, ktorá je prijímateľom, ale aj v krajine, ktorá svoje zdroje dobrovoľne poslala! Bohužiaľ, obchodovaním s chudobnými a nestabilnými krajinami tie bohaté (stabilné, demokratické, bezpečné) vytvárajú v chudobných krajinách namiesto prosperity podhubie pre násilie, občianske vojny, terorizmus, ale aj bezbrehé ničenie kľúčových ekosystémov. Bohaté krajiny medzinárodným obchodom s chudobnými často pomáhajú sebe, ale ničia svojich partnerov. Vojny v zaostalých regiónoch sú do istej miery aj našim problémom, ku ktorému sme, síce nechcene, ale výrazne prispeli, v honbe za vlastným blahobytom.
Charitatívne organizácie v Nemecku a na Slovensku
Na Slovensku existuje množstvo organizácií, ktoré sa venujú pomoci ľuďom v núdzi. Medzi najvýznamnejšie patria:
- EFFETA - Stredisko sv.: Poskytuje verejnoprospešné služby zamerané na pomoc ľuďom bez domova.
- KJS (Katolícka akcia): Združenie veriacich na Slovensku, ktoré bolo založené v roku 1920 a má oblastné centrá v Bratislave, Trnave, Námestove a Prešove.
- Projekt „DOM POKOJA“: Slúži ženám, ktoré čakajú dieťatko a nemôžu ho donosiť v prostredí, v ktorom sa nachádzajú. Funguje od roku 1998.
- Kolpingovo dielo na Slovensku: Medzinárodné sociálno-vzdelávacie združenie so základňou v Štiavnických Baniach.
- Komunita: Vznikla z potreby ujímať sa chlapcov po skončení ústavnej starostlivosti.
- Maltézska pomoc Slovensko: Koná podľa motta Maltézskeho rádu, teda slúžiť trpiacim a brániť vieru.
- Národný zväz spolkov kresťanských robotníkov (NZ SKL): Združuje 30 miestnych spolkov a je členom medzinárodného združenia AIC. Medzi jeho väčšie projekty patrí Celoslovenská verejná zbierka Boj proti hladu a Domov sociálnych služieb Nádej v Krupine.
- Nový život: Postavený na troch pilieroch: modlitba, práca, spoločenstvo. Ide o jedno z najväčších zariadení na Slovensku poskytujúcich sociálne služby chudobným.
- OZ Dobrý Pastier: Spravuje Útulok muži - Domov na pol ceste, Zariadenie pre seniorov, Zariadenie opatrovateľskej služby M. Čulena a Zariadenie opatrovateľskej služby Sv.
- Spolok sv. ruženca: Združenie chorých, ale aj zdravých ľudí, ktorí sa rozhodli sa vzájomne podporovať, pomáhať si a spájať sa vo vzájomnej modlitbe sv. ruženca.
- Spolok sv. Vincenta de Paul: Zameriava sa na pomoc sociálne slabým rodinám, jednotlivcom, ľuďom bez domova, bývalým chovancom z detských domovov, odsúdeným a seniorom.
- Komunita Sant'Egidio: Spoločenstvo ľudí, ktorí sa snažia osobitným prístupom venovať ľuďom na okraji spoločnosti.
- V.I.A.C. - Viera a Svetlo: Celosvetové ekumenické spoločenstvo ľudí s mentálnym postihnutím, ich rodičov a priateľov. Na Slovensku je od roku 1988.
V Nemecku má charita dlhú tradíciu a je hlboko zakorenená v sociálnom cítení ľudí. V krajine funguje mnoho organizácií, ktoré sa venujú pomoci chudobným, napríklad Tafel, ktoré rozdávajú potraviny po záruke neziskovým organizáciám.
Finančná pomoc z Európskej únie
Slovenská republika by mala v najbližších rokoch získať takmer 50 miliónov eur z fondov Európskej únie na pomoc pre chudobných. Tieto prostriedky by mali byť použité nielen na potraviny, ale aj na šatstvo a iné tovary. Slovenská katolícka charita tento projekt víta a je pripravená aktívne sa doň zapojiť. Zuzana Kusá zo Slovenskej siete proti chudobe však upozorňuje na potrebu vytvorenia funkčnej štruktúry organizácií, ktorá sa postará o prídel pomoci aj do najmenších obcí.
Gréckokatolícka charita Prešov
Gréckokatolícka charita Prešov sa zapája do realizácie rôznych projektov s cieľom skvalitňovať poskytované služby a zlepšovať životné podmienky klientov. Medzi jej projekty patria:
- Podpora samostatného bývania: Zabezpečenie dostupného nájomného bývania so sprievodnými opatreniami pre ohrozené skupiny obyvateľov.
- Poskytovanie teplého jedla: V rámci Národného projektu poskytuje teplú zahustenú polievku osobám bez prístrešia a iným odkázaným osobám.
- Materiálna pomoc: Poskytovanie bezplatnej priamej pomoci vo forme základnej materiálnej pomoci prostredníctvom spolupracujúcich organizácií.
- Projekty zamerané na obete obchodovania s ľuďmi: Program v starostlivosti poskytuje pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi.
- Rómske pastoračné centrá: Podpora a integrácia rómskej komunity prostredníctvom duchovných, sociálnych a vzdelávacích aktivít.
- Projekty cez Úrad práce: Vytváranie pracovných príležitostí pre uchádzačov o zamestnanie.
- Pomoc odídencom z Ukrajiny: Komplexná iniciatíva zameraná na pomoc ľuďom zasiahnutým vojnovým konfliktom.
- Doplnková zdravotná výpomoc: Posilnenie a rozšírenie existujúceho systému zdravotnej starostlivosti.
- Supervízia: Poskytovanie profesionálnej podpory a rozvoja pre jednotlivcov a tímy pôsobiace v pomáhajúcich profesiách.
- Materiálne zabezpečenie služieb v zariadení Domov nádeje, Prešov, Jarková ul. 79: Obnova zariadenia kuchyne v Centre pre deti a rodiny - Domov nádeje, Prešov.
- Modernizácia technického zariadenia v domove sociálnych služieb Dom sv. Anny - Stará Ľubovňa: Zabezpečenie výmeny kondenzačného kotla za nový.
- Cesta - pouličný mesačník, spoločný projekt charít na Slovensku: Podpora edičnej činnosti redakcie, ktorá vydáva charitný pouličný časopis Cesta.
- Rekonštrukcia ďalšej časti strechy pobytového sociálneho zariadenia na ulici Pod Táborom v Prešove: Rekonštrukcia a stavebné úpravy fasády pobytového sociálneho zariadenia Pod Táborom Prešov.
- Priama materiálna a potravinová pomoc ľuďom v núdzi: Poskytnutie materiálnej pomoci rodinám a jednotlivcom v ťažkej sociálnej situácii.
História Charity na Slovensku
História Charity na Slovensku siaha do obdobia stredoveku, kedy službu Cirkvi organizovali rozmanité náboženské spolky a rehoľné spoločenstvá. V roku 1927 bola zriadená Ústredná Karita na Slovensku (ÚKS) so sídlom v Bratislave. Po druhej svetovej vojne bola Charita postupne likvidovaná komunistickým režimom. V roku 1990 arcibiskup Mons. Ján Sokol inicioval zmenu názvu inštitúcie na Slovenskú katolícku charitu (SKCH).