Hrubý národný dôchodok Českej republiky v dolároch a jeho porovnanie so Slovenskom

Hrubý národný dôchodok (HND), známy aj pod starším názvom hrubý národný produkt (HNP), je kľúčovým ekonomickým ukazovateľom, ktorý meria celkové prvotné dôchodky získané rezidentskými jednotkami sledovaného územia, spravidla štátu, za určité obdobie, obvykle za rok. Na rozdiel od hrubého domáceho produktu (HDP), HND zahŕňa aj príjmy pochádzajúce zo zahraničných zdrojov a zohľadňuje skutočnú pozíciu národnej meny, čo mu umožňuje reálnejšie odrážať životnú úroveň danej krajiny.

Z hľadiska výrobnej stránky je HND súhrnom všetkých finálnych výrobkov a služieb vyrobených kdekoľvek na svete s použitím výrobných faktorov (pôdy, práce alebo kapitálu) vlastnených rezidentskými jednotkami sledovaného územia. Tento ukazovateľ je dôležitým faktorom pri určovaní príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ (vlastné zdroje založené na HND) a pri stanovovaní dotácií z rozpočtu EÚ.

Európska legislatíva vyžaduje, aby členské štáty každoročne do 1. októbra predkladali Komisii (Eurostatu) údaje o HND a jeho zložkách, vrátane kvality HND. Tieto údaje sa pravidelne revidujú, pričom sa zapracovávajú nové a presnejšie zdroje dát.

Česko v rebríčku najbohatších krajín

Podľa najnovšieho rozvojového rebríčka 133 krajín sveta, ktorý zverejnila Svetová banka, patrí Česká republika do prvej tridsiatky najbohatších krajín, konkrétne na 28. miesto. Vedúca pozícia v tomto rebríčku patrí Spojeným štátom americkým, za ktorými nasleduje Švajčiarsko, Nórsko, Belgicko a Dánsko. Rebríček bol zostavený podľa výšky hrubého národného dôchodku (GNI) na jedného obyvateľa a parity kúpnej sily.

V porovnaní s vedúcimi Spojenými štátmi americkými je národný dôchodok týchto krajín však stále viac ako trojnásobne nižší. Česká republika v posledných rokoch predbehla Slovinsko a ak nepočítame východné Nemecko, stala sa hospodársky najvyspelejšou krajinou bývalého východného bloku. Česká ekonomika produkuje HDP na obyvateľa na úrovni 87 percent priemeru európskej dvadsaťosmičky.

Ekonomické ukazovatele Česka a Slovenska

Príbuznosť Čechov a Slovákov je zjavná aj v ekonomickej oblasti. Štruktúrou najdynamickejších odvetví, najmä výrobou automobilov, vysokou obchodnou a investičnou otvorenosťou, úrovňou produkcie na obyvateľa a nadviazanosťou na vývoj v Nemecku, sú si Česko a Slovensko hospodársky podobnejšie ako kedykoľvek predtým.

Po rozdelení Československa v roku 1993 bolo HDP (v PPP na obyvateľa) na Slovensku podľa Svetovej banky 7 285 amerických dolárov a v Česku 12 125 amerických dolárov. Najnovší údaj pre rok 2014 (Eurostat) hovorí, že Česká republika je na úrovni 85% priemeru EÚ v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, zatiaľ čo Slovensko bolo v tomto roku na úrovni 77% priemeru. Podľa Svetovej banky na rok 2014 sa HDP (v PPP na obyvateľa) na Slovensku pohybovalo na úrovni 27 711 amerických dolárov a v Česku tento údaj dosiahol 30 407 amerických dolárov. Slovensko dosahuje 79 percent priemeru EÚ.

V hrubom národnom produkte v prepočte na osobu (jednom z používaných ukazovateľov životnej úrovne) Slovensko skutočne dobehlo Českú republiku. Trend písal o tom, ako Slovensko dobehlo Českú republiku v ukazovateli životnej úrovne: „Po 21 rokoch samostatnosti slovenské príjmy na obyvateľa dobehli zárobky historicky vyspelejších Čechov. Slovenský hrubý národný dôchodok (HND) v prepočte na osobu dosiahol podľa odhadu Európskej komisie vlani už 99,95 percenta českej úrovne.“

HND očisťuje hrubý domáci produkt (HDP) o zisky zahraničných spoločností presúvané do zahraničia a pripočítava príjmy obyvateľov zarábajúcich v zahraničí. Vystihuje preto skutočnú životnú úroveň občanov lepšie ako častejšie uvádzaný HDP. Hrubý národný dôchodok nepočíta len s príjmami na výplatnej páske, ale aj so zárobkami firiem.

Porovnanie vybraných ekonomických parametrov SR a ČR (prepočty kurzom 27,03 CZK za euro)

PRAMEŇ: Eurostat, Sociálna poisťovňa, ČSSZ, ŠÚ SR, ČSÚ, MMF, MF ČR, MF SR

Historické konvergenčné a divergenčné trendy

Koncom etapy plánovitej ekonomiky bola aktuálna ekonomická úroveň obidvoch republík iba málo rozdielna. Vytvorený národný dôchodok na obyvateľa predstavoval v roku 1989 na Slovensku 87,7% Českej republiky, užitý národný dôchodok 92,6%. Priemerná mesačná mzda v Slovenskej republike bola v roku 1989 98,5% mzdy v Českej republike.

Od roku 1993, po rozdelení Česko-Slovenska, sa konvergencia vývojových dráh Českej i Slovenskej republiky začala postupne prerušovať. Tento proces bol ovplyvnený množstvom faktorov. Transformačný proces, videný cez vývoj HDP, prebiehal obdobne s tým, že na Slovensku bol pokles HDP v rokoch 1990-1996 o niečo väčší než v Českej republike. Miera nezamestnanosti bola v roku 2000 v Slovenskej republike viac než dvakrát vyššia než v Českej republike.

Slovensko začalo znovu dobiehať svojho „bývalého brata“, najmä po otvorení ekonomiky zahraničným investíciám a vstupe do Európskej únie. Medzinárodný menový fond očakáva, že Slovensko predbehne Česko v HDP na osobu o štyri roky. Európska komisia je o čosi pesimistickejšia a predpokladá, že to bude až okolo roku 2024. V každom prípade sa však dá povedať, že vo výkone na obyvateľa sú si tieto dve ekonomiky veľmi podobné.

Automobilový priemysel a závislosť od Nemecka

Veľkú podobnosť „bývalých bratov“ badať aj v štruktúre hospodárstiev, napríklad priemyslu. Vo výrobe automobilov na obyvateľa je Slovensko prvé a Česko hneď druhé na svete. Menšia ekonomika vlani vyrobila viac ako jeden milión vozidiel, Česko 1,3 milióna. Tento fakt vystihuje špecifické zameranie strednej Európy ako relatívne sofistikovanej montážnej dielne so silným postavením priemyselnej výroby.

Podobnou črtou je aj vysoká závislosť oboch krajín od nemeckého hospodárstva. To tvorí na vývoze Slovenska a Česka až 23-, resp. 31-percentný podiel. Takáto vysoká nadviazanosť na najväčšiu ekonomiku eurozóny znamená, že ekonomickí analytici sa pri svojich prognózach vývoja ekonomiky pozerajú zakaždým aj na nemecké indikátory vývoja priemyselnej produkcie či sentimentu.

tags: #cesko #hruby #narodny #dochodok #v #dolaroch