V pracovnom živote každého zamestnanca môže nastať situácia, keď je potrebné riešiť ukončenie pracovného pomeru, či už z vlastnej iniciatívy, alebo z podnetu zamestnávateľa. Pre dôchodcov a zamestnancov v dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) platia špecifické pravidlá, ktoré je dôležité poznať.
Ukončenie pracovného pomeru dôchodcu
Dôchodca je zamestnanec, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok. V súvislosti s ukončením pracovného pomeru dôchodcu nastala od 1. januára 2022 dôležitá zmena v Zákonníku práce, ktorá však bola pozastavená Ústavným súdom SR.
Pôvodná novela Zákonníka práce (platná do pozastavenia)
Novela Zákonníka práce účinná od 1. januára 2022 priniesla možnosť pre zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Toto ustanovenie bolo začlenené do § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce.
Ak by zamestnávateľ dal výpoveď podľa tohto ustanovenia, zamestnancovi by začala plynúť výpovedná doba prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Základná dĺžka výpovednej doby bola 1 mesiac. Ak však zamestnanec pre zamestnávateľa odpracoval viac ako 1 rok, výpovedná doba bola 2 mesiace.
V prípade výpovede z tohto dôvodu mal zamestnanec nárok na odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamenalo, že zamestnávateľ mohol dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.
Pozastavenie účinnosti ustanovenia
Ústavný súd Slovenskej republiky 15. decembra 2021 rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce. Toto rozhodnutie znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1. januára 2022 neuplatňuje a zamestnávatelia ho teda nemôžu využiť na ukončenie pracovného pomeru.
Je dôležité zdôrazniť, že pre uplatnenie tohto ustanovenia museli byť splnené obe podmienky súčasne: podmienka veku (dovŕšenie 65 rokov) a podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok.
Průvodce pracovním právem v mezinárodním a vnitrostátním kontextu
Predchádzajúci súhlas pri ukončení pracovného pomeru
Zamestnávateľ, ktorý chce skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, je v zmysle organizačnej zmeny alebo z iného dôvodu povinný požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce. Avšak, predchádzajúci súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok a v prípadoch podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.
Podobný postup ako pri uplatnení Zákonníka práce zamestnávateľ zachová aj v prípade, ak uplatňuje zákon č. 55/2017 Z. z. Predchádzajúci súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. f) alebo písm. g).
Vplyv práceneschopnosti (PN) na ukončenie pracovného pomeru
Práceneschopnosť je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia platia špecifické pravidlá pre ukončenie pracovného pomeru.
Výpoveď zo strany zamestnanca počas PN
Zákonník práce nezakazuje zamestnancovi dať výpoveď počas trvania PN. Výpoveď je jednostranný prejav vôle zamestnanca skončiť pracovný pomer a na jej platnosť sa nevyžaduje súhlas zamestnávateľa.
- Písomná forma: Výpoveď musí byť vyhotovená písomne.
- Doručenie výpovede: Výpoveď je potrebné doručiť zamestnávateľovi buď osobne na pracovisku, alebo doporučenou poštou. Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnanec povinný doručiť ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľovi.
- Výpovedná doba: Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Dĺžka výpovednej doby je najmenej jeden mesiac. Ak pracovný pomer u zamestnávateľa trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace (§ 62 ods. 6 a 7 Zákonníka práce).
- Plynutie výpovednej doby počas PN: Práceneschopnosť nemá vplyv na začiatok ani na trvanie výpovednej doby. Ak zamestnanec podá výpoveď počas PN, výpovedná doba začína plynúť dňom doručenia výpovede zamestnávateľovi a pokračuje bez ohľadu na to, či je zamestnanec stále na PN.
Výpoveď zo strany zamestnávateľa počas PN
Zákonník práce chráni zamestnanca počas práceneschopnosti pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať výpoveď zamestnancovi v ochrannej dobe, teda počas PN, ktorá vznikla pre chorobu alebo úraz, ak si ju zamestnanec nespôsobil úmyselne. To znamená, že zamestnávateľ nemôže so zamestnancom rozviazať pracovný pomer len na základe jeho dočasnej PN-ky.
Avšak, existujú výnimky zo zákazu výpovede v ochrannej dobe. Práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov, napríklad keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce.
Ak zamestnávateľ dal výpoveď počas PN, je dôležité overiť, či je výpoveď v súlade so zákonom. Ak sa zamestnanec domnieva, že výpoveď je neplatná, môže sa obrátiť na súd a podať žalobu o neplatnosť výpovede.
Predĺženie výpovednej doby v prípade PN
Ak je zamestnanec počas výpovednej doby uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, výpovedná doba sa predlžuje o čas tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, ak zamestnanec s týmto predĺžením súhlasí. Toto predĺženie výpovednej doby sa vzťahuje len na dočasnú pracovnú neschopnosť (PN), nie na iné prekážky v práci, ako je napríklad ošetrovanie člena rodiny (OČR).
Ak však zamestnanec nastúpil na PN až po doručení výpovede, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej lehoty bez ohľadu na trvanie PN.
Ukončenie pracovného pomeru dohodou počas PN
Pracovný pomer možno skončiť dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom k určitému dátumu aj počas PN. S takouto dohodou však musí súhlasiť zamestnávateľ, nielen s ukončením, ale aj s navrhovaným dátumom skončenia.
V prípade ukončenia pracovného pomeru dohodou z dôvodu nadbytočnosti má zamestnanec nárok na odstupné. Odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou patrí len v prípade, ak je to v dohode výslovne uvedené alebo ak ide o skončenie z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce (napr. nadbytočnosť, zrušenie pracovného miesta).
Náhrada príjmu a nemocenské dávky počas PN
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky. Ich výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.
- Náhrada príjmu: Je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN.
- Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu.
- Od 4. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
- Nemocenské dávky: Od 11. dňa PN vypláca nemocenské dávky Sociálna poisťovňa. Nemocenské sa poskytuje najdlhšie do uplynutia 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. podporná doba).
Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru
Ak zamestnanec ochorie po skončení pracovného pomeru, môže mať nárok na nemocenské dávky vďaka tzv. ochrannej lehote. Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru je 7 dní. To znamená, že ak dočasná pracovná neschopnosť (PN) vznikne v priebehu týchto 7 dní po skončení pracovného pomeru, zamestnanec má nárok na nemocenské dávky. Ak je tehotná, ochranná doba je 8 mesiacov od ukončenia pracovného pomeru.
Nárok na nemocenské dávky po skončení pracovného pomeru vzniká, ak ochoriete počas ochrannej lehoty. Tie vám vypláca Sociálna poisťovňa od prvého dňa PN. Podmienkou je, že ste boli nemocensky poistený aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch.
Postup pri PN
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu. V období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu, je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
Zamestnanec môže byť aj naďalej práceneschopný aj po vyčerpaní podpornej doby, ak jeho zdravotný stav nedovoľuje zapojenie sa do pracovného procesu, avšak v danom prípade už bez nároku na nemocenské dávky.
Dovolenka a PN
Ak vám končí pracovný pomer a máte nevyčerpanú dovolenku, zamestnávateľ je povinný vám ju preplatiť. Práceneschopnosť (PN) je jedným z dôvodov, pre ktoré si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v čase trvania pracovného pomeru.
Dávka v nezamestnanosti
Po skončení pracovného pomeru máte nárok na dávku v nezamestnanosti, ak spĺňate podmienky stanovené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Odporúča sa zvážiť, či nepožiadať po skončení pracovného pomeru najskôr o dávku v nezamestnanosti, ktorú by ste poberali 6 mesiacov a až následne požiadať o predčasný starobný dôchodok, pričom by sa vám krátil o nižšiu sumu.
Ak však budete po skončení pracovného pomeru stále na PN, odporúča sa prihlásiť sa na úrad práce až po ukončení PN, pretože počas trvania PN nemôžete byť vedený ako uchádzač o zamestnanie. Po ukončení PN máte povinnosť prihlásiť sa na úrad práce do 7 kalendárnych dní, ak chcete poberať podporu v nezamestnanosti.
tags: #dochodca #rozviazanie #pracovneho #pomeru #a #pn