Zakázané miesta na Slovensku: Kde sa nedostanete a prečo

Práve to, čo je najviac zakázané, nás často najviac priťahuje. Túžime nahliadnuť, no nemôžeme. Na Slovensku existujú miesta, kam sa nedostanú ani tí najzvedavejší turisti. Pozornosť zvyšujú výstražné tabule a niekedy aj hliadky. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto miest s obmedzeným alebo úplne nemožným prístupom.

Národné parky Slovenska: Ako sa správať a čo je zakázané

Slovensko svojou rozlohou 49 034 km2 obsadilo v zozname všetkých štátov 127. miesto. Naša krajina patrí k tým najrozmanitejším na svete. Na našom území môžeme nájsť stepné spoločenstvá, lužné lesy, mokrade a hornatú zalesnenú krajinu, v ktorej sa zachovali časti starých pralesov. Ďalej prechádzame do veľhôr Vysoké Tatry, kde môžeme nájsť rozsiahlu škálu endemitov a krás, kde dominuje vysokohorská krajina. Tatranská rieka Belá patrí k posledným divokým riekam v Európe.

Jedinečnosť fauny a flóry Slovenska dokazuje aj fakt, že sme len jedna z mála krajín Európy, kde sa zachovali všetky veľké šelmy (medveď, vlk, rys a mačka divá). Na našom území vznikli rôzne chránené lokality, kde chránime vzácne rastlinné druhy, ako črievičník papučkový, bleduľa jarná, lekno biele, plesnivec alpínsky, hlaváčik jarný, horec Clusiov, Poniklec slovenský a živočíchy: medveď hnedý, drop veľký, orol skalný, kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský, rys ostrovid, rosnička zelená, vydra riečna, tetrov hlucháň či tetrov holniak. Už v minulosti si ľudia uvedomovali, ako rýchlo miznú rôzne prírodné skvosty a popritom všetko, čo bolo na nich naviazané. Postupne sa začalo s dôslednou ochranou a prvým u nás vyhláseným národným parkom sa stal Tatranský národný park, ktorý bol založený 1. januára 1949. Na Slovensku poznáme pri ochrane nášho životného prostredia a krajiny 5 stupňov ochrany. Základný 1. stupeň ochrany sa uplatňuje na celom území Slovenska. So zvyšujúcim sa stupňom ochrany, prichádzajú aj rôzne obmedzenia.

V 2. stupni ochrany preto napr. určite nemôžete mimo ciest a zastavaných plôch stáť, či jazdiť s motorovými prostriedkami, skútrami a podobne. V 1. a 2. stupni sa môžete ako peší turista pohybovať slobodne aj mimo turistických ciest. Ak ste sa rozhodli, že chcete zorganizovať športové, turistické, či telovýchovné podujatie na území s 2. stupňom ochrany, mali by ste vedieť, že v tomto prípade musíte požiadať príslušný orgán ochrany prírody o povolenie. Tiež sa vyvarujte púšťania hlasnej hudby, nakoľko aj tu je potrebné povolenie.

Ak sa vyberiete na výlet do územia, ktoré je v 3. stupni ochrany, myslite na to, že pohybovať sa môžete výlučne len po vyznačených turistických chodníkoch a cestách. Ak ste si zvolili bicykel, tak využívajte len miestne cesty a cyklotrasy. Stanovačka a táborenie s ohňom v tomto stupni ochrany už nie je možné. Zber rastlín a ich plodov je od 3. stupňa prísne zakázaný. Ak vás láka skialpinizmus, horolezectvo, na týchto územiach na to zabudnite.

V 4. a 5. stupni ochrany, ktoré patria k územiam s najvyššou ochranou, narazíte na ďalšie obmedzenia. Pohybujte sa preto výlučne len po vyznačených chodníkoch. K tomu sa pridáva aj zákaz zberu nerastov a skamenelín. Musíte sledovať aj rôzne platné uzávery a časové obmedzenia. Viacero lokalít sa napríklad počas zimy úplne pre verejnosť uzatvára. Vstúpiť na územia s 5. stupňom ochrany môžete najskôr hodinu pred východom slnka a opustiť ho musíte najneskôr hodinu po západe. Ak ste sa vybrali na výlet aj so svojim štvornohým miláčikom, tak v 4. a 5. stupni ochrany musí byť po celú dobu psík na vôdzke a napr. návštevný poriadok TANAPu vyžaduje aj to, aby mal aj náhubok.

Turistické mapy majú jasne zvýraznené hranice území s najvyššou ochranou. V teréne sú označované tabuľami, ktoré vám hovoria, že práve vstupujete do lokalít s najvyššou ochranou. Vyznačované bývajú aj červenými pásmi na lesných porastoch, ktoré vytyčujú hranice. Najunikátnejšie oblasti, pamiatky, rezervácie sa nachádzajú v 4. a 5. stupni. Pre ochranu vtáctva sa vyhlasujú tzv. chránené vtáčie územia. Ochranári sa aj touto formou dlhodobo snažia na naše územie prilákať dropa fúzatého, ktorý tu stratil prirodzené lokality. Poznáme aj súkromné chránené územia. Veľmi známou organizáciou, ktorá postupne odkúpila rôzne časti lesných pozemkov v pohorí Čergov je Lesoochranárske zoskupenie VLK. Podarilo sa im vyhlásiť dve súkromné prírodné rezervácie Vlčia a Rysia. Na Slovensku máme aj veľkoplošné prírodné územia, ktoré podliehajú rôznemu stupňu ochrany. Veľmi obľúbenými sú chránené krajinné oblasti (CHKO), ktorých je u nás 14 a väčšina ich lokalít sa nachádza v 2. stupni ochrany.

Základné pravidlá správania sa v národných parkoch

Na Slovensku bolo vyhlásených 9 národných parkov. Na väčšine ich územia platí 3. stupeň ochrany:

• Tatranský národný park
• Pieninský národný park
• Národný park Veľká Fatra
• Národný park Slovenský raj
• Národný park Slovenský kras
• Národný park Poloniny
• Národný park Nízke Tatry
• Národný park Muránska planina
• Národný park Malá Fatra

Pohyb v národných parkoch

Vo väčšine národných parkov je dovolené pohybovať sa po turistických chodníkoch hodinu po východe slnka a hodinu pred západom slnka, respektíve vtedy, keď je denné svetlo. Výnimkou je NAPANT, kde sa v letnom období (od 16. apríla do 31. októbra) môžete pohybovať len v čase od 6:00 do 21:00 a v zimnom období (od 1. novembra do 15. apríla) od 7:00 do 17:00. V národných parkoch platí, že návštevník sa môže pohybovať iba po vyznačených turistických trasách a náučných chodníkoch alebo miestach určených pre danú športovú aktivitu. Niektoré národné parky ponúkajú možnosť ísť mimo vyznačených chodníkov len v sprievode oprávnenej osoby. V TANAP-e a ďalších národných parkoch platí sezónna uzávera.

Bivakovanie a stanovanie

Bivakovanie a stanovanie v rámci národných parkov je vo väčšine prípadov možné len na miestach na to určených, teda na vysokohorskej chate, útulni alebo v ich blízkosti. TANAP má najprísnejšie pravidlá, kde je okrem horských chát nocovanie všade zakázané. V NAPANT-e sú miesta, kde je prenocovanie možné, napríklad Predné sedlo, Sedlo Andrejcová pri útulni, Sedlo Priehyba, Sedlo Ramža pri útulni, Sedlo Čertovica, Ďurková pri útulni, Hiadeľské sedlo. PIENAP označuje stanovanie a prebývanie v stane na jednom mieste po dobu nie dlhšiu ako 2 dni, ako bivakovanie pobyt osôb prebývajúcich na jednom mieste maximálne 1 noc voľne v prírode bez stanov. NPP má vyhradené miesta na bivakovanie alebo stanovanie: Autokemping pred vstupom do Prielomu Dunajca v k. ú. Červený Kláštor a Areál zariadenia cestovného ruchu Goralský dvor v k. ú. Lesnica. V NP Poloniny je stanovanie a bivakovanie povolené len na konkrétnych miestach: Nová Sedlica - Sedlo pod Čierťažou a Stakčín - Ruské Sedlo. NP Muránska planina má najmiernejšie pravidlá zo všetkých NP. Bivakovať môžete takmer kdekoľvek do 100 metrov od vyznačeného turistického chodníka, samozrejme s výnimkou území so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany. V NPSK je definované stanovanie ako pobyt osôb, ktoré prebývajú v stane na jednom mieste po dobu nie dlhšiu ako 2 noci.

Zakladanie ohňa

Vo všetkých národných parkoch je prísne zakázané zakladať oheň len tak hocikde.

Vodenie psov

Vodenie psov je v národných parkoch povolené, avšak je potrebné mať ho vždy na vôdzke a v niektorých NP je povinný aj náhubok. V TANAP-e, NAPANT-e a NP Poloniny musí mať pes v najvyššom stupni ochrany (4. a 5.) aj náhubok.

Drony

Vo všetkých národných parkoch a chránených krajinných oblastiach je lietanie s dronom zakázané.

Zber lesných plodov a rastlín

Na území národných parkov a chránených území, kde platí 3. a vyšší stupeň ochrany, je zber akýchkoľvek lesných plodov zakázaný, avšak uvedený príkaz sa nevzťahuje na miesta, ktoré sú návštevným poriadkom národného parku alebo chráneným územím vyhradené na takúto činnosť pre vlastnú spotrebu. Vyhradené miesta sú v troch národných parkoch, a to: Slovenský raj, Slovenský kras a Veľká Fatra. V NPVF môžete zbierať lesné plody len 2 m od chodníka. V NPSK to je do 75 m od vyznačených turistických chodníkov s výnimkou 4. a 5. stupňa ochrany.

Kúpanie v potokoch a plesách

Kúpanie v potokoch v NP nie je zakázané, avšak platí, že v NP sa môžete pohybovať len po vyznačených turistických chodníkoch, to znamená, že keď sa človek začne kúpať v potoku, pohybuje sa už mimo vyznačenej turistickej trasy a hrozí tam pokuta. Kúpanie v tatranských plesách je zakázané.

Nadmerný hluk a odpadky

Nie je vhodné, aby si niekto počas túry púšťal nahlas prenosný reproduktor alebo hlasno kričal. V poriadku však nie je púšťanie pyrotechniky v národnom parku. To, čo si so sebou do hôr prinesiete, to si so sebou aj odnesiete.

Ďalšie zakázané a obmedzené miesta na Slovensku

Okrem vyššie uvedených, existujú aj ďalšie miesta, ktoré sú pre bežných turistov nedostupné alebo majú obmedzený prístup.

Okno v Jánskej doline v Nízkych Tatrách

Ide o prírodnú formáciu, ktorá je pre verejnosť uzavretá z dôvodu ochrany prírody.

Belianske Tatry

Celá oblasť je celoročne uzavretá, výnimku tvorí možnosť sezónneho prístupu do Monkovej doliny, Doliny Siedmich prameňov, Zadné Meďodoly a na Chatu Plesnivec, ktorá je jediným obývateľným objektom Belianskych Tatier.

Liptovské kopy

Nevedú tade žiadne značkované turistické trasy.

Granátová lávka

Turisti by sa v tomto priestore mali pohybovať iba v spoločnosti horského vodcu.

Hansjakubová (jazierko medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenou)

V súčasnosti je vodná nádrž Hansjakubova súkromným majetkom a vstup na ňu je obmedzený. Tento stav na Hansjakubovej trvá asi už 3-4 roky. V roku 2003 bola ešte voľne prístupná časť od parkoviska. Rok na to už tam telekomunisti dorábali pripojenie pre danú chatku. Privatizér je istý pán Svetozár Hatina - bývalý riaditeľ Slovnaftu. Podľa posledných dostupných informácií tento malebný kútik NPSR stráži SBS, ktorá sa s dotieravými návštevníkmi moc nemazlí. K Hansjakubovej - má ju v prenájme istá s.r.o. na dobu 99 rokov, ako sa toto mohlo povoliť - pýtajte sa našich politikov. Pri vjazde pribudla dopravná značka zákaz vjazdu, povolené len pre vlastníkov pozemkov. Normálne bývalá štátna cesta.

Osobitnou skupinou chránených území sú jaskyne a prírodné vodopády. Na Slovensku je k 31. 12. 2024 evidovaných 8 124 jaskýň a vyše 200 vodopádov, ktoré sú prírodnými pamiatkami. Z nich 44 jaskýň a 5 prírodných vodopádov bolo osobitne vyhlásených za národné prírodné pamiatky. Spolu 22 jaskýň má vyhlásené ochranné pásma. So sprievodcom je prístupných 13 jaskýň prevádzkovaných Správou slovenských jaskýň a 4 jaskyne prevádzkované inými subjektami.

Zakázané zóny v televízii: Pohľad do neprístupných miest

Skryté chodby jadrových a vodných elektrární, podzemné zložité kotly, hlboké bane, zákulisie festivalov či historických pamiatok - to všetko bude súčasťou nového seriálu Zakázané zóny. Jedna z epizód diváka zavedie do laboratória Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (BMC SAV), kde vedecký tím vedený RNDr. Viktóriou Čabanovou, PhD., pracuje na monitoringu komármi prenášaných vírusov, ako sú západonílsky vírus a vírus Usutu. Seriál Zakázané zóny vzniká v produkcii TV Spektrum. Herci Števo Martinovič (za slovenskú verziu) a Jan Révai (za českú) prebrali rolu sprievodcov, ktorí sa nevydávajú len do miest otvorených turistom, ale na lokality s obmedzeným alebo žiadnym prístupom. Natáčanie zahŕňa približne 18 dní v teréne, pričom gro materiálu už stojí a časť epizód je dokonca predstrihnutá.

„Pre mňa bol každý deň nakrúcania dobrodružstvo. Nevedel som, čo ma čaká, a to bolo na tom najlepšie. Okrem technických lokalít sa dostal aj do prostredia, ktoré by si nikdy nespájal s televíznym programom. „Na Pohode som mal možnosť vidieť festival z úplne inej perspektívy - z backstage-u. To, čo diváci nikdy neuvidia, je obrovská práca ľudí v zákulisí. Nie všetky miesta však boli komfortné. Podľa Martinoviča mu najväčší rešpekt nahnali podzemné priestory a ťažobné lokality. „V bani som mal naozaj stiesňujúci pocit. Herec však zároveň zdôrazňuje, že to celé bral ako výzvu. „Som typ človeka, ktorý potrebuje skúšať nové veci. Súčasťou natáčania bol aj netradičný výlet do laboratórií Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV), kde Martinovič spoznal prácu tímu RNDr. Viktórie Čabanovej, PhD.

Vedkyňa vysvetľuje, že komáre nie sú len otravný hmyz zo záhrad či dovoleniek, ale predstavujú reálny medicínsky problém. „Komáre sú vektorom viacerých vírusov, ktoré môžu spôsobiť vážne ochorenia. Tím z Biomedicínskeho centra SAV sa venuje mapovaniu výskytu komárov a skúma, aké vírusy v sebe môžu niesť. Podľa nej je dôležité venovať sa tejto téme preventívne. Po odchytení sa komáre spracúvajú v laboratóriu, aby vedci zistili, či nesú vírusy. Najprv sa hmyz rozmixuje a pripraví v laminárnom boxe, potom sa vzorka napipetuje do špeciálneho pipetovacieho prístroja, ktorý z komárov izoluje RNA. Celý postup trvá približne tri hodiny, pričom štáb môže sledovať len vizuálne atraktívne časti, napríklad pipetovanie, spustenie prístroja a vloženie záverečnej zmesi. Výsledok sa potom zobrazuje približne po hodine. Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied (BMC SAV, v. v. i.) je jednou z najvýznamnejších vedeckých inštitúcií na Slovensku, ktorá sa špecializuje na virológiu, epidemiológiu a molekulárnu biológiu. Tím vedený RNDr. Viktóriou Čabanovou, PhD., sa dlhodobo venuje monitorovaniu vírusov prenášaných komármi. Medzi tie najznámejšie patrí západonílsky vírus a vírus Usutu. Výskum má preventívny charakter a cieľom je zachytiť hrozby ešte skôr, ako sa prejavia v podobe epidémie. Do projektu sa zapojilo viac než tridsať okresov. Komáre sa odchytávajú pomocou špeciálnych pascí, ktoré lákajú hmyz svetlom alebo pachom. V posledných rokoch sa využíva aj nová metóda, pri ktorej sa gravidné samičky prilákajú na medové kartičky. Keď sa z nich živia, zanechajú sliny obsahujúce prípadný vírus, a ten je potom možné testovať v laboratóriu.

Práca Biomedicínskeho centra SAV tak nie je len akademickým výskumom - má veľmi praktický rozmer. Ukazuje, ako klimatická zmena a globalizácia prinášajú na Slovensko nové druhy hmyzu aj nové riziká. Cieľom vedcov je pripraviť zdravotníkov na situácie, ktoré sa môžu v budúcnosti objaviť. RNDr. Viktória Čabanová zdôrazňuje, že kľúčová je práve prevencia a neustále sledovanie. „Ak vieme, aké druhy komárov sa u nás vyskytujú a aký je ich potenciál prenášať vírusy, dokážeme lepšie pripraviť zdravotnícky systém aj verejnosť,“ hovorí vedkyňa. Števo Martinovič priznáva, že práve táto návšteva v ňom zanechala silný dojem. „Nikdy som si neuvedomil, koľko práce je za tým, aby sme vedeli odhaliť hrozby, ktoré voľným okom nevidíme. Čabanová dopĺňa, že aj bežní ľudia môžu prispieť k prevencii. „Základom je eliminovať miesta, kde sa komáre môžu rozmnožovať - teda stojaté vody v záhradách či nádobách. Zakázané zóny tak nie sú len dobrodružným prienikom na neprístupné miesta, ale aj prepojením zábavy s poznaním. „Verím, že diváci budú prekvapení, čo všetko sa dá objaviť, keď sa odvážite vstúpiť tam, kam bežne nesmiete. Doteraz tvorcovia natočili deväť epizód - od Vodného diela Gabčíkovo a TANAP-u cez gotické kostoly na Gemeri, festival Pohoda či Grandhotel Starý Smokovec až po opálové bane, Slovakia Ring a Pivovar Šariš. Nechýbala ani návšteva Biomedicínskeho centra SAV. Prvá epizóda štartuje už 10.

Radiačná monitorovacia sieť SR

Radiačná monitorovacia sieť SR (ďalej len „RMS SR“) je sústava technicky, odborne a personálne vybavených odborných pracovísk, ktoré sú organizačne prepojené na potreby monitorovania radiačnej situácie a zber údajov o radiačnej situácii na území Slovenskej republiky. Podrobnosti o činnosti RMS ustanovuje vyhláška MZ SR č. SVVRS MV SR pozostáva z 23 monitorovacích staníc pre meranie príkonu priestorového dávkového ekvivalentu gama žiarenia zo vzduchu v nSv/h v plnoautomatizovanom nepretržitom režime. Monitorovacie stanice sú fyzicky nainštalované na konštrukcii vybratých elektronických sirén. Vlastná stanica je tvorená inteligentnou sondou typ NuDET EMG-2 s dvomi G-M trubicami s rôznou citlivosťou, ktoré pokrývajú merací rozsah sondy od 50 nSv/h do 2 Sv/h a riadiacou elektronikou, ktorá zabezpečuje vlastné meranie a následné odosielanie nameraných dát vo forme 10-minútových priemerov na centrálne pracovisko.

Prehľad plošného rozmiestnenia monitorovacích staníc v pôsobnosti SKR MV SR na území Slovenskej republiky je v tabuľke č. 1:

Prenos nameraných dát z monitorovacích staníc je realizovaný prostredníctvom elektronických sirén, na ktoré sú monitorovacie stanice pripojené. Riadiaca jednotka sirény spracuje namerané údaje a prostredníctvom komunikačnej infraštruktúry systému včasného varovania ich odošle do systému elektronickej hlásnej informačnej služby (ďalej len „SEHIS“). V systéme SEHIS je vytvorený modul Monitoring, ktorý umožňuje prezeranie a export nameraných údajov. Namerané dáta zo všetkých monitorovacích staníc sú zhromažďované, uchovávané a spracovávané v centrálnom serveru SEHIS na pracovisku CMRS SKR MV SR, z ktorého sú distribuované na pracovné stanice SEHIS na KS IZS okresného úradu v sídle kraja. Vizualizácia nameraných dát je v súčasnosti zabezpečená programom „ZEUS - modul - Radiácia“. Prístup k nameraným údajom je možný na pracovných staniciach SEHIS 2x -SKR MV SR, 8x KO IZS okresných úradov v sídle kraja.

ZEUS - Aplikačné programové vybavenie VVC CO, je softvérovým modulom systému SEHIS. Umožňuje aktiváciu a diagnostikovanie sirén prostredníctvom RDS a rádiového kanálu, vyrozumievanie osôb prostredníctvom hlasových správ, SMS správ a diagnostiku celého systému. V rámci SVVRS MV SR riadi zber dát o radiačnej situácii zo všetkých monitorovacích miest v pôsobnosti MV SR, ich uchovávanie a spracovanie. Pri normálnej radiačnej situácii sa dáta z monitorovania pre potreby okresných úradov, okresných úradov v sídle kraja a Kontrolné chemické laboratória CO na sledovanie dlhodobých vývojových trendov radiačného pozadia na teritóriu zverejňujú na KRIZPORTAL-e ako mesačné dáta vo forme 24-hodinových priemerov. Aktualizácia dát na KRIZPORTAL-e za predchádzajúci mesiac sa vykonáva v 1. Pri núdzovej situácii sa dáta z monitorovania pre potreby okresných úradov, okresných úradov v sídle kraja a Kontrolné chemické laboratória CO na sledovanie vývoja radiačnej situácie zverejňujú KRIZPORTAL-e ako denné dáta vo forme 1-hodinových priemerov.

tags: #zakazane #miesta #na #slovensku