Mentálne postihnutie predstavuje komplexný stav, ktorý ovplyvňuje kognitívne, sociálne a praktické zručnosti jednotlivca. Jeho prítomnosť môže viesť k rôznym zdravotným komplikáciám a následnej absencii v bežnom živote, vrátane vzdelávania, zamestnania a sociálnych interakcií. V súčasnosti sa mení aj pohľad na právnu spôsobilosť osôb s mentálnym postihnutím, čo prináša nové výzvy a možnosti.
Definícia a klasifikácia mentálneho postihnutia
Mentálne postihnutie, známe aj ako intelektuálna dizabilita, je charakterizované významnými obmedzeniami v intelektuálnych funkciách a adaptívnom správaní, ktoré sa prejavujú pred dosiahnutím 18. roku života. Tieto obmedzenia ovplyvňujú schopnosť jednotlivca učiť sa, rozumieť, riešiť problémy a prispôsobiť sa novým situáciám.
Klasifikácia mentálneho postihnutia sa zvyčajne vykonáva na základe úrovne intelektuálneho fungovania, meraného pomocou inteligenčných testov (IQ). Rozlišujeme štyri hlavné stupne mentálneho postihnutia:
- Ľahké mentálne postihnutie: IQ v rozmedzí 50-69. Jedinci s ľahkým postihnutím sú schopní naučiť sa čítať, písať a počítať na základnej úrovni a môžu byť zamestnaní v nenáročných profesiách.
- Stredne ťažké mentálne postihnutie: IQ v rozmedzí 35-49. Jedinci s týmto stupňom postihnutia potrebujú podporu pri vykonávaní každodenných činností a môžu sa naučiť jednoduché pracovné zručnosti.
- Ťažké mentálne postihnutie: IQ v rozmedzí 20-34. Jedinci s ťažkým postihnutím vyžadujú neustálu starostlivosť a dohľad, ale môžu sa naučiť základné sebaobslužné zručnosti.
- Hlboké mentálne postihnutie: IQ nižšie ako 20. Jedinci s hlbokým postihnutím sú úplne závislí na starostlivosti iných a majú obmedzené komunikačné schopnosti.
Príčiny mentálneho postihnutia sú rôznorodé a v mnohých prípadoch multifaktoriálne. Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých hlavných kategórií:
- Genetické faktory: Chromozomálne abnormality, ako je Downov syndróm (trizómia 21. chromozómu), Fragilný X syndróm a iné genetické poruchy, môžu viesť k mentálnemu postihnutiu.
- Problémy počas tehotenstva: Infekcie matky počas tehotenstva (napr. rubeola), vystavenie toxickým látkam (alkohol, drogy, niektoré lieky) alebo zlé výživy matky môžu negatívne ovplyvniť vývoj plodu.
- Problémy počas pôrodu: Komplikácie počas pôrodu, ako je predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť alebo nedostatok kyslíka (hypoxia), môžu poškodiť mozog novorodenca.
- Zdravotné problémy po narodení: Závažné infekcie (napr. meningitída, encefalitída), úrazy hlavy, otravy alebo zanedbanie starostlivosti v ranom detstve môžu viesť k mentálnemu postihnutiu.
Spôsobilosť na právne úkony a jej obmedzenia
Spôsoilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou, ktorá sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku života. Úplná spôsobilosť na právne úkony znamená právne zaručenú možnosť vlastným konaním, ktoré je v súlade s právnymi normami, zakladať, meniť alebo rušiť subjektívne práva (oprávnenia), resp. právne povinnosti, t.j. uskutočňovať všetky právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony predpokladá dosiahnutie právne významného stupňa intelektuálnej a vôľovej vyspelosti konajúcej osoby.
Maloletí (do 18 roku) majú len obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Nespôsobilosť na právne úkony vzniká vtedy, keď je právna spôsobilosť určitej osoby znížená alebo obmedzená. Osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony má úplné právne postavenie (status), má právo robiť rozhodnutia, schopnosť robiť právne platné úkony a schopnosť vstupovať do právne platných dojednaní. Pri právnej nespôsobilosti dochádza k zníženiu alebo vylúčeniu právnej zodpovednosti, vrátane zodpovednosti za záväzky a za protiprávne konanie. Ak znížime spôsobilosť na právne úkony určitej osoby, zbavujeme ju práva vstupovať do právnych vzťahov, robiť právom garantované rozhodnutia a zasahujeme do právneho statusu, ktorý má každý občan.
Človek denne zakladá, mení alebo ruší rôzne vzťahy, pričom širokým okruhom sú práve právne vzťahy. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právnym úkonom prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon spočíva v určitom správaní ľudí, a to v správaní vedomom a vôľovom. Účasť vedomia a vôle v správaní býva v jednotlivých druhoch úkonov rôzna.
Na rozlíšenie, či ide o právny úkon, s ktorým právo spája určité dôsledky, je potrebné poznať základné znaky právnych úkonov:
- a) prejav vôle - je základným pojmovým znakom, reprezentuje dve zložky - vôľu a prejav.
- b) zameranie prejavu vôle - cieľ právneho úkonu.
- c) uznanie prejavu vôle právnym poriadkom.
- d) nastúpenie právnych následkov, ktoré konajúci sledoval, t.j. najmä vznik, zmena a zánik práv a povinností.
Vôľa je vnútorným psychickým prejavom konajúceho človeka, ktorú prezentuje svojím prejavom. Vôľa sa prejavuje akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje spoznanie jej obsahu, rečou (hovorenou, posunkovou alebo písanou). Občianske právo vychádza z princípu dobromyseľnosti účastníkov a predpokladá súlad vôle s určitým prejavom vôle. Ak však posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o existencii skutočnej vôle, bude sa skúmať, kto vôľu prejavil a čia vôľa sa prezentuje. Pravidlom je, že vôľa prejavená právnym úkonom, je vôľou toho, kto ju prejavuje. Neplatí to však bez výnimky. Osoby, ktoré buď vôbec nemajú spôsobilosť na právne úkony alebo ich spôsobilosť je obmedzená, majú zákonného zástupcu, ktorý v ich mene robí právny úkon. V skutočnosti v takomto prípade zákonný zástupca prejavuje svoju psychickú vôľu. V záujme ochrany týchto osôb sa však z hľadiska občianskeho práva na vec hľadí tak, akoby zástupca prejavoval vôľu zastúpeného.
Cieľom právneho úkonu je výsledok, ktorý konajúca osoba chce právnym úkonom dosiahnuť. Zákon niektoré právne úkony uznáva, ak splnia zákonom predpísaný alebo zmluvou dohodnutý prejav vôle, napr. právny úkon musí byť urobený písomne alebo vo forme notárskej zápisnice. Občianske právo neuznáva každý prejav vôle za platný právny úkon, a preto nespája s každým prejavom vôle príslušné právne následky. Na to, aby sa právny úkon považoval za platný, musí ho urobiť osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony.
Ak maloletá osoba alebo osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená rozhodnutím súdu, urobí právny úkon, na ktorý nebola spôsobilá, tento právny úkon bude neplatný. Neplatný bude aj právny úkon osoby s mentálnym postihnutím, ktorá síce nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo jej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená rozhodnutím súdu, ale rozsah mentálneho postihnutia ju robí na tento právny úkon nespôsobilou. Ide o nedostatok spôsobilosti na právne úkony. Môže ísť hlavne o prípady, keď súdne rozhodnutie doposiaľ nebolo vydané. Že ide o taký prípad, je potrebné vždy dokazovať. Neplatnosť právneho úkonu podľa tohto ustanovenia vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania.
Ak fyzická osoba v dôsledku svojho mentálneho postihnutia je spôsobilá posúdiť závažnosť konaní, právnych vzťahov, do ktorých vstupuje, jej právne úkony sú platné, ak majú všetky náležitosti predpísané zákonom. Podmienkou platnosti právneho úkonu je, že vôľa, ktorá je prejavená musí byť slobodná, vážna a bez omylu. Ak neexistuje vôľa, nevzniká ani právny úkon, resp. je neplatný.
Prejavená vôľa nie je slobodná, ak konajúca osoba je zbavená voľnosti sa rozhodnúť, či prejav urobí. Jej vôľa môže byť pod vplyvom pôsobenia fyzického alebo psychického donútenia, ktoré vzbudzujú dôvodný strach. Prejavená vôľa nie je vážna ak ten, kto ju prejavil, nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak z jeho prejavu nastali. Prejavená vôľa je pod vplyvom omylu, ak vôľa toho, kto prejav robí, vznikala pod vplyvom omylu úmyselne vyvolaného druhým účastníkom.
Neplatnosť právneho úkonu môže spôsobiť aj to, že právny úkon nemá požadovanú zrozumiteľnosť, určitost a v niektorých prípadoch aj formu (napr. písomnú formu).
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho vplyv
Jedným z najvýznamnejších článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je Článok 12, ktorý sa dotýka spôsobilosti na právne úkony. Prijatie tohto článku významným spôsobom mení chápanie schopností ľudí s postihnutím. Zakotvuje veľmi významné podporované rozhodovanie - ako asistované rozhodovanie alebo rozhodovanie s podporou poradcov - a ktoré otvára možnosti na zrušenie náhradného rozhodovania - rozhodovania opatrovníkmi.
S ľuďmi s mentálnym postihnutím sa nevyhnutne spájal model náhradného rozhodovania a zásahom do spôsobilosti na právne úkony v podobe obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Dohovor prináša nové chápanie schopností ľudí s postihnutím tak, že rešpektuje individuálne zvláštnosti každého človeka. Autoritatívne zásahy do spôsobilosti na právne úkony a poskytnutie všemožnej a mnohokrát ani nekontrolovanej moci opatrovníka sú už prekonané. Hľadajú sa nové spôsoby k doterajšiemu opatrovníctvu. Cieľom je postupne zrušiť pozbavovanie a obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony.
Uplatňovanie spôsobilosti na právne úkony je totiž zásadnou podmienkou realizácie všetkých ostatných práv, ktoré Dohovor garantuje. Dohovor hovorí, že ľudia s postihnutím majú právo byť uznaní ako osoby pred zákonom rovnako ako iné osoby. Znamená to, že všetky osoby s postihnutím majú spôsobilosť na práva ako aj spôsobilosť konať. Základné princípy pre ľudí s mentálnym postihnutím sú slobodné rozhodovanie a občianske práva. Tieto princípy sú dôležité pre potenciálne uplatňovanie ľudských práv. Spôsobilosť na právne úkony je predpokladom, ktorý umožňuje uplatňovať slobodné rozhodovanie a plné občianske práva.
Zmluvné strany zabezpečia, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony poskytovali primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Tieto záruky zabezpečia, aby opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, aby zabraňovali konfliktu záujmov a nenáležitému ovplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené situácii danej osoby, aby sa uplatňovali čo najkratšie a aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného orgánu alebo súdu.
Súčasná situácia na Slovensku a súdne konanie
V súčasnej dobe v Slovenskej republike máme veľa príkladov a situácií nefunkčného opatrovníctva. Totiž ustanovenia Občianskeho zákonníka o opatrovníctve predpokladajú, že niektorí ľudia nemajú spôsobilosť prijímať právne záväzné rozhodnutia. Kým prejdeme dlhú cestu k uvedenej zmene, musíme tolerovať právny stav, ktorý u nás existuje už niekoľko desaťročí. Myslíte si, že Váš rodinný príslušník je schopný robiť všetky právne úkony alebo len niektoré?
Každý človek je nositeľom práv a povinností, hovoríme o právnej subjektivite a teda o spôsobilosti fyzickej osoby nadobúdať práva a povinnosti, ktorá vzniká narodením (§ 7 Obč. zákonníka) bez ohľadu na vek a rozumovú vyspelosť, bez prejavenia vôle, t.j. bez urobenia právneho úkonu, napr. právo dediť - je pre všetkých rovná a nemôže byť obmedzená. Aj človek, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená má plnú právnu subjektivitu.
Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v Občianskom súdnom poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. Deklarovaným zmyslom pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je ochrana osôb s mentálnym postihnutím i ochrana ich majetkových práv. Ustanovenie § 10 Občianskeho zákonníka upravuje, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu (duševnú chorobu, mentálne postihnutie) nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu (duševnú chorobu, mentálne postihnutie) je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
Posudzovanie schopnosti osoby robiť právne záväzné úkony, resp. robiť len určité druhy právnych úkonov jednoduchšej povahy, môže vykonať iba súd v rámci súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony.
Súdne konanie o spôsobilosti na právne úkony
Konanie môže začať na návrh alebo z podnetu súdu, ak sa dozvie o skutočnosti, ktorá môže súdu avizovať, že takéto konanie by mal začať (napr. z informácie o účastníkovi konania v inom súdnom konaní). Návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (pozbavenie, obmedzenie alebo vrátenie spôsobilosti na právne úkony) môže podať aj zdravotnícke zariadenie, ktoré je v takom prípade účastníkom konania. Na konanie je príslušný okresný súd, v ktorého obvode má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v ktorého obvode sa zdržuje. Súd nie je viazaný návrhom, môže rozhodnúť aj inak ako je podaný návrh, nad rámec návrhu.
Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je zásahom do integrity osobnosti do jej nedotknuteľnosti. Nedotknuteľnosť osoby je zaručená v čl. 7 Listiny základných práv a slobôd. Obmedzenie spôsobilosti alebo pozbavenie spôsobilosti sa vykoná tak, že súd by mal konať v takom rozsahu, aby došlo do zásahu ústavného práva človeka v čo najmenšej miere. Preto do konania súd ustanovuje znalca, ktorý vypracuje znalecký posudok a súd ho vždy musí vypočuť. Znalecký posudok nie je jediným dôkazným prostriedkom v tomto konaní.
Ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke zariadenie, nemožno vylúčiť, že by mohlo byť začaté konanie aj v celkom neodôvodnenom prípade. Pritom nejde len o rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony (a určenie rozsahu tohto obmedzenia). Už samotné konanie by mohlo nepriaznivo ovplyvniť postavenie dotknutého človeka. Preto je na mieste náležitá ochrana ľudí pred neodôvodneným zásahom do ich osobnej slobody, prípadným podávaním neodôvodnených alebo dokonca šikanóznych návrhov. Preto môže súd uložiť navrhovateľovi, ak to nie je zdravotnícke zariadenie alebo štátny orgán, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave občana, o ktorého spôsobilosti sa koná; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie, súd zastaví konanie. Vždy je však vecou súdu, aby zvážil okolnosti prípadu, či má byť uložená povinnosť predloženia lekárskeho vyšetrenia, alebo nie. Súd nebude požadovať lekárske vysvedčenie tam, kde by sa zdala podľa okolností prípadu takáto požiadavka zbytočná, alebo keď by iné okolnosti nasvedčovali, že je vo všeobecnom záujme, aby konanie bolo vykonané (kde by napr. tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony ide, ustanoví predseda senátu opatrovníka pre konanie).
Tento opatrovník je ustanovený len pre toto jediné konanie a nazývame ho kolízny opatrovník. Obvykle je ním pracovník okresného súdu alebo okresného úradu. Pri výbere osôb pre ustanovenie opatrovníka pri konaní o spôsobilosti na právne úkony niektorí poukazujú na nevýhodu, ak sa za opatrovníkov ustanovujú pracovníci súdu, najmä súdni tajomníci a justiční čakatelia. Na druhej strane však treba poukázať na to, že je možno ešte nevhodnejšie za takýchto opatrovníkov ustanoviť blízkych príbuzných, ktorí dali podnet na začatie konania. Hrozí tu nebezpečenstvo kolízie záujmov medzi takýmito príbuznými a občanom, o ktorého spôsobilosti sa koná. Môže totiž dôjsť k ovplyvneniu priebehu konania a ohrozeniu jeho nestrannosti. V niektorých prípadoch nemožno vylúčiť ani určitý osobný záujem príbuzných na rozhodnutí.
Voči uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka môže ten, o koho spôsobilosti sa bude konať podať odvolanie, toto uznesenie mu musí byť doručené. Konanie začína prijatím návrhu alebo vydaním uznesenia súdu o začatí konania o spôsobilosti na právne úkony. Predseda senátu nariadi na prerokovanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Toto ustanovenie vyjadruje zásadu ústnosti súdneho konania. Výnimočne môže súd rozhodnúť, že vec prerokuje aj bez nariadenia pojednávania, musí však tento svoj postup v konečnom rozhodnutí riadne odôvodniť. Nenariaďovať pojednávanie možno zásadne len vtedy, keď by sa človek, o ktorého spôsobilosť sa koná, nemohol zúčastniť na pojednávaní vzhľadom na svoj zdravotný stav, ktorý vyplýva zo znaleckého posudku, a ak nie je ani iný dôvod na nariadenie pojednávania.
Absencia zo zdravotných dôvodov
Mentálne postihnutie môže viesť k absencii jednotlivca v rôznych oblastiach života zo zdravotných dôvodov.
- Absencia v škole: Deti s mentálnym postihnutím môžu mať častejšie absencie v škole z dôvodu zdravotných problémov, ako sú infekcie, epilepsia alebo psychické poruchy. Dôležitá je spolupráca medzi školou, rodinou a lekármi na zabezpečení ich pravidelnej dochádzky a vzdelávania.
- Absencia v práci: Dospelí s mentálnym postihnutím môžu mať absencie v práci z dôvodu zdravotných problémov alebo potreby lekárskej starostlivosti. Zamestnávatelia by mali byť informovaní o ich zdravotnom stave a poskytnúť im primerané úpravy pracovného prostredia a pracovného času.
- Absencia v sociálnom živote: Mentálne postihnutie môže viesť k obmedzeniu sociálnych aktivít a absencii v sociálnom živote z dôvodu ťažkostí s komunikáciou, sociálnou interakciou alebo zdravotných problémov.
tags: #casta #nepritomnost #jednotlivca #zo #zdravotnych #dovodov