Plasty sa v priebehu niekoľkých desaťročí stali neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Používame ich prakticky všade - od obalov na potraviny cez každodenné predmety až po technológie, ktoré zjednodušujú naše životy. Čo však v minulosti vyzeralo ako revolúcia v materiálovej vede, sa dnes stáva jedným z najväčších ekologických problémov, ktorým čelíme. Otázka, či sú plasty naozaj také zlé, ako sa často hovorí, alebo či ich stále potrebujeme, je v dnešnej dobe aktuálna a vyvoláva širokú diskusiu.
Na jednej strane musíme priznať, že plasty priniesli významné výhody. Sú ľahké, lacné na výrobu, odolné voči vlhkosti a chemikáliám, a vďaka svojej variabilite ich možno využiť takmer v každom odvetví. Zdravotníctvo, doprava, elektronika či potravinársky priemysel - všetky tieto oblasti by bez plastov vyzerali úplne inak. Okrem toho, plasty v medicíne zachraňujú životy.
Na druhej strane sú tu však nepopierateľné negatívne vplyvy. Plasty, ktoré sa dnes používajú, sú často jednorazové a zbytočne plytvajúce. Obaly na jedlo, plastové tašky či slamky - všetko sú to výrobky, ktoré slúžia len pár minút, no v prírode môžu pretrvávať stovky rokov. K tomuto problému sa pridáva skutočnosť, že plasty sa rozkladajú na malé častice, tzv. mikroplasty, ktoré sa dostávajú do vody, pôdy a nakoniec aj do našich tiel. Štatistiky uvádzajú, že každý rok skončí v oceánoch viac než osem miliónov ton plastového odpadu, čo má devastačný dopad na morský ekosystém. Vtáky, ryby a iné živočíchy často plast zamieňajú za potravu, čo vedie k ich pomalej a bolestivej smrti.
Ťažko povedať, či je riešením úplné odstránenie plastov z našich životov. Úplné nahradenie plastov by si vyžadovalo alternatívne materiály, ktoré sú rovnako efektívne a cenovo dostupné. Na trhu už existujú ekologickejšie možnosti, ako sú bioplasty alebo rôzne kompostovateľné materiály. No tieto inovácie sú zatiaľ buď príliš drahé, alebo nedokážu poskytnúť rovnaké vlastnosti ako tradičné plasty.
Ďalším dôležitým aspektom je recyklácia. V súčasnosti sa recykluje len malá časť všetkých vyrobených plastov. Dôvodom sú nielen vysoké náklady na recyklačné procesy, ale aj nízka kvalita niektorých plastov, ktorá znižuje možnosti ich opätovného použitia. Ak by sa však do recyklačných technológií investovalo viac prostriedkov a zlepšila by sa infraštruktúra na spracovanie odpadu, mohli by sme výrazne znížiť množstvo plastov, ktoré končia na skládkach alebo v prírode.
Téma plastov nie je čiernobiela. Aj keď ich negatívny dopad na životné prostredie je nespochybniteľný, ich výhody pre každodenný život a priemysel nemožno ignorovať. Namiesto radikálneho odmietania plastov by sme sa mali zamerať na zodpovedné používanie, zníženie jednorazových plastov a podporu recyklácie. Je na nás všetkých, aby sme prehodnotili náš vzťah k tomuto materiálu a našli spôsob, ako využiť jeho výhody bez toho, aby sme zničili našu planétu.
Budúcnosť plastov závisí od našich rozhodnutí - či sa vydáme cestou obmedzovania a hľadania udržateľných alternatív, alebo budeme pokračovať v súčasnom znečisťovaní.
Odpad - surovina budúcnosti
Narastajúce problémy so získavaním prírodných surovín a energie, s ochranou životného prostredia, ako aj rozvoj nových technológií spôsobili, že sa zmenila pôvodná tendencia výrobcov a aj bežného spotrebiteľa - zbavovať sa odpadu ako bezcenných látok. Odpad totiž nepredstavuje len nežiaduci zdroj znečisťovania, ale časť z neho je cenná druhotná surovina. Recyklovanie je opätovné využitie suroviny (odpadu) na výrobu nových produktov.
Recyklácia jednotlivých materiálov
Papier
Papier tvorí asi 20 % odpadu. Vytriedením okolo 100 ton starého papiera a jeho použitím na výrobu nového sa zachráni cca 1 hektár 100 ročného lesa, ušetrí sa často až 70 % energie. Podľa údajov Earth Care, severoamerickej organizácie pre ochranu životného prostredia, spotrebuje výroba 1t papiera zo starého papiera v porovnaní s výrobou z celulózy (primárnej suroviny) len 1/2 vody, znižuje znečistenie ovzdušia o 74 - 75 %, znečistenie vody o 35 % a zachráni 17 stromov.
Sklo
Ak na výrobu skla použijeme sklené črepy, usporíme 1/4 sklárskych surovín, (piesku, sódy, vápenca), 43% energie a výrazne znížime vylučovanie oxidu uhličitého (CO2) do ovzdušia. Z vyseparovaných sklenených obalov je možné vyrobiť nové sklenené fľaše, poháre, vázy. Medzi výhody sklenených obalov (fliaš) patrí hlavne to, že sklo je dokonale hygienické, ekologicky významné a 100% recyklovateľné.
Plasty
Počas 20. storočia až po dnešné dni ľudia vyrobili obrovské množstvo plastov, z ktorých po ukončení životnosti výrobku sa stal bezcenný odpad. Tento odpad zahlcuje skládky tuhého komunálneho odpadu alebo čo je tiež nežiaduce sa odpadové plasty likvidujú v spaľovniach za tvorby nežiaducich emisií. Plasty sa vyrábajú z látok, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v rope, ale aj v zemnom plyne a v uhlí. To sú suroviny, ktorých zásoby sa vytvárali na Zemi niekoľko tisícročí a rozhodne nie sú nevyčerpateľné.
Kontajnery na separovaný odpad
- Biely - biele sklo
- Zelený - farebné sklo
- Žltý - plasty, PET fľaše, nápojové kartóny
- Modrý - papier, lepenka
Odpad je odpradávna verným spoločníkom človeka, ale až v 20. storočí vznikla interdisciplinárna veda o zneškodnení a zužitkovaní odpadu. Existujú viaceré spôsoby likvidácie odpadu - spaľovanie, ukladanie na skládkach ale ako najperspektívnejšia sa javí práve separácia a recyklácia odpadu.
Na záver myšlienka, ktorá určite stojí za zamyslenie: „Buď bude 21. storočie ekologickým storočím, alebo 22. storočie už vôbec nemusí byť“.
Plasty: Problém a Riešenia
Plasty sa v priebehu niekoľkých desaťročí stali neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Používame ich prakticky všade - od obalov na potraviny cez každodenné predmety až po technológie, ktoré zjednodušujú naše životy. Čo však v minulosti vyzeralo ako revolúcia v materiálovej vede, sa dnes stáva jedným z najväčších ekologických problémov, ktorým čelíme. Otázka, či sú plasty naozaj také zlé, ako sa často hovorí, alebo či ich stále potrebujeme, je v dnešnej dobe aktuálna a vyvoláva širokú diskusiu.
Na jednej strane musíme priznať, že plasty priniesli významné výhody. Sú ľahké, lacné na výrobu, odolné voči vlhkosti a chemikáliám, a vďaka svojej variabilite ich možno využiť takmer v každom odvetví. Zdravotníctvo, doprava, elektronika či potravinársky priemysel - všetky tieto oblasti by bez plastov vyzerali úplne inak. Okrem toho, plasty v medicíne zachraňujú životy.
Na druhej strane sú tu však nepopierateľné negatívne vplyvy. Plasty, ktoré sa dnes používajú, sú často jednorazové a zbytočne plytvajúce. Obaly na jedlo, plastové tašky či slamky - všetko sú to výrobky, ktoré slúžia len pár minút, no v prírode môžu pretrvávať stovky rokov. K tomuto problému sa pridáva skutočnosť, že plasty sa rozkladajú na malé častice, tzv. mikroplasty, ktoré sa dostávajú do vody, pôdy a nakoniec aj do našich tiel. Štatistiky uvádzajú, že každý rok skončí v oceánoch viac než osem miliónov ton plastového odpadu, čo má devastačný dopad na morský ekosystém.
Ťažko povedať, či je riešením úplné odstránenie plastov z našich životov. Úplné nahradenie plastov by si vyžadovalo alternatívne materiály, ktoré sú rovnako efektívne a cenovo dostupné. Na trhu už existujú ekologickejšie možnosti, ako sú bioplasty alebo rôzne kompostovateľné materiály. No tieto inovácie sú zatiaľ buď príliš drahé, alebo nedokážu poskytnúť rovnaké vlastnosti ako tradičné plasty.
Ďalším dôležitým aspektom je recyklácia. V súčasnosti sa recykluje len malá časť všetkých vyrobených plastov. Dôvodom sú nielen vysoké náklady na recyklačné procesy, ale aj nízka kvalita niektorých plastov, ktorá znižuje možnosti ich opätovného použitia. Ak by sa však do recyklačných technológií investovalo viac prostriedkov a zlepšila by sa infraštruktúra na spracovanie odpadu, mohli by sme výrazne znížiť množstvo plastov, ktoré končia na skládkach alebo v prírode.
Téma plastov nie je čiernobiela. Aj keď ich negatívny dopad na životné prostredie je nespochybniteľný, ich výhody pre každodenný život a priemysel nemožno ignorovať. Namiesto radikálneho odmietania plastov by sme sa mali zamerať na zodpovedné používanie, zníženie jednorazových plastov a podporu recyklácie. Je na nás všetkých, aby sme prehodnotili náš vzťah k tomuto materiálu a našli spôsob, ako využiť jeho výhody bez toho, aby sme zničili našu planétu.
Budúcnosť plastov závisí od našich rozhodnutí - či sa vydáme cestou obmedzovania a hľadania udržateľných alternatív, alebo budeme pokračovať v súčasnom znečisťovaní.
Recyklácia plastov a nové technológie
Profesor Stanislav Miertuš, DrSc., riaditeľ sektoru Čistá a aplikovaná chémia v ICS UNIDO v Terste, zdôrazňuje, že namiesto „likvidácie“ plastov treba v maximálnej miere využiť „recykláciu“. Mechanická recyklácia je vhodná iba vtedy, ak máme odpad plastov rovnakého typu. Už existujú viaceré biodegradovateľné plasty, ktoré sa dajú využiť na výrobu nákupných tašiek pre supermarkety, predmetov na jednorazové použitie (príbory, poháre, tácky z umelej hmoty) a podobne. Ďalšie potenciálne významné využitie je na mulčovacie fólie v poľnohospodárstve. Tieto fólie sa po pár mesiacoch rozpadnú a „premenia“ sa na kompost plus oxid uhličitý a voda.
Veľkým problémom degradovateľných polymérov je zatiaľ ich výrobná cena, ktorá je dvakrát až trikrát vyššia ako cena klasických. Biodegradovateľné plasty sa dajú vyrobiť v princípe aj z ropy ako východzej suroviny, ale hlavný trend je vyrábať ich z obnoviteľných zdrojov či z odpadu. Takto sa pri ich životnom cykle nezvyšuje obsah oxidu uhličitého v atmosfére, keďže obnoviteľné zdroje ho pri svojom vzniku spotrebovávajú v procese fotosyntézy z atmosféry. Preto sa nazývajú aj ekoplasty.
Príklad dobrej praxe: Rómovia triedia odpad v Raslaviciach
Na východnom Slovensku sa podaril unikátny projekt v obci Raslavice, kde miestni Rómovia triedia svoj odpad. Okrem toho, že sa tým v ich osade zvýšila čistota a poriadok, táto aktivita poskytuje jednému z nich prácu. Projekt, ktorý spolu pripravili starosta obce Anton Lamanec a organizácia Priatelia Zeme, sa začal aj vďaka prostriedkom z Európskeho sociálneho fondu.
Do triedenia odpadov sa zapája až 70 percent Rómov, čím sa výrazne znížili náklady obce na odstraňovanie čiernych skládok, ako aj riziko vzniku infekčných ochorení. Zaujímavosťou je, že rómska menšina triedi viac druhov komunálnych odpadov ako väčšinové obyvateľstvo - aj bioodpady. Len vďaka triedeniu a kompostovaniu 30 ton bioodpadov v roku 2006 - z rómskej časti (9,1 ton) a z verejnej zelene (20,9 ton) - sa znížilo množstvo odpadov odvážaných na skládku o 12,5 %. Vďaka tomu Raslavice ušetrili takmer 52 000 Sk na poplatku za odvoz a zneškodnenie odpadu na skládke. Ak k tomu pripočítame triedenie a recykláciu ďalších druhov komunálnych odpadov, papiera, plastov, skla, ide o významné šetrenie životného prostredia i peňazí v obci. Príkladné triedenie rómskej časti občanov je jedným z dôvodov, vďaka ktorým sa poplatky za odpad v obci nemuseli dvíhať.
Okrem osvety obec motivuje k triedeniu občanov aj ekonomicky. Tí, ktorí triedia, platia poplatok za odpad len 175 Sk, ktorí netriedia platia dvojnásobok. Pre efektívne fungovanie triedeného zberu a kompostovania bolo dôležité uskutočniť rôzne informačné aktivity. Nezisková organizácia Priatelia Zeme - SPZ v rámci pomoci usporiadala preto okrem prednášok pre verejnosť, školu, školenia “kompostmajstrov” aj osvetu “od domu k domu”.
„Pri kompostovaní bioodpadu zamestnávame dvoch občanov - okrem telesne postihnutého aj pracovníka z rómskej osady. Kvôli znižovaniu biologického odpadu na skládke je jeho práca nevyhnutná. Ďalšou výhodou je pre Rómov získanie pracovných návykov, ako aj pocit, že robia niečo užitočné“ vysvetľuje starosta Raslavíc Anton Lamanec. “Ak v malej obci ako Raslavice našli prácu dvaja ľudia zo sociálne znevýhodnených skupín, môžme si predstaviť, koľko pracovných miest by vytvorilo intenzívnejšie triedenie, recyklácia a kompostovanie bioodpadov vo väčších obciach a mestách” hovorí Branislav Moňok z Priateľov Zeme a pokračuje: “Recyklácia a kompostovanie vytvárajú podľa štatistík 10 násobne viac pracovných príležitostí ako skládkovanie.”
Projekt v Raslaviciach je inšpiratívny tým, že ukazuje, ako sa dajú riešiť sociálne problémy pomocou environmentálnych projektov. Zároveň plní legislatívne povinnosti obce - zákaz zneškodňovania zelených bioodpadov a povinnosť znižovať biolologicky rozložiteľné odpady na skládkach. Je aj ukážkou, ako sa dajú zmysluplne využívať eurofondy.
Metodika separovania plastových obalov
S používaním plastových obalov sa stretávame doslova na každom kroku. Skoro každý výrobok obsahuje buď úplne, alebo čiastočne plastový obal, ktorý sa stáva odpadom. Výrobcovia uvádzajú označenia na nálepkách obalov, alebo je označenie vylisované (najčastejšie na dne obalu).
Druhy plastov a ich označenia
- PET (Polyetyléntereftalát): V najväčšej miere majú zastúpenie pri nápojoch, rastlinných olejoch, saponátových výrobkoch, liekoch alebo vitamínoch.
- HDPE (PE-HD) - Polyetylén vysokej hustoty: Používa sa na výrobu dutých predmetov, hlavne na výrobu obalov čistiacich prostriedkov, tašiek, obalov pre jogurtové mlieka a uzáverov na PET fľašiach.
- PVC - Polyvinylchlorid: Patrí medzi najproblematickejší typ plastu, ktorý obsahuje látky vážne ohrozujúce životné prostredie a zdravie človeka. Využitie PVC na recykláciu je veľmi obmedzené, a preto sa väčšinou dostáva na skládky alebo do spaľovní odpadov. V súčasnosti sa z PVC vyrábajú kelímky pre domácu škvarenú masť, obaly na čistiace prostriedky ako je škrob, šampóny, kelímky v rýchlom občerstvení, ale aj pri potravinách, ako sú napríklad obaly pre jogurtové nápoje.
- LDPE (PE-LD) - Polyetylén nízkej hustoty: Používa sa predovšetkým na výrobu fólií, vriec na odpad, fólií pre poľnohospodárstvo, obalov na časopisy, sáčkov a vriec.
- PP - Polypropylén: Používa sa vo veľkej miere v priemysle, pretože má dobrú pevnosť, tvrdosť a stálosť. V domácnostiach sa stretávame s obalmi na potraviny ako sú rastlinné maslá, čistiace prostriedky, šampóny, hotové omáčky, napolitánky, čokoládky, cestoviny a čaje.
- PS - Polystyrén: Je veľmi rozšírený pre svoje tepelnoizolačné a ochranné vlastnosti, používa sa ako tepelná izolácia a obalový materiál. Stretávame sa s ním pri zakúpení nových výrobkov, ktoré sú obalené polystyrénovým obalom z dôvodu ochrany. Nájdeme ho pri zakúpení televízora, chladničky, pračky, počítačového monitora, jogurtov a nátierok.
Ako správne separovať plastové obaly
Obaly je potrebné po použití umyť a oddeliť plastový obal od kovového viečka.
Obaly umiestňujeme do žltej zbernej nádoby alebo vložíme do žltého plastového vreca na plasty.
- Do žltých zberných nádob na plasty PATRÍ: PET fľaše od nápojov, plastové obaly z čistiacich prostriedkov, šampónov.
- Do žltých zberných nádob na plast NEPATRÍ: Obaly od nebezpečných látok, napr. motorových olejov, farieb, lepidla, chemikálií.
Ďalej pokračuje životný cyklus plastov tak, že sa oddelia nečistoty a prímesi. Potom sa triedia na jednotlivé komodity (PET fľaše podľa farieb, fólie…). Takto vytriedené sa lisujú do balíkov a dodávajú odberateľom na ďalšie spracovanie. Môžu sa recyklovať len na produkt s nižšou kvalitou - plastová fľaša od malinovky sa môže len vyčistiť, rozomlieť na malé kúsky a použiť ako vypchávka do kresiel, alebo na výrobu plastových držiakov na dopravné značky, snehové zábrany, lavičky do parkov a napríklad aj na výrobu odpadkových košov.
Na výrobu 1 tony plastov sa spotrebuje až 2,5 tony ropy. Toto množstvo ropy je možné nahradiť 1,2 tonami zberových plastov.
Súčasná situácia odpadového hospodárstva na Slovensku
Na Slovensku sa v súčasnosti skládkuje približne 60 percent komunálneho odpadu. Ideálnym stavom by bolo nulové skládkovanie, čo je cieľ, ktorý sa zdá byť dosiahnuteľný. V posledných mesiacoch bolo ohlásených viacero projektov energetického zhodnocovania odpadu, teda výroby elektriny a tepla zo spaľovania odpadu. Vysoko účinné spaľovne by mali vyrásť v okresoch Šaľa a Prešov, a o energetickom zhodnocovaní odpadu sa uvažuje aj v nováckej uhoľnej elektrárni v okrese Prievidza.
Argumenty pre spaľovanie odpadu
- Zníženie skládkovania: Zástancovia spaľovania odpadov tvrdia, že pre splnenie európskych cieľov nestačí investovať do recyklácie. Spaľovanie je považované za efektívny spôsob, ako znížiť množstvo odpadu uloženého na skládkach.
- Energetické zhodnocovanie: Spaľovanie odpadu umožňuje výrobu elektriny a tepla, čím sa zhodnocuje energetický potenciál odpadu. Spoločnosť ewia, ktorá sa chystá stavať nové zariadenie pre energetické využitie odpadu (ZEVO) v Šali, sa často odvoláva na švédsku a dánsku skúsenosť. Švédsko už dnes neskládkuje žiaden komunálny odpad, Dánsko len jedno percento. Spaľujú ho zhodne 53 percent.
- Riešenie pre priemyselný odpad: Zástancovia energetického zhodnocovania odpadu poukazujú tiež na rastúce množstvo priemyselného odpadu, ktorý je možné energeticky zhodnocovať. Ewia vo svojich nových projektoch už s nárastom dopytu po energetickom zhodnocovaní priemyselných odpadov ráta a technológiu navrhla tak, aby bola prispôsobená na kalorickejší odpad.
- Dosiahnutie európskych cieľov: Konfederácia európskych zariadení pre energetické využitie odpadu (CEWEP), ktorej je Kosit členom, hovorí, že práve ona ponúka riešenie pre dosiahnutie európskych skládkových a recyklačných cieľov. CEWEP vyzvala na budovanie nových kapacít pre spaľovanie odpadu. V júni vydala CEWEP analýzu, podľa ktorej bude v Európe v roku 2035 chýbať 40 miliónov ton kapacít pre spaľovanie odpadu.
Argumenty proti spaľovaniu odpadu
- Ohrozenie recyklácie: Proti budovaniu nových spaľovní sú naopak slovenskí ochranári. Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) upozorňuje, že pre dobré rozhodnutie o nových kapacít potrebuje Slovensko viac dát. Zero Waste Europe tvrdí, že investovať netreba do spaľovaní, ale do opätovného využívania výrobkov a do zariadení na recykláciu odpadu.
- Negatívny vplyv na životné prostredie: Spaľovanie odpadov znamená ich premenu na množstvo skleníkových plynov, čo ide proti „celosvetovým“ snahám o zmiernenie klimatickej zmeny. Spaľovanie produkuje znečisťujúce látky, ktoré môžu ohrozovať životné prostredie ako aj zdravie ľudí. V oblastiach, kde boli vybudované spaľovne sa kladie menší dôraz na predchádzanie vzniku odpadov a recykláciu.
- Riziko havárií: Veľkým nebezpečenstvom vyplývajúcim z prevádzky spaľovní sú možné havárie. Vzhľadom na povahu a množstvo odpadov, ktoré má byť spaľované a s ktorým je v areáli spaľovní manipulované, môžu mať havárie obrovský dopad na okolie prevádzok, a to tak na zdravie obyvateľov, ako aj na ekologickú stabilitu životného prostredia.
- Kapacitná pasca: Európska únia sa odvracia od finančnej podpory špeciálnych zariadení pre energetické zhodnocovanie odpadu z dôvodu kapacitnej „pasce“. Pre návratnosť obrovských investičných nákladov musí byť spaľovňa kŕmená ...
Rozprávame sa s prof. Stanislavom Miertušom, DrSc., riaditeľom sektoru Čistá a aplikovaná chémia v ICS UNIDO v Terste
Plasty ako náhrada za kovy a ďalšie suroviny sa stali v počiatku nádejou ľudstva. Dnes sa však už o nich skôr hovorí ako o nočnej more. V súčasnosti sa vo svete spotrebuje každoročne približne 250 miliónov ton plastov ročne. Asi 35 - 40 percent pripadá na obaly a predmety jednorázového použitia. Ďalšia oblasť, v ktorej sa ťažko uplatňuje mechanická recyklácia, je využitie v poľnohospodárstve prevažne ako mulčovacie fólie na pokrývanie pôdy, ktoré urýchľujú vegetáciu, zadržiavajú vlhkosť, ak sú čierne, tak zabraňujú rastu buriny a tým celkovo zvyšujú úrodu. Po pár mesiacoch ich treba odstrániť, ale tie klasicke (PE) sa zle odstraňujú, trhajú sa a ostávajú v pôde, ktorú znehodnocujú. Spotreba plastov vo svete je však veľmi rozdielna. Nepoužívame v súčasnosti až zbytočne veľa plastov? Nie. Niečo sa dá možno vylepšiť redukciou hrúbky obalov, ich úspornejším dizajnom. Celkovo však spotreba plastov bude ďalej rásť, najmä v rozvojových krajinách. Jednou z ciest, ktorá sa už uplatňuje, je návrat k minulosti, teda opätovné používanie ľahšie odstrániteľných obalových materiálov, najmä z papiera či skla. Žiaľ, to je len čiastočné riešenie, navyše v prípade skla je to ilúzia. Keď sa hodnotí celkový dopad toho ktorého obalového materiálu metódou ekologicko-ekonomického dopadu od „kolísky po hrob“, teda od ťažby surovín cez výrobu, použitie, recykláciu až po konečnú likvidáciu, tak sa ukáže sklo ako problematický obalový materiál.
A čo nové metódy likvidácie terajších plastov? Namiesto „likvidácie“ plastov treba v maximálnej miere využiť „recykláciu“. Žiaľ, tradičná „likvidácia“ cez uloženie na skládky, nie je dobré riešenie, či už z hľadiska ekonomiky, ale najmä z hľadiska životného prostredia. Spaľovanie v spaľovniach novej generácie je istým krokom dopredu, lebo sa získava časť energie vloženej do systému. Ekológovia však správne upozorňujú na možné riziká zo splodín spaľovania. Mechanická recyklácia je vhodná iba vtedy, ak máme odpad plastov rovnakého typu, čo sa dá realizovať iba pri istých priemyselných použitiach plastov. Preto sa pozornosť sústreďuje na biodegradovateľné polyméry, kde sa ako recyklačná metóda využíva kompostovanie, pri ktorom sa plasty - zjednodušene povedané - pretvárajú na oxid uhličitý, vodu a kompost (hnojivo). Tu by som chcel upozorniť, že nie každý biodegradovateľný polymér je kompostovateľný. Takže zrejme zostáva len hľadať nové druhy plastových materiálov, najmä obalových. Už existujú viaceré biodegradovateľné plasty. Technológie ich výroby sa významne nelíšia od klasických. Dajú sa využiť na výrobu nákupných tašiek pre supermarkety, predmetov na jednorazové použitie (príbory, poháre, tácky z umelej hmoty) a podobne. Ďalšie potenciálne významné využitie je na mulčovacie fólie v poľnohospodárstve. Tieto fólie sa po pár mesiacoch rozpadnú a „premenia“ sa na kompost plus oxid uhličitý a voda. Klasické polyetylénové fólie sa, žiaľ, veľmi ťažko odstraňujú, fragmenty zostávajú mnoho rokov v pôde, čím ju znehodnocujú.
Veľkým problémom degradovateľných polymérov je zatiaľ ich výrobná cena. Je dvakrát až trikrát vyššia ako cena klasických. Upresním. Biodegradovateľné plasty sa dajú vyrobiť v princípe aj z ropy ako východzej suroviny, ale hlavný trend je vyrábať ich z obnoviteľných zdrojov či z odpadu. Takto sa pri ich životnom cykle nezvyšuje obsah oxidu uhličitého v atmosfére, keďže obnoviteľné zdroje ho pri svojom vzniku spotrebovávajú v procese fotosyntézy z atmosféry. Preto sa nazývajú aj ekoplasty. Ich kvalitatívne ukazovatele sú predovšetkým mechanické a fyzikálno-chemické, ktoré by sa mali čo najviac približovať k vlastnostiam klasických plastov, no a potom ich biodegradabilita či kompostovateľnosť meraná časom, za ktorý sa plast rozpadá v životnom prostredí alebo v komposte. Na tieto ukazovatele existujú medzinárodne schválené normy.
Výskumu nových biodegradovateľných plastov venujete veľkú pozornosť v Medzinárodnom centre pre vedu a špičkové technológie OSN (ICS UNIDO) v talianskom Terste. Mohli by ste ho priblížiť? Centrum vzniklo v roku 1988 z iniciatívy nositeľa Nobelovej ceny Abdusa Salama na základe dohody talianskej vlády a UNIDO (United Nations Industrial Development Organization). Pôsobí v troch vybraných sektoroch (chémia, životné prostredie, špičkové technológie) so zámerom podporiť aplikovaný výskum a prenos výsledkov do praxe v rozvojových krajinách a v krajinách s transformujúcou sa ekonomikou. Základnými nástrojmi sú medzinárodné výskumné projekty, organizácia workshopov, tréningových kurzov a poskytovanie štipendijných pobytov mladým výskumným pracovníkom z rozvojových krajín. Pôsobíme v 80 krajinách sveta, do roku 2004, teda do vstupu do Európskej únie, bolo medzi „používateľmi“ jeho programu aj Slovensko. No okrem používateľských krajín pôsobia v našom programe desiatky expertov - špičkových pracovníkov, okrem iných aj zo Slovenska. Centrum financuje talianska vláda ako špeciálny každoročný príspevok do programu UNIDO v rámci zmluvy schválenej talianskym parlamentom v roku 1996.
V ICS UNIDO v Terste ste riaditeľom sektoru Čistá a aplikovaná chémia, kde patrí aj program Environmentálne degradovateľné plasty. Vaše centrum má priamu náväznosť na rozvojové krajiny a pomoc pre ne. Žiaľ, je, lebo chýbajú predovšetkým znalosti i technické prostriedky, mnohokrát chýba koncepcia, infraštruktúra, systém zberu a triedenia odpadu. Vedie to často k chaosu. Preto sa stáva, že sa veci riešia zákazom. Napríklad v minulosti zakázali v Číne vyrábať a používať veľmi rozšírené polystyrénové obedové misky. V Pakistane a niektorých afrických krajinách vyšiel zasa zákaz používať polyetylénové nákupné tašky. Pravda, zákaz samotný - ak neexistuje náhradné riešenie - nič nevyrieši. V mnohých rozvojových krajinách, ako napríklad v Číne, Thajsku, Indii, Indonézii, Egypte i ďalších afrických či latinskoamerických krajinách, je pokrok vo vytváraní národných koncepcií, podpore výskumu, štandardizácie, ale aj priemyselnej výroby, zatiaľ vidieť v malom. Ak hovoríme špecificky o výskume, tak ma potešili výsledky projektov v spolupráci s univerzitou v talianskej Pise a egyptskými inštitúciami, s ktorými sme vyvinuli nový biodegradovateľný materiál. Použili sme na to odpad z potravinárskeho i farmaceutického priemyslu bohatý na želatínu. Ten je vo forme vodného roztoku a rozstrekuje sa po záhonoch tesne po sadení. Iný príklad: vývoj degradovateľných polymérov z odpadu z mliekarenského priemyslu (srvátky) pomocou biotechnológií.
Jeden z vašich pilotných projektov sa uskutočnil počas nedávnych Letných olympijských hier v Pekingu. O čo išlo? Pred dvoma rokmi sme podpísali projekt s organizačným výborom olympiády v Pekingu, ktorý mal názov Green Olympics, Green Materials. Zámerom bolo vypracovať kritériá hodnotenia biodegradovateľných plastov, aby sa počas olympiády v širokej miere používali na športoviskách, v reštauráciách a hoteloch čo najvhodnejšie bioplasty. Druhy zámer bol stimulovať výskum, vývoj a využitie týchto materiálov nielen v Číne, ale aj na celom svete cez sériu pilotných projektov. Nemožno čakať, že to pôjde naraz, akoby šibnutím čarovného prútika. Okrem dostupnej ceny bioplastov, a teda efektívnych technológií a nových produktov, treba dosiahnuť, aby sa vybudovali referenčné laboratóriá, infraštruktúra na ich zber a kompostovanie, akceptácia priemyslom i širokou verejnosťou. Vo vyspelých štátoch to bude možno trvať 5 až 10 rokov, v rozvojových viac. Svetový vedecký vývoj dnes nie je otázkou jedného pracoviska. Kto dnes predstavuje v oblasti biodegradovateľných plastov špičku vo svete? Tých špičkových pracovísk je viacero v Európe, USA, Japonsku, ale pridávajú sa k nim aj pracoviská napríklad z Číny, Thajska, Brazílie či Juhoafrickej republiky. Veľa investujú do výskumu biodegradovateľných plastov aj popredné priemyselné firmy vyrábajúce klasické plasty. Na Slovensku existujú v tejto oblasti veľmi dobre pracoviská v Ústave polymérov SAV a vo Fakulte chemických a potravinárskych technológií STU, ktoré sa podieľajú aj na projektoch ICS-UNIDO či projektoch Európskej únie. Pomohla by im ešte väčšia medzinárodná integrácia, ako aj záujem zo strany priemyselných inštitúcií a razantnejšie vytváranie high-tech firiem a spoločností. Smutný je aj fakt, že na Slovensku sa napriek deklaráciám o vedomostnej ekonomike veľmi málo investuje do vedy. Slovensko, napriek najvyššiemu rastu HDP v krajinách EÚ, je na chvoste rebríčka týchto krajín v investíciách do vedy. Je veľká škoda nechať zakrnieť tie odvetvia, ktoré mali roky slušnú medzinárodnú úroveň.
