Slovensko čelí významným demografickým zmenám, ktoré sa prejavujú najmä poklesom počtu obyvateľov a intenzívnym starnutím populácie. Tieto trendy sú výsledkom dlhodobých zmien v pôrodnosti, úmrtnosti a migrácii, ktoré majú zásadný vplyv na štruktúru spoločnosti a ekonomiku krajiny.
Pokles počtu obyvateľov Slovenska
Slovensko už piaty rok po sebe čelilo poklesu počtu obyvateľov, pričom tempo tohto úbytku sa ešte zrýchlilo. Na konci roka 2025 žilo v Slovenskej republike celkovo 5 409 407 obyvateľov, ich počet medziročne klesol o viac ako 10-tisíc. Od vzniku SR, teda od roku 1993, počet obyvateľov každoročne stúpal, trend sa však otočil v roku 2021 a následne populácia Slovenska klesala päť rokov za sebou. Vývoj v roku 2025 predstavoval druhý najvýraznejší úbytok obyvateľstva v histórii samostatného Slovenska, hneď po roku 2021. V historickom horizonte od roku 1993 je bilancia stále priaznivá. „Od samostatnosti sa populácia krajiny rozrástla o takmer 73-tisíc obyvateľov,“ uviedla riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Zuzana Podmanická.
Prirodzený úbytok obyvateľstva
Hlavným faktorom poklesu populácie SR bol v roku 2025 prirodzený úbytok obyvateľstva. V priebehu minulého roka sa v SR narodilo 42-tisíc živých detí, ale zomrelo až viac ako 53,5 tisíca ľudí. Došlo teda k prirodzenému úbytku obyvateľov na úrovni 11,5 tisíca osôb. Slovensko zaznamenalo prirodzený úbytok už šiesty rok za sebou a zároveň druhý najvyšší (po roku 2021). Celkovo za posledných 6 rokov (medzi rokmi 2020 a 2025) ubudlo v krajine prirodzeným pohybom takmer 51-tisíc obyvateľov.
Zahraničná migrácia
Druhým faktorom ovplyvňujúcim celkový počet obyvateľov v krajine je zahraničná migrácia. Migračné saldo (rozdiel medzi počtom prisťahovaných do SR a vysťahovaných zo SR) zostáva dlhodobo kladné. V roku 2025 sa na Slovensko prisťahovalo na trvalý pobyt takmer 6,4 tisíca ľudí a vysťahovalo sa vyše 4,9 tisíca osôb. Druhý najvyšší počet vysťahovaných ľudí z krajiny od roku 1993 spôsobil, že po dvoch rokoch prišlo opäť k zníženiu migračného salda na úroveň necelých 1,5 tisíca osôb. Od vzniku SR počet prisťahovaných do krajiny každoročne prevyšoval počet tých, ktorí sa vysťahovali, a to od 0,9 do 7,1 tisíca osôb.
Historické minimum pôrodnosti
Pôrodnosť sa dostala na historické minimum. „V súvislosti s poklesom počtu narodených detí dosahovala rekordne nízke hodnoty aj hrubá miera pôrodnosti, ktorá sa v roku 2025 dostala na úroveň 776 narodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Výrazný pokles hrubej miery pôrodnosti, kedy sa rodilo menej ako 1 000 detí na 100-tisíc obyvateľov, evidovalo Slovensko posledné 4 roky.“ povedala Z. Podmanická.
Tesne po vzniku SR sa ročne rodilo ešte viac ako 73-tisíc detí, následne ich počet klesal až do nového milénia, kedy sa dostal k hranici 51-tisíc až 52-tisíc detí za rok (v r. 2001 až 2003). Následne pôrodnosť znovu rástla až na úroveň vyše 60-tisíc detí za rok v období r. 2009 až 2011. Opätovný pokles pôrodnosti sa prejavuje už osem rokov, pričom aktuálne počty narodených detí sú ešte nižšie ako po roku 2000. Pokles na historicky najnižšiu hodnotu potvrdzuje aj hrubá miera pôrodnosti. Počas 30 ročnej histórie samostatnej SR dosahoval v prvej dekáde tento ukazovateľ hodnoty viac ako 1 000 živonarodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Nasledujúce 4 roky (v r. 2001 až 2004) priniesli mierny pokles, na úroveň 900 až 1 000 detí na 100-tisíc obyvateľov. Potom prišlo dlhšie obdobie rastu a stability. Počas nasledujúcich 17 rokov (až do r. 2021) sa pôrodnosť držala medzi 1 000 až 1 130 živonarodenými deťmi na 100-tisíc obyvateľov.
Pôrodnosť a sobášnosť medziročne stagnovali, pokles rozvodovosti spomalil.
Priemerný vek rodičiek
Priemerný vek rodičiek rastie, vlani dosiahol hodnotu 29,7 rokov. Najväčšiu skupinu rodičiek predstavovali ženy vo veku 30 až 34 rokov. Každé tretie dieťa priviedla na svet žena z uvedenej vekovej skupiny. Podiel detí narodených mimo manželstva po predchádzajúcom intenzívne rastúcom trende ostal na úrovni 40 % už tretí rok. Možno s nádejou predpokladať, že 40 % detí narodených mimo manželstva je pre slovenskú populáciu hraničná hodnota.
Starnutie slovenskej populácie
Demografické procesy sa následne premietajú do štruktúry obyvateľstva. Slovensko čelí intenzívnemu starnutiu populácie. „Index starnutia sa exponenciálne zvyšuje - od 60,2 v roku 2001 až po vyše 107 v roku 2022 - čo znamená, že ľudí v poproduktívnom veku je viac ako v predproduktívnom.“ Za posledných 20 rokov slovenská populácia výrazne zostarla. Podľa Sčítania obyvateľov domov a bytov (SODB) 2001 tvorili slovenskí obyvatelia v poproduktívnom veku (65+) 11,4 percenta populácie. V roku 2011 sa ich počet zvýšil na 12,7 percenta a v roku 2021 presiahol počet seniorov nad 65 rokov v slovenskej populácii 17 percent.
Index starnutia
Index starnutia, ktorý je definovaný ako počet osôb v poproduktívnom veku k osobám v predproduktívnom veku, sa exponenciálne zvyšoval pri každom sčítaní. V roku 2001 bol index starnutia 60,2, v roku 2011 už 82,6 a v roku 2021 presiahol 107, čo znamená, že osôb v poproduktívnom veku je už viac ako v predproduktívnom.
Najnižší index starnutia podľa SODB 2021 vykazuje Prešovský kraj (81,21). Z celkového počtu obyvateľov kraja 808 931 v ňom žije 119 815 obyvateľov v poproduktívnom veku, teda 14,8 percenta. „Môžeme konštatovať, že tento kraj starne najpomalšie. Naopak, najvyšší index starnutia je v Nitrianskom kraji (135,12), kde z celkového počtu obyvateľov kraja 677 900 je v poproduktívnom veku 126 278 obyvateľov, čo tvorí 18,6 percenta," uviedol úrad a doplnil, že index starnutia medzi sčítaniami najmenej narastal v Bratislavskom kraji (104).
Tabuľka: Index starnutia na Slovensku podľa krajov (2021)
| Kraj | Index starnutia | Podiel seniorov (65+) |
|---|---|---|
| Prešovský kraj | 81,21 | 14,8 % |
| Bratislavský kraj | 104 | - |
| Nitriansky kraj | 135,12 | 18,6 % |
Deti a seniori
V uplynulom roku prevýšil počet a podiel detí počet seniorov. Deti vo veku do 14 rokov tvorili celkovo 15,7 % slovenskej populácie. Seniori vo veku 65 a viac rokov už 16 % obyvateľstva. Na Slovensku uplynulý rok žilo 858-tisíc detí, ale až 874-tisíc seniorov.
Priemerný vek obyvateľa
Aj vývoj ďalších ukazovateľov potvrdil starnutie Slovenska. Priemerný vek obyvateľa Slovenska dosiahol 40,8 roka, medziročne sa opäť zvýšil o niekoľko mesiacov. Inak povedané, priemerný vek na Slovensku bol 40 rokov 9 mesiacov a 18 dní. Priemerný vek je nad hranicou 40 rokov od roku 2015. Zvýšil sa tiež mediánový vek, dosiahol 40,6 roka. Demografické procesy zachytáva ŠÚ SR veľkým množstvom ukazovateľov, ktoré poskytujú pohľad o živote a správaní obyvateľstva.
Manželstvá a rozvody
V uplynulom roku bolo na Slovensku uzavretých vyše 31-tisíc manželstiev. Medziročne bol počet sobášov o niečo veľmi málo nižší. Preto v prípade sobášnosti bol vlaňajšok rokom, ktorý narušil trend rastu počtu sobášov zaznamenávaný od roku 2014. Nové rekordy dosiahli aj opakované sobáše. Viac ako 14 percent ženíchov a viac ako 13 percent neviest vstupovali do manželstva ako rozvedení, teda vstupovali do druhé či vyššie manželstvo. Priemerný vek ženícha znova o niečo stúpol a dosiahol vyše 34 rokov, priemerný vek nevesty bol vyše 31 rokov. Najsilnejšou vekovou skupinou, kedy ľudia vstupujú do manželstiev je vek 25 až 29 rokov a to u oboch pohlaví. Druhou najpočetnejšou skupinou je vek 30 až 34 rokov.
Počas roka sa rozviedlo 9,6 tisíca manželstiev, takmer totožný počet ako v roku 2017. V uplynulom roku teda pokles rozvodovosti spomalil. Na sto sobášov pripadalo 31 rozvodov. Priemerný vek muža pri rozvode bol takmer 44 rokov, ženy 41 rokov. Podobne v zhode s trendom posledných rokov sa v uplynulom roku znova zvýšila priemerná dĺžka trvania rozvedeného manželstva a dosiahla 15,4 roka. Rastie početnosť rozvodov po dlhšej dobe trvania manželstva, napríklad rozvody po 25 a viac rokoch trvania manželstva tvorili vlani až 21 % rozvodov (1 977 rozvodov).