Analýza rizík informačnej bezpečnosti slúži na posúdenie súčasného stavu bezpečnosti a identifikáciu rizík, ktorým je váš systém vystavený. Cieľom analýzy rizík informačnej bezpečnosti je identifikovať a posúdiť riziká v oblasti ochrany informácií spoločnosti, zvyčajne z hľadiska dôvernosti, integrity a dostupnosti. Identifikácia hrozieb, ako je únik údajov, zneužitie oprávnení, ľudské chyby atď., je kľúčová pre prevenciu. Práce sa podľa závažnosti vplyvu faktorov práce a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov zaraďujú do štyroch kategórií.
Kategorizácia prác z hľadiska zdravotných rizík a vedenie evidencie zamestnancov podľa kategórií prác patrí medzi povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 355/2007 Z. z.“).
Proces identifikácie a stanovenia faktorov rizika
Identifikácia faktorov rizika - náplňou tejto fázy je stanovenie faktorov rizika, ako aj veličín, ktorých možný budúci vývoj by mohol ovplyvniť, a to nielen negatívne, ale aj pozitívne dopady a účinky podnikateľského projektu. Stanovenie faktorov rizika nemožno spravidla podporiť pomocou nejakých modelových taktík, ale spočíva prevažne na znalostiach, skúsenostiach a intuícii pracovníkov, ktorí sa na príprave podnikateľského projektu podieľajú. Táto fáza analýzy rizika má výrazne tvorivý charakter a ich výsledky závisia od toho, do akej miery sa podarí vytvoriť prostredie stimulujúce hľadanie možných príčin prípadného budúceho neúspechu projektu.
Stanovenie významnosti faktorov rizika - významnosť faktorov rizika je chápaná ako určitý potenciálny stupeň ohrozenia úspechu projektu. Expertne hodnotenie významnosti faktorov rizika možno uplatniť, keď faktory rizika majú povahu dvojhodnotových náhodných veličín. Podstata expertného hodnotenia významnosti faktorov rizika spočíva v tom, že sa táto významnosť posudzuje pomocou dvoch hľadísk.
Prvé z nich tvorí pravdepodobnosť výskytu faktora rizika a druhé - intenzita negatívneho vplyvu, ktorý má výskyt faktora rizika na efekt projektu. Hodnotenie pravdepodobnosti aj intenzity negatívneho účinku možno vyjadriť verbálne v piatich stupňoch. Analýza citlivosti - vychádza z explicitného zobrazenia vplyvu faktorov rizika na efekty projektu vyjadrené napríklad. Poznanie závislosti zisku (resp. iného kritéria) od faktorov rizika, resp. ďalších veličín deterministickej povahy umožňuje potom zisťovať dopady zmien hodnôt faktorov rizika.
Kategorizácia prác z hľadiska zdravotného rizika
Každé pracovisko je potrebné posúdiť z hľadiska miery pôsobenia zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia (fyzikálnych faktorov, chemických faktorov, biologických faktorov a iných faktorov) na zdravie zamestnancov a zároveň zabezpečiť prevenciu poškodenia zdravia zamestnancov pri práci. Výsledkom posúdenia miery zdravotného rizika je kategorizácia prác z hľadiska zdravotného rizika. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika zamestnancov z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou.
Táto povinnosť je zamestnávateľovi uložená v § 30 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 355/2007 Z. z. Uvedená povinnosť zamestnávateľa sa týka všetkých zamestnancov. Okrem toho je zamestnávateľ povinný zabezpečiť opakované posúdenie zdravotného rizika v určenej frekvencii, a to na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 2, 3 alebo 4. Pri kategorizácii prác z hľadiska zdravotného rizika sa zohľadňuje závažnosť ohrozenia zdravia zamestnancov.
Zaraďovanie prác do kategórií 1, 2, 3 a 4 z hľadiska zdravotného rizika je rámcovo upravené v § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. Podrobné podmienky na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotného rizika pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú určené vo vykonávacom predpise zákona č. 355/2007 Z. z., ktorým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení neskorších predpisov (ďalej „vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z.“).
Frekvencia opakovaného posúdenia zdravotného rizika
- V kategórii 2 je raz za 2 roky.
- V kategórii 3 a 4 je raz ročne.
- Na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 1, sa posúdenie zdravotného rizika vykonáva pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika.
Ak sa pri opakovanom posúdení zdravotného rizika zistí zmena pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika, pracovná zdravotná služba vypracuje pre zamestnávateľa nový posudok o riziku.
Kritériá kategorizácie
Kritériami kategorizácie sú:
- Úroveň a charakter jednotlivých faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov.
- Vek a pohlavie (pri fyzickej záťaži).
- Čas.
- Výsledky meraní.
- Vykonané opatrenia (OOPP).
Prehľad kategórií práce
Kategória práce 1
Do prvej kategórie práce patria práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce alebo miera zdravotného rizika je akceptovateľná. Do tejto kategórie patria prevažne zamestnanci pracujúci na skrátený úväzok na pár hodín týždenne, nie práca na smeny. Taktiež by zamestnanec nemal dlhodobo pracovať s monitorom a teda žiarením, s vibráciami s vysokými alebo nízkymi teplotami. Jednoducho povedané, zo strany pracovných náplní by malo ísť o práce krátkodobé. Z tohto dôvodu do tejto kategórie spadá najmenej firiem zo všetkých kategórií.
Kategória práce 2
Do tejto kategórie spadá pravdepodobne najviac firiem zo všetkých odvetví spolu. Ide o pracovné náplne, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale na druhej strane sa nedá úplne vylúčiť nepriaznivá odpoveď ľudského organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia. Rozumieme pod tým ochorenie, ktoré sa vyvinulo na základe dlhodobého alebo jednostranného zaťaženia. Takéto ochorenie alebo stav nazývame „choroba z povolania“.
Do tejto kategórie patria napríklad tieto povolania:
- Výkonní alebo riadiaci pracovníci.
- Zamestnanci v administratíve.
- Zamestnanci grafických alebo IT firiem.
- Pracovníci v skladoch.
- Profesionálni vodiči motorových vozidiel.
- Upratovačky.
- Pedagogickí zamestnanci.
- Kuchári a čašníci.
- Asistenti predaja.
- Zdravotnícki zamestnanci.
- Zamestnanci pracujúci na stavbách.
Kategória práce 3
Do tejto kategórie patria práce s vysokou mierou zdravotného rizika. Ide o vystavenie sa faktorom práce a pracovného prostredia, pri ktorých vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie - napríklad mikroklimatické podmienky a vek, a sú prekročené limitné hodnoty. V tejto kategórii sú na základe meraní prekročené limitné hodnoty (napríklad hluk). Na základe neprimeranej a nadmernej záťaže organizmu zamestnanca rizikovým faktorom je predpoklad a vysoká pravdepodobnosť vzniku choroby z povolania.
Niektoré pracovné činnosti či prostredia z tejto kategórie je však možné presunúť do kategórie práce 2. Práce z tejto kategórie sú síce práce z vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia, ale aj napriek tomu je možné vykonať určité technické alebo organizačné opatrenia, ktoré dokážu znížiť negatívny vplyv na zamestnancov, vďaka čomu je možné ich zaradiť do kategórie práce 2. V tejto kategórii je následne ľahšie realizovať pracovnú zdravotnú službu. Zamestnávateľ nemá také prísne povinnosti a opatrenia ako v kategórii 3.
Kategória práce 4
Do tejto kategórie sa zaraďujú práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia. Z tohto dôvodu je možné tieto práce vykonávať iba výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok. Nutnosťou sú pravidelné lekárske prehliadky zamestnancov a monitorovanie ich zdravotného stavu vzhľadom na charakter práce. Môže ísť o práce:
- pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov a zároveň prekračuje kritériá na zaradenie práce do tretej kategórie;
- ktoré podľa miery vystavenia zamestnanca jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale kombinácia niektorých faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia alebo boli zistené zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom.
Pravidelný reaudit pracovnej zdravotnej starostlivosti
Pracovná zdravotná starostlivosť je služba, ktorá je na báze cyklického servisu. Pre firmy z druhej kategórie práce platí zo zákona povinnosť vykonania pravidelného reauditu najmenej raz za 24 mesiacov. Odporúča sa však pravidelnejší reaudit, a to najmä vo väčších firmách, kde často prichádza k zmene počtu zamestnancov, k zmene pracovného zaradenia alebo vzniku novej pracovnej pozície, čím môže prísť k zmene.
Pracovná zdravotná služba je zákonná povinnosť, ktorú musí zabezpečiť každá spoločnosť bez ohľadu na to, akú činnosť vykonáva a má zamestnaného minimálne jedného zamestnanca. Jej cieľom je identifikovať zdravotné riziká, ktoré vyplývajú z práce a pracovného prostredia s cieľom eliminovať ich. Reaudit je okrem periodicity potrebný aj v prípadoch, keď:
- Pribudol v spoločnosti nový rizikový faktor.
- Zmenila sa technológia výroby.
- Boli vykonané stavebné a dispozičné zmeny.
- Iné zmeny.
tags: #identifikacia #faktorov #rizika #postihnutie