Bezdomovectvo ako komplexný sociálny problém

Spoločenské zmeny po novembri 1989 na Slovensku priniesli so sebou aj celý rad celospoločenských problémov, nevynímajúc problémy v zmysle nezamestnanosti a bezdomovectva.

Bezdomovectvo, ako krajná forma sociálnej exklúzie, je sociálno-patologickým fenoménom a je jedným z najextrémnejších a najškodlivejších prejavov chudoby a sociálneho vylúčenia. Môžeme ho definovať ako situáciu v bezprostrednej núdzi, v ktorej sa ocitá jedinec bez trvalého domova, a to nie len v zmysle prístrešia. Byť bez domova znamená byť bez sociálnych väzieb a to je to, čo robí bezdomovca bezdomovcom. K životu bez citových väzieb sa pridružia ďalšie problémy - na ich zdraví, výzore, návykoch, komunikácii, cieľoch, uvažovaní.

Bezdomovci sú zvyčajne chápaní ako ľudia so stratou domova, aj keď nie vždy sa to musí chápať ako strata obydlia. Bezdomovec je človek, ktorý sa vymyká zo spoločnosti už na prvý pohľad svojím oblečením alebo stupňom dodržiavania hygieny. Vyhľadáva také miesta, ktoré disponujú rovnakými charakteristickými znakmi: sú to miesta, na ktorých sa pohybuje vysoký počet obyvateľov, čiže predstavujú potenciálny zisk financií, zvyškov jedál a inej pomoci.

V súčasnosti sa spomedzi jednotlivých patológií zdôrazňujú najmä psychické poruchy, drogová závislosť, alkoholizmus, kriminalita. Primárnym argumentom je, že jednotlivec trpiaci aspoň jednou z uvedených patológií je náchylnejší stať sa bezdomovcom, pretože je najmenej schopný orientovať sa na trhu práce, resp. byť bez domova znamená byť bez sociálnych väzieb.

Vznik bezdomovectva sa celosvetovo vysvetľuje na základe individuálnych dispozícií, štrukturálnych zmien v spoločnosti, kultúrneho zázemia alebo vplyvu politických opatrení. Bezdomovectvo je z tejto perspektívy dôsledkom osobného zlyhania, za ktoré sú klienti v istej miere zodpovední sami.

Bezdomovci sú veľmi rôznorodí ľudia z rôznych spoločenských vrstiev. Sú to muži a ženy rôzneho veku, s rozdielnym stupňom dosiahnutého vzdelania, majú rôznu minulosť, skúsenosti a odlišné problémy. Sú bez vzťahov, zázemia, sebavedomia, nádeje, zmyslu života. Postupne strácajú motiváciu niečo so svojím životom robiť, často im stačí prežívať zo dňa na deň, nemajú žiadne plány, žiadne očakávania od seba, ani od druhých. Mnohí z nich si klamú, že sa v budúcnosti niečo zmení, že na nich čaká niečo dobré, bez toho, aby sa oni sami o to pričinili.

V minulosti boli bezdomovci vnímaní ako nedostatočne socializovaní jednotlivci, ktorí sa utiahli pred pravidlami širšej spoločnosti. Príčiny a problémy bezdomovectva sú však omnoho hlbšie, ako neprispôsobenie sa režimu. Veľmi málo ľudí chce byť bezdomovcom, väčšina z nich môže a chce žiť to, čo nazývame normálny spôsob života.

Pre bezdomovcov je typická najmä nestabilita ich aktuálneho životného usporiadania. Striedajú spanie vo verejných priestoroch s krátkodobými pobytmi u priateľov a využívaním sociálnych služieb.

Príčiny bezdomovectva môžu byť veľmi subjektívne. Môžu súvisieť s konkrétnym človekom, jeho minulosťou, sociálnym postavením a rodinným zázemím, zdravotným stavom či osobnými schopnosťami a danosťami. Človek o svoj domov väčšinou prichádza, keď nastane krízová situácia, pri ktorej zlyhá aj záchytná sociálna sieť (rodina, priatelia, spoločnosť) a ktorú ďalej nie je schopný zvládnuť iným spôsobom.

Bezdomovci sú často označovaní ako znevýhodnená komunita ľudí, u ktorej sa často stretávame so sociálnymi, zdravotnými, psychickými a kultúrnymi problémami.

Formy a štádiá bezdomovectva

Rozlišujeme štyri štádiá vývinu bezdomovectva a jednotlivé formy bezdomovectva:

• Zjavní bezdomovci: Títo ľudia žijú priamo na ulici.
• Skrytí bezdomovci: Ide o osoby, ktoré síce nemajú vlastné bývanie, ale využívajú dočasné prístrešie u známych, priateľov, alebo v rôznych zariadeniach.
• Potenciálni bezdomovci: Skupina ľudí, ktorí sú vo vysoko rizikovej situácii a hrozí im strata bývania.

Ďalej môžeme bezdomovectvo členiť podľa dĺžky trvania:

• Krátkodobé bezdomovectvo: Človek je v stave akútnej núdze a práve sa ocitol na ulici. Väčšinou je to dôsledok straty zamestnania či rodinnej krízy (rozvod, úmrtie člena rodiny).
• Dlhodobé bezdomovectvo: Človek je na ulici už dlhodobo (kritická hranica je rok až dva). Žije špecifickým spôsobom života, ktorý spôsobuje určité problémy znemožňujúce mu úspešný návrat do spoločnosti. Dlhodobé bezdomovectvo spôsobuje množstvo faktorov, ako napríklad alkoholizmus, drogová závislosť, absencia rodiny či narušené rodinné vzťahy alebo dlhodobá nezamestnanosť. Tieto aspekty ďalej negatívne vplývajú na ďalší vývoj osoby bezdomovca - stratí sociálne väzby, pracovné návyky, sebadôveru a sebaúctu.

Európska únia a jej členské štáty prezentujú bezdomovectvo ako formu viditeľnej chudoby. Chudoba v najširšom zmysle neznamená len byť hladný a nemať kde bývať.

Absolútna chudoba - je založená na definovaní základných potrieb tých ľudí, ktorí sú považovaní v danej krajine za chudobných. Na Slovensku forma absolútnej chudoby existuje v podobe bezdomovectva.

Relatívna chudoba - predstavuje problém chudoby v bohatej spoločnosti. Je založená na porovnaní štandardu chudobných a tých, ktorí chudobní nie sú.

Príčiny vzniku bezdomovectva

Bezdomovectvo nie je v Európe novým fenoménom, ale novým je dnes prudký rast počtu bezdomovcov a zmena ich skladby. Nejde pritom len o najkrikľavejšie prípady ľudí spiacich na uliciach a ostatných verejných miestach, ale i o jedincov a rodiny žijúce v nevyhovujúcich, neistých či nebezpečných podmienkach.

Okrem typických príčin straty domova ako sú:

• rozvrat rodín
• alkoholizmus
• sociálna neprispôsobivosť

relatívne veľký a rastúci počet bezdomovcov je dôsledkom štrukturálnych problémov ako:

• nedostatok lacných bytov a bývania
• vysoká nezamestnanosť

Fenomén bezdomovectva zasiahol slovenskú spoločnosť iba pred vyše desaťročím, no jeho vznik a príčiny majú priveľa otáznikov. Chudobní i bezdomovci sú postihnutí materiálnym i sociálnym hendikepom, preto je ich stratégia prežitia hodná poznania v záujme pomoci. Konštatuje to etnologička Nina Beňová zo Slovenskej akadémie vied dokazujúc, že bezdomovectvo znamená nielen stratu domova, ale aj sociálnych a emocionálnych vzťahov človeka k človeku, vrátane rodinných alebo priateľských.

V niektorých krajinách sa na bezdomovectve podieľa i nedostatočná úroveň starostlivosti o mentálne postihnuté osoby. Napríklad v USA boli pod zámienkou humanizácie podmienok duševne postihnutých prepustení z liečební ich pacienti. Mnoho z nich zákonite skončilo bez starostlivosti medzi bezdomovcami.

Na území mesta Dunajská Streda sme k 28.2.2014 zaevidovali 48 bezdomovcov. Skupinu bezdomovcov tvoria muži a ženy vo veku 18 až 65 rokov, prevládajú muži s počtom 31 (65%). 20 (42 %) bezdomovcov žije na ulici dva až päť rokov, 31 % žije na ulici rok až dva roky, za posledných 12 mesiacov sa na ulicu dostalo 6 ľudí (12 %), 15 % z bezdomovcov žije na ulici viac ako 5 rokov (z nich 2 osoby viac ako 10 rokov). Viacerí oslovení mali/majú vlastnú rodinu, ale iba tretina bezdomovcov udržiava kontakt so svojou rodinou, ostatní o kontakt nemajú záujem z dôvodu pocitu hanby. U tých, ktorí udržiavajú kontakt s rodinou - výlučne na základe osobných stretnutí (väčšinou sa stretávajú so svojimi deťmi), funguje drobná pomoc vo forme poskytnutie jedla. S priateľmi z detstva sa nestretávajú, často sa za svoju situáciu hanbia.

Najväčšie každodenné výdavky pre mladých bezdomovcov predstavuje jednoznačne strava (každý deň saláma a rožky) a alkohol (čučo). Väčšina (37) z bezdomovcov nevlastní žiadny hmotný majetok, nanajvýš mobil. Využívajú širokú škálu stratégií pri získavaní oblečenia a stravy. Väčšina bezdomovcov má všetok čas voľný, pretože nechodia do zamestnania. Z dôvodu absencie nízkoprahových denných centier väčšinu dňa vypĺňajú popíjaním lacného alkoholu a fajčením cigariet a nedopalkov, pozbieraných v parkoch, pri odpadkových košoch a podobne.

Väčšina bezdomovcov (28) neočakáva oficiálnu pomoc pri úsilí dostať sa z ulice. 11 bezdomovcov si myslí, že situáciu by im pomohlo vyriešiť stabilné zamestnanie, ktoré by umožnilo zaplatiť si bývanie. Ubytovňa, v ideálnom prípade spojená s trvalou prácou predstavovala najväčšiu túžbu u štvrtine bezdomovcov.

Na Slovensku sa odhaduje počet bezdomovcov na 30 000 tisíc. Podľa správ, ktoré sa objavujú v médiách, sa bezdomovectvo rozširuje.

Nové formy sociálnej práce s ľuďmi bez domova

Sociálne skupiny ľudí potrebujúcich pomoc boli súčasťou spoločnosti aj v socialistickom režime, bez ohľadu na to, akú pozornosť im táto venovala. Avšak po páde tohto režimu sa v mestách stala novou skutočnosťou prítomnosť ľudí bez domova. Je to súčasť transformačného procesu, ktorým spoločnosť prechádza, ale nepochybne bude i trvalým sprievodným javom spoločnosti sociálno- trhovej.

Dnes vidíme, že i napriek existencii siete sociálnych služieb, nie všetci ľudia v núdzi ju vyhľadávajú, alebo im nemusí vyhovovať. Aj z tohto dôvodu sa časť ľudí ocitá na ulici, bez domova a stávajú sa aj výzvou pre spoločnosť, akým spôsobom je im možné v ich životnej situácii pomôcť. Pomoc štátu, ktorá v tejto oblasti zlyháva, prípadne je bezdomovcami odmietaná, je nahradzovaná aktivitami mimovládnych organizácií, ktoré majú aj charakter sociálnej práce.

Príkladom týchto aktivít je činnosť občianskeho združenia Proti prúdu z Bratislavy. Základom práce tejto organizácie je vydávanie mesačníka Nota bene, ktorý sa distribuuje formou pouličného predaja. Predajcami sú ľudia žijúci na ulici alebo v útulkoch, alebo ľudia, ktorým hrozí, že prídu o strechu nad hlavou z finančných dôvodov. Predaj časopisu im pomáha preklenúť ťažkú životnú situáciu a postaviť sa na nohy. Časopis poskytuje možnosť dôstojného príjmu pre ľudí ktorí majú malú možnosť zamestnať sa, čím zároveň funguje ako prevencia kriminality.

Predaj pouličného časopisu:

• ponúka možnosť dôstojného príjmu
• zvyšuje sebaúctu a sebavedomie
• rozvíja sociálne a komunikačné zručnosti, potrebné na opätovnú integráciu
• učí hospodáriť s peniazmi
• prekonáva sociálnu izoláciu ľudí bez domova
• je vyjadrením solidarity a emocionálnej podpory verejnosti ľuďom bez domova
• do pomoci je zapojená celá komunita

Hlavný cieľ všetkých týchto aktivít: Pomoc bezdomovcom integrovať sa do spoločnosti, prevencia bezdomovectva u sociálne znevýhodnených osôb a pozitívne vplývanie na postoje verejnosti voči bezdomovcom.

Ďalšou formou sociálnej pomoci bezdomovcom sú projekty zamerané na rozdávanie jedla, ktoré napríklad realizuje vo viacerých mestách OZ Ži a nechaj žiť pod názvom Jedlo namiesto zbraní. Ide o pasívnu formu podpory týchto ľudí, ktorá ich nemotivuje k zmene svojej životnej situácie, ani im nedáva nové zručnosti a nezvyšuje ich potenciál. Na druhej strane je však veľmi potrebná, pretože aj keď nie všetci bezdomovci chcú zmeniť svoju životnú situáciu, majú právo na uspokojenie základných ľudských potrieb, akými sú jedlo, ošatenie, ubytovanie.

Kľúčom k riešeniu problému bezdomovectva je komplexný prístup. Riešiť problém komplexne znamená riešiť ho na všetkých jeho úrovniach, od materiálnej, cez zdravotnú a právnu, až po sociálnu zložku.

Prístup Housing First pochádza z New Yorku. Hlavný princíp prístupu spočíva v tom, že človeku bez domova ihneď poskytne domov, stále a isté bývanie, ktoré môže využívať bez splnenia akýchkoľvek podmienok. Človek zaradený do programu Housing First môže, ale nemusí využívať podporné služby, ktoré v podobe odborníkov prichádzajú za ním domov. Prístup Housing First sa v modifikovaných podobách rýchlo rozšíril aj do západných európskych krajín. V niektorých krajinách, ako napríklad vo Fínsku, sa stal hlavným zdrojom pre znižovanie počtu dlhodobých bezdomovcov. Prístup Housing First šetrí nielen finančné prostriedky, ale navracia človeku bez domova dôstojnosť, rešpektuje jeho súkromie i právo na bývanie napriek problémom, ktorými trpí.

Druhým modelom riešenia je takzvaný schodíkový model riešenia bezdomovectva. Ten je postavený na postupnom zlepšovaní podmienok života človeka bez domov. V prvej fáze človeka na ulici terénni sociálni pracovníci nasmerujú k sociálnym službám určeným na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. Ide predovšetkým o nocľahárne, strediská osobnej hygieny, nízkoprahové denné centrá, útulky a domovy na pol ceste. Tam sa už dostáva k ďalšej odbornej pomoci, je v takzvanej sieti služieb.

Terénna sociálna práca znamená aj stať sa medzičlánkom medzi organizáciami, s ktorými sociálny pracovník spolupracuje. V podstate ide o spoluprácu so sieťou inštitúcií. Terénna sociálna práca a poskytovanie základného sociálneho poradenstva je východiskovým bodom pri prvom kontakte s ľuďmi bez domova. Ak chceme týchto ľudí dostať z ulice, potrebujeme terénnych pracovníkov, ktorí ich vyhľadajú, oslovia a poskytnú im sociálne poradenstvo, prípadne asistenčné služby.

K zabezpečeniu základných životných podmienok potrebujú bezdomovci jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Opatrenie: a/ oslovenie organizácií - partnerská spolupráca (využívanie dobrovoľníkov, spolupráca s podnikateľským sektorom - databáza možností krátkodobých brigád, spolupráca s ÚPSVaR).

Ak chceme systémovo riešiť problematiku bezdomovectva, pomáhať ľuďom na ulici začleniť sa do spoločnosti, prvoradou úlohou by bolo vytvoriť im pracovnú príležitosť a zároveň poskytnúť im ubytovanie, veď je nepredstaviteľné, aby neupravený, neumytý človek išiel z ulice do roboty a z roboty by sa vracal na ulicu. Bolo by však naivné myslieť si, že každý bezdomovec by s radosťou prijal príležitosť zamestnať sa. Z tohto dôvodu by sme mohli zabezpečiť bezdomovcom, ktorí o ňu prejavia záujem, zapojiť sa do pracovnej činnosti vo forme menších obecných služieb. Tým, ktorí o ňu prejavia záujem, by sme mohli ponúknuť celoročné ubytovanie v centre (kde by bola aj nocľaháreň) so zabezpečením súkromia napr. v izbách vo dvojici. Podmienkou by bola, aby bezdomovec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v hmotnej núdzi. Časť režijných výdavkov spojených s ubytovaním by si hradili klienti/bezdomovci sami z dávky pomoci v hmotnej núdzi, z príspevku na bývanie.

Sociálne služby na území mesta Dunajská Streda určené ľuďom bez domova sú poddimenzované.

Kazuistiky

Kazuistika klientky - bezdomovkyne

Ide o 48 ročnú ženu, ktorá vyrastala v usporiadanej rodine. Študovala na strednej potravinárskej škole. V mladosti sa venovala športu. Ako 20 ročná sa vydala. Počas manželstva sa jej narodili 2 deti. Jej otec zomrel, keď mala 30 rokov. Vo svojich 44 rokoch prišla o prácu, počas obdobia hľadania si zamestnania začali manželské nezhody. Dlhšiu dobu si nemohla nájsť prácu. Jej manžel utrpel nehodu, stal sa občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Nevedel sa zamestnať. Opakované hádky, zlá finančná situácia boli dôvodom, že siahli po alkohole. Nemali príjem, nevedeli platiť nájomné a hypotekárny úver, po vydražení bytu sa dostali na ulicu. Manžel klientky odišiel z mesta. Klientka má zdravotné problémy so žalúdkom, ochorenie pečene, vysoký krvný tlak, abúzus.

Kazuistika klienta - bezdomovca

Ide o 51 ročného muža. Má ukončené základné vzdelanie. Počas mladosti sa zoznámil so svojou manželkou, narodili sa im 2 dcéry. Pracoval vo výrobe, manželka pracovala ako upratovačka, deti chodili do jaslí. Jeho správanie ovplyvnili psychotropné látky a alkohol. To bolo jedným z dôvodov, pre ktoré trpel paranojou. Bol presvedčený, že jeho manželka má milenca a celé okolie ho prenasleduje. Klient žil pomerne rušným životom, nechodil do práce. Týral manželku aj dcéry. Neadekvátny postoj k rodine nastal, keď jeho manželka začala pracovať ako upratovačka v krčme, nakoľko jej vyčítal, že sa nestará o deti, ani o domácnosť. Opäť začali časté hádky a bitky. Jedného dňa manželka podala na súd žiadosť o rozvod a odišla s dcérami. Muž sa zoznámil s inou ženou, ktorá sa k nemu prisťahovala. Celý deň presedeli v krčme, užívali psychotropné látky s alkoholom. Neplatili režijné náklady bytu, ani úver. Sme v dennom kontakte s klientom, využíva naše sociálne služby: stravovanie, azyl.

tags: #bezdomovci #ako #socialny #problem