Článok sa zaoberá problematikou vymáhania starostlivosti v kontexte belgického kráľovstva a Ministerstva financií. Analyzuje legislatívny rámec, princípy zdaňovania v rámci Európskej únie a vplyv na podnikateľské subjekty a občanov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike s ohľadom na slovenské a európske právne predpisy.
Daň z pridanej hodnoty a jednotný trh EÚ
Dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa Slovenská republika stala súčasťou jednotného trhu Európskej únie, ktorý existuje od 1. januára 1993. Vznik jednotného trhu si vyžiadal zrušenie colných úradov a colnej kontroly tovaru na hraniciach medzi členskými štátmi Európskej únie. Pred vznikom jednotného trhu Európskej únie sa tovar dovážaný z jedného členského štátu Európskej únie do iného členského štátu zdaňoval daňou z pridanej hodnoty na hraniciach jednotlivých členských štátov rovnako ako dovoz tovaru z tretích štátov, to znamená zo štátov, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie.
Spoločný priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu, kde neexistujú daňové hranice medzi členskými štátmi EÚ, si svojím vznikom k 1. januáru 1993 vyžiadal závažnú úpravu pravidiel spoločného systému dane z pridanej hodnoty uplatňovaného v členských štátoch EÚ už mnohé desaťročia. Daň z pridanej hodnoty je v práve Európskych spoločenstiev upravená smernicami, ktoré sú záväzné pre členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na orgány členského štátu.
Smernice nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžadujú si transpozíciu (prevzatie) do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu. Konkrétne v oblasti dane z pridanej hodnoty to znamená, že na základe Šiestej smernice v znení jej zmien a dodatkov a na základe ostatných smerníc upravujúcich daň z pridanej hodnoty v Európskej únii. Základným predpokladom efektívneho fungovania komunitárneho práva je jednotný výklad a aplikácia jeho právnych noriem vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva zabezpečuje súdny systém, ktorého súčasťou je aj Európsky súdny dvor. Väzby v rámci súdnej moci významnou mierou upevňuje konanie o predbežnej otázke (prejudiciálne konanie), ktorého hlavným účelom je jednotná aplikácia a konzistentný výklad komunitárneho práva v členských štátoch Európskej únie.
Pri vzniku jednotného trhu Európskej únie nebolo možné v dani z pridanej hodnoty prijať generálne „princíp pôvodu“, to znamená princíp zdanenia tovaru alebo služby dodávateľom tovaru alebo služby v členskom štáte dodávateľa, pretože by to znamenalo, že napr. pri predaji tovaru medzi dvomi registrovanými platiteľmi dane z Nemecka do Francúzska by daň na výstupe bola príjmom štátneho rozpočtu Nemecka a vstupná daň by sa uplatňovala ako odpočet dane zo štátneho rozpočtu vo Francúzsku, čo je neprijateľné. Takýto princíp zdaňovania dodávok tovarov a služieb medzi podnikateľmi, platiteľmi dane, z jedného členského štátu do iného členského štátu by mohol existovať iba súbežne s clearingovým systémom, ktorý by zabezpečil prerozdelenie dane vybranej v krajine pôvodu do krajiny spotreby.
Slovenská legislatíva a daň z pridanej hodnoty
Zákon upravuje daň z pridanej hodnoty, ktorá sa v Slovenskej republike uplatňuje od roku 1993. Dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudla účinnosť v poradí už tretia právna úprava tejto dane. V rokoch 1993 až 1995 upravoval daň z pridanej hodnoty zákon č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a od 1. januára 1996 do 30. apríla 2004 zákon č. 289/1995 Z. z. Vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika stáva súčasťou spoločného priestoru bez vnútorných daňových a colných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu, kde neexistujú daňové a colné hranice medzi členskými štátmi EÚ.
Pri obchodných transakciách medzi podnikateľmi registrovanými pre daň z pridanej hodnoty v rôznych členských štátoch sa uplatňuje princíp určenia. Pohyb tovaru medzi členskými štátmi Európskej únie a štátmi mimo Európskej únie je na účely dane z pridanej hodnoty vývozom tovaru a dovozom tovaru.
Predaj tovaru podnikateľom registrovaným pre daň do iného členského štátu podnikateľovi registrovanému pre daň sa nazýva intrakomunitárne dodanie tovaru. Je to pojem, ktorý po zrušení colných kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi nahradil pojem vývoz tovaru. Kúpa tovaru podnikateľom registrovaným pre daň z iného členského štátu od podnikateľa registrovaného pre daň sa nazýva nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo jednoduchšie povedané intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Je to pojem, ktorý po zrušení colných kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi nahradil pojem dovoz tovaru. Pri tomto intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru uplatniť daň, to znamená sám si vypočítať daň na výstupe z nadobudnutia tovaru podľa sadzby dane platnej pre tento tovar v tuzemsku.
Príklady transakcií
PRÍKLAD č. 1:
Podnikateľ v Nemecku predáva tovar podnikateľovi na Slovensku. Cena tovaru bez dane je 50 000 EUR. Obaja podnikatelia sú registrovaní (resp. Nemecký podnikateľ neuplatní daň z predaja tovaru, pretože ide o export tovaru do tretieho štátu. Nemecký podnikateľ musí mať zaznamenané vo svojich záznamoch identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty pridelené slovenskému podnikateľovi daňovým úradom na Slovensku. Nemecký podnikateľ musí uviesť na faktúre svoje identifikačné číslo pre daň a taktiež identifikačné číslo pre daň slovenského podnikateľa. Slovenský podnikateľ uplatní daň z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu) 50 000 EUR x 40 Sk/1 EUR x 19 % (sadzba dane platná v SR) = 380 000 Sk.
PRÍKLAD č. 2:
Podnikateľ v Taliansku dodá nábytok občanovi Slovenska. Cena tovaru bez dane je 400 EUR. Ide o export tovaru z Talianska do tretieho štátu, vývozcom je taliansky podnikateľ, vývoz tovaru je bez dane. Ide o predaj tovaru podnikateľom súkromnej osobe, uplatní sa princíp pôvodu. Taliansky podnikateľ zdaní tovar pri predaji sadzbou dane 20 %, ktorá sa uplatňuje v Taliansku. Daň je 80 EUR, predajná cena s daňou je 480 EUR.
PRÍKLAD č. 3:
Slovenský podnikateľ zaplatí pri dovoze tovaru z Česka slovenskému colnému orgánu daň vo výške 57 000 Sk (300 tis. Sk x 19 %). V máji 2004 už nie je podnikateľovi vymeraná daň z pridanej hodnoty colným orgánom, pretože ide o dovoz tovaru z tretieho štátu. Český dodávateľ je povinný zdaniť predaj tovaru českou daňou z pridanej hodnoty, pretože slovenský podnikateľ nie je na Slovensku registrovaný pre daň. Český daňový úrad vyberie daň, slovenský daňový úrad nevyberie žiadnu sumu dane. Slovenský podnikateľ by sa mal ešte pred kúpou tovaru registrovať na Slovensku pre daň z pridanej hodnoty ako platiteľ dane. Potom by mohol tovar objednať a dostať pod svojím identifikačným číslom pre daň. Český dodávateľ by dodal tovar ako oslobodený od dane (intrakomunitárne dodanie tovaru) a slovenský podnikateľ by zdanil intrakomunitárne nadobudnutie tovaru slovenskou daňou z pridanej hodnoty. Uplatnil by sa princíp určenia.
Identifikácia a overovanie platiteľov dane
Postavenie zákazníka v dani z pridanej hodnoty je dôležitou informáciou podmieňujúcou daňové zaobchádzanie pri intrakomunitárnom obchodovaní s tovarmi a službami. Daňové orgány v každom členskom štáte vytvorili systém, prostredníctvom ktorého je možné overiť registráciu zákazníka pre daň z pridanej hodnoty v ktoromkoľvek členskom štáte. Platitelia dane majú vo svojom členskom štáte možnosť požiadať daňový orgán o overenie platnosti identifikačného čísla zákazníka z iného členského štátu písomne, telefonicky, faxom, resp. elektronickou poštou. Niektoré územia Európskych spoločenstiev tvoria súčasť colného územia, ale spoločný systém dane z pridanej hodnoty sa na týchto územiach neuplatňuje.
Zdaniteľná osoba a podnikanie
Zdaniteľnou osobou je každá fyzická osoba a každá právnická osoba, ktorá nezávisle podniká bez ohľadu na to, aký je účel jej podnikania alebo výsledky jej podnikania. Podnikanie je samostatne na účely zákona definované ako každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ide hlavne o činnosť výrobcov, obchodníkov, osôb poskytujúcich rôzne služby, výkon slobodných povolaní napr. Z definície podnikania je zrejmé, že ide o činnosť sústavnú (činnosť výrobcov, obchodníkov, osôb poskytujúcich služby…). Posúdiť v konkrétnom prípade sústavnosť činnosti však môže byť niekedy veľmi ťažké. Za sústavnú činnosť sa považuje aj činnosť, ktorá sa týka iba časti kalendárneho roka alebo sezóny a ktorá sa v iných obdobiach roka nevykonáva, pretože nie sú podmienky na vykonávanie tejto činnosti (napr.
Osoba, ktorá zatiaľ neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody, avšak už sa pripravuje na výkon svojej podnikateľskej činnosti a v rámci toho nakupuje tovary, resp. služby, sa má podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora C - 268/83 (Rompelman) považovať za osobu vykonávajúcu ekonomickú činnosť (podnikanie). V danom prípade, ktorým sa zaoberal Európsky súdny dvor, podnikateľ odpočítaval daň zo splátok kúpnej ceny nehnuteľnosti počas jej výstavby. Zámerom podnikateľa bolo po ukončení výstavby túto budovu prenajímať. Holandský daňový úrad odmietol uznať odpočítanú daň z dôvodu, že podnikateľ neuskutočňoval žiadne zdaniteľné obchody, a teda nebol zdaniteľnou osobou. Európsky súdny dvor vyslovil názor, že ekonomická činnosť zahŕňa akékoľvek prípravné práce na výkon zdaniteľných obchodov, a teda aj prvé investičné náklady, ktoré vzniknú za účelom a s cieľom podnikať, sa musia považovať za hospodársku (ekonomickú) činnosť.
Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného alebo nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu, čo znamená, že ak napr. Ak je majetok, ktorý sa využíva na dosahovanie príjmu z neho (napr. prenájom nehnuteľného majetku), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa to za podnikanie oboch manželov v rovnakom pomere, to znamená, že napr. V záujme zjednodušenia uplatňovania zákona v praxi sa v zákone umožňuje, aby sa manželia dohodli inak, to znamená napríklad, že využívanie majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, môže byť podľa dohody podnikaním, a tým aj predmetom dane len u jedného z manželov - potom v prípade dosiahnutia zákonom stanoveného obratu na registráciu pre daň podá žiadosť o registráciu za platiteľa dane iba jeden z manželov.
PRÍKLAD č. 4:
Manželia vlastnia rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Tento dom prenajali obchodnej spoločnosti na podnikanie. Mesačné nájomné je dohodnuté vo výške 150 tis. Sk. Každému z manželov sa však do obratu na účely registrácie pre daň započítava z tejto čiastky iba polovica, čo znamená, že manžel dosiahne za zákonom predpísané sledované obdobie 12 mesiacov obrat 900 tis. Sk (12 x 75 tis. Sk) a manželka taktiež obrat 900 tis.
PRÍKLAD č. 5:
Manželia vlastnia rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Tento dom prenajali rozpočtovej organizácii. Mesačné nájomné je dohodnuté vo výške 200 tis. Sk. Manžel podniká v oblasti cestovného ruchu a zatiaľ nie je platiteľom dane. Po zvážení všetkých okolností a dôsledkov sa manželia dohodli (odporúča sa písomná dohoda z dôvodu zabezpečenia preukaznosti daňovému úradu), že prenájom rodinného domu sa bude na účely zákona o dani z pridanej hodnoty považovať za podnikanie iba u manželky, ktorá nemá inú podnikateľskú činnosť (je v pracovnom pomere). V tomto prípade sa príjem z prenájmu nehnuteľnosti započítava do obratu na účely registrácie pre daň iba u manželky. Zákonom predpísanú výšku obratu 1 500 tis. Sk, po dosiahnutí ktorej nasleduje povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, dosiahne manželka po 8 mesiacoch od začatia nájmu.
Ako zdaniteľná osoba je posudzovaná tiež každá osoba v prípade, ak príležitostne dodá nový dopravný prostriedok definovaný v § 11 ods. 12 zákona (automobil, loď, lietadlo) z tuzemska do iného členského štátu. Za podnikanie sa nepovažuje vykonávanie činností napr. Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie, ako aj iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sú vylúčené zo zdaniteľných osôb v rozsahu činnosti vykonávanej v rámci hlavnej činnosti pri plnení úloh, na ktoré boli zriadené, ak skutočnosť, že sa nepovažujú za zdaniteľné osoby nenarušuje hospodársku súťaž. Znamená to, že ak napr. obec predáva nehnuteľný prípadne aj hnuteľný majetok v rámci hlavnej činnosti (v rámci plnenia úloh obce vyplývajúcich zo zákona č. 369/1990 Zb.
Do obratu príspevkovej organizácie na účely registrácie pre daň podľa § 4 ods. 1 zákona sa nezapočítajú príjmy z činností, ktoré príspevková organizácia vykonáva pre svojho zriaďovateľa, ktorý jej na túto činnosť poskytuje príspevok, ak ide o plnenie úloh zriaďovateľa (napr. v prípade príspevkových organizácií zriadených obcou sa príspevok na činnosť ako údržba verejnej zelene, údržba verejného osvetlenia, zabezpečenie čistoty mesta a pod. Pri posúdení, či právnická osoba uvedená v § 3 ods. 4 zákona (napr. 1. posúdiť, či právnická osoba koná vo verejnom záujme - právnické osoby uvedené v § 3 ods. 4 zákona v rámci svojej hlavnej činnosti predovšetkým plnia úlohy štátu alebo úlohy územnej samosprávy a spravidla konajú vo verejnom záujme. Ak tieto právnické osoby v rámci hlavnej činnosti vykonávajú činnosti, ktoré nie sú plnením ich úloh vo verejnom záujme a zákazník si môže predmetné plnenia (tovary resp. 2. posúdiť predmet plnenia - či je možné, aby tovary alebo služby dodávané právnickou osobou uvedenou v § 3 ods. 4 zákona dodával aj podnikateľ alebo tieto dodávky môže realizovať len právnická osoba uvedená v § 3 ods. 4 zákona.
PRÍKLAD č. 6:
Obec ako vlastník viacerých nehnuteľností prenajíma budovy rôznym osobám na rôzne účely. Nájom nehnuteľností je činnosť oslobodená od dane podľa § 38 ods. 3 zákona a toto oslobodenie od dane môže uplatniť aj platiteľ dane. ak táto osoba dosiahla za najbližších najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 1,5 mil. Sk. Žiadosť o registráciu pre daň sa podáva do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zdaniteľná osoba dosiahla obrat 1,5 mil. Sk.
Prevádzkareň a zahraničné osoby
Na účely zákona o dani z pridanej hodnoty je prevádzkareňou stále miesto podnikania, v ktorom má zdaniteľná osoba personálne a materiálne vybavenie na výkon svojej činnosti. Zahraničná osoba má v tuzemsku prevádzkareň, ak má v tuzemsku priestory, v ktorých alebo z ktorých dodáva tovary alebo služby na pokračujúcej báze a má na túto činnosť ľudské zdroje - zamestnancov. Ak napr. zahraničná osoba na základe zmluvy dodáva v tuzemsku stavebné práce.
Zmeny v legislatíve a ich dopady
V § I. sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V § II a III. sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v nadväznosti n... Každý, komu bola uložená osobná zodpovednosť, ručí za jej splnenie celým svojím súčasným aj budúcim hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom. Ten slúži ako spoločná zábezpeka pre jeho veriteľov. Majetok, ktorý nie je zaistiteľný, neslúži ako takáto zábezpeka. Veritelia, ktorých pohľadávky vznikli v súvislosti s určitým rozdelením majetku, ktoré bolo povolené zákonom, musia najskôr požiadať o výkon v súvislosti s aktívami, ktoré tvoria tento majetok. Ak to nestačí na uspokojenie pohľadávok, výkonu sa možno domáhať aj v súvislosti s inými aktívami dlžníka. Majetku, ktorý je predmetom zákonom povoleného rozdelenia majetku týkajúceho sa výkonu povolania, sa môžu domáhať iba veritelia, ktorých pohľadávky vznikli v súvislosti s príslušným povolaním. Títo veritelia sa nebudú môcť domáhať iného majetku dlžníka. Ak súdny exekútor uzná, že je to v záujme výkonu, v súlade so zákonom požiada dlžníka, aby poskytol písomné vysvetlenia týkajúce sa jeho príjmu a majetku vrátane spoločného majetku v zdieľanom alebo spoločnom vlastníctve, v súvislosti s ktorým možno uskutočniť výkon, a aby uviedol jeho umiestnenie, a s cieľom presvedčiť dlžníka, aby si dobrovoľne splnil povinnosť, môže poukázať aj na následky v prípade pokračovania vykonávacieho konania. Dlžník bude v každom prípade informovaný o odhadovaných nákladoch na výkon. Dlžník je na základe sankcií stanovených v článku 188 ods. 2 povinný na žiadosť súdneho exekútora priznať všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok vrátane spoločného majetku v zdieľanom alebo spoločnom vlastníctve, pričom uvedie jeho umiestnenie, ako aj aktuálny alebo pravidelný príjem. Na žiadosť dotknutej strany možno v rámci námietky proti vykonávaciemu konaniu rozhodnúť aj o rozdelení spoločného majetku v zdieľanom alebo spoločnom vlastníctve. Ak dotknutá strana prostredníctvom námietky proti výkonu požiadala o rozdelenie majetku držaného ako spoločný majetok, súd rozhodne o jeho rozdelení v súlade so zákonom. Hnuteľného majetku, ktorý je predmetom povoleného rozdelenia majetku týkajúceho sa výkonu povolania, sa môžu domáhať iba veritelia, ktorých pohľadávky vznikli v súvislosti s vykonávaním príslušného povolania. Ak majetok nie je pridelený k individuálnemu fondu obchodných aktív, ale napriek tomu slúži na výkon zamestnania alebo povolania dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, môže byť predmetom výkonu len ak neexistuje žiadny iný zaistiteľný majetok, a to len na účely vyživovacej povinnosti alebo iných prednostných pohľadávok uplatnených voči hnuteľnému majetku. Ak dlžník pracuje v poľnohospodárstve, tieto obchodné aktíva nie sú predmetom výkonu v rozsahu, v akom sú potrebné na pokračovanie v poľnohospodárskej činnosti: poľnohospodárske zásoby vrátane pracovných zvierat, krmivo pre tieto zvieratá a osivá určené na pestovanie okrem prípadov, keď sú tieto aktíva založené ako zábezpeka alebo sú predmetom prednostnej pohľadávky. Podľa článku 1311 Občianskeho súdneho poriadku v prípadoch stanovených v článku 1309 strana, v ktorej mene bola zmluva uzavretá, ju môže ratifikovať pri dodržaní právnych formalít v záujme jej platného uzavretia.
Belgicko sa ponorilo do krízy, premiér ponúkol demisiu
Brusel 5. marca (TASR) - Belgický minister financií a podpredseda vlády Steven Vanackere dnes prekvapivo ohlásil svoju demisiu. "Atmosféra vytvorená prípadom ACW-Belfius znemožňuje výkon mojej práce a predstavuje škody pre záujmy celej krajiny. Vanackere uviedol, že sa svojmu poslaniu ministra venoval s plnou oddanosťou a zodpovednosťou, ale tlak, ktorému musel čeliť ako šéf rezortu financií - ide o spory medzi štátom kontrolovanou bankou Belfius (predtým známa ako Dexia) a odbormi - bol príliš silný. Popredný predstaviteľ Flámskej kresťanskodemokratickej strany (CD&V) sa ministrom financií stal v decembri 2011. Jeho rozhodnutie prichádza veľmi nevhod pre premiéra Elia Di Rupa, ktorý v priebehu tohto týždňa potrebuje presvedčiť členov svojej vlády o dodatočných úsporách vo verejných výdavkoch vo výške okolo 3 miliárd eur. V stredu (6.3) má vláda rokovať o nových škrtoch, pričom Vanackerova demisia vládu oslabila a narušila existujúcu rovnováhu síl. Odborárska organizácia ACW je podozrievaná, že sa s bankou Belfius (belgická pobočka bývalého francúzsko-belgického koncernu Dexia) dohodla na finančnej schéme prevodu peňazí, pri ktorej došlo k daňovým únikom. Podľa flámskej tlače má ACW blízke vzťahy so stranou CD&V.
Náhrada škody a starostlivosť
Náhradu škody od štátu si môžete nárokovať za všetky úmyselne spáchané násilné trestné činy proti osobe a v každom prípade za nezákonné sprostredkovanie práce a pracovné vykorisťovanie vymedzené v článku 603a Trestného zákona, ale s výnimkou útoku (percosse) a ublíženia na zdraví (lesioni), ako je uvedené v článku 581 a článku 582 zákonníka, pokiaľ sa nevyskytnú priťažujúce okolnosti uvedené v článku 583 (t. j. Môžem získať náhradu škody, ak som príbuzný(-á) alebo závislá osoba obete, ktorá zahynula v dôsledku trestného činu? Osoby, ktoré majú nárok na náhradu škody, sú poškodená strana (obeť) alebo, ak obeť zomrela, pozostalý(-á) manžel(-ka) a deti. V prípade, že obeť nemala manžela(-ku) ani deti, náhrada škody sa vypláca jej rodičom, a ak už rodičia obete nežijú, vypláca sa súrodencom žijúcim s obeťou v spoločnej domácnosti, ktorí boli v čase spáchania trestného činu od obete závislí. S partnerom v registrovanom partnerstve medzi osobami rovnakého pohlavia sa zaobchádza rovnako ako s manželom(-kou). Ak obeť nebola zosobášená alebo nebola v registrovanom partnerstve, s partnerom žijúcim v spoločnej domácnosti, ktorý mal s obeťou deti alebo ktorý s ňou žil v spoločnej domácnosti tri roky pred spáchaním trestného činu, sa zaobchádza rovnako ako s manželom(-kou).
Môžem získať náhradu škody, ak som príbuzný(-á) alebo závislá osoba obete, ktorá prežila? Ak obeť prežije, rodinní príslušníci obete majú právo podniknúť kroky priamo voči páchateľovi (článok 2043 a článok 2059 Občianskeho zákonníka) za nepriamu (nemajetkovú) škodu, ktorú utrpeli v dôsledku ujmy na zdraví spôsobenej ich príbuznému; v tomto prípade sa však v platnom práve nevyžaduje žiadna náhrada škody zo strany štátu (zákon č. 122/2016, zmenený zákonom č. 167/2017).
Môžem si uplatňovať nárok na náhradu škody v tejto krajine, ak tu žijem alebo z tejto krajiny pochádzam (toto je krajina môjho pobytu alebo mojej štátnej príslušnosti) dokonca aj vtedy, ak bol trestný čin spáchaný v inej krajine EÚ? Môžem to vykonať namiesto toho, že budem žiadať o náhradu škody v krajine, kde bol trestný čin spáchaný? Ak nebola zistená totožnosť páchateľa alebo páchateľ nebol odsúdený, môžem napriek tomu požiadať o náhradu škody?
ďalšie potreby alebo náklady, ktoré vznikli v dôsledku ujmy na zdraví (t. j. trvalú ujmu na zdraví (napr. náklady na zdravotnú starostlivosť (napr. Náhrada škody sa vyplatí pod podmienkou, že sa obeti v súvislosti s tým istým trestným činom zo žiadnych verejných ani súkromných zdrojov nevyplatili platby vo výške sumy alebo prevyšujúce sumu, ktorá sa má zaplatiť podľa článku 11 zákona č. 122 z roku 2016. 1. 2. 3. Mám uviesť výšku náhrady škody vo formulári žiadosti o náhradu škody? Náhrada škody sa vyplatí pod podmienkou, že sa obeti v súvislosti s tým istým trestným činom zo žiadnych verejných ani súkromných zdrojov z nijakého dôvodu nevyplatili sumy prevyšujúce sumu splatnú podľa ustanovení článku 11 zákona č. 122 z roku 2016. Môžem získať preddavok náhrady škody? Môžem získať doplnkovú alebo dodatočnú náhradu škody (napr. Nie, aj keď je možné predložiť ďalšie nároky v prípade ďalších vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť. Nie sú zavedené osobitné mechanizmy. Všetky nevyhnutné informácie poskytne asistenčný orgán. V Taliansku je asistenčným orgánom generálna prokuratúra (Procura della Repubblica) pri súde, ktorý je príslušným súdom v mieste bydliska žiadateľa. Formuláre sú pripojené k ministerskému dekrétu č. 222 z 23. decembra 2008, ktorým sa stanovujú pravidlá v súlade s článkom 7 legislatívneho dekrétu č. 204 z 9. novembra 2007, ktorým sa vykonáva smernica 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov (Decreto 23 dicembre 2008, n. 222 „Regolamento ai sensi dell'articolo 7 del decreto legislativo 9 novembre 2007, n.
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v závislosti od času trvania v tomto dni. nad 12 hodín. Pri zahraničnej pracovnej ceste nie je ustanovená dolná časová hranica pre vznik nároku na stravné , tak ako pri tuzemskej pracovnej ceste. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko zahraničných pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. (§ 13 zákona č. 283/2002 Z.z. Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene bez ohľadu na dĺžku jej trvania. (§ 16 zákona č. 283/2002 Z.z. Opatrenie Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z. , ktoré platí od 1. januára 2013, stanovuje základné sadzby stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.
25 % zo základnej sadzby stravného, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia SR trvala v rámci kalendárneho dňa do 6 hodín vrátane. ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. Zamestnávateľ pri poskytovaní stravného v eurách alebo v cudzej mene musí dodržať zásadu, že v rámci kalendárneho dňa a zahraničnej pracovnej cesty musí poskytnúť zamestnancovi stravné v eurách alebo v cudzej mene len vo výške podľa konkrétneho časového pásma (link na bod vyššie stravné) , t. j. bez ohľadu na to, v ktorých krajinách sa zdržiaval. (§ 13 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z.
Za čas prechodu hraníc medzi jednotlivými krajinami na účely poskytovania stravného v eurách alebo v cudzej mene sa považuje reálny čas prechodu, ktorý je zamestnanec povinný vo vyúčtovaní náhrad uviesť. Za čas prechodu hraníc medzi jednotlivými krajinami na účely poskytovania stravného v eurách alebo v cudzej mene sa považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku z jednej krajiny do druhej za dodržania rozhodných časov. (§ 16 Zákona č. 283/2002 Z. z.
iné podmienky poskytovania stravného oproti zákonnej úprave (napr. podrobnejšie členiť časové pásma trvania zahraničnej pracovnej cesty a stanovenie stravného v novovymedzených časových pásmach, spočítať čas trvania viacerých zahraničných pracovných ciest v rámci kalendárneho dňa, určiť vzdialenostné okruhy výkonu práce na zahraničnej pracovnej ceste a pod.); za iné podmienky nemožno považovať prípad, že zamestnávateľ nebude napr. nižšie sumy stravného oproti zákonom garantovanej sume, najviac však o 5 %.
Dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom musí byť obsiahnutá v pracovnej zmluve, v dohode o vykonaní práce, v dohode o pracovnej činnosti alebo v dohode o brigádnickej práci študentov. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas zahraničnej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera. Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje , ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na zahraničnej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu. Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas zahraničnej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.). Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti , ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na zahraničnej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed ale v plnej výške).
poskytnutie obvyklého pohostenia (káva, obložený chlebík, obložená žemľa, minerálna voda a pod.) z dôvodu, že stravné slúži zamestnancovi na zabezpečenie si teplého jedla. Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 12 hodín. Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %. Za bezplatne zabezpečený obed o 40 % . Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %. Ak má zamestnanec so zamestnávateľom dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného , nominálna hodnota krátenia za raňajky, obed a večeru sa vypočíta z najvyššie dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zamestnancovi sa stravné v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov , ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa čase podávania bezplatného stravovania a pod). Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi. (§ 13 ods. 9 zákona č. 283/2002 Z. z. prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny. (§ 13 ods. 10 Zákona č. 283/2002 Z. z.
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vymáhanie stravného pri zahraničných pracovných cestách, s dôrazom na legislatívny rámec a praktické aspekty. Cieľom je poskytnúť zamestnancom aj zamestnávateľom jasné a zrozumiteľné informácie o ich právach a povinnostiach v tejto oblasti.
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste: Základné princípy
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste sa poskytuje za každý kalendárny deň trvania cesty mimo územia Slovenskej republiky. Na rozdiel od tuzemských pracovných ciest, pri zahraničných cestách neexistuje dolná časová hranica pre vznik nároku na stravné. To znamená, že zamestnanec má nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene bez ohľadu na dĺžku trvania cesty.
Ak zamestnanec v rámci jedného kalendárneho dňa vykoná niekoľko zahraničných pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú cestu samostatne.
Výška stravného a časové pásma
Výšku stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách stanovuje Opatrenie Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z., ktoré platí od 1. Do 6 hodín vrátane: 25 % zo základnej sadzby stravného.Nad 12 hodín: Základná sadzba stravného.
Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. Dôležité je, že zamestnávateľ musí dodržať zásadu, že v rámci kalendárneho dňa a zahraničnej pracovnej cesty poskytne zamestnancovi stravné len vo výške podľa konkrétneho časového pásma, bez ohľadu na to, v ktorých krajinách sa zdržiaval.
Čas prechodu hraníc
Za čas prechodu hraníc medzi jednotlivými krajinami sa na účely poskytovania stravného považuje reálny čas prechodu, ktorý je zamestnanec povinný uviesť vo vyúčtovaní náhrad. V prípade leteckej dopravy sa za čas prechodu hraníc považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku z jednej krajiny do druhej.
Dohoda o iných podmienkach poskytovania stravného
Zákon umožňuje zamestnávateľovi a zamestnancovi dohodnúť sa na iných podmienkach poskytovania stravného, ako sú stanovené v zákone. Tieto iné podmienky môžu zahŕňať:
- Podrobnejšie členenie časových pásiem trvania zahraničnej pracovnej cesty a stanovenie stravného v novovymedzených časových pásmach.
- Spočítanie času trvania viacerých zahraničných pracovných ciest v rámci kalendárneho dňa.
- Určenie vzdialenostných okruhov výkonu práce na zahraničnej pracovnej ceste.
Je dôležité zdôrazniť, že za "iné podmienky" nemožno považovať napríklad stanovenie nižších súm stravného oproti zákonom garantovanej sume (s výnimkou možnosti zníženia najviac o 5 %).
Dohoda o iných podmienkach musí byť obsiahnutá v pracovnej zmluve, v dohode o vykonaní práce, v dohode o pracovnej činnosti alebo v dohode o brigádnickej práci študentov.
Bezplatné stravovanie a krátenie stravného
Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu (raňajky, obed a večera), zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie (napr. Za bezplatne zabezpečené raňajky sa stravné kráti o 25 %, za obed o 40 % a za večeru o 35 % zo stravného pre časové pásmo nad 12 hodín. Ak sú dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného, nominálna hodnota krátenia sa vypočíta z najvyššej dohodnutej sumy stravného.
Dôležité je, že stravné sa nekráti, ak zamestnanec nemohol bezplatné stravovanie využiť z vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania).
Príklad 1:
Zamestnanec bol na zahraničnej pracovnej ceste v Nemecku. Cesta trvala od 8:00 do 18:00. Zamestnávateľ mu zabezpečil obed. V tomto prípade má zamestnanec nárok na stravné za časové pásmo nad 12 hodín, ktoré sa kráti o 40 % za zabezpečený obed.
Príklad 2:
Zamestnanec letel z Bratislavy do Londýna. Odlet bol o 10:00. V Londýne mal zabezpečené raňajky. V tomto prípade má zamestnanec nárok na stravné, ktoré sa kráti o 25 % za zabezpečené raňajky.
Príklad 3:
Zamestnanec mal naplánovanú zahraničnú pracovnú cestu, ale kvôli meškaniu lietadla sa cesta predĺžila. Zamestnávateľ mu zabezpečil večeru. V tomto prípade má zamestnanec nárok na stravné, ktoré sa kráti o 35 % za zabezpečenú večeru.
Vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty
Po skončení zahraničnej pracovnej cesty je zamestnanec povinný vyúčtovať cestovné náhrady, vrátane stravného.
tags: #belgicko #minister #financii #vymahanie #starostlivost