Ageizmus: Skrytá diskriminácia seniorov a jej dopady

Veková diskriminácia, známa ako ageizmus, je rozšírený problém, ktorý ovplyvňuje seniorov v rôznych oblastiach života. Je to fenomén, ktorý má výrazne negatívny vplyv aj na zdravie seniorov.

Zákaz diskriminácie môže byť porušený aj vtedy, ak sa určité práva odopierajú osobe a zaobchádza sa s ňou rozdielne (lepšie alebo horšie) ako s inou osobou z dôvodu jej veku. Táto diskriminácia sa prejavuje rôznymi spôsobmi a nemusí byť vždy zjavná. Je preto dôležité naučiť sa rozpoznávať rôzne formy diskriminácie.

Medzi najčastejšie formy vekovej diskriminácie patria:

• Stereotypizácia: Priraďovanie negatívnych vlastností a schopností ľuďom na základe ich veku.
• Predsudky: Negatívne postoje a názory voči seniorom.
• Diskriminačné praktiky: Politiky a postupy, ktoré znevýhodňujú seniorov.

Prvýkrát použil termín ageizmus v roku 1960 lekár Róbert Butler, ktorý ageizmus definoval ako proces systematických stereotypov a diskriminácie voči ľuďom, pretože sú starí. Ucelený koncept ageizmu bol následne predstavený až v roku 1969 a to s odkazom na odpor k starobe, chorobe, slabosti, strachu, bezmocnosti, ale i zbytočnosti a smrti a to v dôsledku toho, že starší ľudia sú často považovaní za slabých, netolerantných na zmeny a trpiacich na kognitívne poruchy.

Dôkazy tohto negatívneho pohľadu na starnutie boli a sú predkladané rôznymi štúdiami. Z toho dôvodu môžeme bez obáv povedať, že najčastejšie citovaný dôvod pre diskrimináciu v Európe je tak vek - presnejšie povedané stav, kedy sme u konca života. Pri skúmaní ageizmu prichádzame k zisteniu, že sa jedná o spoločenský fenomén, ktorý do značnej miery poškodzuje starších jedincov tým, že ich dáva stranou, rovnako ako pohŕda hodnotou ich skúsenosti a znalostí.

Starším jedincom sa pripisuje nízka hodnota, sú podceňovaní, odmietaní, zosmiešňovaní, stávajú sa menej významní, chápaní ako príťaž pre spoločnosť. Veľa potrebujú, ale málo dávajú. Starší ľudia sa pritom stretávajú s ageizmom v rôznych formách a to v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch. Ich skúsenosti s vekovou stigmou sa môžu pohybovať od tých menej benevolentných zážitkov, v ktorých dostávajú tzv. nežiaducu pomoc, k tým viac nepriateľským, v ktorých čelia odmietnutiu.

Stereotypy na základe veku sú napr. jedným z najviac tolerovaných foriem sociálnej diskriminácie v Kanade a USA. Tieto diskriminačné postoje a predpoklady môžu mať negatívny vplyv na mnoho aspektov života, a to najmä vtedy, ak sú tieto predpoklady internalizované a prijímané ako realita. Negatívne ponímanie starnutia prestupuje väčšinu spoločnosti a rastúce množstvo dôkazov zároveň naznačuje, že negatívne názory na starnutie sú pretrvávajúce a môžu mať škodlivé účinky tak pre jednotlivcov, ako aj pre spoločnosť.

Dôkazy o ageizme vidno podľa Irvinga na každom kroku. V úvodníku New York Times, Karpf povedal: „Starší ľudia sú pravdepodobne videní ako záťaž a záťaž to sú zdroje.“ Takáto „gerontophobia" je pritom škodlivá, pretože sme ju internalizovali. Ageizmus je totiž popisovaný ako súbor predsudkov voči nášmu budúcemu ja. Tento fakt nám zároveň hovorí, že vek je definovanie našej vlastnej charakteristiky.

Ageizmus v zdravotnej starostlivosti

V zdravotnej starostlivosti sa ageizmus vyskytuje na makroúrovni a mikroúrovni. Ageistické prístupy a ageistická prax u zdravotníkov sú zdokumentované vo viacerých štúdiách, ktoré dokazujú nerovnosti v spôsoboch diagnostiky a liečby poskytovanej seniorom v rôznych medicínskych odboroch. Ďalším aspektom vekovej diskriminácie je spôsob komunikácie zdravotníkov so seniormi. Elderspeak je anglické označenie pre nevhodný štýl reči a nevhodnú komunikáciu so seniormi.

Predpisovanie a dávkovanie liekov rovnakým spôsobom mladým jedincom aj starým ľuďom sa tiež považuje za formu ageizmu. Iným faktorom, ktorý sa odráža v ageistických predsudkoch v rámci zdravotníckych systémov, je nedostatočné vzdelávanie a výcvik zdravotníckych pracovníkov i študentov.

Je zrejmé, že prejavy ageizmu v spoločnosti prispievajú k zhoršovaniu zdravotného stavu starších jedincov a preto by tieto prejavy vekovej diskriminácie mali byť minimalizované a to nielen v rámci spoločnosti, ale aj v kontexte poskytovania zdravotnej starostlivosti, lebo iba tak môžeme úspešne realizovať komplexnú rehabilitáciu staršieho jedinca. Odstránenie vekovej diskriminácie v zdravotníctve vnímame pritom ako silné posilnenie sociálno-psychologickej rehabilitácie.

Aj podľa Sumwaya a Hamstra je veková diskriminácia fenoménom, ktorý sa čoraz častejšie objavuje v zdravotníctve, nevynímajúc onkologicky chorých jedincov. U starších pacientov, ktorí trpia onkologickým ochorením je menej pravdepodobné, že budú vystavení chirurgickým zákrokom alebo rádioterapii. Pri karcinóme rekta sú pacienti starší ako 65 rokov menej často odosielaní na predoperačnú rádioterapiu, pričom bolo preukázané, že zníženie lokálnych recidív je považované za štandard starostlivosti aj pre vekovo pokročilých pacientov. Je znepokojujúce, že diskriminácia na základe veku prevláda obzvlášť u mužov s rakovinou prostaty. Niektorí lekári poznamenávajú, že u mužov starších ako 75 rokov s rakovinou prostaty, je liečba vysokým rizikom, a tak 67% z nich je naordinovaná primárna androgénna terapia (ADT) alebo žiadna liečba.

Významný podiel pacientov s nádorovým ochorením tvoria práve starší ľudia, pretože vek je rizikovým faktorom pre mnoho chorôb, samozrejme vrátane rakoviny. Odhaduje sa pritom, že v roku 2030 až 70% diagnostikovaných nádorov v Spojených štátoch bude mať práve veková skupina nad 65 rokov. Vnímanie a liečba starších onkologických pacientov je pritom u zdravotníckych pracovníkov, vrátane lekárov, pretrvávajúco negatívna.

Navyše je dokázané, že starší pacienti sú často vylučovaní z klinických štúdií. V rokoch 1996 až 2002 bolo do klinických štúdií v rámci rakoviny zahrnutých 68% pacientov vo veku 30-64 rokov, zatiaľ čo iba 8,3% ľudí bolo vo veku 65-74 rokov. Existuje samozrejme veľa poskytovaných hodnoverných dôvodov, prečo ospravedlniť vylúčenie starších jedincov z klinických štúdií, ako je napr. vysoká úmrtnosť, premiestňovanie, zdravotná dekompenzácia a pod.

Dostupné údaje rôznych významných štúdií, ktoré sa týkajú rakoviny, tak nie je možné vo všeobecnosti aplikovať na starších jedincov a to predovšetkým vzhľadom na povahu fyziologických zmien, spojených s vekom. Diskriminácia voči starším pacientom sa tak neobmedzuje iba na výskum, ale je badateľná aj v klinickej praxi. Ukázalo sa, že pre chemoterapiu rakoviny prsníka lekári odporúčajú 99% pacientiek do 55 rokov, ale len 60,4% osôb starších ako 70 rokov, pričom klinické situácie sú rovnaké, alebo veľmi porovnateľné.

Okrem toho 71% lekárov odôvodňuje svoje rozhodnutie na základe charakteristiky nádoru a 14% na základe vysokého veku. Podobný výskum vo Veľkej Británii ukázal, že intenzita liečby rakoviny je ovplyvnená v 49% vekom.

Ďalšie výskumné štúdie preukázali, že u starších pacientov je okrem onkologických ochorení nedôsledne liečená aj bolesť. Je možné, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sa pri liečbe bolesti zameriavajú na akútne problémy alebo merateľné posúdenie. Za základnú prekážku vnímame práve rozvoj negatívnych postojov a predsudkov za strany zdravotníckeho personálu.

Veková diskriminácia v zamestnaní

K diskriminácii na základe veku môže dochádzať v rôznych oblastiach života, najčastejšie však k nemu dochádza na pracovisku. Diskriminácia z dôvodu veku je nezákonná v ktorejkoľvek fáze zamestnaneckých vzťahov vrátane uverejňovania pracovných inzerátov, opisov práce, prijímacích pohovorov, najímania na prácu, odmeňovania, prideľovania úloh, hodnotenia pracovného výkonu, odborného vzdelávania, funkčného postupu, prepúšťania zo zamestnania atď.

Príklady vekovej diskriminácie v zamestnaní:

• Pracovný inzerát oznamujúci nábor mladých a atraktívnych čašníčok, alebo odradzujúci osoby staršie ako 50 rokov od uchádzania sa o danú pracovnú pozíciu, je diskriminačný.
• Prepustenie staršieho zamestnanca z dôvodu "zníženia nákladov" bez objektívneho zdôvodnenia.
• Neposkytnutie možnosti odborného vzdelávania staršiemu zamestnancovi s odôvodnením, že "už sa mu to neoplatí".
• Ignorovanie názorov a návrhov starších zamestnancov na poradách.
• Zosmiešňovanie alebo ponižovanie starších zamestnancov pre ich vek.

Za najzávažnejšie oblasti diskriminácie starších ľudí verejnosť pokladá trh práce (51 %), zdravotníctvo (34 %), úrady a služby (28 %). Za posledné roky vzrástla tolerancia voči diskriminácii starších ľudí na základe veku, čo možno pravdepodobne pripísať rastu nezamestnanosti. Rozšírila sa neoprávnená predstava, že starší pracovníci predstavujú na trhu práce konkurenciu pre mladších. Osobnú skúsenosť s diskrimináciou na základe veku má približne pätina ľudí vo veku 45-64.

Častejšie ju zažívajú ženy; ľudia s nižším vzdelaním; nepracujúci. Zo skupiny nepracujúcich ju najčastejšie konštatujú nezamestnaní a invalidní dôchodcovia. Z vekového hľadiska sa najčastejšie cíti diskriminovaná skupina 55-59-ročných. Väčšina ľudí vo veku 45-64 je presvedčená, že starší ľudia nedostatočne obhajujú svoje práva (73 %), pričom ich aj nedostatočne poznajú (68 %).

V mnohých krajinách sveta sa starší ľudia stretávajú s diskrimináciou v zamestnaní. Táto diskriminácia môže byť priama, napríklad keď spoločnosti stanovujú povinný vek odchodu do dôchodku alebo maximálny vekový limit pri prijímaní do zamestnania. V štúdii, ktorú uskutočnila Amnesty International Belgicko, takmer každý štvrtý starší človek, ktorý zostal pracovať, mal pocit, že po dovŕšení 55. roku s ním na pracovisku zaobchádzali inak.

Európske súdy považujú diskrimináciu na základe veku za „menej závažnú“ ako iné formy diskriminácie.

Veková diskriminácia a finančná situácia

Sociálno-ekonomická situácia po odchode z trhu práce nie je veľmi priaznivá. Priemerný dôchodok sa pohybuje u mužov na úrovni 400 eur a u žien iba mierne prevyšuje 300 eur. Ženy v staršom veku sú väčšmi ohrozené chudobou: vo vekovej skupine 65+ bolo riziko chudoby žien v porovnaní s mužmi takmer 2,5-krát vyššie. Oproti roku 2000 sa výrazne zvýšila miera zamestnanosti žien i mužov vo veku 55-59 rokov i 60-64 rokov. U žien bol dynamickejší nárast zamestnanosti vekovej skupiny 55-59; u mužov vo veku 60-64 rokov.

Starobné dôchodkové dávky predstavujú pre starších ľudí takpovediac záchranné lano. Starobný dôchodok poberá 68 % starších ľudí na celom svete. Rozdiely v odmeňovaní mužov a žien sa prejavujú aj v dôchodkovom veku. Keďže ženy častejšie prerušujú formálne zamestnanie z dôvodu opatrovateľských povinností alebo pracujú v neformálnej ekonomike, často dostávajú nižšie starobné dôchodkové dávky než muži. V roku 2019 poberali ženy v EÚ staršie ako 65 rokov starobný dôchodok, ktorý bol v priemere o 29 % nižší než starobný dôchodok mužov.

Starší ľudia sa v čase kríz stávajú ekonomicky zraniteľnejšími. Napríklad pri humanitárnej pomoci pre rohinských utečencov v Bangladéši boli prehliadnuté osobité problémy, ktorým čelili starší ľudia. Nebola zabezpečená ochrana ich práv ani naplnenie ich potrieb vrátane tých, ktoré sa týkajú zdravia, hygieny, potravín a vody, ale aj účasti na rozhodovacích procesoch ohľadom presunov do iných táborov a rozdelenia prostriedkov a zdrojov.

Vplyv ageizmu na psychické zdravie a spoločenské postavenie

Ageizmus je fenomén, ktorý má výrazne negatívny vplyv aj na zdravie seniorov. Pod termínom „self-ageizmus“ rozumieme zaujatosť či predpojatosť, ktorú si vytvárajú samotní seniori voči starnutiu a starobe. Seniori, ktorí sú pozitívni chuťou do života, pocitom užitočnosti, spokojnosťou a akceptáciou zmien starnutia, pristupujú k životu s väčším optimizmom a pozitívne zvládajú starnutie a starobu.

Na spoločenskej úrovni sa negatívne pohľady na starnutie prejavujú v podobe vekových stereotypov, ktoré vedú k predsudkom a diskriminácii voči starším jedincom. Na osobnej úrovni negatívny výhľad na vlastné starnutie súvisí, okrem iného, so zlým zdravotným stavom, so zlou životnou pohodou a dokonca aj s kratšou dobou prežitia.

Ak sa pozrieme na teóriu sociálneho očakávania, tak vidíme, že táto teória predpokladá, že vzhľad jedinca ovplyvňuje to, ako sa jedinci sami hodnotia. Preto ageizmus môže u starších jedincov vytvárať pocit nižšieho sebahodnotenia. O tomto fenoméne svedčia aj výsledky výskumu, ktorý v roku 2015 realizoval Sabik. Výskumu sa zúčastnilo 244 afrických, amerických a európskych žien, ktoré dovŕšili vek 60 rokov. Úcta k telu výrazne sprostredkovala vzťah medzi diskrimináciou za základe veku a psychickou pohodou predovšetkým v kultúre západnej spoločnosti, pričom táto diskriminácia bola spojená s nižšou psychickou pohodou. Africké ženy svoju psychickú pohodu s vyšším vekom nespájali.

V roku 2014 bola realizovaná štúdia, cieľom ktorej bolo zistiť, akú úlohu zohrávajú osobnostné rysy a empatia na rozvoji ageistických postojov. Zaujímavým zistením je fakt, že respondenti, ktorí vykazovali väčšiu úzkosť a strach z procesu starnutia, boli viac náchylní k samotnému osobnému vytváraniu ageistických postojov. S ageizmom sa v súčasnej dobe do značnej miery prelína aj diskriminácia na základe pohlavia. Objavuje sa tak pojem rodový ageizmus a to predovšetkým v zamestnaní.

Jyrkinem skúmal názory manažérok v súkromných firmách a v treťom sektore, pričom prezentuje tvrdenia, že ženy sa na pracovisku v oveľa väčšej miere stretávajú s prejavmi ageizmu ako muži. Genderovaný ageizmus môže prebiehať na mnohých úrovniach profesionálneho rozvoja, pričom zahŕňa rôzne pripomienky k ženským rolám, k výzoru, sexualite a dokonca aj k menopauze.

Ďalšia štúdia skúmala vzťah medzi zmenami vo vnímaní diskriminácie a zmenami v rámci depresívnych symptómov u starších ľudí. Zmeny vo vnímaní diskriminácie boli významne spájané so zmenami v náraste depresívnych symptómov a to v priebehu času. Vnímanie diskriminácie na základe veku výrazne súvisí s nárastom depresívnych symptómov.

Nálezy poukazujú na význam rozpoznávania vnímanej diskriminácie a negatívneho self-vnímania starnutia a na to, ako môžu negatívne účinky diskriminácie na základe veku vplývať na self-vnímanie starnutia a môžu sa tak stať rizikovými faktormi pre rozvoj depresívnych príznakov na konci života. Pridržiavanie sa negatívnych stereotypov, ktoré sa týkajú staroby, môže mať mnoho škodlivých účinkov na fyzické zdravie v dlhodobom horizonte, ale i v paradigme dĺžky dožitia.

Schroyen uvádza, že na základe dlhodobého pozorovania môže s určitosťou povedať, že subjekty s negatívnym vnímaním starnutia žijú v priemere o 7,5 roka menej, ako jedinci s pozitívnym vnímaním staroby. Dokonca niektoré štúdie podľa Schroyena preukázali, že pozitívne stereotypy starnutia majú dobrý vplyv na obnovu zdravia v rámci komplexnej rehabilitácie; u starších osôb s ťažkým zdravotným postihnutím bola o 44% väčšia pravdepodobnosť, že sa plne zotavia v každodenných aktivitách - kúpanie, obliekanie, prenášanie a chôdza a pod., a to práve vtedy, ak budú vystavení pozitívnym stereotypom.

Starnutie a spoločnosť: Pohľad na historický a moderný kontext

V západných aj východných spoločnostiach rýchlo stúpa percento starších ľudí. Ale my nie sme zvyknutý na 25 alebo dokonca 30 rokov nečinnosti. Ako si vyplniť čas po odchode do dôchodku je jedna strana problému, ale existujú aj iné obavy. Keďže tieto scenáre znejú znepokojivo, musíme pracovať na vývoji pozitívnejšej vyhliadky.

Pri zamyslení sa nad touto situáciou sme narazili na výskum Laura Carstensen, expertky na starnutie. Carstensen hovorí, že máme možnosť zlepšiť sociálnu a vedeckú oblasť, vybudovať prostredie pre starnúcu populáciu a tiež šancu popremýšľať o úlohách, ktoré starší ľudia v spoločnosti zohrávajú. Ľudia majú tendenciu deliť ostatných do kategórií. Takže ak niekto dosiahne vek 65 rokov, on/ona sa zaradí do kategórie starších ľudí, dokonca aj vtedy, ak si táto osoba o sebe nemyslí, že je stará alebo senior. Okrem toho, biologický vek, ktorý sa označuje ako „staroba“ sa v kultúrach aj v histórii mení. Niektoré z týchto výrazov sa môžu zdať byť povýšenecké a veľa ľudí nemá rado, ak ich označujú ako ľudí vo vyššom veku alebo starších ľudí. Namiesto toho sa im viac páči pomenovanie „starý“ a dokážu čeliť skutočnosti, že už nie sú takí mladí ako dakedy. Iní považujú výraz „starý“ za pomenovanie obalené negatívnym významovým obsahom a takýto typ zaradenia odmietajú.

Z historickej perspektívy existujú prekvapujúce a často smutné fakty staroby. Z biologického hľadiska sa miera priemernej dĺžky života pred 20. storočím pohybovala často pod hranicou 60 rokov. Takže nikto neočakával takú dlhovekosť, akú zažívame dnes. Zo sociologického pohľadu vždy existovala v spojení so starobou mnohoznačnosť. Hoci sa niektorí silní a zdraví ľudia dožívali 70 rokov, väčšina zomrela pred dovŕšením 50-ky. Tí, ktorí sa dožili 40-ky požívali úctu, kým tí, ktorí boli slabí, boli považovaní za príťaž, prehliadaní a dokonca zabíjaní. Ani jedno z týchto období nebolo „zlatým vekom starnutia“ a často sa počas nich vyskytovali antagonistické postoje voči starým ľuďom. Staroba sa často zobrazovala ako obdobie života plné nemilosrdnosti a slabosti.

Naopak, existujú kultúry, ktoré majú starých ľudí v úcte a považujú ich za dôležitých. Na najstaršiu generáciu sa často spolieha ako na ľudí, ktorí pomôžu pri výchove mladých, kým živitelia pracujú mimo domu.

Vďaka mnohým objavom počas niekoľkých storočí je dĺžka života v súčasnosti približne 79 rokov pre mužov a 83 rokov pre ženy. Ale v moderných západných kultúrach kultúrny status starších ľudí upadol. Keďže žijú dlhšie, majú starší ľudia často pocit, že sú z dôvodu finančných problémov alebo neschopnosti žiť nezávisle vytláčaní. Mnohí sú nútení presťahovať sa do domovov dôchodcov, zariadení pre seniorov a súkromných sanatórií. Niektorí dokonca popisujú tento jav ako „veková diskriminácia“. Georges Minois hovorí, že „vždy a všade má prednosť mladosť pred starobou“.

Výsledkom bolo, že v roku 2011 navrhla Organizácia spojených národov dohovor o ochrane ľudských práv, ktorý by konkrétne chránil starších ľudí. "20. storočie bolo svedkom dvoch veľkých zmien v regiónoch sveta, v ktorých sú ľudia dostatočne vzdelaní a veda a technológie prekvitajú." Pohľad na starších ľudí sa stále mení, správanie a úcta k nim sa líši od kultúry ku kultúre a vyvíja sa počas rôznych období. Ale ich šedivé vlasy a stuhnuté kĺby im nebránia v tom, aby boli nepopierateľne pevným základom našej spoločnosti. Ich telá sú možno slabšie, ale majú obrovské more skúseností a múdrosti, ktorá môže byť inšpiráciou pre mladšie generácie.

Našťastie časy sa menia a novšie generácie vyrastajú v inom prostredí, ktorého cieľom je ochrana starších generácií. Toto sú príklady prístupov na celom svete, ktoré majú za cieľ zlepšiť začlenenie starších ľudí do neustále sa meniacej a rýchlo sa vyvíjajúcej spoločnosti. Dnes sú seniori v pokročilom veku schopní byť v spoločnosti aktívnejší a intelektuálne do nej prispievať. Ale stále máme na čom pracovať.

Boj proti vekovej diskriminácii a medzigeneračná spolupráca

Boj proti vekovej diskriminácii si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa:

• Zvyšovanie povedomia: Informovanie verejnosti o problémoch vekovej diskriminácie a jej negatívnych dôsledkoch.
• Legislatívne opatrenia: Zákony a predpisy, ktoré zakazujú vekovú diskrimináciu v rôznych oblastiach života.
• Podpora aktívneho starnutia: Vytváranie príležitostí pre seniorov, aby sa aktívne zapájali do spoločenského života a zostali v dobrej fyzickej a psychickej kondícii.
• Vzdelávanie a preškoľovanie: Poskytovanie vzdelávacích a preškoľovacích programov pre seniorov, aby si udržali svoju konkurencieschopnosť na trhu práce.
• Zmena stereotypov: Podpora pozitívneho vnímania starnutia a seniorov v spoločnosti.

Ústavný súd SR dnes pozastavil platnosť jedného ustanovenia novely Zákonníka práce, ktorým sa zaviedol nový výpovedný dôvod pri splnení podmienok dovŕšenia veku 65 rokov a veku určeného na nárok na starobný dôchodok. KOZ SR víta rozhodnutie Ústavného súdu a znovu pripomína skutočnosti, na ktoré poukázala už pri schvaľovaní novely v NR SR. Dôvod na prepustenie, postavený na veku zamestnanca, KOZ SR považovala za diskriminačný a protiústavný a z tohto dôvodu sa prostredníctvom skupiny poslancov obrátila na Ústavný súd SR.

Podľa názoru KOZ SR je schválené znenie novely Zákonníka práce v rozpore s článkom 36, ods. 1, písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje ochranu zamestnancov proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní, v rozpore s čl. 1 a §13 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ako aj so zákonom č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon). Nemožno zabúdať ani na nesúlad zákona s článkom 6 smernice Rady 2000/78/ES, ktorý stanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ako aj s dohovorom MOP č. 111 z roku 1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní.

V súčasne platnom znení Zákonník práce umožňuje výpoveď z dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov, porušovania pracovnej disciplíny, nespĺňania ustanovených predpokladov či požiadaviek alebo z dôvodu nadbytočnosti. V danom prípade preto možno dedukovať, že zamestnanec si riadne plní všetky svoje pracovné povinnosti, neporušuje pracovnú disciplínu, je zdravotne a odborne spôsobilý na výkon práce, spĺňa všetky predpoklady a požiadavky a zároveň zamestnávateľ má záujem na zachovaní pracovného miesta. Jediným dôvodom pre výpoveď malo byť dosiahnutie veku, pričom dosiahnutie veku nevylučuje riadne plnenie pracovných povinností.

Účelom vraj mala byť obmena pracovného kolektívu, nahradenie starších zamestnancov mladšími. Okrem ústavných prekážok KOZ SR upozorňuje aj na smer, akým sa uberá diskusia o potrebe medzigeneračnej výmeny na trhu práce. Nie je v poriadku, ak sa vytvára dojem, že starí berú prácu mladým, čím sa proti sebe stavajú dve sociálne skupiny. Ak je vláda presvedčená o potrebe medzigeneračnej obmeny, mala by seniorov motivovať nástrojmi sociálnej politiky štátu, predovšetkým tým aby im dôchodková dávka zabezpečila dôstojné prežitie postproduktívneho obdobia. V tejto otázke by sa mal klásť dôraz na individuálny prístup ku každému zamestnancovi. V prípade mnohých povolaní, vek netvorí žiadnu prekážku vo svedomitom napĺňaní pracovných povinností. Je veľmi nebezpečné navodzovať v spoločnosti dojem, že sú seniori na trhu práce nepotrební, nadbytoční a že nič nerobia a len zavadzajú. KOZ SR bude naďalej upozorňovať na neprijateľnosť aj stigmatizácie staršej generácie ako aj na neústavnosť novely Zákonníka práce.

Cieľom projektu „Vek nemôže byť dôvodom k diskriminácii“ je špecializovanými informačnými aktivitami zabezpečovať prevenciu a elimináciu diskriminácie. V projekte sa lektori a osvetoví pracovníci nepriamo prostredníctvom uvádzania príkladov z praxe zameriavajú na odstraňovanie diskriminačných praktík, radia ako napĺňať ciele typické pre nediskriminačnú politiku a rovnosť príležitostí, a tým eliminovať rozdiely, ktoré vedú napr. Aktivity sú vedené najmä cez organizačné jednotky Jednoty dôchodcov na Slovensku.

Rovnosť ľudí je všeobecne uznávaným ideálom, ku ktorému sa v súčasnosti hlásia všetky civilizované a demokratické štáty sveta. Napriek tomu sa v reálnom živote často stretávame s negatívnymi prejavmi voči ľuďom s vyšším vekom. Tieto nevýhody robia zo starších ľudí vhodný objekt pre diskriminačné konanie a násilie.

Vytváranie mostov medzi generáciami je nesmierne dôležité. Mladšia a staršia generácia môžu spoločne čerpať z rôznych skúseností a vedomostí. Mladší prinášajú čerstvé nápady, inovatívne myslenie, flexibilitu a technologickú zručnosť. Starší majú dlhoročné bohaté skúsenosti, hlboké porozumenie procesov či životných situácií a majú väčší nadhľad. Spolupráca by mohla fungovať lepšie, ak by boli obe strany ochotné sa učiť jedna od druhej a pristupovať k celej situácii s otvorenou mysľou.

Konflikty medzi generáciami sa často týkajú rozdielnych pracovných štýlov, komunikácie a prístupu k technológiám. Mladší ľudia zvyknú byť flexibilnejší a otvorenejší voči zmene, zatiaľ čo starší sa držia osvedčených postupov, čo niekedy vedie k napätiu. Mladšia generácia hľadá v práci zmysel, staršia kladie dôraz na lojalitu a hierarchiu. Konfliktné situácie môžu nastať aj v oblasti komunikačného štýlu. Mladšia generácia preferuje digitálnu komunikáciu a rýchle odpovede.

Práca seniorov na mladú generáciu má pozitívny vplyv, pretože ich skúsenosti môžu byť inšpirujúce a poučné. Seniori často prinášajú do pracovného prostredia stabilitu a systematickosť, čo mladí ľudia môžu využiť na svoj rozvoj. Mladšia generácia sa môže učiť od starších kolegov, ako zvládať zložité situácie, komunikovať s ľuďmi alebo budovať vzťahy. Mnohí seniori sa stávajú pre mladých kolegov skvelými mentormi.

V niektorých prípadoch môže prítomnosť seniorov v pracovnom prostredí vytvárať konkurenciu o pracovné pozície, najmä v obdobiach hospodárskej recesie. Mladší kolegovia môžu mať voči seniorom určité predsudky, napríklad, že sú zastaraní, pomalí alebo neochotní sa učiť nové veci. Veková diskriminácia stále existuje a niektorí seniori môžu mať pocit, že ich schopnosti sú podceňované len kvôli ich veku. Niektorí zamestnávatelia môžu uprednostňovať mladších kandidátov, aj keď sú seniori rovnako kvalifikovaní, prípadne sú im ponúkané menej atraktívne pozície.

tags: #vekova #diskriminacia #seniorov