Asertívna komunikácia a psycho-sociálny tréning

Asertívna komunikácia a asertivita sú pojmy, s ktorými sa stretávame čoraz častejšie. Často je prezentovaná ako „ideálna“ forma komunikácie, vďaka ktorej dosiahneme celú plejádu pozitívnych výsledkov, od zvýšeného sebavedomia, cez osobný úspech, až po zníženie stresu a zlepšenie zdravotného stavu. Asertivita nám môže výrazne zlepšiť osobný, pracovný aj vzťahový život. Keď dokážeme asertivitu zapojiť do svojej komunikácie a jednania, nielenže sa staneme dôveryhodnejší v očiach druhých, ale získame aj silu a odolnosť a naše sebavedomie a sebadôvera vzrastie.

Čo je asertivita?

V praxi sa však často stretávame s trochu pokriveným vnímaním asertivity. Je možné, že to vychádza aj z jej názvu: „to assert“ znamená v angličtine okrem iného aj presadzovať či tvrdiť. Mnoho ľudí asertivitu považuje za prístup, ktorého podstatou je presadzovať svoje názory, často bohužiaľ s príliš malým ohľadom na ostatných. V tomto pokrivenom vnímaní sa asertivita stáva synonymom diplomatickej agresivity.

Asertivita je však opakom agresívneho alebo egoistického správania. Je to spôsob správania, ktorý nám umožní presvedčivou formou povedať to, čo cítime, potrebujeme alebo chceme. Asertívna komunikácia znamená elegantne vyjadriť svoj nesúhlasný názor bez použitia verbálnej agresie, bez toho, aby sme niekoho ranili, uškodili mu, či sami sa dostali do chúlostivej situácie, so zachovaním priestoru pre diskusiu. Asertivita je schopnosť prezentovať sa takí, akí skutočne sme, schopnosť vyjadrovať svoje pocity v potrebných prípadoch. Asertivita sa opiera o zásadu, ktorá dovoľuje vyjadriť vlastné pocity a práva, pokiaľ nimi nezasahujeme do pocitov a práv iných. Asertívne správanie vedie k minimalizovaniu medziľudských konfliktov, pre mnohých teda aj k redukovaniu stresu.

Asertivita je založená na rešpekte, čo už samo o sebe tvorí solídny základ komunikácie. Dokazuje, že máte rešpekt voči sebe, ochotu postaviť sa za svoje záujmy, prejaviť svoje pocity a myšlienky. Asertívna komunikácia predstavuje efektívny spôsob ako upevniť svoje vzťahy a vyhnúť sa stresu zo vzniku konfliktu. Zvládnutie princípov asertívnej komunikácie vám poskytne podporu v ťažkých časoch a naučí vás byť zdvorilým v každej situácii.

Asertivita vs. Agresia

Mnoho ľudí považuje mylne asertivitu za spôsob presadzovania svojich názorov. Základom asertívnej komunikácie však je nemýliť si asertivitu s agresiou. Agresia vedie k ubližovaniu a poškodzovaniu vzťahov, zatiaľ čo správne zvládnutá asertívna komunikácia vzťahy zlepšuje a zbližuje. Asertívne správanie je správanie, ktoré je jasné, priame a snaží sa vyjadriť to, čo chce, aby druhí porozumeli. Účastník asertívnej komunikácie sa snaží o to, aby boli rešpektované jeho záujmy, no zároveň sa snaží o empatické správanie a rešpektovanie záujmov druhých.

V komunikácii vieme pomenovať tri štýly, ktoré zvyčajne automaticky využívame: pasívny, agresívny a asertívny. V prvých dvoch prípadoch môžeme skĺznuť k nežiaducim reakciám a emóciám zúčastnených. Asertívny komunikačný štýl je kombináciou pasívneho a agresívneho štýlu. Vyžaduje férovosť a silu. Charakterizuje ľudí, ktorí bojujú za svoje práva, a zároveň citlivo vnímajú aj práva ostatných, preto ich boj za to, čo si zaslúžia, nikomu neubližuje. Vyžaduje si vyváženosť medzi tým, čo žiadame, a tým, čo žiadajú ostatní. Základom je otvorený postoj k sebe a iným, vypočutie si ich názoru a ich rešpektovanie. Asertívny komunikačný štýl najlepšie spĺňa požiadavky na udržanie dlhodobých vzťahov. Štúdie uvádzajú, že ľudia využívajúci asertívny komunikačný štýl sú schopní dosiahnuť emocionálne uspokojenie. Týmto štýlom prezentujeme náš názor bez agresie a pocitu poníženosti.

Rozdiely v komunikačných štýloch

Na situácie sa dá reagovať rôznym spôsobom:

• Agresívne správanie: Človek sa nechá ovládnuť emóciou hnevu, zvyšuje na druhú osobu hlas, prípadne ju slovne alebo fyzicky atakuje s cieľom uspokojiť svoju potrebu. Vtedy je rešpektujúci k sebe, ale nie k druhému.
• Neasertívne správanie: Človek nevie druhému povedať „nie“, nevníma svoje osobné hranice a dá prednosť tomu, čo chcú druhí a nie tomu, čo chce on sám. Obáva sa dožadovať sa niečoho, na čo má právo, vyjadriť nespokojnosť či určitú svoju potrebu. Takýto človek je rešpektujúci k druhým, ale nie k sebe.
• Asertívne správanie: Človek vyjadrí svoju potrebu, prípadne dá najavo nespokojnosť, ale robí to spôsobom, ktorý nie je pre druhého zraňujúci. Vyjadrí ju s ohľadom na city druhého človeka, nemá v úmysle mu uškodiť ani ho nijakým spôsobom ponížiť, a zároveň nedovolí druhým prekračovať jeho hranice.

Asertivitou preukazujeme rešpekt sebe, ale aj iným, podporujeme seba-odhaľovanie, sebaovládanie a pozitívne ocenenie vlastnej hodnoty. Asertivita predstavuje najefektívnejší spôsob riešenia medziľudských problémov. Priamou komunikáciou, otvorenosťou a úprimnosťou informácie zdieľame bez skreslenia, čo nám napomáha udržiavať vzťahy s ostatnými.

Prečo je asertivita dôležitá?

Asertivita, vám pomôže rešpektovať potreby druhých aj samých seba, vniesť do vzťahov rovnováhu a určiť si potrebné hranice tak, aby ste svojím konaním pomáhali druhým a zároveň sa cítili rešpektovaný, nie zneužívaný. Asertívni ľudia zažívajú menej frustrácií, úzkostí, dokážu efektívne riešiť konflikty, lepšie zvládať záťažové situácie a negatívny stres. Sú flexibilní, pevne stoja za svojimi právami a konajú podľa vlastných priorít v každodennom živote.

Podmienkou nadobudnutia tých správnych asertívnych zručností je vymedzenie si vlastných hraníc. Získame tým silu postaviť sa prekážkam a problémom tvárou v tvár. Ušetríme si veľa frustrácie a stresu, ktorý môže viesť k vážnym zdravotným problémom. Zároveň sa vyhneme obviňovaniu druhých a prestaneme sa cítiť ako obete. Byť asertívnym môže naozaj zmeniť kvalitu nášho života.

Asertívny človek pôsobí sebavedomo, je rešpektovaný okolím, dokáže pokojne predložiť svoje požiadavky a nemá problém s konštruktívnou kritikou a logickou výmenou názorov. Asertívny človek si vypočuje a rešpektuje názory iných, nebojí sa však obhájiť aj vlastné stanovisko. Dokáže prijať konštruktívnu kritiku, akceptuje však aj komplimenty. Nemýľte si ale asertivitu s násilným presviedčaním. Asertívny človek nevyžaduje, aby ste s jeho názormi za každú cenu súhlasili ani nie je vo vyjadrovaní svojich potrieb agresívny či drzý.

Tréning asertívnej komunikácie

Asertívna komunikácia si vyžaduje určité vzdelanie a prax, najmä pokiaľ nie ste od narodenia vedení k využívaniu jej princípov. Najmä spočiatku je využívanie asertivity náročné a znamená mnoho premáhania sa. No asertivita je najmä o pevnom rozhodnutí sa a jeho dodržiavaní. Navyše, vďaka asertívnej komunikácií sa nezlepšia len vaše komunikačné schopnosti, ale celý život.

Asertivita je zručnosť, o ktorej nestačí mať niečo naštudované, je potrebné ju aj trénovať - ako každú zručnosť. Čím viac si asertívne správanie natrénujete, o to prirodzenejšie potom pre vás bude reagovať asertívne aj mimo „tréningové pole“.

Pokiaľ chcete ovládať asertívnu komunikáciu, nestačí sa naučiť asertívne techniky či uplatňovať svoje asertívne práva. Rovnako dôležité je vnútorné nastavenie. Techniky a vnútorné nastavenie idú ruka v ruke, a je potrebné vytrvalo trénovať a rásť v oboch týchto smeroch, pokiaľ sa chceme naučiť byť naozaj asertívny.

5 jednoduchých krokov k asertívnemu správaniu:

1. Opisujte fakty, nie súďte: Ak pristupujeme k niekomu ohľadne požiadavky na zmenu jeho správania, vyjadrime faktický opis veci, ktorá nás vyrušuje a „nenálepkujme“, nevynášajme hodnotové súdy. Napríklad: Známy mešká 20 minút na dôležité stretnutie. Nereagujme: „Ty si taký blbec, vždy chodíš neskoro!“, ale povedzme: „Mali sme sa stretnúť o 17:30, teraz je 17:50.“
2. Opisujte dôsledky, nie preháňajte: To isté platí pri opise dôsledkov správania. Nepreháňajme a nesúďme, len opisujme! Nepovedzme: „Zničil si mi celý večer“, ale povedzme: „K dispozícii máme menej času na diskusiu o probléme, pretože na 18:30 som si naplánoval niečo iné.“
3. Hovorte v prvej osobe: Lepšie sa tak budeme môcť sústrediť na to, čo cítime a na to, ako nás správanie iných ovplyvňuje. Ak začneme s „ty“, môže to byť vnímané ako útok, a druhý bude konflikt udržiavať. Nehovorme: „Prestaň!“ ale: „Cítil by som sa lepšie, keby si to nerobil.“
4. Vzorec pre pocity: Vzorec na úspech v asertívnej komunikácii je takýto: „Keď [popis správania toho druhého], cítim sa [svoje pocity].“ Napríklad: „Keď kričíš, cítim sa byť napádaný.“
5. Rozšírená formulka: Trochu obsiahlejšia formulka pre takéto situácie je: „Keď [popis správania toho druhého], potom [výsledok správania] a cítim sa [svoje pocity].“

Príklady asertívneho správania

Na nasledujúcu aktivitu budete potrebovať ďalšiu osobu, ktorá si s vami zahrá určité modelové situácie, v ktorých si môžete natrénovať asertívne správanie. Zahrajte si nasledujúcu situáciu, na ktorú sa dá reagovať tromi spôsobmi (asertívne, neasertívne a agresívne).

Predstavte si, že ste v práci, všetky povinnosti máte splnené a nastal čas na váš odchod domov. Na večer máte plány so svojím partnerom, ktorému ste sľúbili, že si dáte spoločnú večeru vo vašej obľúbenej reštaurácii. Vo dverách vás však zastaví váš nadriadený a povie vám, že dnes ostanete v práci dlhšie, pretože na zajtra potrebuje určité podklady, ktoré mu ešte teraz máte vypracovať.

• Neasertívne správanie: Súhlasili by ste s vypracovaním podkladov, bez námietky by ste sa vrátili naspäť do kancelárie a večeru s partnerom zrušili.
• Agresívne správanie: Zvýšili by ste na nadriadeného hlas a vynadali mu, čo si to dovoľuje na poslednú chvíľu vám dávať takéto zadanie, keď už ste dávno mali byť doma.
• Asertívna reakcia: Slušne nadriadenému vysvetlíte, že pracovné povinnosti máte na dnes splnené a že ste dohodnutý na stretnutie, ktoré je pre vás dôležité a nemôžete ho zrušiť. Ospravedlníte sa mu, že zadanie nevypracujete teraz, ale hneď nasledujúci deň, pričom spomeniete, že by ste si priali, aby vám zadania dával s dostatočným predstihom, aby ste ich mali čas vypracovať a vyhli ste sa tak podobnej situácii do budúcna.

Ďalšou situáciou môže byť návšteva kaderníčky. Strih, ktorý vám urobila, sa vám nepáči a máte dať slušne najavo svoju nespokojnosť a poprosiť ju, či by vám strih mohla upraviť.

Často hovoríme „áno“ a súhlasíme s niečím, čo pritom chceme odmietnuť, lebo to nie je v súlade s našimi názormi a presvedčeniami. Toto cvičenie vám pomôže identifikovať myšlienky, ktoré pre vás nie sú nápomocné, a ktoré môžete nahradiť asertívnejšími myšlienkami. Povedať „áno“ jednej veci, môže byť „nie“ pre inú vec. Mohli by ste vaše myšlienky v budúcich podobných situáciách, ktoré ste opísali, nahradiť týmito? Skúste sa zamyslieť nad tým, čo by sa stalo, ak by ste nahradili svoje myšlienky tými, ktoré sú uvedené vyššie, a povedali „nie“.

Psycho-sociálny tréning pre deti a mladých

Dnešná mladá generácia vyrastá v prostredí, kde je komunikácia rýchla, často digitálna a nie vždy bezpečná či rešpektujúca. Práve preto považujeme rozvoj komunikačných zručností za kľúčový. RAABE vydáva námety pre školy a školské kluby detí na rozvíjanie sociálnej komunikácie žiakov. Skupinové aktivity a cvičenia pre deti v školskom veku vychádzajú v troch dieloch. V ostatnom období môžeme pozorovať značný záujem o problematiku sociálnych spôsobilostí („soft skills“) a ich rozvoja v najrozličnejších oblastiach spoločenskej praxe.

Najmä v USA a v krajinách západnej Európy je tréning sociálnych spôsobilostí akceptovanou a rozšírenou formou vzdelávania nielen detí, no prakticky všetkých skupín obyvateľstva. Je to najmä preto, že prináša hlbšie a dlhodobejšie pozitívne zmeny v sociálnej kompetencii človeka, ktorá je pre úspešné fungovanie v dnešnej rýchlo sa meniacej spoločnosti dôležitejšia ako vedomosti o faktoch.

Tréning ako forma

Obsahom tréningu nie je terapia či hĺbkové pôsobenie, ale ide v ňom o to, aby sa účastníkom vyjadrila podpora, pochvala, aby zažívali pozitívne pocity z toho, že sa niekto o nich zaujíma. Tréning je zameraný na navodenie pozitívnej sociálnej atmosféry, s čím súvisí základná schopnosť sebareflexie a percepcie druhých ľudí, vyjadrovania svojich pocitov a potrieb, spoznávanie vlastnej hodnoty a hodnoty ostatných ľudí.

Cieľom tréningu je pomôcť deťom zlepšiť ich sociálne zručnosti tak, aby sa stali ešte obratnejšími v sociálnych interakciách, než sú. Zameriava sa na rozšírenie spektra žiaduceho sociálneho správania s akcentom na rozvoj komunikačných zručností. Najmä v súčasnej spoločnosti, kde vládne skôr atmosféra vzájomnej konkurencie a ponižovania, by mal byť tréning sociálnych spôsobilostí miestom sprostredkovania pocitu vlastnej hodnoty, prosociálnych hodnôt, z ktorých sa potom odvíja modifikované sociálne správanie. Tréning je tiež priestorom pre experimentovanie so svojím správaním, a tým aj pre rozvíjanie sociálnych spôsobilostí.

Tréningy ako skupinové stretnutia

Skupinové stretnutia by mali byť miestom, kde môžu deti o rôznych témach otvorene a bez obáv debatovať, kde bude vypočutý ich názor a oni sa dozvedia názory ostatných. Každé stretnutie s deťmi začíname voľnou diskusiou o tom, ako sa počas týždňa mali, čo je nové, čo zaujímavé zažili a pod. Na záver každého stretnutia zhrnieme, čo sa na stretnutí udialo. Necháme tiež priestor na to, aby sa uzavrela téma stretnutia, a ak to z rôznych dôvodov nie je možné, ubezpečíme žiakov, že sa k nej vrátime na najbližšom stretnutí.

Riziká spojené s realizáciou tréningu:

• Bagatelizácia problémov: Ak dieťaťu sľúbime pomoc a nesplníme ju, alebo zľahčujeme jeho problémy, stratí dôveru nielen v nás, ale aj v ľudí všeobecne.
• Zosmiešňovanie alebo zľahčovanie: Zosmiešňovaním názorov detí spochybňujeme filozofiu, že každý človek má právo na svoj názor a všetky názory sú si rovné.
• Favorizovanie detí: Favorizovanie určitých detí narúša cieľ tréningu, ktorým je nájdenie pozitívnych stránok v každom človeku.
• Neriešenie problémov: Ak sa vynorí problém a my ho necháme bez riešenia, deti nebudú mať v budúcnosti potrebu o problémoch hovoriť.
• Napadanie v skupine: Nečinnosť pri vzájomnom napádaní detí v skupine poškodzuje autoritu lektora a atmosféru v skupine.
• Agresívne reakcie: Dospelí by sa mali pripraviť na provokácie a vyhnúť sa agresívnym reakciám.
• Nedostatok disciplíny: Neschopnosť udržať disciplínu vedie k neefektívnym stretnutiam.
• Strach byť prísny: Deti potrebujú jasné hranice rovnako ako láskavosť.

Kto vedie kurzy?

Naši dlhoroční lektori a školitelia Vám ponúkajú odborné poradenstvo, koučing, rozvojové školenia a ďalšie vzdelávanie dospelých. Anotácia: Asertivita a riešenie konfliktov patria k bazálnym nástrojom pomáhajúcich profesionálov pri práci s klientom v sociálnych službách. Rozvoj asertívnych zručností a ochota ku zmene zaužívaného komunikačného štýlu môže viesť k vnútornej spokojnosti, ku kvalitnejšej spolupráci a zvýšeniu profesionality. Tréningový program je navrhnutý tak, aby umožnil účastníkom skutočné porozumenie asertivity, no najmä zabezpečil dôsledné osvojenie si efektívnych spôsobov komunikácie a riešenia konfliktov v interpersonálnych vzťahoch.

tags: #asertivna #komunikacia #psycho #socialny #trening