Dovolenka počas dlhodobej PN: Pravidlá a nároky

Dovolenka slúži na regeneráciu fyzických a psychických síl zamestnanca. Je dôležitou témou pre každého zamestnanca, a preto sa na ňu vzťahujú špecifické pravidlá, najmä v prípade dlhodobej práceneschopnosti (PN).

Nárok na dovolenku a jeho krátenie

Nárok na dovolenku vzniká podľa ustanovení Zákonníka práce len zamestnancovi. Je to právo, ktoré nemôže previesť na inú osobu a je vždy viazané len na fyzickú osobu v pracovnom pomere. Podmienku odpracovania 60 dní v kalendárnom roku musí zamestnanec splniť opakovane každý rok.

Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Ak zamestnanec pracuje 5 dní v týždni, ročný nárok je 20 dní. Ak zamestnanec dosiahol alebo dosiahne v danom roku 33 rokov, má nárok na 5 týždňov dovolenky, čo je najmenej 25 dní.

V prípade, že zamestnanec neodpracoval aspoň 60 dní (pracovných zmien podľa svojho rozvrhnutia / kalendára), patrí mu len dovolenka za odpracované dni. Táto je vo výške 1/12 (jednej dvanástiny) nároku za každých 21 odpracovaných dní. Do odpracovaných dní sa započítavajú aj niektoré prekážky v práci, avšak dočasná pracovná neschopnosť (PN) sa do tohto počtu nezapočítava.

Zamestnávateľ môže dovolenku krátiť, ale nemusí. Ak sa rozhodne dovolenku zamestnancovi krátiť, tak za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12 a za každých ďalších zameškaných 21 pracovných dní tiež o 1/12.

Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku. Počet zameškaných dní sa na účely krátenia dovolenky posudzuje v každom kalendárnom roku osobitne.

Tabuľka s krátením dovolenky podľa zameškaných dní

Kedy sa dovolenka nekráti?

Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný. V prípade, že ste mali pracovný úraz alebo ste ochoreli chorobou z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ, sa vám podľa Zákonníka práce dovolenka nekráti. Zamestnávateľovi sa nekráti dovolenka za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky ustanovenej v § 166 ods. 1 Zákonníka práce.

Príklad nekrátenia dovolenky pri pracovnom úraze: Zamestnancovi Jozefovi sa stal pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol od 21. marca do 4. októbra práceneschopný. Za úraz podľa zistení polície a inšpektorátu práce zodpovedá zamestnávateľ. A hoci sa Jozef liečil, a teda nepracoval viac ako 100 pracovných dní, jeho dovolenka sa z uvedených dôvodov nekrátila.

Dlhodobá PN a krátenie dovolenky

V prípade dlhodobej PN prechádzajúcej do nasledujúceho roka sa v novom roku začnú spočítavať neodpracované dni pre prípadné krátenie znova od 1. januára. Ak ste na PN viac ako 100 pracovných dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ vám môže krátiť dovolenku. Podľa Zákonníka práce sa za každý ďalší deň PN nad 100 pracovných dní môže dovolenka krátiť o jednu dvanástinu. Treba však počítať len dni, kedy ste mali podľa rozvrhu vykonávať prácu.

Príklad krátenia dovolenky pri PN: 25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní. Bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12 = 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie.

Graf znázorňujúci vplyv PN na krátenie dovolenky

Čerpanie dovolenky počas PN a po jej ukončení

Počas PN Vám zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky a ani Vy si ju nemôžete vybrať, lebo ste PN. Dovolenku je možné čerpať až po ukončení PN, ak to stihnete do skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný PN, je na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.

Jak na bezpečnostní kontrolu na letišti

Skončenie pracovného pomeru a nevyčerpaná dovolenka

Ak si do skončenia pracovného pomeru nevyčerpáte všetky dni dovolenky, zamestnávateľ vám za nevyčerpané dni musí poskytnúť náhradu mzdy. Preplatí vám teda tie dni dovolenky, ktoré vám ostanú nevyčerpané k dátumu skončenia pracovného pomeru. Za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky však nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy.

Postup pri skončení pracovného pomeru a nevyčerpanej dovolenke

  1. Skontrolujte si nárok na dovolenku: Zistite, koľko dní dovolenky vám zostáva.
  2. Komunikujte so zamestnávateľom: Informujte sa o možnosti čerpania dovolenky pred skončením pracovného pomeru.
  3. Žiadosť o preplatenie: Ak nie je možné vyčerpať dovolenku, písomne požiadajte zamestnávateľa o preplatenie nevyčerpanej dovolenky.
  4. Kontrola výplatnej pásky: Po skončení pracovného pomeru skontrolujte výplatnú pásku a uistite sa, že vám bola dovolenka preplatená.
  5. Právna pomoc: V prípade nejasností alebo problémov sa obráťte na právnika alebo inšpektorát práce.
Ilustrácia: Proces preplatenia nevyčerpanej dovolenky

Dôležité aspekty a upozornenia

  • Zamestnávateľ nemôže jednostranne určiť čerpanie dovolenky, ak je zamestnanec práceneschopný.
  • Ak zamestnávateľ odvolal zamestnanca z dovolenky, je povinný zaplatiť zamestnancovi náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia.
  • Pri krátení dovolenky sa uplatňuje zásada, že dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.
  • Ak zamestnávateľ porušuje ustanovenia Zákonníka práce týkajúce sa dovolenky, zamestnanec má možnosť podať podnet na príslušnom inšpektoráte práce.

Dodatková dovolenka

Na dodatkovú dovolenku má nárok len zamestnanec, ktorý pracuje v sťažených, zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku sa nemôže poskytnúť náhrada mzdy.

tags: #narok #na #dovolenku #pocas #dlhodobej #pn