Premýšľate nad tým, že by ste si domov priniesli vtáčika, ktorý svojimi farbami rozžiari každý deň? Hľadáte niečo nenáročné, no zároveň nádherné na pohľad? Amadina gouldová, často nazývaná aj „vtáčí klenot Austrálie“, je ideálnym spoločníkom pre tých, ktorí milujú pokoj, krásu a jemnosť v jednom.
Tento nenáročný exotický vtáčik prináša do domova pokoj, krásu a jemnosť. Amadina gouldová (Erythrura gouldiae), známa aj ako „duhový klenot Austrálie“, očarí každého svojím žiarivým perím a nežnou povahou.
Odkiaľ pochádza a prečo je taká výnimočná?
Amadina gouldová pochádza z teplých oblastí severnej Austrálie, kde žije vo veľkých kŕdľoch na otvorených savanách a v okolí vodných zdrojov. Vďaka svojim úžasným farbám si rýchlo získala obdiv chovateľov po celom svete, jej perie totiž pripomína maliarsku paletu: kombináciu zelenej, fialovej, žltej, modrej, červenej či čiernej.
V svojej domovine sa tieto astrildy vyskytujú tam, kde sa denná teplota pohybuje v rozmedzí 40 - 45º C a v noci neklesá pod 20º C. Teplota počas obdobia dažďov je okolo 30º C. Aj toto veľké teplotné rozpätie predurčuje amadinu Gouldovej na chov v panelákoch, kde je prostredie, ktoré sa ukazuje pre nich ako vyhovujúce (teplota prostredia 20-25º C, sucho a relatívna vlhkosť 45-60%).
Amadina Gouldovej je rozšírená v severnej tropickej Austrálii s výnimkou Yorského polostrova. Ich biotopom sú teplé suché savany, vyhýbajú sa zalesneným areálom. V prírode je najviac čiernohlavých vtákov, menej červenohlavých a žltohlavé sú dosť ojedinelé a vzácne.
Amadina Gouldovej objavil a vedecky popísal známy maliar a cestovateľ John Gould, ktorý ju taktiež pomenoval na počesť svojej manželky, (Amadina pani Gouldovej), ktorá ho doprevádzala na jeho objavných cestách po Austrálii v roku 1838 až 1841. Amadina Gouldovej však bola prvý krát identifikovaná ešte v roku 1833, kedy sa dvom členom francúzskej výpravy Hombronovi a Jacquinotovi ju podarilo nájsť. Vtedy odchytili trojicu červenohlavých vtákov a usmrtili ich pre dokumentačné ciele. Je zaujímavé, že nepozorovali inak sfarbených jedincov (predovšetkým hlavovej časti) a ani odhaliť tajomstvá spôsobu života v prírode. Do Európy boli prvý krát dovezené v roku 1887 zhruba 54 rokov po ich objave. V roku 1896 sa uskutočnil dovoz vtákov do Nemecka a o niekoľko rokov neskôr aj do Francúzska. Boli to však len červenohlavé a čiernohlavé jedince. Prvé žltohlavé vtáky sa v importoch objavili až v roku 1915.
Ako vyzerá a čím je zaujímavá?
Dospelá amadina gouldová meria približne 13 až 15 centimetrov a váži okolo 15 gramov. Samček sa pýši jasnejšími farbami, zatiaľ čo samička je o niečo tlmenejšia. Ich perie sa nádherne leskne, no sú to krehké a citlivé vtáky, vyžadujú pokojné prostredie bez stresu.
Amadiny gouldové patria medzi najpestrejšie vtáky na svete, každý jedinec má trochu iný odtieň peria, takže v podstate neexistujú dve úplne rovnaké amadiny. Ich sfarbenie pôsobí ako malý zázrak prírody, kombinácia žltej, zelenej, fialovej a červenej farby vytvára dojem, akoby boli namaľované ručne.
Rozpoznávame tri základné formy, ktoré boli v minulosti považované za samostatné druhy a to čiernohlavú, červenohlavú a žltohlavú. Rozdiel medzi pohlaviami poznať jednoznačne. Netreba čakať na spev samčeka. Samičky mávajú spravidla matnejšie perie ako samčekovia a v období hniezdenia im černie zobáčik.
Zaujímavé je aj ich dvorenie: samček amadiny sa pri námluvách zmení na pravého tanečníka. Pred samičkou sa rozkročí, natiahne krídla, jemne sa kolíše a vydáva tiché zvuky pripomínajúce pískanie. Tento drobný „tanec“ je prejavom náklonnosti a dôvery, ktorý patrí medzi najkrajšie správanie pozorovateľné u vtákov.
Hoci nepatria medzi hlučných spevákov, ich jemné štebotanie pôsobí upokojujúco a nenarušuje domácu pohodu.
Pre koho je vhodná?
Amadina gouldová je skvelou voľbou pre tých, ktorí túžia po pokojnom, tichom a nenáročnom vtáčikovi s výnimočnou krásou. Nie je to druh na ruku, no pri trpezlivom prístupe si rýchlo zvykne na prítomnosť človeka a pôsobí harmonicky. Ideálne sa hodí pre pozorovateľov prírody, rodiny túžiace po exotickom spestrení domova či začiatočníkov, ktorí hľadajú nenáročného, no očarujúceho spoločníka.
Sú to vtáky, ktoré som získal od majiteľa, ktorý rušil chov exotického vtáctva, a mám voľné voliéry, resp. klietky. Na kŕmenie používam priemyselné suché krmivo od značky Deli Nature 84 ‒i počas zimného odchovu, aj počas chovnej sezóny. Naklíčené krmivo amadinám nedávam vôbec, z dôvodu možného výskytu plesní a baktérií. K dispozícii majú vždy piesok zmiešaný s gritom pre pinkovité vtáky (s prídavkom drvených vaječných škrupín), sépiové kosti a klasy senegálskeho prosa.
Základná starostlivosť
Amadiny sú spoločenské vtáky, preto chovajte aspoň v páre - samček a samička sa navzájom dopĺňajú a tvoria harmonický pár. Klietku umiestnite na tiché miesto, mimo prievanu a priamych slnečných lúčov. Doprajte im viac prírodných bidielok, kúpaciu misku a vetvičky na obžúvanie. Amadiny sa rady kúpu a starajú o svoje perie, čo im pomáha udržať ho v dokonalej kondícii.
Optimálna veľkosť klietky pre dvoch jedincov budú konštrukčné parametre s dĺžkou najmenej 80 centimetrov, pričom výška musí byť viac ako 50 centimetrov. Takéto obydlie umožní vtákom vzlietnuť a krátko zotrvať vo vzduchu. Na udržanie chochlačky budete tiež musieť umiestniť niekoľko priečok dovnútra vo výške, ale tak, aby sa nestali prekážkami v lete.
Vhodný je klietkový chov v klietkach debnového typu. Menej už možno odporučiť celokovové klietky, kde by vtáčiky nemali dostatok kľudu a súkromia. V klietkach debnového typu sa cítia bezpečnejšie a nedochádza tak často k ich preľakaniu a plašeniu. Rozmery takýchto klietok by mali byť minimálne 50 cm x 40 cm x 30 cm (šxvxh). Vybavenie týchto klietok nemusí byť náročné a môže sa tu uplatniť chovateľov cit. Bidielka doporučujem rôznej veľkosti (hrúbky) a ideálne by bolo aj iného sklonu. Hlavne majme vždy na mysli to, aby vtáčikovia mohli dosadať na ne pod iným uhlom a s rôznym priemerom úchopu bidielka.
Pri spoločnom chove v jednej voliére sa odporúča priestor minimálne 4 × 2 × 2,2 m (d × v × h), ktorá je husto zarastená kríkmi a stromami. Tretina by mala byť zastrešená proti vetru a dažďu. Búdky sú vhodné malé polootvorené o veľkosti 15 × 15 × 15 cm. Na stavbu hniezda vtákom možno podávať kokosové a sisalové vlákna.
Strava, čo majú najradšej?
Základom je zmes semien pre malé exotické vtáky, najmä proso, lesknica a drobné semienka. Počas obdobia hniezdenia alebo pre podporu vitality je vhodné pridať vaječnú zmes. Nezabudnite na sépiovú kosť a grit, ktoré podporujú trávenie a zdravý zobáčik.
Na kŕmenie podávame zmes pre drobné exoty (hotové zmesi napr.: od firmy Versele-Laga, Witte Molen, apod.), trávne semená. V obľube, tak ako u všetkých astrildovitých, majú predovšetkým drobné druhy zrnín ako napríklad senegalské proso v klasoch. V dobe hniezdenia podávame vaječnú miešanku (dajú sa kúpiť aj hotové zmesi napr.: od firmy Orlux, CéDé, a pod.), predklíčené semená. Je dôležité a potrebné zaistiť dostatočný prísun vápnika, buď prostredníctvom drvených vaječných škrupín, sépiových kostí (nastrkaných), prípadne nejakého vitamínového prípravku (napr.: Calci-Lux od firmy Orlux). Jedálniček môžeme doplniť a spestriť o zelené krmivo, ovocie alebo zeleninu. Vtáčikom treba ponúknuť ku konzumácii aj krmivá živočíšneho pôvodu a to hlavne mravčie kukly (pozor na naše chránené druhy mravcov!). Ďalšou neodlučnou súčasťou je grit a piesok pre dobré trávenie.
Hotové obilné zmesi nie vždy obsahujú štrk, ktorý je pre tieto vtáky životne dôležitý. Vo voľnej prírode ho vtáky dostanú samy, prehĺtajú malé zrnká piesku alebo kamene. Práve táto zložka sa stane dôležitou pre úplné trávenie potravy, ako aj pre prirodzené vyprázdňovanie čriev. Existujú rôzne spôsoby, ako dať štrk vtákom. Niektorí majitelia krásnych vtákov používajú na kŕmenie samostatné kŕmidlo, môžete tiež nasypať malé množstvo štrku na dno klietky, pridať ho do zrna. Výber pridania štrku do stravy bude závisieť od osobných preferencií chovateľa.
Majiteľ týchto vtákov by mal tiež zahrnúť do svojho jedálneho lístka zelených. Vtáky budú na maškrty reagovať pozitívne vo forme ovocia. Môžu to byť jablká a iné celkom cenovo dostupné sezónne možnosti.
Chovatelia zlatého si tiež budú musieť zvyknúť na používanie. Chovatelia by to mali vedieť ešte pred nákupom piniek: malé vtáky majú zrýchlený metabolizmus, takže aj krátke hladovky sú pre nich extrémne kontraindikované. Dokonca aj deň bez jedla pre vtáka môže byť katastrofálny.
Zdravie a prevencia
Amadiny sú pomerne odolné, no citlivo reagujú na prievan a chlad. Dôležité je udržiavať čistotu: pravidelne meniť podstielku, čistiť napájačky a misky. Medzi príznaky ochorenia patria ospalosť, rozčuchané perie alebo strata farieb. V takom prípade treba rýchlo reagovať a poradiť sa s veterinárom, ktorý sa špecializuje na vtáky.
Amadiny Gouldovej sa veľmi dobre hodia do panelákového bytu, kde sa teplota udržuje cca okolo 20 stupňov. V mimohnízdnej dobe postačí teplota 18 - 20 stupňov cez deň a v noci 15 st. Nevyhovuje im veľké kolísanie teplôt. V dobe hniezdenia je potrebná teplota 20 - 24 st., v noci 18 st. Dôležitá hodnota v chove AG je relatívna vlhkosť. Nemala by byť príliš vysoká - asi 50%.
Vajíčko má v priebehu inkubácie stratiť asi 12 - 15% zo svojej pôvodnej hmotnosti. Ak sa tak nestane, tak to je zvyčajne príliš vysokou vlhkosťou v chovnom zariadení. Vaječné škrupinky majú póry, cez ktoré sa uskutočňuje odpar vody. Množstvo vody, ktoré sa z vajíčka odparí je veľmi dôležité. Je to dané vlhkosťou v chovnom zariadení a špeciálne v mikroklíme búdky. Pri vyššej vlhkosti sa bude z vajíčka cez škrupinku odparovať menej vody. Všetky vajíčka majú na oblom konci vzduchovú komôrku, táto sa odparovaním vody zväčšuje. Vzduch v tejto komôrke hrá pri inkubácii veľmi dôležitú úlohu. Mláďa sa ho pri liahnutí po prvý krát nadýchne, čo mu umožňuje pohybovať sa vo vajíčku a zaujať tak správnu polohu potrebnú na „vykľuvanie“ sa. Ak je vlhkosť príliš vysoká, z vajíčka sa odparí málo vody a vzduchový priestor tak bude príliš malý a nedostatočný na dobrý pohyb mláďaťa. Ak je mláďa veľké, nedokáže sa dobre pri „kľuvaní“ otáčať a naruší škrupinku len v jednom mieste, čo mu na vyliahnutie nestačí. Veľmi nízka vlhkosť má za následok veľké odparovanie vody a tým aj nízku hmotnosť mláďaťa pred liahnutím. Takéto mláďatá sú často slabé a uhynú zvyčajne vo vajíčku tesne pred liahnutím.
Pri liahnutí je ideálna relatívna vlhkosť okolo 40 - 50%, viac nie je potrebné.
Svojich operencov cca 2× ročne preliečujem prípravkov S76 kvôli už spomínaným roztočom.
Socializácia a správanie
Amadiny gouldové nie sú kontaktné vtáky, radi žijú vo dvojici alebo v malej skupine. Ich správanie je tiché, mierumilovné a pôvabné, často sa spolu jemne čistí alebo posedávajú vedľa seba. Časom si zvyknú na človeka ak budete trpezliví a nebudete robiť prudké pohyby, prestanú sa vás báť a budú sa správať uvoľnene.
Sú to veľmi aktívne, chovné zariadenie preliezajú celý deň, naopak sú veľmi tiché a opatrné. Časom si však na chovateľa privyknú a neplašia sa v jeho prítomnosti pri kŕmení alebo kontrole hniezdnych búdok. Zároveň sú to vtáčiky veľmi zvedavé a spoločenské. Preto ich možno odporučiť na skupinový chov, alebo chov s inými menej agresívnymi astrildami.
Rozmnožovanie a starostlivosť o mláďatá
Amadina Gouldová hniezdi v búdkach (12 x 12 x 15 cm - polootvorených alebo s vletovým otvorom cca 5 - 6 cm). V prírode si hniezdo nestavia, ale zväčša obsadzuje opustené hniezda papagájov a pod. Hniezdo iba upravia, vystelú hniezdnu kotlinku perím, či jemnou trávou alebo sisalovými vláknami, chlpmi.
Znáška pozostáva zo 4 až 6 vajíčok, ktoré zahrievajú 14 až 16 dní striedavo obaja rodičia. Mladé majú spočiatku ružovú až oranžovú farbu a sú úplne holé. V kútikoch zobáčikov majú svietivo modré pupily, ktoré sú akýmsi vodítkom pre rodičov, aby ich dokázali i v temne hniezda nakŕmiť.
Priprava na chov: Amandiny Gouldovej by sa mali zaraďovať do chovu až vo veku jedného roka. Podľa mojich skúseností postačuje, ak je samček starý 9 mesiacov a samička 9 - 12 mesiacov. U nás sa zvyčajne za optimálny začiatok sezóny považuje október až november s koncom zhruba v marci, teda sa viac či menej kryje s obdobím hniezdenia vtákov v prírode.
Tokanie a párenie: Po umiestnení vtákov do chovnej klietky začne samček dvoriť samičke a páriť sa. Tokanie sa uskutočňuje na bidlách. Samec sedí oproti samici a natiahnutím celého tela ukazuje celú svoju farebnú krásu, pričom našuchorí perie najmä na zadnej časti hlavy a perie naspodku tela postaví tak, že fialové prsia ešte viac vyniknú. Chvost obracia k samici tak, aby sa modrá kostrč stala viditeľnou. Samec sa ukláňa pred samicou a dotýka sa bidla hrotom zobáka. Potom nasleduje v tejto póze najskôr rýchle trasenie hlavy smerom nabok a - teraz už vo vzpriamenej polohe - pomalé otáčanie hlavy sem i tam, pričom vták teraz spieva so zatvoreným zobákom skloneným na prsia. Počas spevu predvádzajú samčekovia tokavý tanec tým, že vyskakujú na bidielku do výšky niekoľko milimetrov. Ak samičke samček vyhovuje a je pripravená na párenie, prehne sa skoro do vodorovnej polohy, rýchlo vibruje chvostíkom a vykonáva podobné trasenie hlavy ako samček. Celým telom vibruje a potom obráti chvost smerom k samčekovi. Zvyčajne musí samček opakovať svoje tokanie, kým samička prejaví pripravenosť na párenie. Občas po takomto tokaní nastáva párenie priamo na bidielku, je to však skôr zriedkavosť. Párenie obvykle nastáva v hniezdnej búdke.
Stavba hniezda: Po poskytnutí hniezdnej búdky, najmä ak je pár v dokonalom toku, v priebehu niekoľkých minút samček vykoná „obhliadku“ búdky bez toho, aby tam vstúpil. Po ňom do búdky nakukne samička. Ak sa jej pozdáva, tak si ju obzrie dôkladnejšie. Následne samček nosí hniezdny materiál, buduje hniezdo a samička ho pozoruje. Keď je hniezdo hotové, ale občas aj počas jeho stavby, samička aktívne zasahuje a začne ho upravovať. Samček jej nosí ďalšie seno a ďalšie úpravy zvyčajne robia spolu. Na stavbu hniezda (výstelku búdky) používam sisal, kokosové vlákno, prípadne jemné, dobre usušené seno. Pri sene sa mi však stávalo, že začalo plesnivieť, najmä pokiaľ bolo v búdke veľa mláďat. V poslednom čase používam už len sisal a kokosové vlákno, ktoré v spojitosti s typom búdok, ktoré používam, dávajú veľmi dobré výsledky. Amadiny Gouldovej zvyčajne postavia krásne hniezdo v búdke a vypletú ňou celé vnútro. Nemusí to však byť u každého páru rovnaké, niektoré páry len provizórne vystelú búdku. Do búdky pred zavesením dávam hniezdny materiál a vyformujem ho provizórne tak, aby bola priehlbina v strede hniezdnej časti búdky. Ďalší hniezdny materiál poskytujem páru na rošte klietky. Nie je však potrebné ho dávať veľa, po niekoľkých dňoch, ak sa mi už zdá, že pár dokončil stavbu hniezdnej dutiny, hniezdny materiál z klietky odstránim. Neprichádza tak k „zaneseniu“ znášky a samček nevyvíja zbytočnú aktivitu s hniezdnym materiálom, ktorou by najmä počas inkubácie rušil samičku.
Znáška a inkubácia: Po ukončení stavby hniezdnej dutiny - vystlaní búdky do tvaru, ktorý páru vyhovuje - v búdke na hniezdenie pár trávi spolu veľa času. Samička začne znášku v priebehu 10 - 15 dní (niekedy aj neskôr v závislosti od chovnej kondície) po spárení. Každý deň, zvyčajne skoro ráno, znesie jedno vajíčko. Amadiny Gouldovej už niekedy aj po znesení druhého vajíčka cez deň zahrievajú znášku, inkubačná doba sa však počíta až od vtedy, keď samička ostane na noc v búdke. Samička zväčša začne inkubáciu po znesení štvrtého vajíčka. Inkubácia trvá 14 až 16 dní, a to v závislosti od dôslednosti zahrievania chovným párom, ako aj od okolitej teploty. Znáška činí 4 - 5 vajíčok, občas 6 či 7. Vajíčka majú hmotnosť od 1.1 po 1.7 g v závislosti od veku samičky, jej genetických dispozícií, veľkosti, ako aj jej celkovej kondície.
Odoberanie vajíčok: Ja používam spôsob, ktorý spočíva v dennom odoberaní vajíčok, ich značení fixou a ukladaní do misky s prosom tak, že vajíčko zastrčím do prosa do 2/3 ostrejším koncom, teda vzduchová bublina je na vrchu vajíčka. Takto uloženú znášku skladujem na tmavom a chladnejšom mieste s teplotou do 18°C. Vajíčka odoberám a označujem na ich tupý koniec poradovým číslom ako boli znesené a číslom páru. Označenie robím centrofixou. Odobraté vajíčka u rodičovského páru nahrádzam umelými alebo náhradnými. Tento spôsob sa mi zdá byť lepší ako ponechávať vajíčka pod rodičmi od znesenia prvého, pretože amadiny Gouldovej už zvyčajne od druhého vajíčka cez deň zahrievajú znášku, aj keď nepravidelne. Takto prichádza k čiastočnému rastu embrya. cca aj 3 dni po prvom. Tento spôsob postupného odoberania a nahrádzania vajíčok používam vždy.
Starostlivosť počas inkubácie: Inkubácia je počas dňa rozdelená medzi rodičov, ktorí sa na zahrievaní znášky striedajú, počas noci zahrieva samička znášku sama. Samičke sa počas chovnej sezóny na bruchu objaví holé políčko. Uvedené inkubačné políčko umožňuje užší kontakt a lepší prestup tepla z tela rodičov na vajíčka. Na piaty deň inkubácie plodné vajcia zružovejú a keď ich presvietime, uvidíme žilky, v ktorých koluje krv, čo značí, že embryo sa vyvíja.
Liahnutie: Liahnutie mláďat trvá cca 18 - 24 hod. Mláďa najskôr škrupinku na 1 - 3 miestach jemne naťukne tak, že na nej vznikne „vybúleninka“. Potom akoby sa zdanlivo celé hodiny nič nedialo. Keď mláďa po cca 20 hodinách (je to individuálne) prerazí škrupinku úplne, začne sa vo vajíčku intenzívne otáčať a naťukáva ho po obvode na tupom konci. Vo vajíčku si takto vyťuká štrbinu, ktorá má dĺžku cca 2/3 obvodu vajíčka. Po takomto naťuknutí sa mláďa vo vajíčku vzprieči a vrchnú časť vajíčka vytláča zátylkom tak, že sa spodnou stranou tela zaprie do druhého - špicatého konca vajíčka.
Starostlivosť o mláďatá: Pokožka novo narodených mláďat je holá a bledoružová (bledo mäsovej farby). Sfarbenie pokožky však záleží od chovanej mutácie. Pri žltej mutácii je pokožka viditeľne sýto žltá, pri modrej mutácii je dymovo ružová a pri striebornej a bielej je bledo ružová. Mláďatá kŕmia obaja rodičia. Hlasné pípanie najmä starších mláďat za potravou je možné počuť niekoľko metrov od hniezda. V siedmom dni života otvárajú oči, perie sa začína objavovať na 11. až 12. deň. Dva krát za deň, ráno a neskoro popoludní, im podávam vaječnú miešaninu v dostatočnom množstve. Rastom mláďat rastie i spotreba potravy, preto je nutné sa ubezpečiť, že rodičom poskytované množstvo potravy stačí. Pred zotmením z klietky odstránim všetky nádobky na vaječnú zmes. Toto opatrenie zabraňuje ráno kŕmeniu mláďat zvetraným krmivom. Amadiny Gouldovej nezvyknú zle reagovať na kontrolu hniezda, preto kontrolu mláďat robím minimálne raz za deň za predpokladu, že to nerozruší rodičov. Najlepší čas na kontrolu je neskoro popoludní. Ideálne je, keď sú obaja rodičia mimo búdky. Je to kvôli istote, že niektoré z mláďat neuhynulo. Ich koža musí byť hladká a lesklá. Ich trus by mal byť tuhý, z časti čierny a žltý (v závislosti od druhu jemného krmiva, ktoré im podávam) a z časti biely. Rodičia prestávajú mláďatá zahrievať zhruba na 7. - 11. deň po vyliahnutí. Preto je dôležité, aby v tomto období teplota v chovnom zariadení príliš neklesala. Ideálne je, ak sa pohybuje okolo 25°C.
Mláďatá po vyletení na 24. - 26. deň sa veľmi zriedkavo vracajú do hniezda, zdržujú sa spolu na bidielku, často sú po boku rodičov. Úplne samostatnými sa stávajú od 14. až 17. dňa po vyletení. V tomto čase sa rodičia pripravujú na ďalšie hniezdenie. Ak som si istý, že mláďatá sú už úplne samostatné, premiestňujem ich do preletovacej klietky. V preletovacej klietke zostanú až do konca chovnej sezóny, minimálne do úplného preperenia.
Preperovanie
V období prvého preperovania bývajú mladé vtáky veľmi chúlostivé a môžeme v chove zaznamenať značné úhyny. Táto fáza života u amadín Gouldovej je výrazne problematická, ak nie jedna z najťažších. V mojom chove sa snažím úhyn mláďat v tomto období eliminovať na najnižšiu možnú mieru a zatiaľ sa mi to dobre darí. V prvom rade teplota v chovnom zariadení by nemala u takýchto mladých jedincov klesať pod 25°C. Aj dočasný pokles tejto teploty môže mať za následok úhyn mladých vtákov, v lepšom prípade zastavia preperovanie a budú v ňom pokračovať až na budúci rok. Podávam krmivo vysokej energetickej hodnoty, ako je vaječná miešanina a naklíčené zrno, k dispozícii majú stále tiež klasy senegalského prosa a v suchom mixe semien je vo veľkej miere zastúpená lesknica pre svoj vysoký obsah bielkovín. V tomto období je dôležité, aby mali mladé vtáky dostatok minerálov vo forme kvalitného gritu, sépiových kostí, vaječných škrupín (pozor, dokonale sterilizovaných) a vitamínov na výmenu peria. Obdobie prvého preperovania je energeticky a stresovo veľmi náročné, a preto je potrebné vtákom vytvoriť čo najoptimálnejšie podmienky. Môžeme tiež podávať vitamíny, a to najmä A a D, ja ale skôr podávam komplexnejší zdroj vitamínov, a to zvyčajne PROMOTOR L. Čo sa však týka vitamínov, pravidlo hovorí: „Radšej menej, ako viac“. Syntetickými vitamínmi sa dá ľahko predávkovať. Lepšie je podávať prahové či dokonca mierne podprahové množstvo, ako ich predávkovať.
Amadiny, Gouldian finch
Dospelé vtáky nechávam hniezdiť max 2×, potom búdky odoberám. Niekedy cez sezónu odchovám aj 15‒20 mladých, avšak minulý rok len 6. Môže to byť aj vekom chovných párov, keďže sú to vtáky staršie.
Chovateľ nemôže mať úplný prehľad o svojom chove bez záznamov, najmä ak chová väčší počet párov. Záznamy pomáhajú sledovať, aké vtáky sú v chove, koľko sa vyliahlo mláďat, koľko párov odchovávalo, koľko z nich uhynulo, aké choroby spôsobili uhynutie, atď. Tieto informácie by sa ťažko pamätali.
Krúžkovanie vrátane čísla krúžkov a ich farby (mláďatá krúžkujem zvyčajne na 6. - 7. deň života). Krúžkujem krúžkami priemeru Ø 2.8 mm. Krúžkovanie prebieha nasledovne: z búdky sa vyberajú mláďatá veľmi opatrne po jednom. Najlepšie vtedy, keď rodičia sami opustili búdku a tento okamih vystihneme. 3 prsty v spriamenej polohe a začneme navliekať krúžok (krok 1). Pokračujeme v navliekaní krúžku cez zadný prst až po pazúrik (krok 2). Zadný prst vytiahneme spod navlečeného krúžku a spätným jemným ťahom skúsime či krúžok nie je príliš veľký a mláďatťu nespadne po vložení do búdky. Na druhý deň sa presvedčíme či mláďatám krúžky nespadli, alebo či ich nemajú navlečené na kĺbe beháka ani že pod nimi nemajú zadný prst. Toto by mohlo v budúcnosti viesť k trvalému poškodeniu nohy. Používam hliníkové eloxované krúžky. Ak je to možné, tak u každého páru používam inú farbu značiacich - výmenných krúžkov, ktorými je potom okrúžkované aj ich potomstvo pre lepšiu prehľadnosť. Trvalé krúžky majú farbu podľa medzinárodného štandardu. Na trhu je v súčasnosti už aj viacero programov na vedenie záznamov chovu cez počítač. Dajú sa v nich sledovať percentá príbuzenskej plemenitby, vyhľadávanie línií po rodičoch, vedenie samostatných kariet na jednotlivých vtákov s následným vystavením rodokmeňa a inými funkciami.
Ak túžite po vtáčikovi, ktorý spojí pokoj, krásu a jednoduchosť, amadina gouldová je skvelou voľbou. Jej farby vám každý deň pripomenú krásu prírody a jej tichá prítomnosť prinesie do vášho domova harmóniu. Stačí trocha pozornosti, čistoty a láskavosti a tento drobný „duhový klenot“ sa stane ozdobou aj radosťou vašej domácnosti.
tags: #amadina #gouldova #starostlivost