Dôchodkový systém na Slovensku prechádza zásadnými zmenami, ktoré ovplyvnia tak súčasných, ako aj budúcich seniorov. Nové pravidlá týkajúce sa výplaty dávok, zrušenie 13. dôchodku v pôvodnej podobe a demografické výzvy vytvárajú neistú budúcnosť pre všetkých. Mnohí si kladú otázku, či dôchodcovia skutočne "nemajú čas" - metaforicky aj doslovne - na adaptáciu na tieto zmeny a na zabezpečenie si dôstojnej staroby.
Zmeny v rodičovských dôchodkoch
Sociálna poisťovňa upozorňuje, že výplata peňazí pre seniorov sa tento rok bude odvíjať od termínu podania daňového priznania. Nový systém, ktorý nahradil rodičovské dôchodky, funguje inak, než boli seniori zvyknutí. Kľúčové je, kedy dieťa podá daňové priznanie. Ak to stihne do 31. marca 2026, senior by mal dostať peniaze najneskôr do 31. júla. Ak si daňovník priznanie odloží, automaticky sa posúva aj výplata.
Dôležité je aj to, že peniaze neprídu samé od seba. Následne prebieha kontrola medzi finančnou správou a Sociálnou poisťovňou.
Potvrdenia o dôchodkoch
Každý rok, predovšetkým od januára do marca, dôchodcovia kontaktujú Sociálnu poisťovňu s požiadavkou na vystavenie potvrdení o dôchodkoch. Potvrdenia potrebujú hlavne kvôli daniam. Potvrdenie o dôchodku si môžu vyžiadať osobne na akejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne alebo v ich poradenskom centre. Sociálna poisťovňa pripomína, že potvrdenie o dôchodku v pobočke alebo ústredí dajú iba dôchodcovi. Iný človek ho môže dostať len s úradne overeným súhlasom dôchodcu. Takéto potvrdenia vydávajú každý rok od 2. januára.
Nový systém 13. dôchodku
Od tohto roka sa má zrušiť 13. dôchodok ako štátna sociálna dávka. Po novom má byť zadefinovaný ako nová dôchodková dávka. Vyplácať by ho tak mala rovnako ako ostatné dôchodky Sociálna poisťovňa (SP). „Suma 13. dôchodku, štátnej sociálnej dávky, sa podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy pohybuje v rozpätí od 50 do 300 eur. Nárok na 13. dôchodok by mali mať poberatelia všetkých dôchodkových dávok, ktoré vypláca SP.
Sumy 13. dôchodkov sa budú diferencovať podľa výšky poberaného dôchodku. Ak by bola priemerná výška daného druhu dôchodku nižšia ako 300 eur, suma 13. dôchodku bude minimálne 300 eur. V prípade nároku na viaceré dôchodkové dávky by mali poberatelia dostať len jeden 13. dôchodok.
MPSVR uvádza, že v roku 2024 by malo byť viac ako 1,47 milióna poberateľov dôchodkov a tento počet má stúpať. Celkové výdavky na toto opatrenie majú byť v roku 2024 viac ako 828 miliónov eur, v budúcom roku budú o 100 miliónov eur vyššie.
Za zachovanie rodičovského dôchodku a aj za 13. dôchodok hlasovala SNS jednotne ZA.
Dôchodkový dlh a demografické zmeny
Dôchodkový systém je veľmi zložitá vec. Dôchodkový dlh je historicky nevídaný sociálny projekt. Vytvára totiž finančné záväzky medzi generáciami - ľuďmi, ktorí sa nepoznajú a nikdy sa nevideli. Ak máte 30 rokov, tak tí, ktorí budú prispievať na váš dôchodok, sa väčšinou ešte nenarodili. „Každý sa rodí nielen s dedičným hriechom, ale aj s dôchodkovým dlhom.“ S prvým zarobeným eurom začínate tento dlh splácať.
Čo sa vlastne myslí tým „dôchodkovým dlhom“? S každou mzdou, z ktorej zaplatíte odvody, sa vám začína počítať nárok na dôchodok. Dosiahnutím dôchodkového veku má štát povinnosť vám tieto nároky vyplácať. Váš dôchodkový dlh sú teda nároky všetkých súčasných dôchodcov. Sociálna poisťovňa žiadne peniaze nemá. Jeden deň jej prídu odvody od pracujúcich a na druhý deň pošle dôchodcom. Ak by zamestnávatelia neposlali peniaze, dôchodcovia by pravdepodobne nič nedostali (resp. štát by si musel okamžite niekde požičať). Každému teraz musí byť jasné, že dôchodkový systém je závislý na tom, koľko ľudí platí odvody a na výške odvodovej sadzby.
Nové rozdelenie síl
Keď Bismarck zavádzal prvý priebežný systém, nastavil vek odchodu do dôchodku tak, aby sa ho dožilo minimum ľudí, hlavne vojenskí generáli. Keď sa v Európe budovali moderné priebežné systémy, bolo dôchodcov málo a pracujúcich veľa. Dnes sa karta obracia. V roku 2013 prispievalo na 100 dôchodcov 175 pracujúcich. Toto číslo však neustále klesá a klesne až tak dramaticky, že v roku 2060 bude na jedného dôchodcu pripadať jeden pracujúci.
Iste, ide o prognózu počtu obyvateľov, ale tú môžu zásadne zmeniť len imigranti, ktorí na Slovensku nemajú ustlané. Pretože matky, ktorých deti budú platiť odvody v roku 2060, sú už narodené. Vieme, koľko ich je, a tak dokážeme spočítať to, koľko detí bude platiť odvody.
„V roku 2060 bude na jedného dôchodcu pripadať jeden pracujúci.“
Financovanie dôchodkov
Dnes je priemerný starobný dôchodok 415 EUR. S priemernou mzdou dnes zaplatíte na sociálnych odvodoch 305 EUR vrátane odvodov zamestnávateľa. Avšak pozor, v tejto sume sú aj odvody na nemocenské poistenie, invalidné či úrazové. To, že dnes dôchodcovia dostanú svoj dôchodok v sľúbenej výške, je zabezpečené dvomi fintami.
- Po prvé, vláda zo štátneho rozpočtu presúva časť daní do poisťovne, lebo odvody nestačia (takmer 10 % hodnoty dôchodkov).
- Po druhé, všetky prebytky z ostatných poistení sú použité na výplatu dôchodkov.
Zabudnite na číslo 18 %. To s financovaním dôchodkov nemá nič spoločné. V skutočnosti ide z hrubej mzdy 25 % na dôchodky. Ak by sme zarátali aj daňovú dotáciu, tak je to takmer 28 %. Len vďaka tomu dostanú dôchodcovia dôchodok pri pomere 1,7 pracujúceho na dôchodcu.
Neistá budúcnosť a možnosti riešenia
Ako budú vyplácané dôchodky v čase, keď bude dôchodok dôchodcu platiť „jeho“ pracujúci? Možnosti sú tri, ale je to ako vyberanie medzi tromi pokazenými vajcami.
- Zníženie dôchodku: Ak zachováme výšku odvodov, priemerný dôchodok bude musieť klesnúť. Matematika je jasná. V dnešných cenách by musel klesnúť ku hranici 300 EUR. So štátnou dotáciou by to teda bolo 330 EUR. To je tesne nad hranicou minimálneho dôchodku.
- Zvýšenie odvodov: Ak zostane výška dôchodku nezmenená, odvody budú musieť vzrásť. Viete si však predstaviť to, že zamestnancovi, živiaceho deti a splácajúceho hypotéku, zvýšite odvody o takmer 100 EUR mesačne?
- Zvýšenie dotácie: Treťou možnosťou je zachovať dôchodky aj odvody a zvýšiť dotáciu. Štvrtina hodnoty dôchodku by teda bola platená z daní. Dnes na tento účel slúži pol miliardy eur a táto suma by musela vzrásť trojnásobne. Ako keby dnes vláda vedela nájsť rezervu v rozpočte 1,5 mld. eur, pričom má problém ušetriť desať miliónov eur.
Najpravdepodobnejšie dôjde ku kombinácii znižovania dôchodku a zvyšovania dotácie. Vlády budú, tak ako dnes, vymýšľať všemožné dane, aby zabezpečili zdroje na dotáciu. Dnes sú to dane z dividend či podivné odvody z neživotného poistenia. Zajtra to budú majetkové dane či vyššie dane z príjmu. Znižovanie dôchodkov pôjde veľmi ťažko, hľadať sa budú pomalé opatrenia.
Potrebné zmeny systému
Prijatá reforma v roku 2012 vyčerpala „ľahké“ úpravy v podobe dôchodcovskej inflácie či pomalého rastu veku odchodu na dôchodok (beda, súčasná vláda sa ich práve chystá zjemniť). Ostane teda nutnosť siahnuť po nepríjemných úpravách, ako je rýchlejší rast veku odchodu do dôchodku a skutočné zníženie dôchodkových nárokov. Iné krajiny zvyšovali vek odchodu do dôchodku podstatne rýchlejšie, aby zmenšili budúcu dieru. Za posledných 12 rokov poberajú dôchodcovia dôchodok o 2 roky dlhšie a náš systém to ani v reforme „nepostrehol“, preto tu existuje priestor na zrýchlenie zvyšovania dôchodkového veku.
Novodobé istoty
Bez reforiem bude musieť dôjsť k ešte vyššiemu poklesu dôchodkov alebo k obmedzeniu zdrojov na vzdelávanie či školstvo, aby mohli byť dane použité na vyplácanie dôchodkov. Ako sa k tejto situácii budú stavať voliči, keď polovica z nich bude v roku 2060 na dôchodku?
To nevieme, ale jedna vec je istá. Tento dôchodkový systém nie je pre mladých. Veľký sociálny projekt presunu záväzkov medzi generáciami narazil na tvrdé demografické obmedzenia. Na rozdiel od súčasných dôchodcov, ktorých sa dotkne akurát pomalšia valorizácia, mladí majú istotu, že budú celý život platiť veľa, ale veľa už nedostanú.